Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/118/2013 z 22. 1. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. januára 2014, sp. zn. 4CoP/118/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3812219086.1
Krajský súd Trenčín | 4CoP/118/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3812219086.1 | 2014-01-22 | Rozsudok
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9530dfd5-a22d-4bb3-86de-3b2de5b2ff11
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3812219086.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/118/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219086
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812219086.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: I. W., bytom C., K. XX proti odporcom:
1/ N. W., bytom C., Q. X/X, zastúpeného Z. Y., bytom C., Q. X/X, 2/ I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.,
Q. X/X, v konaní do dovŕšení plnoletosti zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, o
návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 18. apríla 2013, č.k. 10P/125/2012-47 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa      p o t v r d z u je .

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á  v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zníženie výživného k plnoletému
N. a k mal. I. zamietol. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že naposledy bolo o
vyživovacej povinnosti otca k maloletému I. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, č.k.
13P/141/2006-19 zo dňa 21.04.2006, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca zvýšená na sumu 1
400,- Sk mesačne od 01.03.2006. Otec detí bol v tom čase zamestnaný v pracovnom pomere v
Hornonitrianskych baniach Prievidza, a.s. s čistým mesačným zárobkom v sume 14.564,- Sk. Pribudla
mu vyživovacia povinnosť k maloletému W., nar. XX.XX.XXXX. V tom čase maloletý I. mal 11 rokov a
navštevoval 4. ročník ZŠ. Matka maloletého dieťaťa bola poberateľkou rodičovského príspevku v sume
4230,-Sk mesačne. O vyživovacej povinnosti k plnoletému N. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu v Prievidzi, č.k. 13P/523/2008-23 zo dňa 19.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne 17CoP/7/2009-33 zo dňa 17.2.2009, ktorým  bola vyživovacia povinnosť otca k
maloletému N. zvýšená na sumu 2600,- Sk od 01.09.2008. V tom čase otec detí podnikal a dosahoval
mesačný príjem v sume 1.000,- eur. Pribudli mu dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom jeho
manželky, G., nar. XX.X.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, ktoré si nezrušiteľne osvojil. Jeho manželka
poberala rodičovský príspevok v sume 4.780,-Sk. Trvala aj vyživovacia povinnosť k maloletému W..
V tom čase matka detí bola zamestnaná v spoločnosti M. s.r.o. Jej príjem predstavoval sumu 9.475,-
Sk mesačne. Jej manžel zarábal priemerne sumu 12.140,-Sk mesačne. Naďalej mala vyživovaciu
povinnosť k maloletej T.. V tom čase bol maloletý N. študentom 1. ročníka Konzervatória v F.. Od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane oboch detí,
ktoré sú vekovo staršie. Plnoletý N. je študentom 5. ročníka Y. v F.. Maloletý I. je o 6 rokov starší, je
študentom 3. ročníka G. Q. v C.. V súvislosti s vekom a štúdiom nepochybne vzrástli životné náklady
na materiálne zabezpečovanie detí. Maloletý I. sa začal aktívne venovať športu, s čím má zvýšené
náklady. Plnoletý N. má vysoké výdavky na štúdium na Konzervatóriu v F., ktoré boli aj zo strany
strednej školy potvrdené v správe zo dňa 11.03.2013. Zmena pomerov nastala na strany matky v tom,
že došlo k zvýšeniu jej mesačného príjmu zo sumy 314,50 eur, ktorú dosahovala u zamestnávateľa



M. s.r.o. v roku 2008, na sumu 416,26 eur, ktorú dosahuje u zamestnávateľa K. s.r.o. v súčasnosti.
K zvýšeniu príjmu došlo aj na strane jej manžela zo sumy 402,90 eur na sumu 600,- eur mesačne.
Iné vyživovacie povinnosti jej nepribudli. Na strane otca nastala zmena pomerov v tom, že od augusta
2011 doposiaľ je PN v dôsledku zdravotných problémov. Tak ako v čase rozhodovania o vyživovacej
povinnosti k plnoletému N. v roku 2008, aj v súčasnosti je SZČO. Hoci bol práceneschopný, prácu
poisťovacieho poradcu vykonával, pretože vo výkone tejto práce ho neobmedzoval zdravotný stav.
