Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/880/2015 z 7. 12. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 7. decembra 2015, sp. zn. 14Co/880/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6912213649.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/880/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6912213649.1 | 2015-12-07 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c14490e9-77c8-4d0f-b032-e6688567b0e3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6912213649.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/880/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213649
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213649.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, v ktorej
mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo
dňa 03. 03. 2014 č. k. 16C/225/2012-41, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okresného súdu.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody a súčasne
náhrady nemajetkovej ujmy, zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s
odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že by v exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom a teda
nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom uvedeným v § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch rozhodnutia poukazoval na to, že
okresný súd vo veci nesprávne postupoval, keď vo veci konal. V konaní totiž podal návrh na zrušenie
pojednávania z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým rozhodoval
o vylúčení sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota aj ohľadom danej veci. Podľa jeho názoru
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu
Rimavská Sobota z prejednávania a rozhodovania veci nie je správny. Vo veci mali byť vylúčení všetci
sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota, pretože ak v exekučnej veci konal sudca Okresného
súdu Rimavská Sobota, potom ostatní sudcovia tohto súdu nemôžu byť nestranní pri rozhodovaní v
danej veci o nároku žalobcu. Súd mal urobiť preto len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad a mal
právoplatne rozhodnúť len o návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ nevyčkal právoplatnosť rozhodnutia
o prerušení konania nesprávne vo veci postupoval, pretože nemohol vydať vo veci konečné meritórne
rozhodnutie. Okrem toho žalobca trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak
okresný súd konal bez toho, že by takýto návrh zo strany žalobcu bral do úvahy. Okresný súd vykonal
dôkaz exekučným spisom ex offo bez toho, že by sa žalobca mohol k predloženému dôkazu vyjadriť a
ovplyvniť tak rozhodnutie okresného súdu. Súd totiž vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si
bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám a túto okolnosť nemohol žalobca ovplyvniť. Vzhľadom na
uvedené okolnosti preto nemal rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania. Okrem toho žalovaný
nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu a preto mal súd
rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p. Okresný súd tiež ignoroval



všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, pretože žalobca mienil pred súdom predložiť dôkazy o
výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.
Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo a žalobcu nepoučil podľa
ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak
mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Rozhodnutie okresného súdu teda nie je správne
a preto žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolania aj z dôvodu, že je nepreskúmateľné.

Na odvolanie žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1,
2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods.
2 až 7 § 213 ods. 1 O. s. p..

Po preskúmaní veci krajský súd nezistil, že by boli splnené dôvody na procesný postup podľa § 213
ods. 3 až 5 O. s. p., teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa alebo doplnenie
dokazovania. Krajský súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého
stupňa.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že okresný
súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil
v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s.
p.. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne
argumentačne presvedčivo vyporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, preto dôvody obsiahnuté v odvolaní žalobcu namietajúce
vnútornú rozpornosť a nedostatočnosť zdôvodnenia úvah súdu obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku nie sú opodstatnené.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods. 1, § 6 ods.
1, § 9 ods. 1 až 5 a § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku a to tak ohľadom
nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy.

K tomu krajský súd poznamenáva, že z exekučného spisu sp. zn. 9Er/313/2009 Okresného súdu
Rimavská Sobota vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym
exekútorom podaná dňa 20. 07. 2009. Už dňa 05. 08. 2009 urobil súd úpravu, ktorou žiadal príslušný
rozhodcovský súd o predloženie kompletného spisového materiálu, keďže exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok. O tom hneď upovedomil súdneho exekútora. Súd potom viackrát žiadal o
predloženie spisového materiálu, pretože bol doložený podľa požiadaviek súdu len čiastočne, čo sa
však nestalo. Preto uznesením zo dňa 02. 08. 2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že exekučný titul rozhodcovský rozsudok bol vydaný napriek
tomu, že úverová zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, a preto bol vydaný v rozpore so
zákonom. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 21. 09. 2011 po tom, čo odvolanie oprávneným bolo
proti uzneseniu okresného súdu v odvolacom konaní vzaté späť.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v danom prípade okresný súd pri zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora nebol viazaný lehotou 15 dní, pretože táto lehota sa vzťahovala len na



vydanie poverenia pre vykonanie exekúcie. treba však uviesť, že vzhľadom na procesný postup súdu,
ktorým pre posúdenie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a zákonnosti rozhodnutia
rozhodcovského súdu žiadal exekučný súd potrebné podklady, rozhodol v primeranej lehote, ktorú za
daných okolností nemožno považovať za prieťah v konaní.

