{"guid": "94ae03a0-29c4-455b-83c8-a8a3bfa840bf:222b3cec-bcd2-4ca2-868a-873741bc4ea9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8112206323.1", "spisova_znacka": "19Co/147/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/147/2013 z 17. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 17. februára 2014, sp. zn. 19Co/147/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8112206323.1", "identifikacne_cislo": "8112206323", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2014-02-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené", "Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/222b3cec-bcd2-4ca2-868a-873741bc4ea9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8112206323.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8112206323.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8112206323.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/147/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112206323
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112206323.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobkyne: K. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXXX/X, N., zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS,
Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, zast. C. A., N. XX, N., proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 107,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C/43/2012-53 zo dňa 17.05.2013 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a výroku o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej  na samostatné konanie.

O d m i e t a   odvolanie proti výroku  o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni  sumu 107,-
eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 223,65 eur na účet právneho
zástupcu žalobkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov konania medzi vedľajším účastníkom a žalovanou nepriznáva.

Vzájomný návrh žalovanej, súdu doručený dňa 15.05.2013, vylúčil na samostatné konanie.

Rozhodnutie o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 107,- eur a o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti právne odôvodnil podľa ust. §§ 1 ods. 2 písm. f); 3 ods. 1, 2; 4 ods. 2 písm. g) zákona č-
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 3 ods. 1; 39; 53 ods. 1, 4; 54 ods. 2; 451 ods. 1, 2;
456; 457 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, pričom dojednaný úrok spolu
s poplatkom za uzavretie zmluvy je neprimerane vysoký oproti požičanej sume s ohľadom na lehotu jej
splatenia, pričom ročný úrok predstavuje až 171,2 %, čo možno  považovať za úžerný úrok odporujúci
dobrým mravom. Preto vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere pre rozpor s dobrými mravmi za
absolútne neplatnú. Za daného stavu je každý z účastníkov takejto zmluvy povinný vrátiť druhému



všetko, čo podľa zmluvy dostal.  Žalovaná je preto povinná vrátiť žalobkyni z titulu bezdôvodného
obohatenia úrok a poplatok v celkovej sume 107,- eur.

Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi  žalobkyňou a žalovanou odôvodnil súd prvého stupňa
podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a konštatoval, že žalobkyňa mala v konaní
plný úspech, preto jej priznal plnú náhradu trov konania vo výške 223,65 eur, pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní
dňa 12.04.2013, účasť na pojednávaní dňa 17.05.2013 - 2 x po 16,60 eur + 1 x 4,15 eur + režijný paušál
2 x 7,63 a 1 x 7,81.

Zároveň priznal právnemu zástupcovi žalobkyne náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v
preukázaných cestovných výdavkoch na cestu motorovým vozidlom na pojednávania konané dňa
12.04.2013 a 17.05.2013, celkom v sume 15,91 eur.

Tiež priznal  právnemu zástupcovi náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie dňa
12.04.2013 za 4 začaté polhodiny po 13,01 eur za každú polhodinu a na pojednávanie dňa 17.05.2013
za 4 začaté polhodiny po 13,01 eur za každú polhodinu. Keďže si právny zástupca žalobkyne uplatnil za
pojednávanie konané dňa 17.05.2013 náhradu za stratu času vo výške1/2, priznal mu súd prvého stupňa
za stratu času v požadovanej výške 26,02 eur a za pojednávanie dňa 12.04.2013 vo výške 52,04 eur.

Súd prvého stupňa zároveň priznal právnemu zástupcovi žalobkyne 20 % DPH celkom vo výške 37,27
eur.

Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi vedľajším účastníkom a žalovanou odôvodnil súd
prvého stupňa tým, že vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane úspešnej žalobkyne, si náhradu
trov konania neuplatnil, preto náhradu trov konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane
žalobkyne nepriznal.

Rozhodnutie o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 97
Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 107,- eur, proti výroku
o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej na samostatné konanie a proti výroku o trovách konania vo
vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. V
odvolaní uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorému sa javí uzavretá zmluva
ako zmluva, ktorá by mala podliehať úprave zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Zároveň nesúhlasí s
názorom súdu, že účelovo obchádza ustanovenia chrániace spotrebiteľov využitím formálnej dohody,
že úver bude splatený v troch splátkach v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, na základe čoho súd
považoval právny úkon za neplatný aj pre obchádzanie zákona. Žalovanej nie je zrejmé, z akého dôvodu
súd prvého stupňa poukázal na druhú zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 01.03.2011. Na základe zmluvy
o úvere č. 806300498 zo dňa 01.03.2013 (zrejme malo byť 2011) poskytla žalovaná žalobkyni úver
vo výške 400,- eur , ktoré sa žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 266,-
eur, Celkovú čiastku 666,- eur sa žalobkyňa zaviazala  zaplatiť v 6 mesačných splátkach po 111,- eur.
Ak by žalovaný mal v úmysle obísť právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, zmluva č. 806300498 by
znela na plnenie v 3 splátkach. Je teda absolútne nelogická úvaha súdu o obchádzaní zákona. Žalovaná
sa pri spôsobe úhrady poskytnutých finančných prostriedkov spravuje podľa požiadaviek klientov, ktorí
ho oslovia so žiadosťou o uzavretie zmluvy o úvere. Žalovaná sa nestotožňuje s tvrdením, že účelovo
obchádza ustanovenia chrániace spotrebiteľov využívaním formálnej dohody, že úver bude splatený v
3 splátkach nepresahujúcich 12 mesiacov v zmysle ust. § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch.

