Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/16/2013 z 27. 3. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. marca 2013, sp. zn. 4Co/16/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3511208609.1
Krajský súd Trenčín | 4Co/16/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3511208609.1 | 2013-03-27 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fecaef36-9069-41a4-a31d-8ce4b971f0e4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3511208609.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/16/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511208609
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3511208609.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného S. Y. H., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v G., B. X
proti odporcovi S. G., bytom I. XXX/X, S., zastúpenému I. G., bytom K. XXX/X, S., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu N. L. Q. so sídlom K., IČO XX XXX XXX, zastúpeného E. X., s.r.o. so sídlom
J., G., IČO XX XXX XXX, o zaplatenie 367 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11C/53/2012-74 zo dňa 17. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa  v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi    z m e ň u j e    tak, že navrhovateľ    j e      p o v i n n ý
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo
výške 86,04 eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka E. X., s.r.o. č. ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX,  do troch dní.

Navrhovateľ    j e    p o v i n n ý     zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania -
trov právneho zastúpenia vo výške 19,12 eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka E. X.,
s.r.o. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,  do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku
za návrh v sume 15,37 eur cestou Daňového úradu v Bratislave navrhovateľovi. Platobný rozkaz
tamojšieho súdu č.k. 7Ro/457/2011-24 z 15.12.2011 zrušil. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia 367 eur s príslušenstvom z titulu nesplnených záväzkov odporcu, vyplývajúcich z úverovej
zmluvy uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom (VÚB, a.s.) a odporcom. Spolu s návrhom
navrhovateľ zaplatil súdny poplatok 22 eur. V priebehu konania vstúpil na stranu odporcu vedľajší
účastník zastúpený právnym zástupcom, ktorý vo svojom všeobecne koncipovanom podaní neuvádzal
žiadne konkrétne okolnosti súdenej veci okrem spisovej značky a mena a priezviska odporcu (dokonca
ani predmet sporu). Bez  bližšej  špecifikácie  vzniesol  tiež  námietku premlčania a žiadal návrh
zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Odporca sám  náhradu trov konania nežiadal. Pojednávanie
vo veci nezačalo. Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal vrátiť
súdny poplatok. V súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. súd konanie z dôvodu späťvzatia návrhu
pred začatím pojednávania zastavil a navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok krátený o 6,63
Eur, a to prostredníctvom príslušného Daňového úradu, ktorý poplatok poukáže v primeranej lehote po
právoplatnosti tohto uznesenia (§ 11 ods. 3, 4 a 6 Zákona o súdnych poplatkoch). O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Keďže navrhovateľ bližšie neuviedol a
ani inak nebol zistený dôvod späťvzatia návrhu, možno konštatovať iba to, že navrhovateľ späťvzatím
zavinil zastavenie konania, s čím citované ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. spája povinnosť navrhovateľa



