Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/1/2014 z 27. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. januára 2014, sp. zn. 6CoP/1/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3813203569.1 Krajský súd Trenčín | 6CoP/1/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3813203569.1 | 2014-01-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/49dcae20-c2a8-4b0c-98f8-b8960e613d66 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3813203569.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813203569
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813203569.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa S. I., narodeného
XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza, dieťa matky S. Q., bytom H., W. XX/XX, štátnej občianky Slovenskej republiky zastúpenej
JUDr. Miroslavom Šedivcom, advokátom AK Prievidza, Hodžu 14/1 a otca N. I., bytom H., M. XX,
štátneho občana Slovenskej republiky, o zmenu rozhodnutia, na odvolanie matky proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. augusta 2013 č. k. 4P/20/2013-116, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 15. augusta 2013 okresný súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky
s oprávnením mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, a otcovi uložil
povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 30 eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky počnúc dňom 01.08.2013, a zaplatiť zročné výživné za mesiac august 2013 vo výške
30 eur do 31.08.2013. Zároveň upravil styk. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol svoje skutkové
zistenia, z ktorých vyplynulo, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú ani neboli manželmi a v súčasnej dobe
spolu nežijú. Už v minulosti istý čas spolu nežili, preto tamojší súd už rozhodoval o úprave ich práv a
povinností k mal. dieťaťu a to rozsudkom zo dňa 25.11.2011 č. k. 7P/24/2011 - 50, ktorým zveril mal.
dieťa do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 30 eur
mesačne od 01.12.2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.12.2011. Rodičia po vydaní rozsudku
obnovili spolužitie a spolu žili (spoločne hospodárili, spoločne viedli domácnosť a spoločne sa starali o
mal. dieťa) do 28.12.2012. Opätovne spolu nežijú od 29.12.2012. Z obsahu spisu sp. zn. 7P/24/2011
vyplýva, že matka bola v evidencií nezamestnaných od 26.04.2011, od 01.07.2011 bola poberateľkou
dávky v hmotnej núdzi vo výške 119,10 eur a od 01.09.2011 vo výške 136,30 eur. Jej náklady na
bývanie boli vo výške 80 - 100 eur mesačne. Bola nemajetná. Otec bol invalidným dôchodcom, invalidný
dôchodok poberal vo výške 136 eur mesačne a od januára 2011 vo výške 138,50 eur mesačne. Otec
bol nemajetný a okrem mal. dieťaťa mal vyživovaciu povinnosť k mal. H. narodenej v roku XXXX vo
výške 80 eur mesačne. Mal. S. bol vtedy žiakom prvého ročníka ZŠ, stravoval sa v školskej jedálni s
nákladmi 20 eur mesačne, navštevoval počítačový krúžok s nákladmi 4 eur polročne. Matka mu platila
poistku 18 eur mesačne. Otec je vyučený čašník - kuchár. V súčasnej dobe podľa zistení súdu prvého
stupňa otec nevlastní nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty len 12 ročné auto
značky C.. Naň platí zákonnú poistku 60 eur ročne. Na benzín mu dávajú peniaze rodičia. Je stále
invalidným dôchodcom, v súčasnej dobe poberá invalidný dôchodok vo výške 149 eur. Mesačne si
podľa vlastného tvrdenia privyrobí od 20 - 60 eur mesačne. Naďalej. Ako v čase spolužitia s matkou
dieťaťa, býva v rodinnom dome na území I. republiky, 30 km od H. s dohodnutým nájomným 350 eur
mesačne. Ďalšími výdavkami sú platby za energie, voda, plyn a elektrina, za ktoré v súčasnosti platí



