Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/388/2011 z 23. 10. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2012, sp. zn. 2Co/388/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1206206991.1
Krajský súd Bratislava | 2Co/388/2011 | ECLI:SK:KSBA:2012:1206206991.1 | 2012-10-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 19 zákona č. 634/1992 Zb., § 102 ods. 1 OZ, § 509 ods. 1 OZ, § 619 OZ, § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/addef2fa-801d-4dc2-a0ba-e4e504cc643f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1206206991.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/388/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206206991
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1206206991.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: T. L.,
W.. XX.XX.XXXX, F. V. G.. Č.. XX, F., zast. advokátkou: JUDr. Jana Drgoncová, Klincová ul. č. 37/B,
Bratislava, proti odporcovi: T., L.. L. C.. I.., K.: XX XXX XXX, C. G.. Č.. XX, F., zast. advokátom: JUDr.
Ľubomír Hlbočan, Vajnorská ul. č. 20, Bratislava, o zaplatenie istiny 664,80 eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1. júna 2011, č.k.
21C 76/2006-228, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. júla 2011, č.k.
21C 76/2006-252 vo vyhovujúcej časti a v časti výroku, ktorým súd návrh zamietol,  p o t v r d z u j
e  a v časti výroku, ktorým rozhodol o trovách konania a trovách štátu  z r u š u j e   a vec  v r a c i
a  na ďalšie konanie.

V časti výroku, ktorým uložil súd prvého stupňa navrhovateľovi povinnosť doplatiť na účet Okresného
súdu Bratislava II súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eur, rozsudok súdu prvého stupňa  z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 664,80
eur so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 281,42 eur od 20.12.2005 do zaplatenia, so 6% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 383,39 eur od 08.07.2006 do zaplatenia, všetko do 15 dní a vo zvyšku návrh
zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 19 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
(účinného od 25.11.2004 do 31.03.2006), § 102 ods. 1, § 509 ods. 1 § 619, § 620 ods. 1, § 621 ods. 1,
§ 622, § 623, § 625, § 626 ods. 1, § 627 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne  dôvodnosťou podaného
návrhu v časti o zaplatenie istiny 664,80 eur, keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané
uzavretie spotrebiteľskej zmluvy dňa 04.02.2004 medzi navrhovateľom ako spotrebiteľom a odporcom
ako predávajúcim, predmetom, ktorej bolo vyhotovenie a kúpa bifokálnych okuliarov podľa priloženého
receptu očnej lekárky, ktoré navrhovateľ 5 krát reklamoval, pričom zo znaleckého posudku číslo XXX/
XX/XX/XXXX vypracovaného v tomto konaní, okuliare ku dňu ich posudzovania, t. j. ku dňu 06.12.2005,
boli nesprávne vycentrované a nespĺňali technické predpisy platnej legislatívy s tým, že U. Ú. L. I.,
L..C..I.. reklamáciu navrhovateľa označil za opodstatnenú a súd prvého stupňa jeho odborné závery
považoval za relevantné, nakoľko daný subjekt má dostatočné odborné predpoklady pre posúdenie
predmetu skúmania, ktorým boli okuliare navrhovateľa a to bez ohľadu na skutočnosť, či jeho závery
je, alebo nie možné považovať za znalecký posudok. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na
skutočnosť, že v konaní bolo znaleckým posudkom č. X/XXXX, vypracovaného súdnym znalcom Y..
Y. S. na základe vyšetrenia zraku navrhovateľa preukázané, že okuliare mali správnu hodnotu dioptrií,
čo menovaný znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia výslovne uviedol a teda
príčinou zlej viditeľnosti, respektíve vadnosti okuliarov nemohol byť zlý predpis očnej lekárky, ako to
tvrdil odporca. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že odporca v rámci reklamačného



