Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sp/56/2014 z 9. 7. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 9. júla 2015, sp. zn. 7Sp/56/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7014201501.1
Krajský súd Košice | 7Sp/56/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7014201501.1 | 2015-07-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/af17062b-3e55-4abb-bdec-a3bc2b786d8d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7014201501.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sp/56/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201501
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201501.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa P.. S. F., H..
XX.XX.XXXX, R. C. Z. Č.. X, Z., proti odporcovi Centru právnej pomoci, Kancelária Humenné so sídlom
Lipová č. 1, Humenné, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 9720/2014-KaHE, 71027/2014 z 25.
novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250q ods. 2 O. s. p.  z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. s použitím
§ 250l ods. 2 O. s. p. z r u š u j e  rozhodnutie odporcu č. 9720/2014-KaHE, 71027/2014 z 25. novembra
2014  a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca - Centrum právnej pomoci, kancelária Humenné preskúmavaným rozhodnutím z 25.11.2014
rozhodol podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov  (ďalej len
„zákon č. 327/2005 Z. z.“)  tak, že navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci na
jeho zastupovanie v právnej veci ústavnej sťažnosti vo veci namietaného porušenia základných práv a
slobôd a ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa článku 127
Ústavy Slovenskej republiky vedenej v konaní pred  Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp.zn.
RVP 11923/2014.

V odôvodnení rozhodnutia z 25.11.2014 odporca uviedol:

„Dňa 22. septembra  2014 bola centru doručená žiadosť žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci vo veci
„starobný dôchodok“.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej
pomoci

a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky



b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,
pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a

c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Vo  veci  právneho sporu,  s ktorým  sa žiadateľ obrátil na centrum, je daná pôsobnosť

centra, keďže ide o konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 4 písm. i) zákona č. 327/2005 Z.z. je materiálnou núdzou stav,   keď fyzická osoba
je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo stav, keď príjem fyzickej osoby
nedosahuje 1,6 - násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb
nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie
právnej pomoci sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia
súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v
súdnom konaní s protichodným postavením.

Podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia
prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade
peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na
poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.

Dôvodová správa k citovanému ustanoveniu zákona uvádza, že v odseku 6 sa reaguje na situácie, kedy
je potrebné zabezpečiť prístup spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale je
spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto prípadoch
(napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe
bilaterálnych alebo multilaterárnych zmlúv). Zavádza sa mechanizmus, ktorý umožňuje riaditeľovi centra
rozhodnúť po vyjadrení Rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných prostriedkov z rozpočtu centra
na tento účel. Uvedený mechanizmus sa uplatní napríklad v prípade, ak o poskytnutie právnej pomoci
požiada právnická osoba alebo ak takúto osobu na centru odkáže súd.

Toto ustanovenie teda slúži na zabezpečenie možnosti poskytnutia právnej pomoci vo veciach, ktoré
inak nepatria do pôsobnosti centra, a v ktorých by centrum vôbec nemohlo konať a rozhodovať o splnení
či nesplnení  ďalších zákonom stanovených podmienok na poskytnutie právnej pomoci. Žiadosť, s ktorou
sa na centrum obrátil žiadateľ však patrí do pôsobnosti centra (§ 3 ods. 1 a) zákona 327/2005 Z.z.),
žiadateľ je fyzickou osobou oprávnenou na podanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a podmienky
na priznanie, či nepriznanie nároku na právnu pomoc v takomto prípade sú podrobne legislatívne
upravené.

Podľa ustanovenia § 6 zákona č. 327/2005 Z.z. má fyzická osoba práva na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima a nemôže
si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporá a
hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu
vyčísliť v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 6a zákona č. 327/2005 Z.z. má fyzická osoba nárok na poskytnutie právnej pomoci
s finančnou účasťou vo výške 20% trov právneho zastúpenia, ak jej príjem presahuje 1,4 - násobok
sumy životného minima a súčasne nepresahuje 1,6 - násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie
právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu



prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v
peniazoch.

Na preukázanie príjmovej situácie žiadateľ k svojej žiadosti za posudzované obdobie mesiacov marec
2014 až september 2014 predložil:

- rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 5. decembra 2013, ktorým Sociálna poisťovňa
žiadateľovi zvýšila od 1. januára 2014 starobný dôchodok na sumu 385,10 € mesačne,

- rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 10C/1248/1990-11 zo dňa 19. decembra 1990, ktorým súd
bezpodielové spoluvlastníctvo žiadateľa a jeho manželky P.. D. F. zrušil.

V prípade  žiadateľa  na  účely  zistenia jeho príjmu nebolo potrebné podľa citovaných

zákonných ustanovení vziať do úvahy príjem ďalších spoločne posudzovaných osôb. Žiadateľ v žiadosti
o poskytnutie právnej pomoci uviedol, že je ženatý, nemá žiadne nezaopatrené deti a s manželkou
P.. D. F., rod. M. majú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov rozsudkom Okresného súdu
Michalovce.