2.000 forintov, čo zodpovedá sume 6,69 eur. Finančne mu vypomáhajú rodičia a známi, jeho nevyhnutné
náklady na jeho osobu sú 100 - 150 eur mesačne. Jeho vyživovacia povinnosť k mal. H. vo výške 80
eur mesačne pretrváva. Tvrdil, že počas spolužitia s matkou ešte aj v decembri 2012 sa podieľal
finančne na nákladoch na bývanie a dieťaťa a že na výživu mal. platí 30 eur mesačne. Matka je
od 01.05.2012 evidovaná úradmi ako uchádzač o zamestnanie, začala vykonávať prácu na základe
dohody o pracovnej činnosti uzavretej so spoločnosťou EL - Q. s.r.o. Jej jediným príjmom je dávka v
hmotnej núdzi, ktorú poberá vo výške 106,30 eur, do výpočtu dávky v hmotnej núdzi sa jej započítava
príjem z dohody o pracovnej činnosti. S úradom práce spolupracuje. Matka je absolventku SOU bez
maturity, odbor čalúnnik, umelecký dekoratér. Žije sama, vyživovaciu povinnosť má len k mal. S.. Je
nemajetná. V prospech mal. dieťaťa platí poistku 18 eur mesačne. V čase od 08.07.2013 do 06.08.2013
bol maloletý u otca a za ten čas, t. j. za mesiac júl 2013, matka od otca výživné nežiadala. Mal. dieťa
je žiakom 2. ročníka ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni s nákladmi 0,10 eur mesačne, pretože matka
je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Mal. dieťa nenavštevuje platené krúžky. Navštevuje školskú
družinu s nákladmi 36 eur ročne. Má výdavky na lieky z dôvodu alergie, ktoré matka nevedela vyčísliť.
Otec si plní vyživovaciu povinnosť k mal. S. vo výške 30 eur mesačne tak, ako bola ustálená rozsudkom
tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 7P/24/2011. Keďže túto vyživovaciu povinnosť si splnil do konca júla
2013, súd rozhodol o jeho povinnosti prispievať na výživu mal. S. od 01.08.2013. Vec právne posúdil
podľa § 36 ods. 1, 62 ods. 1, 2, 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. K určenej výške výživného súd
uviedol, že pomery obidvoch rodičov sa v porovnaní s pomermi v čase rozhodovania vo veci sp. zn.
7P/24/2011 výrazne nezmenili. Súd preto určil výživné vo výške 30 eur mesačne tak ako tomu bolo v
konaní vo veci sp. zn. 7P/24/2011.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka. Uviedla, že okresný súd nesprávne vyhodnotil
celkové osobné a majetkové pomery otca, keď celkové náklady otca sa pohybujú okolo sumy 500-550
eur mesačne a touto sumou je potom určená minimálna úroveň celkových majetkových pomerov otca.
Vytýkala súdu prvého stupňa, že posudzoval prípadnú vzniknutú zmenu pomerov v dobe od rozhodnutia
vo veci 7P/24/2011, ktoré posúdenie je pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci nerozhodujúce, a
podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti otca treba posúdiť nanovo. Otec priznal svoj ďalší príjem
vo výške 20-60 eur, ale ten nijako nepreukázal, preto mal súd na vec aplikovať § 63 ods. 1 Zákona o
rodine a vychádzať z predpokladaného príjmu otca vo výške dvadsať násobku sumy životného minima.
Navrhla preto, aby súd odvolaním napadnutý výrok o určení vyživovacej povinnosti otca zmenil a
zaviazal otca platením výživného vo výške 120 eur mesačne počnúc od 01.01.2013.

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. Zásielky súdu na adrese, ktorú označil ako korešpondenčnú
adresu, neprevzal.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhoval prehodnotenie výšky výživného s
prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa. Uviedol, že matka poberá na dieťa dotáciu na stravu vo
výške 1 eur/deň vyučovacieho procesu a na školské pomôcky vo výške 16,60 eur /polrok. Má zvýšené
výdavky v súvislosti alergiou maloletého - kúpa liekov.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.
a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 219
ods. 1 O.s.p. O odvolaní matky maloletého dieťaťa rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vyživovacej
povinnosti otca vychádza zo správneho skutkového a právneho záveru, je odôvodnený podľa kritérií v
ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., správne a výstižne, preto sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť.