konania porušil väčšinu svojich povinností, kladených mu zákonom o ochrane spotrebiteľa, ktorým je
viazaný, keď v rámci reklamačného konania navrhovateľovi opakovane opomenul vydať tak doklady
o prevzatí reklamácie, ako aj doklady o jej vybavení s tým, že z oznámenia Inšpektorátu slovenskej
obchodnej inšpekcie v prípade reklamácie zo dňa 11.03.2004 nedodržal ani zákonom stanovenú 30 -
dňovú lehotu na jej vybavenie, neodstránil vady predanej veci, t. j. okuliarov, keďže po všetkých piatich
reklamáciách ostali okuliare naďalej vadné. Zákonnú tridsaťdňovú lehotu na vybavenie reklamácie
nedodržal ani v prípade poslednej reklamácie zo dňa 19.07.2005, pričom obranu odporcu spočívajúcu v
tvrdení, že dňa 10.08.2005 došlo k dohode o vybavení reklamácie medzi účastníkmi konania tak, že sa
navrhovateľ podrobí očnému vyšetreniu, posúdil ako právne irelevantnú, keďže zákon výslovne a bez
výnimky stanovuje, že predávajúci je reklamáciu spotrebiteľa povinný vybaviť do tridsiatich dní, odo dňa
jej uplatnenia a zároveň stanovuje aj právne dôsledky nedodržania tejto lehoty s tým, že skutočnosť,
že odporca so spotrebiteľom "vyjednával“, akým spôsobom bude reklamácia vybavená, reklamačné
konanie riadne nevybavil, keďže k jej vybaveniu došlo až dňa 21.10.2005, a to jej zamietnutím. Súd
prvého stupňa dospel k záveru, že nedodržaním týchto zákonných povinností vzniklo navrhovateľovi
právo domáhať sa svojich práv tak, akoby išlo o vadu, ktorú nemožno odstrániť, t. j. mal právo na
výmenu veci, respektíve právo od zmluvy odstúpiť (§ 19 zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s
§ 623 Občianskeho zákonníka prvej a druhej vety) s tým, že za uplatnenie tohto práva považoval list
navrhovateľa zo dňa 19.12.2005, ktorým odporcovi predložil znalecký posudok a žiadal o vrátenie ceny
okuliarov a úhradu nákladov za jeho vyhotovenie. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľovi súčasne
vzniklo právo na vrátenie peňažných prostriedkov uhradených za okuliare aj z titulu opakovaného
výskytu vád, v dôsledku ktorých ich riadne užívať nemohol, pričom z charakteru predanej veci, ktorou
sú okuliare, pri výške dioptrií, aké má navrhovateľ, a to tak krátkozrakosti a ďalekozrakosti vyplýva,
že ich nevyhnutne potrebuje a to počas celého dňa, pri každej jeho činnosti. Z uvedených dôvodov
dospel prvostupňový súd k záveru, že navrhovateľovi vzniklo právo na vrátenie ceny okuliarov (354,24
eur), vrátane príspevku, ktorý mu na cenu okuliarov poskytla zdravotná poisťovňa (29,14 eur). Súd
prvého stupňa sa zároveň stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že súčasťou reklamovanej veci, ktorou boli
okuliare (v časti skiel), je aj ich rám, nakoľko jedno bez druhého užívať nie je možné, keď navrhovateľ
v dôsledku vád skiel, preukázateľne nemohol riadne užívať ani rám, pričom je zrejmé, že odporca v
rámci reklamačných konaní preberal okuliare ako celok, teda nevyčleňoval jednu časť vecí od druhej
a preto dôsledkom týchto reklamačných konaní, nemožno tieto súčasti odčleniť tak, ako to žiadal
odporca. Priznanie príslušenstva k pohľadávke navrhovateľa, pozostávajúcej zo sumy 354,24 eura
(titulom ceny za okuliare, sklá + rám),  zo sumy 29,14 eur (príspevok zdravotnej poisťovne) a zo sumy
281,42 eur (za vypracovaný znalecký posudok), odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním odporcu v
časti istiny predstavujúcej náhradu za okuliare od 08.07.2006, t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení
platobného rozkazu (07.07.2006), nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že účinne odporcu vyzval
na zaplatenie dlžnej sumy, t. j. sumy, ktorú si v konaní uplatnil pred začatím konania a v časti priznanej
náhrady nákladov súvisiacich s uplatnením zodpovednosti za vady, priznal úrok z omeškania od dňa
nasledujúceho po dni, kedy bol odporcovi doručený znalecký posudok a uplatnené jeho náklady, t. j.
od dňa 20.12.2005. Zamietnutie návrhu v časti uloženia povinnosti navrhovateľovi, vydať odporcovi
okuliare odôvodnil prvostupňový súd jeho nevykonateľnosťou a nedôvodnosťou, nakoľko v konaní bolo
síce preukázané, že navrhovateľ dňa 1. 5. 2009 okuliare odovzdal znalcovi K.. R. Y.,  ktoré sa však
jeho pozostalým po jeho smrti nepodarilo nájsť, z čoho vyplýva, že navrhovateľ okuliare v držbe nemá
a nedisponuje nimi. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 2 O.
s. p. s tým, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal, nakoľko obaja účastníci boli v konaní
úspešní iba čiastočne. Povinnosť navrhovateľa doplatiť na účet prvostupňového súdu súdny poplatok
za návrh vo výške 99,50 eur odôvodnil právne ustanovením § 13 ods. 1 zákona číslo 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a vecne tým, že
navrhovateľ dňa 1. 6. 2011 rozšíril svoj žalobný nárok o uloženie povinnosti jemu samotnému. Povinnosť
navrhovateľa a odporcu zaplatiť Slovenskej republike, zastúpenej Okresným súdom Bratislava II
náhradu trov konania štátu v sume 9,96 eur odôvodnil tým, že tieto vznikli vyplatením časti znalečného
zo štátnych finančných prostriedkov, na základe uznesenia, č. k.                                    20C 76/2006-156 vo
výške 19,90 eur, ktorú medzi účastníkov rovným dielom rozdelil, nakoľko obaja účastníci boli v konaní
len čiastočne úspešní. Trovy štátu vo výške 48,80 eur, ktoré vznikli z dôvodu zmarenia znaleckého
dokazovania znalcom z odboru Optika, odvetvie fyziologická optika (uznesenie č. k. 20C/36/2006 -199)
k náhrade účastníkom konania nedal, nakoľko k ich vzniku došlo v dôsledku smrti súdneho znalca K..
R. Y., t. j., v dôsledku vis major.



Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 21. júla 2011, č.k. 21C 76/2006-252 opravil záhlavie svojho
rozsudku tak, že správne má znieť: " Okresný súd Bratislava II sudcom R.. H. F. v právnej veci
navrhovateľa: T. L., bytom V. XX, F., zast. JUDr. Janou Drgoncovou, advokátkou, so sídlom Klincová
37/B, Bratislava, proti odporcovi: T. L.. L.. C.. I.., L. L. C. XX, F., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr.
Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská 20, Bratislava, o zaplatenie 664, 81 eur s
príslušenstvom, rozhodol dňa 1. 6. 2011“. Zároveň uvedeným uznesením opravil prvú časť výroku
rozsudku, č.k. 21C 76/2006-228 zo dňa 01.06.2011 tak, že správne má výrok v opravenej časti znieť:
„ Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 664,81 eur so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy
281,42 eur od 20.12.2005 do zaplatenia, so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 383,39 eur od
08.07.2006 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň opravil odôvodnenie
rozsudku, č. k. 21C 76/2006-228 zo dňa 01.06.2011 tak, že pokiaľ je v odôvodnení uvedená suma 664,
80 eur, správne má byť uvedená suma 664, 81 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne 164 O.s.p.
a vecne tým, že  pri vypracovaní rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti - chybe v počítaní, ktorú ako
zrejmú nesprávnosť opravil s tým, že návrhom odporcu na opravu nebol viazaný, keďže odporca žiadal
o opravu inej sumy ako tej, ktorú bolo potrebné opraviť.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku, ktorým súd
prvého stupňa rozhodol o trovách konania a o jeho povinnosti zaplatiť Slovenskej republike, zastúpenej
Okresným súdom Bratislava II náhradu trov konania v sume 9,96 eur, a o povinnosti navrhovateľa
zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 99,50 eur, do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku z
dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).  V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že bol v konaní
úspešný a preto mu patrí právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia,
nakoľko spor bezdôvodne trval viac ako 5 rokov s tým, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom
z roku 2011 vyslovil, že išlo o právne jednoduchý spotrebiteľský spor, ktorý trvá neprimerane dlho a
preto došlo v konaní k prieťahom, ktoré zavinil prvostupňový súd. Poukázal na skutočnosť, že jeho
návrh bol zamietnutý iba v časti uloženia povinnosti, ktorou mal vrátiť vec predávajúcemu oproti vráteniu
kúpnej ceny, ktorá povinnosť vzniká navrhovateľovi ako synalagmatický záväzok priamo zo zákona.
Namietol, že nikdy nenavrhoval vykonanie dokazovania prostredníctvom znalca z odboru oftalmológia,
keďže podľa jeho názoru bolo nesporné, že jeho lekárka predpísala veľkosť dioptrií na dioptrické okuliare
správne, naopak namietal jeho  ustanovenie práve pre nedôvodnosť takéhoto úkonu. Uviedol, že znalec
oftalmológ bol ustanovený na žiadosť žalovaného, ktorý namietal chybu v lekárskom predpise, pričom
tento posudok potvrdil jeho tvrdenia, a preto pre rozhodovanie prvostupňového súdu nebol potrebný,
z dôvodu ktorého náklady na znalecký posudok v sume 3600,-Sk má znášať ten, kto ho navrhol,
teda žalobca (navrhovateľ mal pravdepodobne na mysli odporcu). Navrhovateľ zároveň namietol výrok
prvostupňového rozhodnutia, ktorým mu bola uložená povinnosť doplatiť na účet Okresného súdu
Bratislava II súdny poplatok v sume 99,50 eur, nakoľko uvedené rozhodnutie sa nezhoduje s vyhláseným
rozsudkom na prvostupňovom pojednávaní, čo je podľa jeho názoru prejavom sudcovskej svojvôle,
ktorá je nezlučiteľná so zásadami základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, v spojení s ľudským právom na spravodlivý proces, ktorý zaručuje článok 6 ods.
1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na skutočnosť, že
zmenou návrhu nedošlo k zvýšeniu majetkovej hodnoty sporu, keďže tá istá suma, ktorú v závere
konania žiadal, sa zhodovala so sumou, ktorú si v úvode konania uplatnil.

Proti tomuto rozsudku, a to proti všetkým jeho výrokom, podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca,
ktorý ho navrhol zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť alebo zmeniť tak, že odporcovi bude uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 220,54 eur so 6% úrokom z omeškania ročne od 08.07.2006 do
zaplatenia, proti vydaniu 2 ks dioptrických bifokálnych skiel, ľavého a pravého v hodnotách podľa výpisu
z ambulantnej karty zo dňa 19. 1. 2004 D 25.+1, 75 DS;+1, 75 DS;+3, 75 DS;+3, 75 DS a vo zvyšku
žiadal návrh zamietnuť, alebo navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Vo svojom odvolaní uviedol, že síce súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, avšak
na jeho základe dospel k nesprávnemu právnemu záveru z dôvodu, že dôkazy nesprávne vyhodnotil.
Namietol, že mu súd prvého stupňa uprel pred súdom konať tým, že nevykonal ním navrhované
dokazovanie výsluchom súdneho znalca Y.. Y. S. a navrhol odvolaciemu súdu doplniť dokazovanie
o jeho výsluch z dôvodu, aby sa znalec vyjadril k jeho námietkam k znaleckému posudku a najmä
k tomu, či ním namerané hodnoty očí navrhovateľa pre potreby zhotovenia okuliarov, sú totožné s
výpisom z ambulantnej karty zo dňa 19.01.2004, a či okuliare vyhotovené podľa tohto vyšetrenia mohli
spôsobovať neostrosť videnia navrhovateľa tak, ako pôvodne okuliare aj reklamoval. Podľa názoru



odporcu, navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že odporca nevyhotovil
správneho okuliare v zmysle lekárskej správy očnej lekárky zo dňa 19. 1. 2004, z ktorej vyplýva, že
navrhovateľ potreboval okuliare D 25.+1, 75 DS;+1, 75 DS;+3, 75 DS;+3, 75 DS, pričom z tohto výpisu z
ambulantnej karty zo dňa 04.01.2006 vôbec nevyplýva, kedy sa navrhovateľ podrobil očnému vyšetreniu,
pričom je možné sa iba domnievať, že tomu tak bolo dňa 19.01.2004 s tým, že navrhovateľ súdu
vôbec nepredložil dôkaz o tom, že toto vyšetrenie aj skutočne podstúpil. Poukázal na skutočnosť, že
porovnaním výpisu z ambulantnej karty na žiadosť pacienta a potvrdenia o predaji na objednávke číslo
XX XXX zo dňa 04.02.2004 je zrejmé, že dioptrické sklá objednané navrhovateľom u odporcu na pravé a
ľavé oko, nie sú objednané v hodnotách, uvedených na výpise z ambulantnej karty na žiadosť pacienta
z čoho vyplýva, že navrhovateľ si u odporcu objednal iné hodnoty dioptrických skiel, ako sú uvedené vo
výpise z ambulantnej karty. Vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že zo znaleckého posudku Y.. Y. S., číslo X/
XXXX jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ potreboval hodnotu dioptrií v okuliaroch: na diaľku na pravé
oko: + 2,25 Ds + 0, 5 Dcyl Ost., ľavé oko: + 1, 75 Ds + 1, 75 Dcyl, 180 st. a na blízko: na pravé oko + 4, 5 Ds
+ 0, 5 Dcyl Ost., ľavé oko: + 4, 0 Ds + 0, 75 Dcyl, 180 st. a jednoduchým porovnaním výpisu z ambulantnej
karty zo dňa 19.01.2004 a záverom znaleckého posudku ohľadne hodnôt dioptrií v okuliaroch, je
zjavný rozdiel medzi hodnotami, na základe ktorých si navrhovateľ okuliare objednal a hodnotami,
ktoré lekárskym vyšetrením zistil znalec. Odporca uviedol, že od začiatku tvrdil, že okuliare vyhotovil
správne, na základe lekárskeho vyšetrenia, ktoré navrhovateľ predložil pri objednávaní dioptrií s tým,
že zároveň od začiatku tvrdil, že dioptrické sklá, ktoré takto vyhotovil, sú pre navrhovateľa nevhodné
z dôvodu nesprávneho vyšetrenia zraku, čo potvrdil samotný navrhovateľ tým, keď tri krát reklamoval,
že cez okuliare dobre nevidí, pričom neostrosť videnia nemá nič spoločné s vycentrovaním bifokálynch
okuliarov. Namietol záver vyšetrenia súdneho znalca Y.. Y. S., ktorý bol prvostupňovým súdom poverený
na to, aby vyšetril zrak navrhovateľa a stanovil, aké dioptrické okuliare potrebuje, pričom znalec bez
toho, aby bol súdom o to požiadaný robil závery, prečo okuliare, ktoré vyhotovil odporca, neboli dobré
pre navrhovateľa a to napriek tomu, že ich vôbec nemal k dispozícii s tým, že záver vyšetrenia znalca
obsahuje také skutočnosti, ktoré sú len úvahami a výmyslami, keď " zázračným spôsobom“ uviedol,
že tieto obsahovali sklá so správnou hodnotou dioptrií, ale boli vraj nesprávne vycentrované. Odporca
zároveň namietol, že dôkaz predložený navrhovateľom ako znalecký posudok číslo XXX/XX/XX/XXXX
U., L..C..I.., nie je možné za dôkaz považovať, nakoľko vyhotoviteľ posudku nebol oprávnený posudzovať
dioptrické okuliare, keď k takémuto posúdeniu by bol oprávnený iba znalec alebo znalecká organizácia
z odvetvia fyziologickej optiky a namietol, že sa prvostupňový súd s jeho námietkami týkajúcimi sa tohto
posudku žiadnym spôsobom nevysporiadal, resp. snažil sa vysporiadať tak, že ustanovil znalca z tohto
odvetvia, K.. R. Y., ktorý zomrel a sporné okuliare sa po jeho smrti pozostalým nepodarilo nájsť. Uviedol,
že vzhľadom na túto okolnosť navrhovateľ zmenil žalobu a v súvislosti s touto zmenou sa domáhal, aby
súd uložil navrhovateľovi povinnosť vrátiť odporcovi predmetné okuliare do troch pracovných dní, po
ich vydaní Okresným súdom Bratislava II, do rúk navrhovateľa s tým, že prvostupňový súd zamietnutie
návrhu v tejto časti odôvodnil jej nevykonateľnosťou a to napriek tomu, že ide o synalagmatický záväzok,
ktorého pokiaľ by sa navrhovateľ nedomáhal, hrozilo by mu, že jeho návrh bude zamietnutý. Uvedený
postup prvostupňového súdu vyhodnotil ako nezákonný s tým, že podľa jeho názoru, dôvodom tohto
postupu bol „strach“  súdu zo zodpovednosti za stratu rámu a dioptrických skiel  (okuliarov), čo odporca
odvodzuje z petitu, ktorý pri zmene žaloby v tejto časti zadefinoval tak, že je povinný vydať okuliare do
troch dní po tom, čo ich Okresný súd Bratislava II vydá do rúk navrhovateľa. Poukázal na skutočnosť
že súd mal navrhovateľovi uložiť povinnosť vrátiť odporcovi predmetné dioptrické okuliare do troch
pracovných dní a v ostatnej časti mal žalobu zamietnuť, keďže so stratou okuliarov nemá súd nič
spoločné, ale za stratu okuliarov a za ich hodnotu by zodpovedali dedičia zosnulého znalca, a to do výšky
dedičstva. Vytkol prvostupňovému súdu, že návrhu navrhovateľa v podstate vyhovel v celom rozsahu
a to napriek tomu, že navrhovateľ s odporcom uzavrel dve kúpne zmluvy, a to jednu na kúpu rámu a
druhú na sklá do okuliarov s tým, že rám okuliarov nikdy nebol predmetom reklamácie a nevykazoval
žiadne vady, a ako taký ani nebol navrhovateľom reklamovaný, keďže reklamované boli iba bifokálne
sklá, resp. správnosť ich vyhotovenia a nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že rám aj sklá je
nutné považovať za jeden celok, keďže predmetom kúpy bol rám okuliarov v hodnote 3.150,- Sk a 2 x
sklo 3.761,- Sk, t. j. spolu 10.672,- Sk a zároveň namietol, že prvostupňový súd napadnutým rozsudkom
priznal navrhovateľovi aj sumu 29,14 eur, ktorú dostal ako príspevok od Sociálnej poisťovne a ktorú
podľa názoru odporcu, navrhovateľ ani nemohol požadovať s tým, že nesprávnym bol aj postup súdu
prvého stupňa, keď navrhovateľovi priznal aj náhradu za údajný znalecký posudok v sume 281,42 eur,
keďže tento posudok zaplatil K., z ktorého účtu vyplýva, že navrhovateľ na ich účet previedol sumu
8.478,- Sk dňa 02.02.2006 (281,42 eur), avšak z toho výpisu nevyplýva, čoho sa platba týkala. Odporca
ďalej namietol, že navrhovateľ riadne a včas vady nereklamoval a to najmä poslednú reklamáciu, podľa