V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 601/2003  o životnom minime, 1,4 - násobok sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavoval sumu 277,33 € mesačne a 1,6 - násobok životného
minima predstavoval sumu 316,94 €  mesačne v posudzovanom období.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že započítateľný príjem žiadateľa ako samostatne posudzovanej osoby
vo výške 385,10 € (starobný dôchodok žiadateľa) presahoval výšku 1, 4 - násobku sumy životného
minima aj výšku 1,6 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Podľa ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu
materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak
je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Napriek tomu, že žiadateľ nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze, Centrum skúmalo existenciu
primeraných okolností na priznanie právnej pomoci, ako to stanovuje ustanovenie § 6b ods. 2 zákona
č. 327/2005 Z.z. Za týmto účelom vyzvalo žiadateľa výzvou zo dňa 2. októbra 2014, aby v lehote 15
dní odo dňa doručenia výzvy predložil preukázateľné výdavky na bývanie a s tým spojené náklady za
posudzované obdobie žiadosti, teda za mesiace marec 2014 až september 2014, výdavky na exekúciu,
úvery a pôžičky, preukázateľne výdavky na zdravotnú starostlivosť, ošatenie, stravu, výživné dane a
poplatky a pod., iné preukázateľné nevyhnutné výdavky. Na základe výzvy centra žiadateľ predložil dňa
13. októbra 2014 požadované doklady.

Na posúdenie toho, či existujú primerané okolnosti na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6b ods. 2
zákona č. 327/2005 Z.z. predložil žiadateľ kópie nasledovných písomností:

- ftk. výpisov z účtu v OTP Banke;

- ftk. predpisov mesačnej úhrady za poskytované plnenia spojené s bývaním a za služby spojené s
užívaním bytu za posudzované obdobie;

- list zo dňa 9. októbra 2014 s popisom preukázaných nákladov na bývanie (vrátane nákladov na
elektrinu, plyn), výdavkov na exekúciu, úvery a pôžičky a ďalšie nevyhnutné výdavky.

Na  liste  zo  dňa 9. októbra 2014  žiadateľ,   konkrétne  v bode  1, okrem iného píše, že



trvalý pobyt má v Z., Z. X, kde býva spolu s manželkou v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve ich
dcéry, ako to vyplýva aj z predložených písomností - predpisov mesačnej úhrady za poskytované plnenia
spojené s bývaním a za služby spojené s užívaním bytu. Centrum bralo do úvahy len výdavky žiadateľa
v posudzovanom období jeho žiadosti o právnu pomoc, t.j. výdavky v období mesiacov od marca 2014
do októbra 2014.

Žiadateľ v liste uvádza, že od marca 2014 boli celkové výdavky na bývanie vo výške 138,96 € mesačne,
t.j. na osobu 69,48 € mesačne; a od 1. júla 2014 boli celkové výdavky na bývanie vo výške 133,55 €
mesačne, t.j. na osobu 66,77 € mesačne. Tieto sumy odvádza manželka žiadateľa zo svojho účtu, na
ktorý žiadateľ odvádza dohodnutý mesačný paušál. Mimo výdavkov na bývanie žiadateľ ešte mesačne
uhrádzal sumu 39,10 € za marec 2014 a sumu 38,10 € mesačne bývanie žiadateľ ešte mesačne uhrádzal
sumu 39,10 € VSE (elektrinu); 7 Eur SPP (plyn), teda spolu za apríl a máj 2014 a od júna 2014 sumu
32,10 € Eur. Ďalej žiadateľ uvádza: „momentálne neupresňujem položky Daň z bytu ani Nábytok na
údržbu bytu“. V časti 2 žiadateľ okrem iného uvádza, že všetky výdavky na exekúcie, úvery a pôžičky
má vyrovnané a ostáva mu len dlžoba voči rodine. V časti 3 žiadateľ k svojim ďalším nevyhnutným
výdavkom (zdravotná starostlivosť, strava, ošatenie...) uvádza, že tieto spolu s doriešením nákladov za
bývanie rieši  s manželkou dohodnutou paušálnou sumou. Žiadateľ uvádza, že v mesiacoch  marec
2014 až máj 2014 boli tieto výdavky vo výške 250 € a v mesiaci od júna 2014 do septembra 2014 vo
výške 270 €. Z týchto súm prispieva žiadateľ manželke dohodou na stravu sumou 100 €. Žiadateľ ďalej
uvádza: „zo zostatku mi manželka zabezpečuje zdravotnú starostlivosť, hygienické potreby, ošatenie,
dopravu, vzdelávanie - mobil nemám, rozličný tovar i služby a ak niečo zostane, to podkladáme za
splácanie dlžoby rodine podľa bodu 2 tejto odpovede.“ Ďalším nevyhnutným výdavkom, ktorý žiadateľ
uvádza bolo platenie životnej poistky vo výške 19,58 € mesačne, ale v máji 2014 poistku zrušil a o sumu
20 € mesačne zvýšil mesačný paušál na sumu 270 € pre manželku, ktorá ich odkladá na pohreb.

Žiadateľ preukázal, že mesačne vynaloží na bývanie od marca 2014 do júna 2014 sumu 69,48 €
mesačne a od júla 2014 do septembra 2014 sumu 66,77 € mesačne, elektrika za marec 2014 v
sume 39,10 €, apríl 2014 a máj 2014  v sume 38,10 € mesačne, a od júna 2014 v sume 32,10 €
mesačne, plyn od marca 2014 do septembra 2014 v sume  7 € mesačne. Na stravu manželke prispieva
sumou 100 € mesačne. Žiadateľ minie asi 7 € mesačne ako poštovné, bankové poplatky a pod. Po
odpočítaní žiadateľom predložených mesačných výdavkov zostane žiadateľovi suma 172,33 €, ktorá
nepostačuje ani na zaplatenie celej výške trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Centrum pri posudzovaní okolností žiadanej právnej pomoci vzalo do úvahy tiež povahu sporu, v
ktorom požiadal o priznanie právnej pomoci - zastupovanie v konaní o sťažnosti pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov sa vyžaduje, aby
bol sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom obligatórne (povinne) zastúpený advokátom.

