{"guid": "93250e8d-9f5d-42ad-93cc-642d089918fa:ee48185d-728d-47c9-929a-04d891dee3f2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7111219174.1", "spisova_znacka": "5Co/97/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/97/2016 z 28. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 28. júla 2016, sp. zn. 5Co/97/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7111219174.1", "identifikacne_cislo": "7111219174", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Dubcová", "sudca_id": 87, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-dubcova-87", "datum_vydania": "2016-07-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee48185d-728d-47c9-929a-04d891dee3f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7111219174.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7111219174.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7111219174.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/97/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111219174
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111219174.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu G.. S. Č., A.. XX.X.XXXX, O.,
S. X. X, zast. Advokátskou kanceláriou Advokát Pirč, s.r.o., Košice, Kpt. Nálepku 17, IČO: 36 855
910, proti žalovanému Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, Pribinova 2, o porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania v štátnozamestnaneckom pomere a o nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu 15C/223/2011-209 zo 7.3.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í    uznesenie zo 7.3.2014 tak, že:
P r i z n á v a     znalkyni  z odboru zdravotníctvo, farmácia,  odvetvie neurológia MUDr. Milene
Hrehorovskej, bytom Slovenskej jednoty 46, Košice odmenu za vypracovanie znaleckého posudku  č.
4/2013  nasledovne:
1. Prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom ...................................    19,92 €
2. Štúdium spisovej a zdravotnej dokumentácie ..................... 5 hod.....   99,60 €
3. Neurologické vyšetrenie a napísanie nálezu .......................1 hod....... 19,92 €
4. EEG vyšetrenie a jeho zhodnotenie .................................... 1 hod...... 19,92 €
5. Vypracovanie znaleckého posudku .................................. 7,5 hod.......149,25€
Tarifná odmena spolu ..........................................................................    308,76 €
Paušálne náhrady:
1.Vyhotovenie znaleckého posudku ( 3 x 2,66 € ) ...............................      7,98 €
2. Čiernobiele vyhotovenie listu A4 ( 45 x 0,099 € ) ............................      4,45 €
Paušálne náhrady spolu ......................................................................      12,43 €
Celková odmena znalkyne  ................................................................ ..   321,19 eur
U p r a v u j e    učtáreň  tunajšieho  súdu,  aby  odmenu  vo  výške  321,19 eur  poukázala hore
uvedenej znalkyni MUDr. Milene Hrehorovskej, bytom Slovenskej jednoty 46, Košice na účet číslo:
82075902/0900, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., po doručení právoplatného rozhodnutia predbežne
z finančných prostriedkov štátu.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Súd prvej inštancie (ďalej len súd) priznal znalkyni  z odboru zdravotníctvo, farmácia,  odvetvie
neurológia MUDr. Milene Hrehorovskej, bytom Slovenskej jednoty 46, Košice odmenu za vypracovanie
znaleckého posudku  č. 4/2013  nasledovne:
1. Prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom ..........................................     19,92 €
2. Štúdium spisovej a zdravotnej dokumentácie ..................... 10 hod.  .....    199,20 €
3. Neurologické vyšetrenie a napísanie nálezu .......................    1 hod.  .....    19,92 €
4. EEG vyšetrenie a jeho zhodnotenie ....................................   1 hod.   ....      19,92 €
5. Vypracovanie znaleckého posudku ..................................... 15 hod.   ....   298,80 €
Tarifná odmena spolu ................................................................................    557,76 €
Paušálne náhrady:
1.Vyhotovenie znaleckého posudku ( 3 x 2,66 € ) .....................................      7,98 €



2. Čiernobiele vyhotovenie listu A4 ( 45 x 0,099 € ) .................................      4,45 €
Paušálne náhrady spolu ............................................................................      12,43 €
Celková odmena znalkyne  .......................................................................   570,19 eur a upravil učtáreň
tunajšieho  súdu,  aby  odmenu  vo  výške  570,19 eur poukázala hore uvedenej znalkyni MUDr. Milene
Hrehorovskej, bytom Slovenskej jednoty 46, Košice na účet číslo:  82075902/0900, vedený v Slovenskej
sporiteľni, a.s., po doručení právoplatného rozhodnutia predbežne z finančných prostriedkov štátu.