ktorej sa údajne navrhovateľ s odporcom dohodol, že odporca je ochotný vyhotoviť nové dioptrické sklá
do rámu okuliarov, ale na základe správneho vyšetrenia zraku navrhovateľa s tým, že skutočnosť, že
navrhovateľovi nebolo vydané písomné potvrdenie reklamácie, nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá
má zásadný význam pre riešenie veci, nakoľko § 625 a nasl. Občianskeho zákonníka, takúto povinnosť
neukladajú.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje rozsudok v rozsahu
napadnutom odvolaním odporcu potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že spor o vyšetrenie zraku
navrhovateľa je pre rozhodnutie irelevantný, nakoľko problém nespočíva v dioptriách dioptrických skiel,
ale v technickom vyhotovení okuliarov s tým, že sa v priebehu prvostupňového konania podrobil
vyšetreniu svojho zraku v konaní ustanovenému znalcovi a rozdiel medzi hodnotami dioptrií určených
lekárkou a znalcom je prirodzený, keďže zrak človeka sa časom zhoršuje, k čomu prispel súd dĺžkou
súdneho konania.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v jeho vyhovujúcej a zamietajúcej časti vecne
správny a preto odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech s tým, že vecne nesprávnym sú výroky,
ktorým prvostupňový súd rozhodol o trovách konania, trovách štátu, ako i o poplatkovej povinnosti
navrhovateľa.

V posudzovanej veci nebolo sporným uzavretie spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi konania,
predmetom ktorej bolo vyhotovenie a kúpa bifokálnych okuliarov, podľa priloženého receptu očnej
lekárky, ako ani skutočnosť, že navrhovateľ okuliare päť krát reklamoval. V prvom rade sa odvolací súd
nestotožnil s tvrdením odporcu, že navrhovateľ riadne a včas vady nereklamoval, nakoľko opomenul, že
jeho prvoradou povinnosťou, bolo vydať navrhovateľovi (spotrebiteľovi) doklad o reklamácii a spôsobe
jej vybavenia, a to aj vtedy, ak reklamácii nemienil vyhovieť (§ 19 zák. č.  634/1992 Zb.), čo však
odporca v prípade prvých dvoch reklamácii neurobil a v prípade reklamácie zo dňa 11.03.2004  a zo dňa
19.07.2005, nedodržal ani zákonom stanovenú lehotu (30 dní) na jej vybavenie a zároveň neodstránil
vady predanej veci, keďže po všetkých piatich reklamáciách navrhovateľa, ostali okuliare naďalej vadné.

Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu
predpísaný, určí ho súd.

Odvolací súd sa zároveň nestotožnil s námietkami odporcu, že znalecký posudok znaleckej organizácie
U. Ú. L. I., L..C..I.., U., nie je možné za dôkaz považovať, nakoľko vyhotoviteľ posudku nebol oprávnený
posudzovať dioptrické okuliare, keď k takémuto posúdeniu by bol oprávnený iba znalec alebo znalecká
organizácia z odvetvia fyziologickej optiky. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ide o spoločnosť
zapísanú do zoznamu znaleckých organizácií Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 6 a § 19 zákona č. 382/2004 Zb. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a § 3 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch, pod evidenčným číslom XXXXXX, a uvedená organizácia bola požiadaná
Informačným a spotrebiteľským centrom (K.), zastupujúcim navrhovateľa, na vypracovanie predmetného
znaleckého posudku, za ktorý navrhovateľ nesporne uhradil sumu 8.478,- Sk. Z obsahu tohto znaleckého
posudku zároveň jednoznačne vyplýva, že jeho úlohou bolo posúdiť o. i. dôvodnosť reklamácie okuliarov,
ktoré pre navrhovateľa zhotovil odporca. Zároveň sa nebolo možné stotožniť ani s argumentáciou
odporcu, že prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s jeho námietkami,
ktoré v priebehu konania voči tomuto posudku vzniesol, nakoľko dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa
zo záverov tohto posudku pri svojom rozhodovaní vychádzal, vysvetlil  v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, zrozumiteľne a presvedčivo.