Vzhľadom na žiadateľom predložený list s popisom nevyhnutných výdavkov žiadateľa, doložené
písomnosti, povinnosť právneho zastúpenie v konaní, v ktorom žiadateľ žiada o právnu pomoc, v záujme
zachovania práva žiadateľa na prístup k spravodlivosti, kancelária centra dospela k záveru, že napriek
tomu, že príjem žiadateľa v posudzovanom období prevyšoval zákonom určenú hranicu materiálnej
núdze o 68,16 € mesačne, bude primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, ak centrum poskytne
žiadateľovi právnu pomoc s finančnou účasťou v zmysle § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. Kancelária
centra dňa 27. októbra 2014 navrhla priznať nárok na právnu pomoc žiadateľovi s finančnou účasťou
z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Dňa 24. novembra 2014, na návrh kancelárie centra na priznanie právnej pomoci z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, vydala riaditeľka centra „stanovisko na posudzovanie primeraných okolností
žiadanej právnej pomoci“, ktorým nesúhlasila s priznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci s
finančnou účasťou žiadateľa.



Na základe predložených dokladov o príjme žiadateľa bolo preukázané, že žiadateľ nespĺňa zákonom
stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, aj s
ohľadom na ustanovenie § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. a po predchádzajúcom nesúhlase riaditeľky
centra, centrum nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou žiadateľa.

Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, v časti Odpis okolností sporu uviedol: „Sťažnosť
fyzickej osoby na porušenie základných práv a slobôd právoplatným rozhodnutím súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky zo dňa 16.09.2014 (príl. č. 1)“

Z doložených písomností žiadateľa vyplynulo, že tento žiada o právnu pomoc vo veci podanej ústavnej
sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Sd/117/2007-109 zo dňa 8. januára 2013,
ktorý mu bol doručený dňa 27. februára 2013 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
9So/53/2013 zo dňa 25. júna 2014, ktorý mu bol doručený dňa 29. júla 2014. Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 9So/53/2013 zo dňa 25. júna 2014 nadobudol právoplatnosť jeho doručením.

Z predloženého rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/53/2013 zo dňa 25. júna
2014 vyplýva, že ním bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Sd/117/2007-119 zo
dňa 8. januára 2013, ktorým súd potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa
10. decembra 2009 č. 370 823 7690, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava pod por. č.
1-19 zo dňa 4. októbra 2010 č. XXX XXX XXXX X, rozhodnutie zo dňa 9. decembra 2010 a zo dňa 8.
decembra 2011, obe č. XXX XXX XXXX.

Žiadateľ inicioval konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky „Sťažnosťou fyzickej osoby
proti porušovaniu základných práv a slobôd a ľudských práv a základných  slobôd vyplývajúcich z
medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“ datovanej zo dňa 16. septembra 2014
(ďalej len ako „sťažnosť“), ktorá bola konajúcemu súdu doručená dňa 22. septembra 2014, konanie je
vedené pod sp.zn. RVP 11923/2014.

Podľa článku § 127 ods. 1, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov ústav súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa
odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je
rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.

Podľa ustanovenia § 49 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii ústavného súdu Slovenskej republiky o
konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 38/1993
Z.z.“) sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že
právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody,
ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.



Podľa ustanovenia § 50 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie;

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo
slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podľa   ustanovenia    § 53  ods. 1 a ods. 3  zákona   č. 38/1993 Z.z.   sťažnosť   nie  je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia
alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď
sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Z predložených listín vyplýva, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/53/2013
zo dňa 25. júna 2014, nadobudol právoplatnosť dňa 29. júla 2014, pričom sťažnosť žiadateľa bola
Ústavnému súdu Slovenskej republiky doručená dňa 22. septembra 2014, teda v lehote určenej
zákonom.

Predmetnou sťažnosťou žiadateľ namieta porušenie jeho základných práv a slobôd na súdnu a inú
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 39 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. K porušeniu práv sťažovateľa došlo podľa jeho
názoru najmä tým, že rozhodnutia súdov boli predčasné, založené na nedostatočne zistenom skutkovom
stave veci, čo súdy mnohokrát nahrádzali osvojením účelovo skreslených informácií Sociálnej poisťovne.

Centrum zistilo, že lehota na podanie ústavnej sťažnosti bol zachovaná a sťažnosť obsahuje základné
náležitosti stanovené zákonom. Ústavný súd Slovenskej republiky bude v ďalšom konaní rozhodovať,
či postupom hore uvedených súdov a ich rozsudkami vo veci samej došlo k porušeniu základného
práva žiadateľa chráneného Ústavou Slovenskej republiky. Z takto uvedených skutočností a citovaných
právnych predpisov má centrum za dostatočne preukázané, že sa v danom prípade nejedná o zrejmú
bezúspešnosť sporu.

Podľa ustanovenia § 6a ods. 1 v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z. má žiadateľ právo
na poskytnutie právnej pomoci, ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej  mzdy (t.j. v súčasnosti
352 €), okrem sporov, v ktorých nie je možné  hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Hodnotou sporu v prípade žiadateľa nie je možné určiť, keďže sa jedná o konanie o porušení základných
práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky. Na základe uvedeného centrum považuje podmienku
hodnoty sporu za splnenú.

Na základe priložených listinných dokladov má centrum za preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienku
materiálnej núdze.



Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za
následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.

Vzhľadom na to, že centrum má na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci
a priložených listinných dôkazov preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej
pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení, rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku a žiadateľovi
nepriznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci.“

II.

Navrhovateľ vo včas podanom podanom opravnom prostriedku zo 7. decembra 2014, v ktorom uviedol:

„Dňa 1. decembra 2014 bolo navrhovateľovi doručené rozhodnutie zo dňa 25. novembra 2014
s.z.970/2014-KaHE, r.z.71027/2014 Centra právnej pomoci, Kancelária Humenné, Lipová 1, 066 01
Humenné (príl. 1). Proti tomuto rozhodnutiu podáva navrhovateľ v zákonnej lehote tento opravný
prostriedok, pričom si dovolí namietať, že boli porušené jeho práva účastníka konania v zmysle § 10
Rek.zákona č. 327/2005 Z.z., a to najmä tým,  že doteraz mu nie sú známe niektoré dokumenty z konania
a nároku na poskytnutie právnej pomoci, takže sa k nim ani v tomto odvolaní nemôže vyjadriť (príl. 2,3...):

Navrhovateľ nemá námietky proti nasledujúcim konštatovaniam odporcu v 1. rade okrem toho, že si
dovolí poukázať na to, že konanie o starobný dôchodok je zo zákona oslobodené od súdnych poplatkov,
čo bolo počas väčšiny konania základnou podmienkou na ustanovenie právneho zástupcu. Ustanovenie
právneho zástupcu v jeho prípade sa vždy uskutočnilo aj po vzniku nového inštitucionálneho a funkčného
systému, ktorý vznikol prijatím zákona č. 332/2011 Z.z. (príl.4...).

1. Vo veci právneho sporu, s ktorým sa žiadateľ obrátil na centrum je daná pôsobnosť centra, keďže ide
o konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky str. 1, posledný odst.prílohy č. 1.

2. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že započítateľný príjem žiadateľa ako samostatne posudzovanej osoby
vo výške 385,10 eur (starobný dôchodok žiadateľa) presahoval výšku 1,4 násobku sumy životného
minima aj výšku 1,6 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu str. 3, tretí odst.
z hora.

Poznámka: Navrhovateľ pokladá za vhodné priložiť dokument Doplnenie dokladov navrhovateľom zo
dňa 09.10.2014 k č. 9720/2014-KaHE (príl.5) ako dôkaz aj toho, že navrhovateľ za prácu vo zvýhodnenej
pracovnej kategórii patrí medzi seniorov s nízkymi príjmami do 396,18 eur.

3. Z takto uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov má centrum za dostatočne
preukázané, že sa v danom prípade nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu str. 6, piaty odst. z hora.

4. Hodnotu sporu v prípade žiadateľa nie je možné určiť,  keďže sa jedná o konanie o porušení
základných práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky. Na základe uvedeného centrum považuje
podmienku hodnoty sporu za splnenú str. 6, štvrtý odst. zdola.

5. Vzhľadom na žiadateľom predložený list s popisom nevyhnutných výdavkov žiadateľa, doložené
písomnosti, povinnosti právneho zastúpenia v konaní, v ktorom žiadateľ žiada o právnu pomoc v záujme
zachovania práva žiadateľa na prístup k spravodlivosti, kancelária centra dospela k záveru, že napriek
tomu, že príjem žiadateľa v posudzovanom období prevyšoval zákonom určenú hranicu materiálnej
núdze o 68,16 eur mesačne, bude primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, ak centrum poskytne
žiadateľovi právnu pomoc s finančnou účasťou v zmysle § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. Kancelária



centra dňa 27. Októbra 2014 navrhla priznať nárok na právnu pomoc žiadateľovi s finančnou účasťou z
dôvodov hodných osobitného zreteľa str. 4, štvrtý odst. zdola.

Dôkaz:

- Rozhodnutie zo dňa 25. novembra 2014 s.z.970/2014-KaHE, r.z.71027/2014, Centra právnej pomoci,
Kancelária Humenné, Lipová 1, 066 01 Humenné (príl. č. 1).

- Návrh Kancelárie Humenné zo dňa 27.10.2014 priznať nárok na právnu pomoc žiadateľovi s finančnou
účasťou z dôvodov hodných osobitného zreteľa - navrhovateľ nemá k dispozícii. (príl. 2).

Dňa  24. novembra 2014, na návrh kancelárie centra (odporca v 1. rade) na priznanie

právnej pomoci z dôvodov hodných osobitného zreteľa vydala riaditeľka centra (odporca v 2. Rade)
„stanovisko na posudzovanie primeraných okolností žiadanej právnej pomoci“, ktorým nesúhlasila s
priznaním  nároku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou žiadateľa.

Dôkaz:

- Rozhodnutie zo dňa 25. novembra 2014 s.z.970/2014 - KaHE, r.z. 710227/2014, Centra právnej
pomoci, kancelária Humenné, Lipová 1, 066 01 Humenné (príl.č. 1).

- Stanovisko riaditeľky centra na posudzovanie primeraných okolností žiadanej právnej pomoci zo dňa
24.11.2014 - navrhovateľ nemá k dispozícii (príl. 3).