2.  Súd v odôvodnení uznesenia o. i. uviedol, že uznesením z 1.10.2013, č.k. 15C 223/2011-171
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie neurológia a na
vypracovanie znaleckého posudku ustanovil znalkyňu MUDr. Milenu Hrehorovskú, že znalkyňa doručila
súdu znalecký posudok 19.2.2014 spolu s vyúčtovaním za vypracovanie posudku, v ktorom vyčíslila
odmenu za znalecký posudok sumou 570,19 eur.

3. Citujúc znenie § 139 ods. 2 O.s.p., § 3 ods. 1, 2 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch, § 5 písm. b), § 6 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. a), b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času
pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov a po preskúmaní predloženého
vyúčtovania, zistil, že je v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov a priznal znalkyni odmenu za vypracovanie znaleckého posudku č. 4/2013 vo výške
570,19 eur.

4.  Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca v celom rozsahu a to z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. a), b), c), f) O. s. p., nakoľko: v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O. s. p. (§ 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stavy § 221 ods. 1
písm. i) O. s. p. - sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie odôvodnil tým, že citoval znenie § 16
ods. 2 písm. c) zák. 382/2004 Z.z. a má za to, že znalkyňa nevykonávala znaleckú činnosť účelne a
hospodárne, teda v súlade so zákonom. 18.10.2013 súdu elektronicky (so ZEP a časovou pečiatkou)
doručil písomné podanie z 18.10.2013, v ktorom sme uviedol, že ustanovenie znalca z odvetvia
neurológia je podľa nášho názoru nevhodné. Poukázal na to, že neurológ je v zásade morfológom,
ktorý môže skonštatovať len následné fyziologické (patologické) zmeny organizmu. Tvrdil, že jedinou
príčinou mozgovej cievnej príhody (MCP) z pohľadu neurológa nemôže byť len stres na pracovisku,
pričom neurológ nemôže zreteľne kvantifikovať ani prevažujúci charakter príčiny vzniku MCP. Súd už
pritom prekladacou správou z 21.3.2013 vypracovanou UNLP v KE, neurologickou klinikou disponoval.
Konajúcemu súdu preto uviedol, že za vhodnejší považuje znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie
znalca z odvetvia psychiatria alebo psychológia. Účelom nariadenia znaleckého dokazovania malo byť
určenie, do akej miery spôsobil stres na pracovisku, ktorému bol dlhodobo vystavený, MCP a odrazil sa
na jeho súčasnom zdravotnom stave. Tvrdí, že znalkyňa sa s našim vyjadrením z 18.10.2013 musela
oboznámiť a rovnako jej musel byť známy aj účel, pre ktorý bola súdom I. stupňa ustanovená. Už
na začiatku znaleckého dokazovania tak musela vedieť, že na otázky položené jej súdom I. stupňa
nebude môcť (vedieť) odpovedať, keďže súd I. stupňa určil znalca z nesprávneho odvetvia, resp. odboru.
Mala preto vedieť, že jej znalecký posudok bude v predmetnom súdnom konaní bez významu, keďže
neprispeje k zisteniu stavu veci a nebude predstavovať dôkazný prostriedok (§ 125 O. s. p.). Uvedené
vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo znalkyni priznaných za 10 hodín štúdia spisovej a
zdravotnej dokumentácie 199,20,-€ a za 15 hodín vypracúvania znaleckého posudku 298,80 €. Znalkyňa
podľa jeho názoru postupovala v rozpore so zák. č. 382/2004 Z.z., nakoľko nepostupovala účelne ani
hospodárne. Zároveň za vadu považuje, že súd pri priznaní celkovej odmeny pre znalkyňu neposudzoval
jej znaleckú činnosť s ohľadom na účelnosť a hospodárnosť jej znaleckej činnosti. Myslí si, že znalkyňa
si bola najneskôr po štúdiu spisovej dokumentácie súdu vedomá toho, že jej úkony a výkon znaleckej
činnosti budú v rozpore so zák. (§ 16 ods. 2 písm. c) zák. č. 382/2004 Z.z.). Podľa jeho názoru, znalkyňa
sa preto mala hneď po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou súdu, teda skôr, ako pokračovala v
ďalšom vykonávaní znaleckých činností, obrátiť na súd a požiadať ho o vyjadrenie, či na jej ustanovení
trvá, nakoľko na dosiahnutie účelu, ktorý sa má znaleckým dokazovaním dosiahnuť, súd neurčil znalca



