Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžnz/1/2015 z 16. 6. 2015
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. júna 2015, sp. zn. 2Sžnz/1/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:5913210032.1
Najvyšší súd | 2Sžnz/1/2015 | ECLI:SK:NSSR:2015:5913210032.1 | 2015-06-16 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Nečinnosti orgánu verejnej správy
Citované ustanovenia: § 250a OSP, § 250d ods. 3 OSP, § 250t ods. 8 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8a011a2-d9e2-4f2c-8499-761d77f14218
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5913210032.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžnz/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913210032
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5913210032.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: O. O., bytom E. XX/XX, E. U. H.,
proti odporcovi: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1,
Bratislava, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie  z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov  nemá  právo  na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 12. decembra 2013, postúpeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 9.
februára 2015, sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi konať podľa § 51 ods. 5 zákona
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov vo veci vyznačenia osobitne
chránenej časti prírody a krajiny v katastri nehnuteľností, na LV č. XXXX.

Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v ktorom súd môže správnemu orgánu uložiť povinnosť
vo veci konať a rozhodnúť, je upravené v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p."), konkrétne v ustanoveniach § 250t a 250u O.s.p.

Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto
časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je podmienené povinným právnym zastúpením žalobcu
(resp. jeho právnickým vzdelaním) s výnimkou niektorých konaní v taxatívne vymedzených veciach.
Uvedená povinnosť je ustanovená v § 250a O.s.p., podľa ktorého „žalobca musí byť zastúpený
advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho
na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak
ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia
vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej
pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania
zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany".

Podľa ustanovenia § 250d ods. 3 veta prvá O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba
podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť
predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil
a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak
žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).

Nakoľko sa v prejednávanej veci navrhovateľ domáhal toho, aby odporcovi bola uložená povinnosť
konať podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,



nevzťahovala sa na toto konanie žiadna z taxatívne vymedzených výnimiek z povinného právneho
zastúpenia ustanovených v § 250a O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto výzvou zo dňa 30.
marca 2015 upozornil navrhovateľa na povinné zastúpenie advokátom podľa § 250a O.s.p. a vyzval ho,
aby súdu v lehote 15 dní predložil plnomocenstvo na zastupovanie v tomto konaní udelené advokátovi,
ktorého si zvolí, prípadne doklad o ukončenom právnickom vzdelaní, ak žalobca takéto vzdelanie má.
V uvedenej výzve najvyšší súd navrhovateľa zároveň poučil o následku nesplnenia uloženej povinnosti,
ktorým je zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p. V stanovenej lehote navrhovateľ reagoval
na výzvu podaním zo dňa 14. apríla 2015, ktorým požiadal súd o predĺženie lehoty na predloženie
plnomocestva do 31. mája 2015 vzhľadom na to, že až dňa 24. apríla 2015 bude v Centre právnej pomoci
v Spišskej Novej Vsi prítomný právnik, ktorý mu poskytne právnu pomoc. Najvyšší súd akceptoval
uvedenú žiadosť o predĺženie lehoty a do termínu, ktorý si stanovil sám navrhovateľ, nepostupoval podľa
§ 250d ods. 3 O.s.p. Dňa 29. mája 2015 bolo najvyššiemu súdu doručené oznámenie navrhovateľa zo
dňa 26. mája 2015, v ktorom uvádza, že vzhľadom na svoje majetkové pomery nespĺňa podmienky na
poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a za účelom preukázania právnického vzdelania najvyššiemu
súdu zasiela fotokópiu Osvedčenia, podľa ktorého navrhovateľ úspešne ukončil celoživotné vzdelávanie
na Univerzite tretieho veku Mateja Bela v Banskej Bystrici v študijnom odbore Právo podľa § 1 ods.
4 písm. e/ zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
s prihliadnutím na zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení
neskorších predpisov.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nesplnil súdom uloženú povinnosť a nesplnomocnil na
zastupovanie v konaní pred najvyšším súdom advokáta, aj keď sám nemá právnické vzdelanie. O
obligatórnosti kvalifikovaného právneho zastúpenia bol pritom najvyšším súdom náležite poučený.
Vyššie uvedené osvedčenie, ktoré navrhovateľ predložil najvyššiemu súdu, nie je dokladom o
absolvovaní vysokoškolského štúdia v študijnom odbore Právo ukončeného štátnou skúškou, prípadne
aj obhajobou diplomovej práce. Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dokladom o riadnom skončení štúdia akreditovaného
študijného programu a o získaní príslušného akademického titulu je vysokoškolský diplom a vysvedčenia
o štátnych skúškach. Navrhovateľ absolvoval celoživotné vzdelávanie na Univerzite tretieho veku podľa
zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým
nezískal stupeň vysokoškolského vzdelania.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ nemá právnické vzdelanie a neudelil plnomocenstvo na zastupovanie v
konaní žiadnemu advokátovi, a to ani napriek výzve súdu a poučeniu o následkoch jej neuposlúchnutia,
v konaní absentuje podmienka konania podľa § 250a v spojení s § 250t ods. 8 O.s.p. Ako vyplýva z
ustanovenia § 250d ods. 3 veta prvá v spojení s ustanovením 250t ods. 8 O.s.p. súd uznesením konanie
zastaví, ak navrhovateľ nie je zastúpený podľa § 250a.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o návrhu navrhovateľa
uložiť odporcovi povinnosť konať podľa § 51 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov vo veci vyznačenia osobitne chránenej časti prírody a krajiny v katastri
nehnuteľností, na LV č. XXXX, podľa § 250d ods. 3 veta prvá v spojení s 250t ods. 8 O.s.p. zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.