Zo znaleckého posudku č. XXX/XX/XX/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou dňa 06.12.2005
- U. Ú. L. I., L..C..I.., U., ktorého účelom bolo zistiť, či výbrus na okuliaroch nie je príliš malý, či rám,
ktorý je viac krát upravovaný, je ešte funkčný, či okuliare spĺňajú príslušné smernice a platnú legislatívu,
zároveň zistiť a celkovo vyhodnotiť kvalitatívne spracovanie a oprávnenosť ich uvedenia na trh, posúdiť a
vyjadriť sa ku konkrétnemu výrobku dioptrických okuliarov vo vzťahu k užívateľovi, ktorým je navrhovateľ
a zároveň zistiť, či je reklamácia uplatnená navrhovateľom opodstatnená, prípadne iné znalecké zistenia
vyplýva, že na uvedených okuliaroch nie sú podmienky výbrusu dodržané, keďže vertikálna vzdialenosť
extrémneho bodu výbrusu od horizontálne stredovej osi zabrúseného tvaru šošovky, je závislá od
namerania a konečného vyhotovenia, vzhľadom ku konkrétnemu používateľovi, pričom dielec do diaľky
aj blízka musí byť vzhľadom k oku riadne centrovaný s tým, že tieto podmienky na týchto konkrétnych
okuliaroch dodržané neboli. Z obsahu tohto dôkazu ďalej vyplýva, že rám okuliarov je plne funkčný,
avšak vstupné materiály, okuliarové rámy a korekčné šošovky, použité na konečný výrobok, požiadavky
platnej legislatívy nespĺňajú, príslušnej smernice, nariadenia vlády SR, nie sú označené značkou zhody
CE, podľa požiadavky rozhodnutia Rady č. 93/465IEEC a príslušnej smernice na vyhotovenie iniciálok
CE v predpísanom tvare, zároveň bolo znaleckým posudkom zistené, že korekčné okuliare vyrobené zo
vstupných materiálov, na ktorých nebola posúdená zhoda podľa platnej legislatívy, čím nie je preukázaná
ich bezpečnosť, sa na trh nesmú uvádzať s tým, že reklamácia navrhovateľa bola opodstatnená.

Podľa § 619 veta prvá Občianskeho zákonníka, predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec
pri prevzatí kupujúcim.

Podľa § 621 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim.

Podľa § 622 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo, aby
bola bezplatne, včas a riadne odstránená. Predávajúci povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť.
Ak vec nebola ešte použitá, môže kupujúci namiesto odstránenia vady požadovať výmenu veci, alebo,
ak sa vada týka len súčasti veci, výmenu súčasti. Predávajúci môže vždy namiesto odstránenia vady
vymeniť vadnú vec za bezvadnú.

Podľa § 623 občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby
sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od
zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak však kupujúci
nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať. Ak
ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúci právo na primeranú zľavu z ceny veci.

Za nadbytočné je možné považovať dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom, ktorý uznesením
zo dňa 27. februára 2008, č. k. 21C 76/2006-116 (dva roky po podaní návrhu na súd) nariadil znalecké
dokazovanie za účelom vyšetrenia zraku navrhovateľa a stanovenia, aké dioptrické okuliare potrebuje,
keďže, a v tomto sa bolo potrebné stotožniť s námietkami navrhovateľa v priebehu prvostupňového
konania, podstatnou právnou otázkou bolo v tomto konaní zistenie, či odporca predal navrhovateľovi
okuliare s odstrániteľnými alebo neodstrániteľnými vadami, t. j. či mal navrhovateľ právo od zmluvy
odstúpiť, alebo právo na výmenu veci. V posudzovanej veci navrhovateľ v konaní preukázal znaleckým
posudkom vypracovaným Výskumným ústavom súdnej optiky, s.r.o., že okuliare, ktoré si u odporcu kúpil,
nespĺňali potrebné parametre a dokonca sa na trhu nesmeli uvádzať a preto reklamácia navrhovateľa
bola opodstatnená, t. j. pre rozhodnutie prvostupňového súdu otázka vyšetrenia zraku navrhovateľa
(na základe námietok odporcu v priebehu prvostupňového ale i odvolacieho konania), bola právne
bezvýznamná i s poukazom na sut. § 19 ods. 4 zák. č. 634/1992 Zb., keď odporca reklamáciu
navrhovateľa v zákonom stanovenej lehote nevybavil, t. j. navrhovateľ mal právo na vrátenie kúpnej
ceny, keďže mal rovnaké práva, ako by išlo o vadu, ktorú nie je možné odstrániť.