Nový  inštitucionálny a funkčný systém, ktorý vznikol prijatím zákona č. 332/2011 Z.z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 8/2005 v znení neskorších predpisov aj podľa zistenia prvostupňového súdu v rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. Júna 2012, č.k. 5Sp/10/2012-26 (Str. 5, prvý odst. zdola)
zapríčinil, že to, čo navrhovateľovi patrilo - právny zástupca do 31.12.2011, to mu už od 1.1.2012 nepatrí.
Nový systém ho teda obral o práva zaručené Čl. 6 Dohovoru a Čl. 46 až 48, ale i Čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky, ako je to zrejmé z úspešného Návrhu zo dňa 7.5.2012 na preskúmanie rozhodnutia
zo dňa 23. Apríla 2012, sp.zn. 1N 1175/12 Centra právnej pomoci, Kancelária Košice, Moyzesova
18, 040 00 Košice. V Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.6.2013 č.k. 5 Sp
10/2012-67 (príl. č. 4) sa m.i. uvádza str. 3, posledný odstavec:

Najvyšší súd konštatuje, že z hľadiska priamej aplikácie a dodržiavania čl. 6 Dohovoru by bol ťažko
obhájiteľný platný právny stav v Slovenskej republike, keď v časovo predchádzajúcom období, v
základnom súdnom konaní tá istá sociálna situácia sťažovateľa bola vyhodnotená ako odôvodňujúca
priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci a následne úrad vychádzajúc z dikcie neskoršieho
zákona, pre účely bezprostredne nadväzujúceho konania o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je
základné konanie, zamietne nárok na poskytnutie právnej pomoci. Retroaktivitu neskoršieho právneho
predpisu sprísňujúceho nárok na poskytnutie právnej pomoci v bezprostredne nadväzujúcom konaní
na základné súdne konanie je potrebné vnímať ako potencionálne konfliktnú s Dohovorom. Ide o
garanciu prístupu k súdu a štát nemôže meniť podmienky prístupu k súdu v bezprostredne nadväzujúcich
konaniach. Prejudikatúrou je obdobný súdny prípad vo veci najvyššieho súdu 3Sžo/9/2013 (Ď. proti
Centru právnej pomoci, kancelária Žilina).

Dôkaz:

- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.6.2013 č.k. 5 Sp 10/2012-67 (príl. 4).



Navrhovateľ   dospel  k  stanovisku,   podľa   ktorého odporca v prvom rade v podstate

správne zistil skutkový stav (až na to, že keby Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava nekonalo tak
zmätočne, dlho a neprimerane  v dobe od 23.08.1997 po súčasnosť tak by k žiadosti  o právnu pomoci
vôbec nedošlo), skutkový stav porovnal so zákonmi a zmenil svoje stanovisko až na základe stanoviska
odporcu v druhom rade (riaditeľky centra).

Avšak navrhovateľ nemôže byť škodný z toho dôvodu, že Sociálna poisťovňa nekonala tak ako mala
už viac než 17 rokov a preto sa tu nastoľuje otázka súladu nižšie uvedených príslušných zákonov s
článkom 46 ods. 1, s článkom 48 ods. 2 a článkom 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov (ďalej len Dohovor).

Podľa novely zákona č. 327/2005 Z.z., a to zákonom č. 332/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene  a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú  niektoré zákony, rozšíril zákonodarca s účinnosťou od 1. januára
2012 pôsobnosť centra aj na väčšinu konaní pred Ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy (§ 3 ods. 1
písm. a),c) a ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 2 rek.zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným tento zákon neustanovuje inak. V
splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom.

Navrhovateľ teda žiada Krajský súd v Košiciach, aby v súlade s ustanovením § 18 ods. 1 písm. d) Rek.
zákona č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou podal návrh Ústavnému súdu Slovenskej
republiky (ďalej len Ústavný súd) na prešetrenie súladu príslušných zákonov s Ústavou Slovenskej
republiky (ďalej len Ústava) a s Dohovorom a na dobu konania Ústavného súdu prerušil konanie o návrhu
na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 25. novembra 2014 s.z. 970/2014 - KaHE, r.z. 71027/2014 (príl.
1) Centra právnej pomoci.“

Vzhľadom na uvedené dôvody navrhovateľ žiadal, aby krajský súd „po prešetrení súladu príslušných
zákonov s Ústavou Slovenskej republiky Ústavným súdom alebo po prípadnom odmietnutí tohto
prešetrenia“ vydal rozsudok, ktorým zrušuje rozhodnutie odporcu z 25.11.2014 a vec mu vracia na ďalšie
konanie.

III.

1. Odporca v písomnom vyjadrení zo 06.02.2015 (č.l.25-26 spisu) k obsahu opravného prostriedku
navrhovateľa argumentoval nasledovne:

„Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia zriadená Ministerstvom spravodlivosti SR
na základe zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám  v materiálnej núdzi a o
zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005
Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“).



Centrum právnej pomoci poskytuje právnu pomoc:

d) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

e) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,
pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach

f) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

g) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem
trestného konania a konania o správnom delikte a

h) osobe, voči ktorej bola pozastavená činnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v
konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Pri  rozhodovaní  o  nároku  na  právnu   pomoc  posudzuje  Centrum  právnej pomoci

splnenie podmienok uvedených v § 6 zákona č. 327/2005 Z. z.

Úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne
preukáže splnenie všetkých  troch podmienok: že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že sa nejedná
o zrejmú bezúspešnosť sporu a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné hodnotu sporu
vyčísliť v peniazoch.

Na základe navrhovateľom predložených listín, vyjadrení a informácií zistených Centrom právnej pomoci
a príjmovej a majetkovej situácie žiadateľa, ktoré sú súčasťou spisu odporcu a boli podkladmi na vydanie
napádaného rozhodnutia bolo preukázané, že navrhovateľ nespĺňa zákonom stanovenú podmienku -
že sa nachádza v stave materiálnej núdze.

V rozhodnutí Centra právnej pomoci, kancelárie Humenné je podrobné posúdenie materiálnej núdze
žiadateľa. Na základe zistených údajov Centrum právnej pomoci, kancelária Humenné podalo riaditeľke
Centra právnej pomoci návrh na priznanie právnej pomoci z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Riaditeľka Centra právnej pomoci svojim stanoviskom zo dňa 24. novembra 2014 nesúhlasila s
priznaním nároku na poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou. Vzhľadom na vyššie uvedené,
Centra právnej pomoci, kancelária Humenné svojim rozhodnutím zo dňa 25. novembra 2014, s.z.
9720/2014-KaHE , r.z.71027/2014 nepriznala navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.“

2. V reakcii    na    predmetné   vyjadrenie    odporcu    zo  06.02.2015     navrhovateľ

v písomnom vyjadrení z 29.03.2015 (v prílohe ktorého predložil súdu kópiu rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č.k. 9So/53/2013 z 25.06.2014) uviedol:

„Dňa 25.03.2015 bol navrhovateľovi doručený Prípis Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.03.2015
č. 7Sp/56/2014-43 v prílohe s Vyjadrením odporcu k odvolaniu navrhovateľa proti rozhodnutiu Centra
právnej pomoci zo dňa 25. novembra 2014 s.z.9720/2014-KaHE, r.z. 71027/2014 (príl.14). K uvedenému
vyjadreniu odporkýň zaujíma navrhovateľ aj na základe skúseností z iného úspešného sporu s Centrom
právnej pomoci (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.6.2013 č.k. 3Sžo/47/2012
(5Sp/10/2012-67 - príl.4) túto repliku:

Navrhovateľ aj na základe uvedených skúseností dospel k záveru, že odporkyne sa chcú striktne
až dogmaticky držať nového inštitucionálneho a funkčného systému, ktorý vnikol prijatím zákona č.
332/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám



v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v
znení zákona č. 8/2005 Zv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005“), i keď navrhovateľ
nechápe, ako môže byť hranicou materiálnej núdze suma, za ktorú dôchodcu nezoberú do starobinca...

Ďalej, že odporkyňa v tomto smere neuznávajú iný právny názor, dokonca ani prejudikatúru, vyjadrenú
v rozsudkoch najvyššieho súdu.

Dôkaz:

- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.6.2013 č.k. 3Sžo/47/2012 (5Sp
10/2012-67) (príl.4).

- Stanovisko riaditeľky centra na posudzovanie primeraných okolností žiadanej právnej pomoci zo dňa
24.11.2014 - navrhovateľovi doručené 06.03.2015 (príl.3).

- Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci zo dňa 25.
novembra 2014 s.z.9720/2014-KaHE, r.z. 71027/2014 (príl.14).

Zákon č. 332/2011 Z.z. aj podľa zistenia prvostupňového súdu v rozsudku Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 19. júna 2012, č.k. 5Sp/10/2012-26 (Str.5, prvý odst. Zdola), zapríčinil, že to čo navrhovateľovi
patrilo - právny zástupca do 31.12.2011, to mu už od 1.1.2012 nepatrí, Nový systém navrhovateľa teda
obral o práva zaručené Čl.6 Dohovoru a Čl.46 až 48, ale i. Čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, ako je
to zrejmé z úspešného návrhu zo dňa 7.5.2012 na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 23. apríla 2012,
sp.zn. 1N 1175/12 Centra právnej pomoci, Kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 00 Košice. V rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.6.2013 č.k. 5Sp/10/2012-67 (príl. č. 4) sa m.i. uvádza
str. 3 posledný ods.:

Najvyšší súd konštatuje, že z hľadiska priamej aplikácie a dodržiavania čl. 6 Dohovoru by bol ťažko
obhájiteľný platný právny stav v Slovenskej republike, keď v časovo predchádzajúcom období, v
základnom súdnom konaní tá istá sociálna situácia žalobcu bola vyhodnotená ako odôvodňujúca
priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci a následne odporca vychádzajúc z dikcie neskoršieho
zákona, pre účely bezprostredne nadväzujúceho konania o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je
základné konanie, zamietne nárok na poskytnutie právnej pomoci. Retroaktivitu neskoršieho právneho
predpisu sprísňujúceho nárok na poskytnutie právnej pomoci v bezprostredne nadväzujúcom konaní na
základné súdne konanie je potrebné vnímať ako potencionálne konfliktnú s Dohovorom. Ide o garanciu
prístupu k súdu a štát nemôže meniť podmienky prístupu k súdu v bezprostredne  nadväzujúcich
konaniach. Prejudikatúrou je obdobný súdny prípad vo veci najvyššieho súdu 3Sžo/9/2013 (Ď. proti
Centru právnej pomoci, kancelária Žilina).

Navrhovateľ si dovolí poukázať na to, že sporné obdobie z hľadiska dôchodku je od roku 1997 do 2005,
prinajmenšom od 13.04.2005 do 11.07.2005  (poukazujúc na zvýšenie dôchodku v tejto dobe).

V súčasnosti platia rozsudky najvyššieho súdu (posledný Rozsudok Najvyššieho  súdu Slovenskej
republiky zo dňa 25.06.2014 sp.zn. 9So/53/2013-príl. 15), podľa ktorých (str.7, druhý odst. zhora): List
zo 6.7.2005, ktorý bol doručený Sociálnej poisťovni  11. júla 2005, je treba na účely  § 112 ods. 1
písm. a) zák. č. 461/2003 považovať za deň uplatnenia nároku na zvýšenie dôchodku z titulu zaradenia
zamestnania do II. pracovnej kategórie (pozn. navrhovateľa s trojročnou ochrannou lehotou  11/07/2002).

Darmo predkladá navrhovateľ nevyvrátiteľné dôkazy ako je Odpoveď navrhovateľa na dožiadanie
Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, z 10.04.2005 s prílohou „Poškodený je žalobca“. A pečiatkou
Sociálnej poisťovne ústredie: „Došlo 13.04.2005“ (príl.13).,



Naposledy ich súd odmietol (príloha 15, str.6, štvrtý odst.) so zvláštnym a účelovým odôvodnením
pravdepodobne Sociálnej poisťovne, že nie sú v dávkovom spise. Iste sú o pár dverí vedľa, na inom
odbore, lebo ani iné písomnosti, týkajúce sa sťažností v dávkovom spise nie sú. A nápravu môže spraviť
ústavný súd, kde však treba advokáta, ktorý navrhovateľovi bez problémov patril až do zavedenia Centra
právnej pomoci a s problémami doteraz.

Dôkaz:

- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.6.2013 č.k. 3Sžo/47/2012 (5Sp/10/202-67)
(príl.4).

- Sťažnosť fyzickej osoby na porušenie základných práv a slobôd právoplatným rozhodnutím súdov a
iných orgánov Slovenskej republiky zo dňa 16.09.2014 sp.zn. RVP 11923/2013 (príl. 11/1).

- Odpoveď navrhovateľa na dožiadanie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 10.04.2005 s prílohou
„Poškodený je žalobca“. A pečiatkou Sociálnej poisťovne ústredie: „Došlo 13.04.2005“ (príl.13).

- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.06.2014 sp.zn. 9So/53/2013 (príl.15).

Stanovisko odporkyne v 2. rade - riaditeľsky centra zo dňa 24.11.2014 bez najmenšej snahy o
odôvodnenie neberie v úvahu právny názor najvyššieho súdu, vyjadrený v Rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2013 č.k.3Sžo/47/2012 (5 Sp 10/2012-67) (príl.4), ktorý sa týka
priamo  navrhovateľa v podobnej veci.

Podľa tohto právneho názoru najvyššieho súdu (str.4 druhý odst.) Odporca v ďalšom konaní musí
posúdiť a odôvodniť vec i z hľadiska súladnosti s Dohovorom a s Ústavou SR (čl. 152, ods. 4), ktoré
majú aplikačnú prednosť pred dikciou zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov.

Odporkyňa v 2. rade však  ani v Stanovisku riaditeľky centra zo dňa 24.11.2014 (a podľa znalostí
navrhovateľa ani neskôr) svoje zamietnutie neodôvodnila. Prinajmenšom takí odôvodnenie navrhovateľ
do dnešného dňa nemá k dispozícii.“

IV.

Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O. s. p.) preskúmal rozhodnutie odporcu
z 25.11.2014 napadnuté opravným prostriedkom, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu
odporcu a dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť z právnych dôvodov uvedených
v ustanovení § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p.

Podľa § 250f O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania
na základe súhlasného vyjadrenia oboch účastníkov súdneho konania.

Súčasťou súdneho spisu v preskúmavanej právnej veci je rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č.k. 3Sžo/47/2012 z 11.06.2013, vydaný v právnej veci rovnakých účastníkov konania s
obsahovo identickým obsahom súdneho preskúmavacieho konania, o obsah ktorého navrhovateľ oprel
okrem iného svoj opravný prostriedok proti preskúmavanému rozhodnutiu odporcu z 25.11.2014.

Obsahom odôvodnenia označeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.06.2013
sú aj nasledovné závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa odporcom zisteného



skutkového stavu u navrhovateľa, podľa ktorého navrhovateľ nespĺňal jednu z kumulatívnych podmienok
na poskytnutie právnej pomoci, a to podmienku materiálnej núdze, pretože započítateľný príjem
navrhovateľa vo výške 365,10 Eur presahuje výšku 1,4 - násobku životného minima, aj výšku 1,6 -
násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu:

„Najvyšší súd zistil, že odporca vychádzal z nesprávneho právneho názoru. Právny rámec rozhodovacej
činnosti odporcu nie je tvorený iba zákonnou právnou úpravou, ale aj Ústavou Slovenskej republiky
a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený v Zbierke zákonov ako
oznámenie č. 209/1992 Zb.), ktoré ako pramene práva tvoria základný rámec rozhodovacej činnosti
odporcu vo veciach poskytnutia právnej pomoci a zabezpečenia prístupu k súdu osobám, ktorým to
materiálne podmienky neumožňujú.

