Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoE/51/2011 z 26. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. októbra 2011, sp. zn. 10CoE/51/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8111204512.1
Krajský súd Prešov | 10CoE/51/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8111204512.1 | 2011-10-26 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7307c211-e8d8-4fe7-aadb-57f9bb2f2e76
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8111204512.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/51/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111204512
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8111204512.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: L. Y. E. B., a.s., so sídlom v N., Q. X, IČO: 31 690
904, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO:
47 231 785, proti povinnému: V. O., nar. XX.X.XXXX, bytom B. I. O., I. L. XXX/X, o vymoženie 32,86 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 32,86 eur od 3.4.2008 do zaplatenia a trov konania
vo výške 230,- eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Erikou Beňovou, so sídlom Exekútorského
úradu v Bardejove, Českej Lipy 41, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.
k. 1Er/338/2011-20 zo dňa 25.5.2011, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   uznesenie a vec  v r a c i a  prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eriky
Beňovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 47/11 zo dňa 17.2.2011 doručenú súdu dňa
21.2.2011 zamietol.

Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 8.3.2010,
sp. zn. 2C/1681/2009. Po vyhodnotení rozhodcovského rozsudku prvostupňový súd svoje rozhodnutie
zdôvodnil tým, že účastníci uzavreli dňa 2.1.2008 poistnú zmluvu č. 4364700155, ktorú povinný
riadne a včas neplnil. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že podľa časti XV. ods. 2 poistných podmienok
oprávneného, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, je na rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní
príslušný ten rozhodcovský súd, ktorý na rozhodnutie sporu dodatočne určí poisťovňa. Z písomného
poverenia žalobcu z 1.1.2009 vyplýva, že žalobca určil na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd
Košice. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal z
vnútroštátnych právnych noriem, ako aj z noriem európskeho práva. Podľa vnútroštátneho práva,
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák.,
nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Obč. zák. ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenie § 53 ods. 4 Obč. zák. obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená
aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená
podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť,
že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľmi
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej
zmluve. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v



zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku,
skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy a
viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci
podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák.. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer
v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka
až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné
konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Obč. zák. a tiež Smernice 93/13/EHS. Na základe
uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Obč. zák., ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Z
uvedeného dôvodu súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu bolo podané odvolanie právnym zástupcom oprávneného. V podanom odvolaní
oprávnený poukazuje na to, že podľa jeho názoru je napadnuté uznesenie nezákonné a to z dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.. Materiálnym predpokladom každej exekúcie je
existencia exekučného titulu. Exekučný súd, ak zistí, že sú splnené podmienky konania podľa § 251
ods. 4, § 103 O.s.p., a teda niet rozporu so zákonom, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Materiálna
vykonateľnosť exekučného titulu je daná len vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno
bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcich
právnym normám, presné vymedzenie práv a povinností, prípadne ich vzájomná podmienenosť, rozsah
a obsah plnenia, čo platí najmä pre nepeňažné plnenia a jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné
splnenie povinnosti, s výnimkou vyplývajúcou z § 71 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb.. Arbitrážny rozsudok zo
dňa 8.3.2010 sp. zn. 2C/1681/2009 spĺňa všetky podmienky jeho formálnej aj materiálnej vykonateľnosti.
Exekučný súd vyslovil materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, avšak neuviedol, z akého dôvodu
považuje exekučný titul za rozporný so zákonom, resp. s ktorým zákonom nie je exekučný titul v súlade.
Pokiaľ exekučný súd konštatoval, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, bol povinný
uviesť, s ktorým konkrétnym právnym predpisom nie je exekučný titul v súlade. Ďalej konštatuje, že
arbitrážny rozsudok má v súlade s ust. § 35 v spojení s ust. § 51 ods. 3 zák. o rozhodcovskom
konaní a ust. § 159 O.s.p. účinky právoplatného rozsudku. Tento rozsudok je riadnym, právoplatným
a vykonateľným exekučným titulom a je záväzný pre všetky orgány vrátane exekučného súdu. Ide o
rozhodnutie vydané príslušným orgánom, ktoré bráni postupu podľa § 135 ods. 2 O.s.p. a súčasne ide
o rozhodnutie, z ktorého má všeobecný súd v zásade vychádzať a tvorí prekážku litispendencie, resp.
rei iudicatae. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku a teda
nemá ani oprávnenie preskúmavať arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v § 40 a nasl. zákona o
rozhodcovskom konaní. Tvrdenie súdu o tom, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal
a že mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, sú tvrdenia nepodložené, nemajúce oporu v skutkovom
stave. V tomto prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej
doložky, keďže povinný podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku.
Pokiaľ by rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP, a teda ani na
poistný vzťah. Povinný tieto ďalšie dojednania slobodne podpísal a teda  prejavil vôľu rozhodcovskú
doložku uzavrieť. Keďže rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi uzavretá individuálne, nemôže
sa jednať o neprimeranú podmienku a súd jej neprimeranosť a následne neplatnosť nemôže konštatovať
ani na základe zákona, ani na základe smerníc či judikatúry ESD. Povinný osobne a vlastnoručne
podpísal Všeobecné poistné podmienky. Na konci tlačiva Všeobecných poistných podmienok, oddelene
od ostatného textu VPP sa nachádzajú tzv. osobitné zmluvné dojednania, pričom text odseku 2 týchto
dojednaní je nasledovný: „Poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle čl. XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú



doložku.“ Touto skutočnosťou sa exekučný súd vôbec nezaoberal, opomenul ju aj spomenúť vo svojom
rozhodnutí a teda je zrejmé, že rozhodoval na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a
v dôsledku toho vec aj nesprávne právne posúdil. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci
porušenia rozhodcovského rozsudku a teda nemá oprávnenie preskúmavať arbitrážny rozsudok z
hľadísk uvedených v § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Judikatúru ESD prvostupňový
súd neaplikoval správne. Rozhodnutie ESD C-240/98, C-241/ 98, C-242/98, C-243/98 sa v tomto
konaní vôbec nedá aplikovať. Predmetné rozhodnutie upravuje prípady, kedy je v spotrebiteľskej zmluve
dohodnutá zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná. V danom prípade rozhodcovská
doložka bola dohodnutá individuálne a nebola vôbec dohodnutá výlučná miestna príslušnosť na
rozhodovanie sporov. Tento záver súdu nemá oporu v skutkovom stave. Z dôvodov odvolania vyplýva,
že exekučný súd v tejto veci vystupuje a rozhoduje v prospech povinného bez toho, aby bolo vôbec
zrejmé, či povinný s týmto súhlasí. Povinný si predsa musí byť vedomý porušenia svojich povinností
voči oprávnenému a teda nemusí mať žiadne námietky voči uplatneným plneniam, čo nakoniec dal
najavo aj nepodaním odporu, či žaloby voči vydanému riadne doručenému rozhodcovskému rozsudku.
Oprávnený namieta aj porušenie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku týkajúcich sa dokazovania.
Podľa § 123 O.s.p.  majú účastníci právo sa vyjadriť k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného
poriadku je podľa stabilnej judikatúry Ústavného súdu súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Otázkou dokazovania a nariadenia pojednávania v exekučnom konaní
sa zaoberal aj Ústavný súd SR v rozhodnutí III. ÚS 60/04, v ktorom potom, čo poukázal na zrušené
ust. § 253 ods. 2 O.s.p., uviedol, že ak exekučný súd vykonáva dokazovanie za účelom, či sú splnené
predpoklady na vydanie rozhodnutia podľa Exekučného poriadku, musí sa v takomto prípade v súlade
s § 122 ods. 1 O.s.p. nariadiť pojednávanie. Jedným zo základných pilierov právneho štátu je aj právna
istota a v nej transformovaná predvídateľnosť práva a rozhodnutí štátnych orgánov. Nemožno v žiadnom
prípade opomenúť ústavné právo oprávneného. Ako už viackrát konštatoval Ústavný súd SR, podstata
základného práva priznaného v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva iba v práve domáhať sa súdnej ochrany,
ale túto súdnu ochranu aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu dostať. Aj v rámci
exekúcie sa musí každému zaručiť prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom.
Na základe uvedených dôvodov oprávnený navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vydané
vyšším súdnym úradníkom v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a
rozhodnutie.