Zo skutkových zistení súdu prvého stupňa vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa obnovili spolužitie po
predchádzajúcej úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností rozhodnutím súdu. Vychádzajúc z
uznes. pléna NS SR zo dňa 23.06.1967 č. Pls 4/67, ak rodičia maloletého dieťaťa - ohľadne ktorého
bolo vydané súdom rozhodnutie podľa § 50 ods. 1 Zák. o rod. ( v súčasnosti § 36 ods. 1 Zákona



o rodine)- obnovia spolužitie, t.j. podľa všetkých okolností konkrétneho prípadu žijú opäť spolu takým
spôsobom, že dochádza k obnove všetkých funkcií spolužitia rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu,
stane sa rozhodnutie o výchove a výžive maloletého dieťaťa neúčinným. Pri neskoršom opakovanom
zrušení spolužitia rodičov prichádza do úvahy vydanie nového rozhodnutia, nie však zmena skoršieho
rozhodnutia.

Týmto stanoviskom sa dôsledne riadil i okresný súd. Z výroku jeho rozsudku vyplýva, že maloleté
dieťa so spätnou účinnosťou zveril do osobnej starostlivosti matky nanovo (aj keď nesprávne použil
slová „zostáva v osobnej starostlivosti“), nanovo určil vyživovaciu povinnosť otca vrátane rozhodnutia
o zročnom výživnom a nanovo upravil styk otca s maloletým dieťaťom. Vo výroku rozsudku okresný
súd neuvádza, že sa týmto rozsudkom mení alebo zrušuje skoršie rozhodnutie súdu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností. Z tejto skutočnosti je zrejmé, že v danej veci nejde o zmenu rozhodnutia
pre zmenu pomerov v zmysle § 163 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Okresný
súd správne vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (nie podľa § 78 ods. 1). To
však neznamená, že by súd v odôvodnení svojho rozhodnutia o výživnom nemohol ako jeden z
dôvodov - argumentov pre svoje skutkové hodnotenie a úvahy pri hodnotení dôkazov uviesť poukaz
na skoršiu úpravu vyživovacej povinnosti medzi tými istými účastníkmi. Keď teda súd uviedol, že
pri rovnakých (podstatne nezmenených) osobných, zárobkových a majetkových pomeroch rodičov
i pomeroch maloletého dieťaťa určil nanovo výživné v rovnakej výške ako v predchádzajúcom už
neúčinnom rozhodnutí, neporušil tým žiadne hmotnoprávne (ust. Zákona o rodine) ani procesnoprávne
(ust. § 132 a nasl., § 163 O.s.p.) predpisy vzťahujúce sa na danú vec. Z uvedených dôvodov sa odvolací
súd nestotožnil s námietkou matky v odvolaní a danú skutočnosť- predchádzajúci právny i faktický stav
úpravy vyživovacej povinnosti medzi účastníkmi konania - považuje za rozhodný pre rozhodnutie súdu
o výživnom v súčasnosti.

Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom a skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa a nezistil
žiaden dôvod v zmysle § 213 O.s.p. pre jeho zmenu, doplnenie resp. inú modifikáciu. Stotožnil sa so
skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa o zárobkových a majetkových pomeroch otca a hodnotením
zistených skutočností. Odvolací súd poukazuje na písomné vyjadrenie matky k návrhu otca na zmenu
zverenia maloletého dieťaťa zo dňa 21.04.2013, v ktorom sama uviedla, že príjmy otca sú nepravidelné
a nestabilné. Ďalej vo vyjadrení uviedla, že otec obdarúva maloletého S. aj vecnými darmi mimo rámca
stanoveného výživného. Za týchto okolností považuje aj odvolací súd výživné určené vo výške 30,- eur
za primerané schopnostiam a možnostiam povinného otca.

Odvolací súd nezistil žiadne právne významné okolnosti v preskúmavanej veci, pre ktoré by bolo
potrebné vydať iné, než potvrdzujúce rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .