Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoP/87/2012 z 28. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. novembra 2012, sp. zn. 2CoP/87/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8111234468.1 Krajský súd Prešov | 2CoP/87/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8111234468.1 | 2012-11-28 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c4be6f6-dcbb-47bf-85de-23548ecb9147 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8111234468.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/87/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111234468
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111234468.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci mal. E. E., nar. X.X.XXXX a mal. J. E., nar. XX.X.XXXX,
zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účasti matky J. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. A. XXX, toho času R. X, H., zastúpenej JUDr. Karolom Ševecom, advokátom
so sídlom v Prešove, Hlavná 29 a otca E. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. A. XXX, zastúpeného JUDr.
Róbertom Liškom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova 39, o zníženie výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 16.7.2012 č.k. 29 P 200/2011 - 71 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o
výške výživného nedošlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, keďže táto úprava prebiehala
v roku 2011. V tom čase bola matka nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny Poprad a otec pracoval ako živnostník v F. s priemerným mesačným príjmom 1.200 - 1.300 Eur.
V súčasnosti je matka naďalej nezamestnaná, otec pracuje v Nemocnici H. ako pomocný pracovník
s mesačnou mzdou 358,83 Eur. Zároveň je spoločníkom a konateľom spoločnosti Family M+S, s.r.o.,
F. A.. Súd prvého stupňa zvážil možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako aj odôvodnené
potreby maloletých detí a dospel k záveru, že naposledy určené výživné vo výške po 150 Eur mesačne
zodpovedá jeho osobným a majetkovým pomerom a zodpovedá zákonným kritériám pre určenie
rozsahu výživného. Zdôraznil, že náklady na výživu maloletých detí boli preukázané, sú opodstatnené
a zodpovedajú ich veku. Otec podľa súdu prvého stupňa mal všetky možnosti a schopnosti preto, aby
na výživu detí prispieval aspoň sumou po 150 Eur mesačne. Jeho príjem v súčasnosti klesol, avšak
je podľa názoru súdu v jeho možnostiach nájsť si vhodnejšiu prácu, aby dosiahol príjem, z ktorého
dokáže potreby maloletých detí zabezpečiť. Zdôraznil, že síce došlo k zmene pomerov od posledného
rozhodnutia súdu, avšak tento prihliadol na dôvod ukončenia pracovného pomeru otca v F.. Otec uviedol,
že tento pracovný pomer ukončil dohodou, avšak z listov spoločnosti Herdich Slovakia, s.r.o., plynie, že
bol niekoľkokrát upozorňovaný na porušovanie pracovnej disciplíny a možnosť ukončenia pracovného
pomeru okamžite podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Toto konanie súd prvého stupňa považoval na
strane otca za vzdanie sa výhodnejšieho zárobku, zamestnania alebo majetkového prospechu podľa §
75 ods. 1 Zákona o rodine. Ukončenie pracovného pomeru v F. považoval za špekulatívne konanie zo
strany otca s cieľom vyhnúť sa plateniu alebo plneniu vyživovacej povinnosti. Do danej situácie sa otec
dostal podľa súdu prvého stupňa vlastným pričinením. Nepribudla mu žiadna vyživovacia povinnosť. Nič
nebráni otcovi, aby si hľadal zamestnanie aj v odbore, na ktorý nemá kvalifikácie. Je zodpovedný za svoje
deti rovnako ako ich matka. Je teda jeho povinnosťou snažiť sa zarobiť tak a toľko, aby vedel zabezpečiť
ich dôstojný život. Ďalej uviedol, že otec bol vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré previedol na
svoju sesternicu a taktiež previedol svoj podiel na rodinnom dome, ktorý zveľadil hypotekárnym úverom.



Z tohto konania jednoznačne vyplýva účelové konanie otca. Tento je aj spoločníkom spoločnosti Family
M+S, s.r.o., F. A., má teda príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Túto skutočnosť
bol povinný preukázať, avšak danú povinnosť si nesplnil a nepredložil súdu podklady na zhodnotenie
svojich majetkových pomerov. Práve z daňového priznania spolu s peňažnými denníkmi za dané obdobie
je možné zistiť tieto okolnosti. Súd prvého stupňa tak uzavrel, že aj keď od posledného rozhodnutia súdu
o výživnom došlo k zmene pomerov na strane otca, táto zmena neodôvodňuje zníženie výživného. Preto
tento návrh zamietol ako nedôvodný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Vytýka súdu prvého stupňa, že
žalovanému odňal možnosť konať pred súdom tým, že napriek telefonickému ospravedlneniu právneho
zástupcu a žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu, že tento sa nachádzal na ceste zo zahraničia
z rodinnej dovolenky a nemohol sa pojednávania zúčastniť, súd prvého stupňa dňa 16.7.2011 bez jeho
prítomnosti vykonal pojednávanie. Otec je práva neznalý a mal za to, že konanie bez jeho prítomnosti
nebude prebiehať. Ďalej otec poukázal na to, že od vydania predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
sa zmenili pomery na strane otca a to tak, že jeho priateľka je tehotná a v najbližšom čase nastúpi na
materskú dovolenku, čím sa zmenia pomery otca. Nie je tiež pravdou, aby otec bol odsúdený na trest
odňatia slobody v konaní 4 T 6/2012, keďže proti rozhodnutiu súdu bol podaný opravný prostriedok.
Náklady, ktoré si matka maloletých detí uplatňuje, nie sú v súlade so súčasným stavom, sú značne
nadhodnotené a zdvojené. Zdôrazňuje, že matka maloletých detí sa dlhodobo vyhýba práci aj napriek
dosiahnutému vzdelaniu, vyhovuje jej situácia keď nepracuje, neplatí hypotekárny úver na nehnuteľnosť,
túto znehodnocuje a ničí aj iný majetok patriaci do BSM. Otec ukončil svoj pracovný pomer v zahraničí
z dôvodu, že došlo ku kríze na pracovnom trhu, najmä sa ale chcel a chce starať o svoje maloleté
deti a k ukončeniu pracovného pomeru ho viedla aj situácia, že matka maloleté deti vyhodila na ulicu,
potom ako sa chceli vrátiť bývať v tom čase do F. A. k otcovi, čo deti otcovi telefonovali do zahraničia.
Otec zdôrazňuje, že vždy chcel a chce pracovať a predkladanie niekoľko rokov starých upozornení na
porušovanie pracovnej disciplíny nemá právny význam pre § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Zdôrazňuje, že
matka sa dlhodobo vyhýba práci v meste sídla VÚC, kde v jej profesnom odbore je množstvo pracovných
ponúk. Matka otca pred deťmi hrubo uráža a osočuje, posiela mu SMS správy plné vulgarizmov na jeho
osobu a podobne. Nie je mu známe, ako súd získal informáciu, že otec previedol počas konania svoj
podiel na rodinnom dome. Je to nezmysel a o tom svedčí aj doklad LV č. XXX kat. úz. F. A.. Pokiaľ
ide o odpredaj osobného motorového vozidla, je pravdou, že toto odpredal sesternici, nemal ho z čoho
splácať a nemal finančné prostriedky na jeho opravu. Poukázal tiež na správanie sa matky maloletých
detí, ktoré viedlo k tomu, že táto má na základe predbežného opatrenia zakázaný vstup do bytu č. X v
F. A.. Pokiaľ ide o spoločnosť Family M+S, s.r.o., F. A., táto vznikla iba v apríli 2011 po návrate otca zo
zahraničia a nevykonáva takmer žiadnu činnosť.

Matka navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. spolu s
konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia,
keď zároveň súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými pre správne
rozhodnutie o veci.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.



Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči dieťaťu, vo všeobecnosti sa v
tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v ustanovení § 75 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Samotné výživné
slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa, pričom tieto potreby
sú vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného
rodiča. Rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné, je možné zmeniť spravidla vtedy, ak dôjde k
zmene pomerov účastníkov, pričom pri rozhodovaní o zmene výživného je vždy potrebné porovnať
okolnosti dôležité pre jeho určenie v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia a vyhodnotiť existenciu
závažnejšej zmeny okolností vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
súdu.