zo správneho odvetvia, resp. odboru. Uvedené je pritom zrejmé aj z predmetného znaleckého posudku
č. 4/2013, v ktorom znalkyňa určila, že na obe otázky položené súdom I. stupňa môže odpovedať
iba odborník z odvetvia psychológie a psychiatrie (teda nie znalkyňa). Znalkyňa hoci v znaleckom
posudku č. 4/2013 určila okrem stresu aj ďalšie príčiny vzniku MCP, tieto nevyhodnotila vo vzájomných
súvislostiach a neindividualizovala zistené skutočnosti výhradne vo vzťahu k nemu. Znalkyňa uviedla,
že on trpí nadváhou, nikotinizmom a t.d. (viď. predmetný znalecký posudok), neurčila však, do akej
miery bol príčinou ich vzniku stres, resp. do akej miery boli zapríčinené a vyvolané stresom, ktorému
bol na pracovisku vystavený. Tvrdí totiž, že nesprávne stravovacie návyky, ako aj fajčenie a ďalšie
uvedené skutočnosti, boli u neho dôsledkom stresu (vyvolané stresom), ktorému bol dlhodobo vystavený
na pracovisku. Uvedeným sa však znalecký posudok nezaoberá. Znalkyňa v znaleckom posudku č.
4/2013, v odpovedi na 1. otázku (na str. 15) uviedla, že: „Prítomnosť stresu na pracovisku patrí so
skupiny faktorov rovnako ovplyvniteľných ale len pravdepodobných t.j. ich vplyv na výskyt NCMP je
menej jednoznačný - a jeho dôsledky resp. intenzita jeho vplyvu na zdravotný stav je individuálna u
každého jedinca. Závisí od typu jedinca, od typu jeho nervovej sústavy, schopnosti stres prežívať...
spracovať. To ako a do akej miery mohla dlhoročná stresová situácia na pracovisku pôsobiť na jeho
psychiku nemôže posúdiť lekár - neurológ ale odborník z odvetvia psychológie a psychiatrie.\". Z vyššie
citovaného záveru znalkyne vyplýva, že znalkyňa na prvú otázku súdu neodpovedala. Práve úlohou
znalkyne však malo byť určenie, ako špecificky pôsobil dlhodobý stres na pracovisku výlučne na jeho
zdravotný stav, uvedené mala určiť individuálne, a to iba vo vzťahu k nemu. Úlohou znalkyne bolo
určiť, ako výlučne on prežíval a spracúval stres na pracovisku, zohľadniť pri tom mala, akým typom
jedinca je, aká je jeho nervová sústava a t.d. Nebolo totiž úlohou znalkyne objektívne určiť výsledky
aplikovateľné na všetkých jedincov (resp. bližšie neurčený počet jedincov), ale výsostne subjektívne
výsledky a hodnoty, ktoré sú platné len vo vzťahu k nemu, a ktoré nemožno aplikovať na iný subjekt.
Objektívne faktory spôsobujúce vznik MCP a ich vzájomný vzťah neboli, ani nie sú predmetom konania,
v konaní pritom nie sú sporné. Sporné je v konaní práve subjektívne hľadisko, teda ako dlhodobý stres
na pracovisku pôsobil na neho, s prihliadnutím na jeho typ, na jeho nervovú sústavu, na jeho schopnosť
prežívať a spracúvať stres a t.d. Konečným výsledkom znaleckého dokazovania je však stav, že znalkyňa
ani na jednu z položených otázok, prihliadajúc na účel a zmysel znaleckého dokazovania, nedokázala
poskytnúť súdu ani účastníkom súdneho konania potrebné odpovede. Tvrdí preto, že v súdnom konaní