Žalovaná ďalej namietala nesprávne posúdenie zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Argumentovala tým, že z ustanovenia § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 258/2001 Z. z. vyplýva, že sa
tento zákon nevzťahuje na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote
nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. Z
uzavretej zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa zmluvou o úvere zaviazala úver vrátiť v troch
pravidelných mesačných splátkach, pričom jednotlivé splátky boli určené tak, že 1. splátka vo výške



119,- eur na deň 22.02.2010, 2. splátka  vo výške 119,- eur na deň 22.03.2010, 3. splátka vo výške 119,-
eur na deň 22.04.2013.

Podľa žalovanej v danom prípade ide o zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka a
žalovaná mala nárok nielen na vrátenie poskytnutého plnenia, ale aj na vrátenie príslušného poplatku,
ktorý v zmysle bodu 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavoval v 1/3 dohodnutý úrok a
vo zvyšných 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou. Plnením žalobcu neprišlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej.

Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania uplatňovaného nároku  na vydanie bezdôvodného
obohatenia, čo odôvodnila tým, že žalobkyňa sa nedomáhala vydania bezdôvodného obohatenia v
zákonom stanovenej dvojročnej premlčacej lehote.

Odvolanie žalovanej smerovalo aj proti výroku o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému namietala, že
ak by súd prvého stupňa správne vec posúdil, návrh žalobkyne by zamietol a náhradu trov konania by
žalobkyni nepriznal.

Žalovaná podala odvolanie aj proti výroku o vylúčení jej vzájomného návrhu  na samostatné konanie.
V odvolaní uviedla, že si uplatnila svoje právo voči žalobkyni vzájomným návrhom zo dňa 10.05.2013
a požadovala úhradu sumy 290,- eur. Súd prvého stupňa vyčlenil tento nárok žalovanej na samostatné
konanie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie, nakoľko s odôvodnenia nie je vôbec jasné, akými úvahami
sa súd prvého stupňa spravoval pri rozhodovaní o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej na samostatné
konanie. Predpokladom na spojenie veci okrem hospodárnosti konania je, že veci skutkovo súvisia,
alebo sa týkajú tých istých účastníkov. V danom prípade nebol daný dôvod na vylúčenie vzájomného
návrhu žalovanej na samostatné konanie, nakoľko sú splnené podmienky na spojenie vecí v zmysle ust.
§ 112 OSP s prihliadnutím na zachovanie procesnej ekonómie.

Na základe uvedeného žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 11.02.2014 a zistil, že odvolanie žalovanej proti výroku
vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou nie je
dôvodné. Odvolanie žalovanej proti výroku o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej na samostatné
konanie je potrebné odmietnuť.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka) [§ 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka].

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 01.03.2012
domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 107,- eur a nahradenia trov konania z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia.



Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná jej poskytla spotrebiteľský úver v hodnote 250,- eur za poplatok
107,- eur, ktorý je úžerný, a preto odporuje dobrým mravom. Tým je zároveň podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka neplatný.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Argumentovala tým, že poplatok za uzatvorenie zmluvy nie je
neprimeraný, je jasne uvedený v zmluve a žalobkyňa musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia.
Zároveň vzniesla námietku premlčania.

Žalobkyňa v konaní pred súdom prvého stupňa poukázala na to, že finančné prostriedky potrebovala
jej dcéra, preto na svoje meno zobrala túto pôžičku.  Finančné prostriedky poskytnuté jej na základe
zmluvy boli zaplatené. O tom, že poplatok zo zmluvy je neprijateľný, sa dozvedela niekedy začiatkom
roka 2012, konkrétne vo februári 2012, kedy ju o tom informovala jej dcéra.

Dcéra žalobkyne X. C. pred súdom prvého stupňa vypovedala, že požiadala svoju matku, aby na svoje
meno zobrala pôžičku pre ňu, pričom žalovaná pôžička bola s nejakým omeškaním vyrovnaná. Druhú
pôžičku vyrovnala čiastočne, sumami 10,- a 100,- eur. Následne sa kontaktovala s p. A., ktorý jej
vysvetlil problém so zmluvami, teda že obsahujú neprijateľné poplatky. O tomto informovala svoju matku,
žalobkyňu.

