Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/6/2012 z 21. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. januára 2013, sp. zn. 21CoP/6/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8312211585.1 Krajský súd Prešov | 21CoP/6/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8312211585.1 | 2013-01-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: ZoR, § 45 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/39e37ddf-1153-421e-9eb2-caafeb6568b4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8312211585.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/6/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312211585
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8312211585.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov
JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti E. L., nar. XX.
X. XXXX a mal. E. L., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Humenné, deti rodičov A. L., bytom Q., T. XX, t.č. T., Y. XXX a H. M., bytom Q., T. XX, t. č.
ÚVTOS, S. XX, TS-C/XX, V., o návrhu na zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní
navrhovateľa - otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15P 312/2012- zo dňa 9. 10. 2012
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh na
zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca N. M..

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že otec je opakovane vo výkone
trestu odňatia slobody. Matka mal. detí žije v spoločnej domácnosti s iným mužom a narodilo sa jej
ďalšie dieťa. O obe mal. deti sa stará ich stará matka C. L.. Starý otec N. M. nesúhlasil, aby mal. deti
boli zverené do jeho náhradnej osobnej starostlivosti. Zotrvali na tom, aby o mal. deti sa osobne naďalej
starala stará matka C. L..

Prvostupňový súd poukázal na ust. § 45 ods. 1, § 45 ods. 2, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec (navrhovateľ). V odvolaní uviedol, že žiadal prešetrenie
pomerov sociálnej situácie v rodine jeho svokry, pretože má vedomosť, že o syna E. nie je riadne
postarané s tým, že výchova v tejto zanedbanej rodine by mala za následok poškodenie jeho zdravia a
zlý psychický vývoj. Poukázal na to, že súdne pojednávanie prebehlo bez jeho prítomnosti.

Matka ani kolízny opatrovník sa nevyjadrili k podanému odvolaniu.



Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté
postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia
rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku. Rozhodnutie
bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§3 ods.3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení
neskorších predpisov).

Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd
môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa
takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 131 ods. 1 O.s.p. ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť
sa na výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o zverení mal. detí E. a E. L. do náhradnej osobnej starostlivosti
starého otca vykonal dokazovanie, dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne vec posúdil.

V podanom návrhu na zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti otec tvrdí, že o deti nie je
náležitým spôsobom postarané, že ich výchova zo strany matky je zanedbávaná. V odvolaní tvrdí, že
ani v starostlivosti u starej mamy o jeho syna E. nie je náležite postarané.

Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa však možno zhodne so súdom prvého stupňa
uzavrieť, že mal. deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti starej matky C. L.. Maloletá E. jej bola
zverená rozhodnutím súdu do náhradnej osobnej starostlivosti (rozsudok OS Humenné č. k. 19P
77/12-21 zo dňa 28. 3. 2012). Z obsahu tohto pripojeného spisu vyplýva, že stará mama C. L. sa o
mal. deti osobne stará a má vytvorené všetky predpoklady pre starostlivosť, pričom bolo zistené, že
starostlivosť je zabezpečovaná na dobrej úrovni a obaja starí rodičia sú súčasťou života mal. detí,
pretože žijú v spoločnej domácnosti (č.l.17 pripojeného súdneho spisu).

Zo správy kolízneho opatrovníka (č. l. 11) vyplýva, že o obe mal. deti sa doposiaľ stará C. L. a
kolízny opatrovník nezistil žiadne skutočnosti, ktoré tvrdí otec, aby deti vyrastali v nevyhovujúcom a
zanedbávajúcom prostredí a aby zo strany starej mamy C. L. bola zanedbávaná starostlivosť o mal. deti.

Správne prvostupňový súd zhodnotil aj ďalšiu skutočnosť, a to, že starý otec N. M., ktorému navrhoval
otec, aby boli deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti nesúhlasí s takýmto návrhom. Vyjadril sa
a trval na tom, aby obe mal. deti zostali naďalej v starostlivosti starej mamy C. L.. Ďalej starý otec N.
M. poukázal na svoj zdravotný stav, ktorý mu nedovoľuje zabezpečovať náhradnú osobnú starostlivosť.
Možno tak uzavrieť, že neboli splnené predpoklady pre zmenu, resp. pre zverenie mal. detí do náhradnej
osobnej starostlivosti starého otca. Odvolací súd len poukazuje na skutočnosť, že ako otec maloletého



E. je zapísaný navrhovateľ, avšak vo vzťahu k mal. E. L. nie je zapísaný ako otec v rodnom liste. V
odvolaní sa však otec zameriava len na okolnosti týkajúcej sa mal. E..

Za takejto situácie považuje odvolací súd námietky uvádzané v odvolaní za neopodstatnené a napadnutý
rozsudok tak odvolací súd potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 O.s.p.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku uvádzanú v odvolaní, že prvostupňovým súdom nebol otec vypočutý,
odvolací súd udáva. V konaniach uvedených v ust. § 120 ods. 2 O.s.p. je povinnosťou súdu vykonať
všetky dôkazy potrebné k zisteniu skutkového stavu veci, dokonca bez ohľadu na akúkoľvek dôkaznú
aktivitu účastníkov konania. Výsluch účastníka samozrejme je jedným z dôkazov, avšak skutkové
zistenia súdu môžu byť úplné a dostatočné bez toho, aby súd vypočul účastníka. Práve v prejednávanej
veci vzhľadom na zistené pomery starostlivosti o mal. deti u starej matky C. L. kolíznym opatrovníkom,
na negatívne stanovisko starého otca N. M., ktorý odmietol, aby deti boli mu zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti, nebolo potrebné, aby súd realizoval osobný výsluch otca. Skutočnosť, že súd
nevykonal dôkaz výsluchom účastníka, neznamená, že sa mu odňalo právo konať pred súdom. Pretože
rozhodnutie súdu vyjadruje nezávislé postavenie súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal vrátane
nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania, lebo ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p. vec
starostlivosti súdu o mal. deti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.