je v súčasnosti z dôkazného hľadiska rovnaký stav, ako predtým, než súd ustanovil v konaní za súdnu
znalkyňu MUDr. Milenu Hrehorovskú, z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie neurológia. Je toho
názoru, že súd mal pri priznaní celkovej odmeny znalkyne vziať do úvahy okrem § 16 ods. 2 písm. c)
zákona č. 382/2004 Z.z. (ktorý opomenul) aj § 125 O. s. p. a posúdiť, či predložený znalecký posudok
č. 4/2013 spĺňa ako dôkaz kritérium prípustnosti, teda či ide o taký prostriedok, ktorým možno zistiť
stav veci. Súd sa podľa jeho názoru mal vysporiadať s tým, či predložený znalecký posudok č. 4/2013
je takým prostriedkom, ktorý osvedčuje, preukazuje alebo inak vypovedá o stave veci. Stavom veci sa
rozumie taká skutočnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná. Predložený znalecký posudok totiž podľa
neho vypovedá iba o tom, že znalkyni bola predložená spisová dokumentácia súdu, jeho zdravotná
dokumentácia a znalkyňou boli vykonané vlastné vyšetrenia, spolu v rozsahu 2 hodín. Tento však
neposkytuje odpovede na položené otázky. Znalkyňa pritom údaje z predloženej spisovej dokumentácie
a zdravotnej dokumentácie iba zosumarizovala a doplnila o vlastné vyšetrenie z 19.12.2013. Činnosť
znalkyne preto vo veľkej miere spočívala iba v mechanickom prepísaní a usporiadaní informácií z inej
dokumentácie (tvorba rešerše). Údaje získané zo spisovej a zdravotnej dokumentácie pritom znalkyňa
nepreverovala, neskúmala ich úplnosť, objektívnosť a dôveryhodnosť, nakoľko to pre účely znaleckého
dokazovania nebolo potrebné. Znalkyňa tak spolu iba v 2 hodinách vykonávala vlastnú znaleckú činnosť,
spočívajúcu v neurologickom vyšetrení s napísaním nálezu a v EEG vyšetrení a jeho zhodnotení
(každý úkon znaleckej činnosti po 1 hodine). Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nepovažuje napadnuté
rozhodnutie súdu za odôvodnené a presvedčivé, nakoľko mu s ohľadom na § 169 O. s. p. nie je známe,
z čoho súd vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa riadil,
ako právne vec posúdil a t.d., keď napadnutým rozhodnutím priznal súdnej znalkyni celkovú odmenu
vo výške 570,19,-€. Úlohou znalkyne bolo zodpovedať na dve súdom položené otázky, na ktoré však
neodpovedala, keďže uviedla, že na tieto musí zodpovedať iný znalec (z odboru psychológia, alebo
odvetvia psychiatria). Z uvedeného dôvodu sa mu vidí štúdium spisovej a zdravotnej dokumentácie v
rozsahu 10 hodín a vypracovanie znaleckého posudku v rozsahu 15 hodín ako neprimerané, neúčelné
a nehospodárne, teda v rozpore nie len so zákonom č. 382/2004 Z.z., ale aj so zásadami občianskeho
súdneho konania. V tejto súvislosti je pritom podľa neho potrebné zohľadniť aj to, že predmetným
znaleckým posudkom znalkyňa navrhla, aby jej položené otázky boli zodpovedané znalcom z odvetvia
psychológia a psychiatria. Tým sa súdne konania stáva nehospodárnym, pričom dochádza podľa neho