Ďalšie jeho náklady predstavovali náklady na kanceláriu v sume 70,- eur mesačne a telefónne poplatky
v sume 120,- eur. Manželka otca je poberateľkou peňažného príspevku za opatrovanie maloletého W.
v sume 241,14 eur. I keď na strane otca detí nastala zmena pomerov v jeho neprospech, náklady
na materiálne zabezpečenie maloletého I. a plnoletého N. oproti roku 2006 a 2008 výrazne vzrástli
a doposiaľ určené výživné v sume 86,30 eur mesačne na plnoletého N. a v sume 46,50 eur na
maloletého I. vzhľadom na ich vek a odôvodnené potreby reálne nepostačuje na krytie ich odôvodnených
potrieb. V záujme detí nie je zníženie vyživovacej povinnosti otca i napriek tomu, že aktuálne dosahuje
nízky príjem počas svojej práceneschopnosti. Nie je možné spravodlivo žiadať od matky detí, aby v
plnom rozsahu pokrývala výlučne zo svojho príjmu potreby oboch detí, nakoľko ani jej príjem v sume
416,26 eur mesačne reálne nemôže pokryť náklady detí, s prihliadnutím na jej ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletej T. a platenie bežných nákladov na vedenie domácnosti, na ktorých sa podieľa jej
manžel, ktorý súčasne finančne podporuje maloletého I. a plnoletého N.. Napokon matka vo vzťahu k
otcovi detí prejavila dobrú vôľu tým, že netrvala na návrhu na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti k
deťom, vzhľadom na jeho nízky príjem a práceneschopnosť. Je síce pravdou, že otec trpí zdravotnými
problémami, ale nepreukázal, že by mal určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
ktorá by bola dôvodom jeho invalidizácie a ktorá by mu objektívne bránila vykonávať pracovnú činnosť.
Jeho zdravotný stav nie je posúdený ako dlhodobo nepriaznivý stav v rámci lekárskej posudkovej
činnosti. Jeho práceneschopnosť nemožno považovať za stav trvalý, odôvodňujúci zníženie vyživovacej
povinností k deťom. Má zachovaný pracovný potenciál, čo vyplýva aj z toho, že počas práceneschopnosti
v roku 2012 prácu vykonával. Zo správy spoločnosti D. -G. s.r.o. zo dňa 02.04.2013 vyplýva, že v roku
2012 mu bola vyplatená suma 7.503,- eur za sprostredkovaný obchod. Otec detí zamestnával ďalšie
osoby, ktoré uzatvárali poistné zmluvy v jeho mene a ktorým za rok 2012 vyplatil sumu 5.800,- eur. Ak
otec detí má finančné prostriedky na výplatu odmeny ďalším osobám, je v jeho schopnostiach podieľať
sa na výžive detí v sume 86,30 eur mesačne na plnoletého N. a v sume 46,50,- eur na maloletého
I.. Konštatoval, že otec detí už v roku 2010 podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti k deťom,
pričom rozsudkom č.k. 13P/463/2010-44 zo dňa 25.01.2011, právoplatným dňa 16.05.2011, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 19CoP/29/2011-55 zo dňa 28.4.2011 bol jeho návrh zamietnutý.
Súd je toho názoru, že na strane otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov trvalého charakteru, ktorá
by odôvodňovala aj zmenu rozhodnutia o výživnom podľa cit. ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Otec
detí je SZČO. Z potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2011 vyplýva, že za rok 2011 jeho
základ dane predstavoval sumu 1408,58 eur. Za rok 2012 mal nulový základ dane a nulovú daňovú
povinnosť. V tejto súvislosti súd uvádza, že pri určovaní výživného u podnikateľov vychádza zo zásady,
že každý podnikateľ má svoje príjmy a výdavky korigovať tak, aby mu zostalo dostatočné množstvo
finančných prostriedkov na krytie potrieb  osôb, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť. Na
splácanie hypotekárneho úveru v mesačných splátkach v sume 467,- eur mesačne a spotrebného úveru
v sume 260,- eur súd pri rozhodovaní o znížení vyživovacej povinnosti otca neprihliadol s poukazom na
ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine z dôvodu, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a
pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súčasne súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že
na nákladoch na bývanie v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho manželky a v ktorom bývajú
jeho svokrovci, by sa mala podieľať rovnakým dielom aj jeho manželka a jej rodičia. Otec by si mal byť
vedomý toho, že výdavky na materiálne zabezpečenie maloletého I. a plnoletého N. sa s prihliadnutím
na ich vek neustále zvyšujú a tieto nemôže znášať iba matka, aj v dôsledku nepravidelného plnenia si
vyživovacej povinnosti otca, ktorá sa okrem zabezpečovania dennej osobnej starostlivosti o maloletého