uhradiť trovy konania. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadal. Vedľajšiemu
účastníkovi súd nepriznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, pre ich
neúčelnosť. I keď je kritérium účelnosti vynaložených trov obsiahnuté iba v ustanovení § 142 ods. 1
O.s.p., nevzťahujúcom sa na prípad zastavenia konania, je potrebné toto kritérium považovať za princíp
pri náhrade trov konania v ktoromkoľvek prípade náhrady trov, upravenom O.s.p. Pripustenie náhrady
aj neúčelne vynaložených trov konania v ostatných prípadoch (teda okrem náhrady podľa § 142 O.s.p.)
by bolo v priamom rozpore so zásadami občianskoprávneho súdneho konania (spravodlivosť, zákaz
zneužitia práva, hospodárnosť). Súd sa úplne nestotožňuje s názorom vyskytujúcim sa v obdobných
prípadoch, že združenie vystupujúce na ochranu práv spotrebiteľa by z povahy svojho predmetu činnosti
nemalo v konaniach vystupovať prostredníctvom právneho zástupcu a malo by byť schopné práva
spotrebiteľov hájiť samo. Tak ako nemožno vylúčiť právne zastúpenie osôb s právnickým vzdelaním,
alebo dokonca osôb vykonávajúcich priamo právnické povolania, nemožno právne zastúpenie odoprieť
ani združeniu, i keď samo má ochranu práv ako predmet svojej činnosti. Z povahy účelu združenia
na ochranu spotrebiteľa je však oprávnené od takéhoto združenia istú mieru vlastného vystupovania v
súdnom konaní požadovať, pretože práve súdne konanie je jedným zo základných priestorov realizácie
ochrany spotrebiteľa. Dôležité je, aby úkony právnej pomoci mali skutočne vo vzťahu k združeniu
tento charakter, teda  charakter  právnej  pomoci, a nie iba charakter administratívnych úkonov, ktoré
by malo z povahy svojej existencie zabezpečiť práve združenie samo. Je totiž rozdiel, ak združenie
využije služby právnej pomoci v prípade individuálne sa vyskytujúcich zložitejších právnych otázok, ktoré
nie sú pri ochrane spotrebiteľa výnimočné, alebo využije kvalifikovanú právnu pomoc iba na to, aby
za združenie urobila všeobecné jednotné podanie s vymenenou identifikáciou konania a odporcu do
stoviek konaní. V druhom prípade sa totiž činnosť združenia obmedzuje iba na udelenie plnej moci, čo
zďaleka nenapĺňa účel jeho zriadenia a existencie. Keďže vedľajší účastník žiada náhradu trov konania,
je zrejmé, že za právnu pomoc  svojho zástupcu zaplatil alebo sa zaviazal zaplatiť. Ako za právnu
pomoc však zaplatil za podanie návrhu na svoj vstup do konania, ktorý neobsahoval okrem všeobecne
konštatovanej námietky premlčania žiadne iné relevantné vyjadrenie, a z ktorého je dokonca zrejmé,
že právny zástupca vedľajšieho účastníka nemá ani len základné informácie o konaní, do ktorého jeho
klient vstupuje.  Takýto úkon nemožno vo vzťahu k združeniu považovať za kvalifikovanú právnu pomoc
a jedná sa iba o administratívny úkon s minimálnym právnym obsahom (samotný návrh na vstup a
všeobecná námietka premlčania), ktorý mohlo a malo z povahy svojho predmetu činnosti zabezpečiť
združenie samo. Pokiaľ tak neurobilo, boli náklady na zabezpečenie tohto úkonu vynaložené advokátovi
neúčelne vynaloženými nákladmi združenia a ich náhrada v rámci náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi nepatrí. Pretože neboli účelné trovy vedľajšieho účastníka vynaložené na právne zastúpenie
pri samotnom úkone vstupu do konania, neboli účelné ani trovy za prevzatie zastúpenia, potrebné pre
vstup do konania prostredníctvom právneho zástupcu. Nedostatok účelnosti prvej porady s klientom,
ktorá sa uhrádza spolu s prevzatím zastúpenia, je zrejmý zo samotného obsahu podania právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka. Pre absenciu základných informácií o konaní nemohla prvá porada
mať žiadny obsah (ak vôbec prebehla), a pokiaľ by na takýto úkon "právnej pomoci" vedľajší účastník
vynaložil prostriedky, ktoré žiada nahradiť ako trovy konania, je  bezúčelnosť takýchto trov vedľajšieho
účastníka úplne zjavná. Vzhľadom na uvedené nepovažoval súd v tomto prípade trovy vynaložené
vedľajším účastníkom na právne zastúpenie za potrebné pre účelné uplatňovanie alebo bránenie práva,
a ich náhradu mu preto nepriznal. Pre úplnosť súd uviedol, že v prípade, kedy je účastníkom konania
napr. advokát, je u neho namieste náhrada trov aj za využitie právnej pomoci, ktorú by si mohol
zabezpečiť sám. Na rozdiel od združenia na ochranu práv spotrebiteľov nerealizuje totiž advokát účasťou
v konaní činnosť, ktorú by priamo od neho bolo možno z povahy veci požadovať, tak ako to z povahy
účelu samotnej existencie možno požadovať od združenia na ochranu spotrebiteľov. V doterajšom
konaní vydaný platobný rozkaz súd zrušil podľa § 173 ods. 2 O.s.p. pre nemožnosť jeho doručenia
odporcovi.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote
odvolanie vedľajší účastník, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zmenil tak, že mu prizná náhradu trov prvostupňového konania a uplatnil si i trovy odvolacieho
konania 33,06 Eur. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Aplikácia §
142 ods. 1 O.s.p. súdom prvého stupňa na danú vec je nesprávna. Argumentáciu súdu považoval za
svojvoľnú a tendenčnú. Súd mal podľa jeho názoru na vec aplikovať § 146 ods. 2 O.s.p. a zisťovať, či
návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či navrhovateľ svojim neodôvodnene podaným návrhom
nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Mal uložiť navrhovateľovi povinnosť nahradiť mu trovy konania,