názoru aj k zbytočným prieťahom, čomu bolo možné vhodným postupom znalkyne predísť. Napadnuté
rozhodnutie súdu tak v dôsledku ustanovenia znalca z nesprávneho odboru, resp. odvetvia považuje aj
za rozporné so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, na čo súd včas upozornil. Navyše,
nakoľko vopred nevie, aký bude výsledok predmetného súdneho konania a kto bude povinný nahradiť
trovy konania, podaním odvolania musí chrániť svoje záujmy. Vzhľadom na vyššie uvedené, konajúcemu
súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie súdu zo 7.3.2014, v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, že
celkovú odmenu znalkyne vo výške 570,19 € primerane zníži, a to v časti znaleckých úkonov: „štúdium
spisovej a zdravotnej dokumentácie\" a „vypracovanie znaleckého posudku\"; inak konajúcemu súdu
navrhol, aby v súlade s § 221 O. s. p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu I stupňa na ďalšie
konanie.

5.  K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila znalkyňa, ktorá uviedla, že 15.4.2014 jej bolo doručené poštou
odvolanie podané žalobcom, že ako znalec z odvetvia neurológia vypracovala znalecký posudok na
zdravotný stav G.. S. Č., ktorý v lehote odovzdala a za ktorý jej bola súdom uznaná odmena za
znalecký úkon, tak ako je to dokumentované - v plnej výške - ako účtovala. Ešte pred jej pribraním -
ako znalca- bola sudkyňou  telefonicky kontaktovaná a konzultovaná o právnom probléme vo veci G..
S. Č., bola oboznámená so skutočnosťou o prekonanej NCMP u posudzovaného a potrebe zodpovedať
na otázky súdu.  Reagovala rovnako ako právny zástupca posudzovaného, či v tomto prípade by nemal
znalecký posudok vypracovať znalec z odvetvia psychológia a psychiatria. Sudkyňa argumentovala
skutočnosťou, že posudzovaný má problémy s cievami a aj iné zdravotné -somatické - ťažkosti a
trvala na vypracovaní znaleckého posudku najprv neurológom. Po preštudovaní spisovej dokumentácie,
výsledkov odborných nálezov v súvise s prekonanou NCMP u posudzovaného ale hlavne preštudovaním
jeho kompletnej zdravotnej dokumentácie od obvodného lekára a vlastným neurologickým vyšetrením
G.. Č. považuje znalecký posudok z pohľadu neurológa a znalca za plne odôvodnený, nakoľko zásadne
prispel ku objektívnemu pohľadu na etiológiu ochorenia aj z hľadiska predchorobia - t. j. ku zisteniu
rizikových faktorov už pred vznikom NCMP a ktoré viedli resp. sa spolupodieľali na vzniku NCMP. Tým
odpovedala na časť prvej otázky kladenej súdom - a síce, či podmienky/ myslí sa stres spôsobený
zamestnávateľom, resp. nadriadeným/, ktorým bol žalobca vystavený na pracovisku boli jedinou alebo
prevažujúcou príčinou vzniku NCMP 7.3.2013. Odpovedala jasne, že tieto podmienky neboli jedinou a
ani jednoznačnou príčinou vzniku NMCP- odpovedala na otázku teda aké iné etiologické faktory boli
prítomné, ktoré sa spolupodieľali na vzniku NCMP- a to je skutočne otázka pre neurológa. A to či -ako a v
akej miere stresové pracovné prostredie vplývalo na vznik ochorenia- NCMP u posudzovaného je otázka
pre znalca z odvetvia psychológia a psychiatria. Je presvedčená, že rozhodnutie sudkyne bolo správne,
rovnako je presvedčená, že v prípade, žeby bol znalecky posudok žiadaný najprv od znalca psychológa
a psychiatra - bol by ten pre objektivitu posúdenia somatického neurologického ochorenia žiadal aj
znalecký posudok z odvetvia neurológia. Ostatné námietky právneho zástupcu posudzovaného voči
odbornej práci znalca - s 20 ročnou praxou, výšku odmeny, časovú náročnosť a.i.- nebude komentovať,
pre ňu je rozhodujúce stanovisko Okresného súdu Košice I.

6.  Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7.  Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a uznesenie
zmenil podľa § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387) ani zrušenie
( § 389).

8.  Odvolací dôvod podľa § 365 CSP ods. 1 písm. a), b)  [§205 ods. 2 písm. a) O. s. p. odvolanie proti
rozsudku, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1.] sa týka
vád podľa § 389 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali a podľa § 389 ods. 2 ak sú dané odvolacie dôvody



podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší
aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

9.  Žalobca v odvolaní netvrdí, k akej konkrétnej vade podľa § 221 ods. 1 O. s. p. v konaní došlo a
skutočnosti uvedené v odvolaní sa nedajú subsumovať pod žiadnu skutkovú podstatu upravenú v cit. ust.

10.  Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v
nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11.  Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP.

12.  Podľa § 220 ods. 2 CSP  v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13.  Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

14.  Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
po právnej stránke treba pritom  rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí.

15.  Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

16.  Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces (konanie) podľa Čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92
Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák.
č. 23/91 Zb.) a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho



rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 CSP), t. j. aby mohol odvolanie
odôvodniť z hľadiska § 365 ods. 1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje
iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť
správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým
odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

17.  Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.

18.  Napadnuté uznesenie zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné.

19.  Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie
bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

20.  Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

21.  Žalobca v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhoval už v konaní na súde prvej inštancie,
ale nebol vykonaný, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

22.  Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením
je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho
predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust.
neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo
inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo
iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp.
vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo
vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

23.  Súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho na daný skutkový stav vyložil a
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu.

24.  Podľa § 139 ods. 2 O. s. p. ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových
výdavkov a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné vypláca. (teraz v
znení platnom podľa § 259 CSP).