Zákonný sudca poverený vybavením tejto veci nevyhovel odvolaniu oprávneného a predložil vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Pretože odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa, urobil tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4,
5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania
do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je opodstatnené.

Z obsahu spisu odvolací súd zisťuje, že rozhodcovská doložka v preskúmavanej veci bola individuálne
dojednaná. Dojednanie takejto zmluvnej podmienky nemá za následok jej neprijateľnosť aj po
zohľadnení podmienok stanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Plnenie, ktoré vyplýva z
rozhodcovského rozsudku zo dňa 8.3.2010 sp. zn. 2C/1681/2009 nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Dôsledky prípadnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nemôžu byť posudzované podľa § 45 ods. 2
zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK) pre rozpor s dobrými mravmi.

V preskúmavanej veci účastníci uzavreli dňa 7.1.2008 poistnú zmluvu. Odvolací súd sa stotožňuje s
právnym názorom preskúmavaného uznesenia, že zmluva, ktorú uzavreli účastníci dňa 2.1.2008, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Od 1.1.2008 bola do Občianskeho
zákonníka zapracovaná neprijateľná podmienka vo forme rozhodcovskej doložky. Aj čl. 3 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 za neprijateľnú podmienku považuje len takú, ktorá



nebola individuálne dojednaná a ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú,
ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

V tejto súvislosti je treba rozlišovať medzi rozhodcovskou zmluvou a rozhodcovskou doložkou.    Kým
rozhodcovská   zmluva   predpokladá   aj   individuálne   prejednanie  so spotrebiteľom (§ 3 ods. 1, § 4
a § 5 ods. 1 ZRK), o rozhodcovskej doložke sa hovorí v prípade jej dojednania vopred ako súčasť inej
zmluvy, prípadne ako súčasť neoddeliteľnej prílohy takejto zmluvy (§ 5 ods. 2 ZRK).

V preskúmavanej veci dohoda účastníkov o rozhodcovskej doložke tvorí samostatnú časť listiny
označenej  ako  Všeobecné poistné  podmienky, pričom povinný osobitne podpisoval prevzatie
Všeobecných poistných podmienok a osobitne uzavretie dohody o rozhodcovskej doložke. Dohoda
o rozhodcovskej doložke bola teda uzavretá samostatne, mimo  spotrebiteľskej  zmluvy,  pričom  aj
ustanovenia  časti   XV.   Všeobecných  poistných

podmienok boli pre účastníkov záväzné len v prípade samostatného dojednania rozhodcovskej doložky.

Na závere o samostatnom dojednaní rozhodcovskej doložky nemení nič skutočnosť, že táto zmluvná
podmienka bola vopred napísaná a tvorí súčasť Všeobecných poistných podmienok, ktoré boli ako celok
vopred napísané, aj keď v časti týkajúcej sa rozhodcovskej doložky nemuseli byť zmluvnými stranami
podpísané. Tým, že obe zmluvné strany, a teda aj povinný ako poistník výslovne prejavili vôľu uzavrieť
rozhodcovskú zmluvu v zmysle § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len ZRK), došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky. Právnym dôsledkom takejto
dohody zmluvných strán je, že nemôže byť táto časť zmluvy považovaná za neprijateľnú podmienku v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nemôže byť teda označená za neplatnú podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré
je v podstate totožné s článkom 4 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, podľa ktorého neprijateľnosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a
na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Odvolací súd poukazuje na to, že ani povaha dohodnutej služby, ani ostatné podmienky zmluvy, ktoré sú
odvodené od zákonnej úpravy, nevedú k záveru, že dohoda o rozhodcovskej doložke spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa.

Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o návrhu na začatie exekučného konania prvostupňový súd
pochybil aj v tom, ak zamietol celý uplatnený nárok, t.j plnenie istiny a úroku z omeškania prisúdených
rozhodcovským rozsudkom. Takéto plnenie nie je v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže byť
exekúcia v tomto rozsahu zamietnutá.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f), i) O.s.p. zrušuje napadnuté uznesenie a vec
vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.