pretože procesne zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu, pričom sa tak nestalo pre správanie
odporcu. Vedľajší účastník má podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, pričom mu vznikli v konaní trovy v súvislosti s vykonávaním úkonov právnej služby právnym
zástupcom. Výklad, ktorý by z práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť,
odporuje zákonom SR i predpisom EÚ. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka deklaruje
i rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09, DEB Deutsche Energiehandels-
und Beratungsgesselaschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, z ktorého citoval. V prípade
pochybností odvolacieho súdu navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o
prejudiciálnych otázkach, týkajúcich sa práva na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka - združenia
na ochranu práv spotrebiteľov.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania
26,09 eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch.
Zastával názor, že takýto vedľajší účastník musí byť sám, z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť
právnu pomoc v súdnom konaní. Podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR má združenie členov,
ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže podľa § 25 z.č. 250/2007 Z.z. využívať aj podporu
ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co 26/2012
a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 164/2012. Citoval z dôvodovej správy k z.č. 384/2008
Z.z. a vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na tento účel
zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal
na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom
pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie
opakuje procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu.
K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp.zn. 6Co 141/2012 a Krajský
súd v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 91/2012. V zmysle uvedeného zastáva názor, že trovy vedľajšieho
účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom
hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p.  Súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy
SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn.16Co 100/2012. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať
ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní nezastupuje.  K návrhu vedľajšieho účastníka
na predloženie prejudiciálnej otázky uviedol, že tento návrh je nedôvodný, a nespĺňa podmienky
prejudiciálneho konania, vzhľadom k tomu, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať
účelnosť vynaložených trov konania.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov
konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému
došlo pre správanie odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok
konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a
len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal
návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo
v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných
dôvodov.



V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom voči odporcovi domáhal zaplatenia 367 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa
26.09.2012, vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil.
Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie
návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil
to, čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá
O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporcovi
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto jej ich súd prvého stupňa nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal, pretože pomoc právneho zástupcu z radov advokátov nepovažoval za účelné
uplatnenie alebo bránenie práva z dôvodu, že už z podstaty združenia na ochranu spotrebiteľa vyplýva,
že je schopné poskytovať právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach spotrebiteľom
samostatne. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. Podľa názoru
odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo
zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom
uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z
Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2.

Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo
výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 86,04 eur. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia
367 eur s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby  sa
určuje len z istiny /nie z príslušenstva/ a podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov
právnych služieb /rok 2012/ predstavuje 28,22 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal 2
úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky) a vyjadrenie
k žalobnému návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej
výške 56,44 eur. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí  právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 7,63 eur,
t.j. spolu vo výške 15,26 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom
dane z pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady vo výške 71,70 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky
o 20 % DPH, t.j. o sumu 14,34 eur. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa tak
spolu predstavujú sumu vo výške 86,04 eur.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 3,     § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,12  Eur.
Predmetom odvolacieho konania bola suma 86,04 Eur, predstavujúca náhradu trov konania, a preto
vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne
zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14  ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby,
t.j. 8,30 Eur za podanie odvolania dňa 07.11.2012, režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH z odmeny a
náhrad, t. j.  3,19 eur,  spolu trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é .