Zabezpečenie prístupu k súdu priamo z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na súdnu a inú právnu ochranu)
a z čl. 6 ods. 1  Dohovoru (Právo na spravodlivé súdne konanie). Prístup k súdu je vždy individuálnou
záležitosťou a nemôže byť limitovaný normatívnymi podmienkami zákonnej právnej úpravy (§ 6 - §
8 zák. č. 2327/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov). To znamená, že prístup k súdu nemôže byť
ponímaný kogentne „...iba za podmienok a v rozsahu ustanovenom zákonom“. Zákon nemôže obsiahnuť
všetky modality právne relevantných vzťahov. Zákonodarca normatívne upravil generálnu klauzulu
zabezpečujúcu súlad s Dohovorom v § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. V osobitných situáciách
je nevyhnutné postupovať aj s priamou aplikáciou Dohovoru a odporca nemôže argumentovať, že
ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom ako ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR). V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na nálezy Ústavného súdu SR vo veciach sťažností
Lesoochranárskeho zoskupenia VLK II.ÚS 163/2010-70 zo dňa 18.04.2012, IV.ÚS 118/2010-94 zo dňa
12.04.2012 a iné, z ktorých právne významným záverom bolo, že dbať nad materiálnym zabezpečením
prístupu k súdu musia súdy bez ohľadu na to, či to ustanovuje zákon alebo iný prameň práva. Obrana
správnych orgánov i súdov s poukazom, že pri rozhodovaní mohli  konať iba v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) nebola akceptovaná ako súladná s čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Osoba, ktorá nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze definovanej na účely zákona č. 327/2005
Z. z. v § 4 ods. 1 písm. i) sa môže nachádzať v osobitnej situácii. V prejednávanej veci odporca
preukázal, že v základnom konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/74/2010 aj
pre následné odvolacie konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžhuv/3/2011
bol žalobcovi uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/74/2010-39 zo dňa 27.09.2010
ustanovený advokát JUDr. Ján Kožuška za zástupcu z dôvodu zistenej materiálnej núdze. Krajský súd
z predloženého potvrdenia o osobných majetkových a zárobkových pomeroch zistil, že žalobca spĺňa
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a i priznanie právnej pomoci.

Najvyšší súd konštatuje, že z hľadiska priamej aplikácie a dodržiavania čl. 6 Dohovoru by bol ťažko
obhájiteľný platný právny stav v Slovenskej republike, keď v časovo predchádzajúcom období, v
základnom súdnom konaní tá istá sociálna situácia žalobcu bola vyhodnotená ako odôvodňujúca
priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci a následne odporca vychádzajúc z dikcie neskoršieho
zákona, pre účely bezprostredne nadväzujúceho konania o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je
základné konanie, zamietne nárok na poskytnutie právnej pomoci. Retroaktivitu neskoršieho právneho
predpisu sprísňujúceho nárok na poskytnutie právnej pomoci v bezprostredne nadväzujúcom konaní na
základné súdne konanie je potrebné vnímať ako potencionálne konfliktnú s Dohovorom. Ide o garanciu
prístupu k súdu a štát nemôže meniť podmienky prístupu k súdu v bezprostredne  nadväzujúcich
konaniach. Prejudikatúrou je obdobný súdny prípad vo veci najvyššieho súdu 3Sžo/9/2013 (Ď. proti
Centru právnej pomoci, kancelária Žilina).

Odporca v ďalšom konaní musí posúdiť a odôvodniť vec i z hľadiska súladnosti s Dohovorom a s Ústavou
SR (čl. 152 ods. 4), ktoré majú aplikačnú prednosť pred dikciou zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov.“



V rámci zjednocovania súdnej praxe súdov v Slovenskej republike v právnom systéme výkonu
správneho súdnictva sa súd v preskúmavanej právnej veci cítil byť viazaný horecitovaným právnym
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k obsahovo identickým právnym otázkam s predmetom
administratívneho konania v preskúmavanej právnej veci a zároveň sa s ním právne stotožnil vo všetkých
častiach právnej argumentácie.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odporcu z 25.11.2014, ako aj zo samotného obsahu
administratívneho spisu odporcu vyplýva, že v predmetnom administratívnom konaní „dňa 24. novembra
2014, na návrh kancelárie centra na priznanie právnej pomoci z dôvodov  hodných osobitného zreteľa,
vydala riaditeľka centra „stanovisko na posudzovanie primeraných okolností žiadanej právnej pomoci“,
ktorým nesúhlasila s priznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou žiadateľa“.

V ďalšej časti odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odporca venoval pozornosť iba označeniu
predmetu konania, v rámci ktorého navrhovateľ žiada o právnu pomoc (ústavná sťažnosť proti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 9So/53/2013 z 25.01.2014), pričom následne iba stroho
konštatoval, že pri splnení dvoch z kumulatívne daných právnych podmienok pre priznanie právnej
pomoci (nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, podmienka hodnoty sporu) žiadateľ nespĺňa podmienku
materiálnej núdze ako tretiu zo zákonom stanovených podmienok. V odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia však absentujú dôvody a právne závery, o ktoré odporca oprel svoje rozhodnutie o
nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci v právnom režime § 6 písm. a) zákona č. 327/2005
Z. z. (s finančnou účasťou navrhovateľa), a to práve v právnom kontexte hore citovaného rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Sžo/47/2012 z 11.06.2013. Predmetný rozsudok je
pritom súčasťou administratívneho spisu odporcu ako príloha č.7 podania navrhovateľa z 09.10.2014,
označeného ako doplnenie dokladov.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci súd procesným postupom podľa § 250q
ods. 2 O. s. p. z právnych dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. s použitím
§ 250l ods. 2 O. s.p. zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude
povinnosťou odporcu napraviť súdom uvedené nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia
a nanovo vo veci rozhodnúť.

O trovách konania súd rozhodol  podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľovi, ktorému prináležalo právo na náhradu trov súdneho konania, trovy nepriznal, keďže
navrhovateľ si v konaní žiadne trovy neuplatnil.

V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O. s. p.)

Poučenie:

Proti   tomuto rozsudku  nie je prípustné odvolanie (§ 250s, prvá veta O. s. p. a contrario).