{"guid": "9475e87e-50ec-4c39-8b96-bfbc943b2b63:d64cff81-e921-4af9-8c1f-efce1c74e3bd", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3100895567.1", "spisova_znacka": "6CoE/125/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/125/2013 z 14. 5. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 14. mája 2013, sp. zn. 6CoE/125/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3100895567.1", "identifikacne_cislo": "3100895567", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2013-05-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197", "nazov": "§ 197 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-197"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-197"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d64cff81-e921-4af9-8c1f-efce1c74e3bd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3100895567.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3100895567.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3100895567.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/125/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3100895567
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3100895567.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29.
augusta 8, pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 208/23 proti povinnému SYSTECH, s.r.o., Trenčín,
Kubranská 623, IČO: 36 293 784 o vymoženie 251,54 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho
exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 0Er/294/2000-15 zo dňa 08. februára 2013, v
senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie  okresného súdu vo výroku o náhrade trov exekúcie   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2  Ex. por. s odôvodnením, že
povinný bol vymazaný z obchodného registra v priebehu exekúcie dňa 30.09.2008. O trovách exekúcie
rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor v časti výroku o trovách
exekúcie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na nové konanie. Odvolanie podáva z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade zastavenia exekúcie súd rozhodne, kto bude platiť
trovy exekúcie, pričom v tomto prípade povinný zanikol a súd mal teda na ich zaplatenie zaviazať
oprávneného. Poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5MCdo 21/2011.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti je vecne správne. Vec
podrobne preskúmal a v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi okresného súdu, osvojil si dôvody
napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle  ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a na
zdôraznenie správnosti uznesenia okresného súdu dodáva:

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté
nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.



Podľa § 203 citovaného zákona ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku,
a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu
exekútorovi Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej dňa 11.02.2000, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
pre vymoženie sumy 7 578 Sk, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie vydané NÚP,
OÚP v Púchov č. OÚP/OKaS - 158/99 zo dňa 26.11.1999.

Z výpisu z obchodného registra odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k.
17CbR/9/2003-40 zo dňa 25.04.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2008, zrušil spoločnosť
povinného bez likvidácie.

Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu
exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času
uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže
tento bol ku dňu 30.09.2008 z obchodného registra vymazaný a teda ako subjekt práv a povinností
zanikol.

Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie.
Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235
ods. 2 Exekučného poriadku súd môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však
uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba
pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Po preskúmaní veci odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že oprávnený v
priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie
- zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie
proti povinnému podal oprávnený súdnemu exekútorovi dňa 11.02.2000 a povinný bol ako obchodná
spoločnosť z obchodného registra vymazaný dňa 30.09.2008, t.j. až po viac ako 8 rokoch po začatí
exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie, ktorým bol výmaz povinného z obchodného registra. Odvolací súd zároveň
konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, aplikácie ktorého sa v odvolaní domáhal
súdny exekútor, bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od
01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 11.02.2000. Podľa Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné
ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie
trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd
poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení predpokladá
možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj
zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. II. ÚS 12/2005, konštatoval, že ustanovenie § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu
trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia
opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu
aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.



Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods.
1,2 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "0Er/294/2000", "guid": "a7fe7272-7f33-41f7-b1d3-36bc18354342:59dcebaf-643d-4c10-8213-748975ec8c7d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "97a65d38-da26-4971-8c45-c3712cb00b54:efc9724c-407c-4158-beea-09940d1f270e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9011899630.1", "spisova_znacka": "5MCdo/21/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/21/2011 z 27. 1. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9011899630.1"}], "citovane_v": []}