Zo zmluvy o úvere č. 806300149 uzavretej medzi účastníkmi dňa 25.01.2010 vyplýva, že žalovaná sa
zaviazala poskytnúť žalobkyni úver v sume 250,- eur a žalobkyňa ako dlžník sa zaviazala  vrátiť túto
sumu zvýšenú o príslušný poplatok 107,- eur, a to v troch mesačných splátkach po 119,- eur splatných
k 22.02.2010, 22.03.2010 a k 22.04.2010.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto
správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

K odvolacím námietkam žalovanej, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, keďže žalobkyňa
sa zaviazala vrátiť úver v troch pravidelných mesačných splátkach, a preto v danom prípade mal súd
prvého stupňa aplikovať ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, pretože ide o zmluvu o úvere v
zmysle tohto ustanovenia, odvolací súd dodáva, že táto odvolacia námietka je nedôvodná.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku správne konštatoval, že v danom prípade
zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou napriek dojednaniu, že sa
žalobkyňa zaviazala splatiť úver tromi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov.

Zo záveru prvostupňového súdu vyplýva, že tento neposúdil predmetný úver ako spotrebiteľský, ale
posúdil zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.

V nadväznosti na tento správny záver potom súd prvého stupňa aplikujúc ustanovenia §§ 39; 53 ods.
1, 4; 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka správne ďalej konštatoval, že žalovaná účelovo obchádzala
ustanovenia chrániace spotrebiteľov využitím formálnej dohody, že úver bude splatený v 3 splátkach
v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov v zmysle § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a tým žalovaná obišla aj povinnosť formálne do zmluvy uviesť údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov.

Pokiaľ žalovaná v odvolacom konaní namietala, že pri spôsobe úhrady poskytnutých finančných
prostriedkov sa spravuje podľa požiadaviek klientov, ktorí ho oslovia so žiadosťou o uzavretie zmluvy
o úvere, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v priebehu konania nepreukázala, že by o spôsob
úhrady poskytnutého úveru v troch splátkach bola požiadala žalobkyňa.

Vyššie uvedené dáva odpoveď aj na ďalšiu odvolaciu námietku žalovanej, že v danom prípade nemala
povinnosť uvádzať do zmluvy údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, keďže nešlo o spotrebiteľský
úver.



Preto správne konštatoval súd prvého stupňa, že žalovaná účelovo obchádzala ustanovenia chrániace
spotrebiteľa, v danom prípade žalobkyňu, využitím formálnej dohody, že úver bude splatený v
troch splátkach v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, čoho dôsledkom v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka je to, že zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom.

Ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a zároveň, ak by aj vznikla pochybnosť o obsahu
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka predstavuje základné výkladové pravidlo, v zmysle ktorého v prípade, ak vzniknú pochybnosti
o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, bude platiť priaznivejší výklad obsahu zmluvy v prospech spotrebiteľa.

Dôsledkom neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o úvere je v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho
zákonníka to, že každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa takejto
zmluvy dostal.

Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, že v dôsledku vyššie uvedených skutočností je žalovaná
povinná vrátiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia úrok a poplatok v celkovej sume 107,- eur.

K odvolacej námietke žalovanej, že ide o premlčaný nárok žalobkyne, odvolací súd konštatuje, že aj táto
odvolacia námietka je nedôvodná  v celom rozsahu.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa sa o tom, že žalovaná sa na jej úkor bezdôvodne
obohatila, dozvedela v mesiaci februári 2012 a keďže žalobu podala na súde dňa 01.03.2012, k
premlčaniu žalobkyňou uplatneného nároku nedošlo.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd považuje za správne aj rozhodnutie o trovách konania.
Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej patrí náhrada trov konania, pozostávajúca
z trov právneho zastúpenia v takej výške, v akej ich vyčíslil súd prvého stupňa, teda celom v sume
223,65 eur.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcej časti v súlade s ustanovením § 219
Občianskeho súdneho poriadku ako vo výroku  vecne správny potvrdil.

Predmetom odvolania bolo aj odvolanie žalovanej proti výroku o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej
zo dňa 15.5.2013 na samostatné konanie.

Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania (§ 202 ods. 1 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku.

Pretože rozhodnutie o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej na samostatné konanie je rozhodnutím,
ktorým sa upravuje vedenie konania, bolo potrebné odvolanie žalovanej proti tomuto výroku podľa ust.
§ 218 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku odmietnuť. Ide totiž o rozhodnutie, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/43/2012", "guid": "2c19a468-a6ad-4a39-a4aa-e8e74ba87bd9:483c0f78-9444-4503-94ce-3011057026dc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}