25.  Podľa § 33 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z.z.) ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví podrobnosti o výške, druhu, spôsobe a
podmienkach určenia znalečného, úhrady za prehľad a tlmočného, podmienkach výkonu činnosti za
zvýšené, znížené znalečné alebo tlmočné alebo bezodplatne (písm. a/).

26.  Podľa § 5 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z.z. o
odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
v znení neskorších predpisov, znalcovi patrí paušálna odmena za prevzatie a prvotné oboznámenie so
spisom 19,92 eura.

27.  Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z.z. znalcovi v odbore zdravotníctvo a farmácia a znalcovi
v odbore právne vzťahy k cudzine patrí hodinová odmena za každú začatú hodinu výkonu znaleckej
činnosti 19,92 eura.

28.  Znalečné patrí do trov konania (ako trovy dôkazu), ktoré vznikli v priebehu konania účastníkom
prípadne ďalším osobám zúčastneným v konaní podľa § 137 O. s. p. (teraz § 251 CSP) a prizná náhradu
len za účelne vynaložené trovy konania (§ 142 ods. 1 O. s. p., teraz § 255 CSP).

29.  Vyhláška stanovuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za
stratu času za znaleckú činnosť.

30.  Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z. z. znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť
vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej
činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné
vyjadrenie a vysvetlenie.

31.  Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z. z.  znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a) osobne,
ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, b) riadne a v určenej lehote, c)
účelne, hospodárne a d) nestranne.

32.  Podľa § 16 ods. 3 zák. č. 382/2004 Z. z.  znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti
pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru; opodstatnenosť pribratia
konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Zodpovednosť znalca za obsah úkonu znaleckej
činnosti tým nie je dotknutá.

33.  Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 382/2004 Z. z. zadávateľ je oprávnený pred vykonaním úkonu znaleckej
činnosti prekonzultovať so znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa
§ 2 ods. 6 písm. a) a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote.

34.  Zo spisu vyplýva, že súd uznesením z 13.10.2010 ustanovil znalkyňu MUDr. Milenu Hrehorovskú
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia a uložil jej vypracovanie znaleckého posudku v
lehote 60 dní. Znalkyňa odovzdala súdu znalecký posudok 19.2.2014 spolu s vyúčtovaním za znalecké
úkony a požadovala odmenu sume 570,19 €. V spise nie je založený žiaden záznam týkajúci sa
konzultácie so znalkyňou pred vykonaním úkonu znaleckej činnosti k znaleckým otázkam, tak ako
to uvádza znalkyňa vo vyjadrení. Znalkyňa podaním z 19.2.2014 označeným ako Vec: vyúčtovanie
odmeny za znalecký úkon (č. l. 189) požadovala za prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 19,92
€, za štúdium spisovej a zdravotnej dokumentácie  10 hod.  199,20 €, za neurologické vyšetrenie a
napísanie nálezu 1 hod.  19,92 €, za EEG vyšetrenie a jeho zhodnotenie 1 hod. 19,92 €, za vypracovanie
znaleckého posudku 15 hod. 298,80 €. Tarifná odmena spolu 557,76 €. Znalkyňa sa vo svojom vyjadrení
k odvolaniu k žalobcom namietanému neprimeranému rozsahu hodín nevyjadrila. V tejto súvislosti je
nutné voľnou úvahou skonštatovať, že k vypracovaniu posudku nebolo potrebné znalkyni študovať
osobitnú odbornú literatúru, nekonfrontovala svoje poznatky so súčasnou odbornou teóriou a praxou.
V ďalšom je nutné poznamenať, že znalecký posudok nebol vypracovaný v uloženej lehote a doručený
bol až po urgencii súdu z 30.1.2014 (č.l. 188). V tejto súvislosti je nutné rovnako zdôrazniť, že znalkyňa
nepostupovala v súlade s § 16 ods. 2 písm. c) zák. č. 382/2004 Z. z.  účelne, hospodárne, keď
vypracovala znalecký posudok, v ktorom neodpovedala na všetky súdom položené otázky a odporúčala



vyšetrenia z odvetvia psychológia alebo psychiatria. Nepostupovala v súlade s § 16 ods. 3 zák. č.
382/2004 Z. z. a nepribrala si na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru.

35.  V kontexte s uvedeným odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a odmenu znalkyne krátil.

36.  Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.(§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak  a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
(§ 420 CSP )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.  (§ 422 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424   CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.(§ 426)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430,§
431 ods. 1, 2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/223/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}