I. sama podieľa na ich výžive. S prihliadnutím na ďalšie tri vyživovacie povinnosti otca  k maloletému W.
a osvojeným deťom jeho manželky, T. a G., by mal vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si svoju finančnú
situáciu urýchlene vyriešil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1,2, § 78 ods. 1 veta prvá,
ods. 3 Zákona o rodine. Účastníci trovy konania neuplatnili,  preto im s poukazom na ust. § 142 ods.
1 O.s.p., priznané neboli.



Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol ho zmeniť tak, že
výživné na odporcov 1/, 2/ bude určené vo výške minimálneho výživného vyplývajúceho zo Zákona
o rodine, resp.  žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne  zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými
dôkazmi, ani s jeho tvrdeniami a zároveň  dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že návrh na zníženie výživného bol podaný výlučne z dôvodu
jeho zdravotného stavu, ktorý mu reálne neumožňuje vykonávať pracovné činnosti v plnom rozsahu,
počas hospitalizácie nemohol pracovať vôbec.  Uviedol, v ktorých termínoch a v akom rozsahu bol
hospitalizovaný v roku 2011 a v roku 2012. Namietal, že za jeho súčasného finančného stavu nie je
reálne schopný plniť výživné v aktuálnej výške bez ohrozenia jeho rodiny, najmä troch mal. detí, ktoré
majú veľké zdravotné problémy. Ďalej uviedol, že počas obdobia, kedy boli jeho zdravotné problémy
najväčšie, mal príjem z provízii ako SZČO za mesiac august 2012 -  0eur, september 2012 - 388,47 eur,
za mesiac október 2012  - 297,10 eur, za mesiac november 2012 - 325,67 eur a za mesiac december
2012 - 0 eur. Súd prvého stupňa sa s reálnou výškou jeho príjmov za posledné obdobie nevysporiadal
a taktiež neprihliadol na zmenu pomerov, ktoré u neho nastali.

Odporca 1/ prostredníctvom svojej zástupkyne a matka odporcu 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu
navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.  Poukázala
na to, že odporcovia 1/, 2/ sú už dospelí muži, keď na ich výživu vynakladá veľké výdavky, pričom
navrhovateľ má oveľa menšie deti a tak nemá na ne až také veľké výdavky. Poukázala na to, že
navrhovateľ má dlh na výživnom vo výške 2231 eur, už po tretí raz dala na neho trestné oznámenie,
nebol schopný na synov posielať výživné, ani keď zarábal 1700 eur mesačne. Ďalej uviedla, že po celý
čas sponzoruje potreby jej synov terajší manžel, ktorý Jakubovi a Marcelovi nie je otcom. Poukázala
na to, že zarába 416 eur mesačne a jej manžel zarába 550 eur mesačne. Uviedla, že majú spoločnú
dcéru T., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej poukázala na to, že viackrát si brali pôžičky na potreby detí, alebo
jednoducho kúpili deťom to čo potrebovali, a potom si brali pôžičky na zaplatenie nájmu. Aj v súčasnosti
dlhujú na nájomnom. Uviedla, že N. má drahú školu, ale veľmi tam vyniká, vyhráva súťaže a kvôli tomu,
že navrhovateľ si zariadil život tak, ako si zariadil, nie je ochotná synovi navrhnúť, aby skončil so školou.
Uviedla, že má zdravotné problémy, čo na súde prvého stupňa doložila aj výpisom zo zdravotnej karty.