Odvolací súd z dôvodu, že súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie
v napadnutej vyhovujúcej časti zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých
dôkazov, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol
súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne
zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval
zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne.



Odvolací súd sa preto v celom rozsahu sa stotožňujúc so správnym právnym záverom súdu prvého
stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky
požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj v celom rozsahu poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento
rozsudok v jeho napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Ak je základom občianskoprávneho vzťahu dvojstranne zaväzujúci záväzok, ako je to v prejednávanej
veci, účastníkom vzniká povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia, nakoľko žiaden účastník sa nemôže
domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal, pričom tejto
zákonnej konštrukcii musí zodpovedať tak žalobný petit, ako aj výrok rozsudku, ktorým súd návrhu
vyhovuje.

Navrhovateľ svoj žalobný petit v uvedenom smere upravil až svojim podaním doručeným
prvostupňovému súdu dňa 01.06.2011 (po piatich rokoch od podania návrhu na súd), v deň
pojednávania, na ktorom súd prvého stupňa vo veci meritórne rozhodol, keď vzhľadom na skutočnosť,
že predmetné okuliare vydal súdnemu znalcovi K.. R. Y. dňa 01.05.2009, za účelom vypracovania
znaleckého posudku, pričom znalec v priebehu konania zomrel a jeho poručitelia okuliare nevrátili
z dôvodu, že ich nenašli, nebolo objektívne možné uložiť navrhovateľovi povinnosť, vrátiť odporcovi
predmetné okuliare oproti vráteniu kúpnej ceny a po ich vrátení prvostupňovým súdom navrhovateľovi,
nakoľko ako správne uviedol súd prvého stupňa, rozsudok by bol v tejto časti nevykonateľným.

Nesprávnym je však výrok súdu, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť doplatiť súdny poplatok v sume
99, 50 eur za návrh (výrok, ktorý mal byť súčasťou už žalobného návrhu) na uloženie povinnosti vrátiť
odporcovi okuliare po tom, čo mu budú vydané súdom prvého stupňa, nakoľko v posudzovanej veci
išlo o dvojstranne zaväzujúci záväzok a preto sa zmenený návrh nestal na účely vyrubenia súdneho
poplatku samostatným predmetom konania, z dôvodu ktorého nie je možné z neho poplatok vymerať.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti výroku podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.
zrušil.

Bolo zároveň potrebné sa stotožniť s námietkami navrhovateľa v podanom odvolaní, že rozhodnutie
prvostupňového súdu je v časti výrokov, ktorými súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania a trovách
štátu, je vecne nesprávne.

Trovy konania ako neodmysliteľná súčasť občianskeho procesu sú spojené s konkrétnym súdnym
konaním a ich platenie a náhrada, končí právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie meritórne či
procesne skončilo. Z uvedeného vyplýva, že o náhrade trov konania je súd povinný vo svojom rozhodnutí
vždy rozhodnúť a svoje rozhodnutie i v tejto časti presvedčivo odôvodniť a to nielen citovaním zákonného
ustanovenia, na základe ktorého o trovách konania rozhodol ale najmä aplikáciu konkrétneho zákonného
ustanovenia je súd povinný zdôvodniť i vecne.

Z odôvodnenia tejto časti prvostupňového rozhodnutia nie je možné vôbec zistiť, na základe akej úvahy
dospel súd k záveru o čiastočnom úspechu, resp. neúspechu oboch účastníkov v konaní, z dôvodu
ktorého na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že presvedčivé a
vecné zdôvodnenie absentuje aj v prípade rozhodnutia prvostupňového súdu o náhrade trov štátu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výrokov o náhrade trov konania
a trov štátu zrušil podľa ust. §221 ods. 1 písm. f/  O.s.p a  vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221
ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.