Za nedôvodné považuje krajský súd argumenty obsiahnuté v odvolaní spochybňujúce procesný postup
súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne žalobcovi odňaté právo konať pred súdom. Žalobca v odvolaní
tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a
predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, súd v rozpore so zákonom konal podľa ustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti žalobcu. Súd podľa tvrdenia žalobcu ignoroval žiadosť žalobcu o
zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca nepodal okresnému súdu návrh na zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu s ústavnou
sťažnosťou proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43NcC/55/2012.

Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie v danej veci bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 13. 02. 2014 aj spolu s vyjadrením žalovanej k podanej žalobe. Termín
pojednávania bol určený na deň 03. 03 .2014 o 9.00 h. O pojednávaní okresného súdu teda žalobca
včas vedel, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nežiadal ani odročiť pojednávanie s ohľadom
na § 119 O. s. p. Taktiež ani nereagoval na písomné vyjadrenie k žalobe, hoci mal dostatočný časový
priestor a okrem už navrhnutého dôkazu - exekučného spisu neuviedol ďalšie návrhy na dokazovanie,
hoci mal poučenie podľa § 120 ods. 4 O. s. p.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa sám zbavil svojej možnosti zúčastniť sa pojednávania, urobiť
vyjadrenie k obrane žalobcu, ako aj možnosti navrhnúť dôkazy. Jeho námietky proti postupu okresného
súdu v konaní nie sú dôvodné, lebo okresný súd v prípade pojednávania postupoval v súlade s
Občianskym súdnym poriadkom, teda tak, aby procesné práva žalovaného boli zachované.

Ak za daných okolností potom okresný súd konal a aj rozhodol v neprítomnosti žalobcu, tak jeho
procesný postup podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. bol v danom prípade správny. Postupom súdu
prvého stupňa nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, pretože žalobca mal možnosť sa
pojednávania okresného súdu zúčastniť, pričom svoje právo nevyužil.

Rovnako je nedôvodný argument, že súd nepoučil účastníkov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.
s. p. predtým, ako vo veci meritórne rozhodol. Poučenie súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p.
bolo obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie.

Na pojednávaní okresný súd oboznámil hlavný dôkaz, ktorý navrhol žalobca a to pripojený exekučný
spis, z ktorého odvodzoval žalobca nesprávny úradný postup a na základe toho uplatňoval náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Vykonal teda dôkaz, ktorý navrhol žalobca a ak na základe takto vykonaného
dôkazu dospel k záveru, že nebol zistený nesprávny úradný postup okresného súdu v exekučnom
konaní, tak vychádzal len z podkladu, ktorý bol navrhnutý žalobcom a z ktorého uvedené zistenie
okresného súdu vyplýva, pričom ani krajský súd preskúmaním veci nezistil opak.

Žalobca v podanom odvolaní tiež vytýka okresnému súdu, že mal rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre
zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p., lebo žalovaná nereagovala na výzvu súdu, aby predložila
písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p.. Tento argument
žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalovaná doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla rozsiahle procesné
stanovisko k žalobe a k uplatnenému nároku, ktoré bolo doručené žalobcovi.

V danom štádiu konania sú v podanom odvolaní nepodstatné úvahy žalobcu o nedostatku nestrannosti
a nezaujatosti zákonného sudcu a to s poukazom na to, že o námietke zaujatosti sudcov Okresného
súdu Rimavská Sobota aj v danej veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uvedenú
otázku vyriešil. V rámci rozhodovania o námietke zaujatosti totiž dospel krajský súd k záveru, že pri
posudzovaní opodstatnenosti námietky zaujatosti v daných veciach bol právne významný len pomer
toho sudcu, ktorý konal v exekučnej veci, v ktorej sa namietaný nesprávny úradný postup týka. Pokiaľ
bol žalobca presvedčený, že krajský súd nesprávne rozhodol o námietke zaujatosti, mal možnosť podať



proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v súlade s § 237 písm.
g) O. s. p. Najvyšší súd, ako súd dovolací, bol povolaný na poskytnutie ochrany k základným právam
žalobcu. Takýto záver zaujal Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 06. 02. 2013 č. k. 1ÚS/89/2013. Okrem
toho poukazoval aj na nedostatok právomoci na preskúmanie sťažovateľových námietok nezákonného
sudcu, ktoré smerovali proti napadnutým rozhodnutiam krajského súdu v iných obdobných veciach.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nepovažoval krajský súd odvolanie žalobcu za dôvodné a preto
rozhodnutie okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a žalovanej, ako v odvolacom konaní úspešnému
účastníkovi, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto si trovy odvolacieho konania
v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila, ani ich nežiadala priznať. Odvolací súd mal
preto za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatnila.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.