Ako vyplynulo z obsahu spisu, posledná úprava výživného vo vzťahu k maloletým deťom E. bola
vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prešov z 17.5.2011 č.k. 36 P 30/2011 - 82. V tomto konaní rodičia
uzavreli dohodu, podľa ktorej sa maloleté deti zverili do starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať
na ich výživu sumou po 150 Eur mesačne od 1.1.2011 opakovane do budúcna. Bolo rozhodnuté o
dlžnom výživnom a jeho splácaní zo strany otca a o oprávnení otca stretávať sa s oboma deťmi. V tom
čase bola matka maloletých detí nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Poprad a otec pôsobil ako živnostník v F. s priemerným mesačným zárobkom 1.200 - 1.300 Eur. Mal. E.
bol žiakom tretieho ročníka základnej školy a mal. J. žiačkou prvého ročníka základnej školy.

Pokiaľ ide o maloleté deti, u týchto sa od doby poslednej úpravy výživného pomery výrazným spôsobom
nezmenili. Žijú v domácnosti matky, ktorá je ďalej bez zamestnania, vedená na príslušnom Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie.

Otec detí sa v júli 2011 vrátil na územie Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o jeho pracovnú činnosť
v F. republike, poukazoval na to, že v dôsledku vplyvov hospodárskej krízy stratil prácu a zároveň
zdôrazňoval, že sa chcel vrátiť na územie Slovenska aj vzhľadom na maloleté deti a namietané výchovné
pôsobenie matky, keď v tomto smere poukazoval na incident riešený aj OO PZ Prešov - sever 14.4.2011.
Otec sa v decembri 2011 zamestnal v Nemocnici H., a.s., ako pomocný pracovník v zdravotníctve, kde
jeho príjem určený mzdovým výmerom predstavuje 375,80 Eur mesačne. Je spoločníkom a konateľom
spoločnosti Family M+S, s.r.o., F. A..

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného postupoval v zásade správne,
ak porovnával zmenu pomerov na strane účastníkov existujúcich v dobe predchádzajúcej úpravy
výživného a v súčasnom období. V tejto súvislosti poukázal na to, že otec sa svojim konaním u
zamestnávateľa spoločnosti Herbich Slovakia, s.r.o., vzdal výhodnejšieho zárobku, zamestnania alebo
majetkového prospechu v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine.



Obsah spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 36 P 30/2011 však potvrdzuje to, že otec v uvádzanej
spoločnosti ukončil pracovný pomer dohodou a to ešte k 1.3.2010. Otec v spomínanom konaní uvádzal,
že aj naďalej potom pracoval v F., avšak už ako živnostník a vykonával práce pre podnikateľa R. T.. Ako
sa s dôvodmi ukončenia pracovného pomeru otca v tomto zaradení v zahraničí vyporiadal prvostupňový
súd, z preskúmavaného rozhodnutia zistiteľné nie je. Nedá sa preto ani posúdiť dôvodnosť aplikácie
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine prvostupňovým súdom pri posudzovaní opodstatnenosti
tohto nároku. Je pritom potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania
posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať
jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri
vydávaní rozhodnutia.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude predovšetkým dôsledne zistiť, aké boli príjmové a
zárobkové pomery otca v jeho poslednom zamestnaní, v ktorom pôsobil v F. a z akého dôvodu došlo z
jeho strany k ukončeniu pracovnej činnosti. Súd prvého stupňa by v tejto súvislosti mal vyhodnotiť a zistiť
okolnosti ukončenia pracovnej činnosti otca a to aj v nadväznosti na jeho v konaní deklarovaný záujem
starať sa o deti v dôsledku ním namietaného výchovného pôsobenia matky. V tomto smere by malo
byť zrejmé, či skutočne mohlo ísť o opravdivý záujem otca starať sa a venovať deťom a či tento bol aj
podporený konkrétnymi úkonmi z jeho strany. Skutočnosť, že otec mal previesť spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnostiam z LV č. XXX kat. úz. F. A., zo spisu zatiaľ zrejmá nie je a pre úplnosť prvostupňový súd
z úplného výpisu daňového priznania týkajúceho sa spoločnosti Family M+S, s.r.o., F. A., zistí rozsah
ňou dosahovaných príjmov v príslušnom zdaňovacom období.

V závislosti od výsledkov týchto zistení prvostupňový súd o veci opätovne rozhodne. So zreteľom na
prezentované dôvody tak odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom rozhodne aj
o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.