Nemôže si však dovoliť ísť na PN, lebo by to finančne nezvládli. Uviedla, že manžel má zdravotné
problémy, má celiakiu, čo je finančne náročná choroba, keď musí držať diétu. Tiež má problémy s rukami,
ožarovali ho na onkológii v Martine, máva veľmi silné bolesti, dvakrát odmietol operáciu rúk len preto,
aby nebol príjem nižší ako je.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.  Poukázal na to, že mal. I. je od poslednej úpravy výživného
starší o 7 rokov a jeho základné životné potreby podstatne vzrástli. Je študentom 3. ročníka Strednej
odbornej školy polytechnickej v C., ide o 4. ročné štúdium s maturitou. V škole sa stravuje iba keď má
matka finančné prostriedky na zakúpenie stravných lístkov. Matka doma denne varí.  Mal. I. sa mimo
školy venuje futbalu, je členom Futbalového klubu v T. C., hrá za dorast. Plnoletý N. je študentom 5.
ročníka konzervatória v Žiline, hrá na trombón. Mal. I. aj plnoletý N. sú na svoj vek primerane vyspelí
a ich potreby sú značné.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené, a v plnom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací
súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods.
2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti a k námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností /§120 ods. 1, 2 O.s.p./ a pri posudzovaní osobných, zárobkových a
majetkových pomerov navrhovateľa, matky odporcov 1/,2/ a samotných odporcov 1/, 2/. Súdom prvého



stupňa zistené osobné, zárobkové a majetkové pomery navrhovateľa ako osoby povinnej a oprávnené
potreby odporcov 1/, 2/ ako osôb oprávnených sú dostatočným podkladom pre záver, že návrh
navrhovateľa na zníženie výživného nie je opodstatnený. Odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd
preto nepovažuje za dôvodné.

V danej veci bolo treba prihliadnuť na skutočnosť, že odporca 1/ je od poslednej úpravy výživného starší
o 5 rokov, je študentom 5. ročníka konzervatória v F., odporca 2/ je od poslednej úpravy výživného starší
o viac ako 7 rokov a navštevuje strednú odbornú školu, čím sa náklady na ich osobné, tak aj školské
potreby podstatne zvýšili. I keď v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ trpí zdravotnými problémami,
nebolo preukázané, že by mal určenú mieru poklesu schopnosti a vykonávať  zárobkovú činnosť, ktorá
by mu objektívne bránila vykonávať pracovnú činnosť. Tak ako správne súd prvého stupňa konštatoval,
jeho zdravotný stav nie je posúdený ako dlhodobo nepriaznivý, má zachovaný pracovný potenciál, čo
vyplýva aj z toho, že počas práceneschopnosti v roku 2012 prácu vykonával a bola mu vyplatená suma
7503 eur brutto za sprostredkovaný obchod. Navrhovateľ zamestnával ďalšie osoby, ktoré uzatvárali
poistné zmluvy v jeho mene a ktorým za rok 2012 vyplatil sumu 5800 eur.  Bez povšimnutia nie je možné
ponechať aj tú skutočnosť, že náklady navrhovateľa predstavovali sumu 70 eur mesačne na kanceláriu a
telefónne poplatky v sume 120 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že navrhovateľ
preberal na seba také podnikateľské riziká, ktoré vyústili až do toho, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
pobočka C. č. 200-013339-CA01/2011 zo dňa 21.09.2011 mu nebol priznaný nárok na nemocenské v
období od 08.08.2011 do zániku dôvodu na jeho poskytovanie. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
okolnosť, že navrhovateľ poistné na nemocenské poistenie za obdobie od júla 2010 do decembra 2010
neuhradil, za mesiac január 2011 uhradil v nesprávne nižšej sume a za obdobie od februára 2011 do
júla 2011 nemocenské poistenie neuhradil a preto mu nevznikol nárok na nemocenské. Z uvedeného
je zrejmé, že navrhovateľ si svoju povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie neplnil ani v
čase, keď nebol práceneschopný. Táto okolnosť však nemôže mať vplyv na výšku výživného zo strany
navrhovateľa na plnoleté deti.  K zníženiu výživného môže totiž dôjsť len v mimoriadnych prípadoch,
keď povinný rodič nemá možnosť dosahovať akýkoľvek príjem, čo však nie je prípad navrhovateľa. Pri
zohľadnení všetkých uvedených skutočností, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa má
za to, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného nie je dôvodný.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom 1/, 2/ táto náhrada trov konania nebola priznaná, nakoľko si ju
neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e     j e       p r í p u s t n é