{"guid": "92d137e1-d02a-4f69-838b-dfc97ea2dd70:f1562c02-09e9-4b4e-8037-2fcc6910a075", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6313206906.1", "spisova_znacka": "41Cob/367/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/367/2013 z 11. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. februára 2014, sp. zn. 41Cob/367/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6313206906.1", "identifikacne_cislo": "6313206906", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Dudič", "sudca_id": 432, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-dudic-432", "datum_vydania": "2014-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1562c02-09e9-4b4e-8037-2fcc6910a075", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6313206906.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6313206906.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6313206906.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/367/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313206906
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6313206906.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., so
sídlom K červenému dvoru 3269/25A, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi C.
U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX/X, XXX XX U., o zaplatenie 650,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Brezno, č.k. 7 Cb 278/2013-40 zo dňa 21. októbra 2013
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno, č.k. 7 Cb 278/2013-40 zo dňa 21. októbra 2013 zrušuje a vec vracia
okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zamietol Okresný súd Brezno návrh navrhovateľa v celom rozsahu. O náhrade
trov konania nerozhodol.

Navrhovateľ, ako právnická osoba so sídlom v Českej republike si v návrhu uplatnil voči odporcovi
pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007/, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Pohľadávku uplatnil
navrhovateľ titulom zmenky vo výške 650,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo
sumy 650,- Eur od 25.9.209 do zaplatenia,  spolu s ročným úrokom vo výške 6 % zo zmenkovej sumy
650,- Eur od 29.1.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,17
Eur, ako aj náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 7.5.2009 na zmenkovú sumu 650,- Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.9.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „ na platenie predložiť  v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom odporca
nezaplatil žiadnu časť dlžnej sumy. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „ bez protestu“ ,
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj
originál zmenky  a výpis z Obchodného registra navrhovateľa.

Prvostupňový súd vyzval navrhovateľa prostredníctvom tlačiva „ B“ na doplnenie návrhu tak, aby do
Oddielu 8.1. doplnil na základe akého právneho titulu bola zmenka vystavená a vyplnená ( zmluva,
prípadne iný titul ) s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi konania. Súd
podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 je povinný za účelom ochrany spotrebiteľa z úradnej
povinnosti skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Súd teda iba na základe doplnenej informácie o
konkrétnom právnom titule môže zistiť, či v tejto veci ide o spotrebiteľský vzťah alebo nie. Ako prílohu je
potrebné pripojiť k návrhu právny titul na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená z dôvodu,



že súd  je podľa Smernice Rady 93/2013/3HS zo dňa  5.4.1993  povinný v každom konaní za účelom
ochrany spotrebiteľa z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah.

Navrhovateľ podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 2.9.2013 uviedol, že podľa článku 4
ods. 4 Nariadenia súd môže dať navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
doplniť alebo opraviť vtedy, ak informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné alebo
primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené. Upozornil,
že navrhovateľ poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je
založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Navrhovateľ predložil súdu originál
zmenky. Zmenkové informácie preniesol navrhovateľ presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, a
preto neostáva z jeho strany  čo doplniť, alebo opraviť. Ďalej zdôraznil, že v konaní uplatňuje majetkové
práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícií iné
primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje, a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu
uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť.

Prvostupňový súd následne napadnutým uznesením návrh navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že
bolo povinnosťou súdu zisťovať, či právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a vystaviteľom
zmenky nemal charakter spotrebiteľského vzťahu. Za týmto účelom žiadal navrhovateľa o doplnenie
podaného návrhu, aby bolo možné posúdiť skutočnosť, či ide o uplatnenie práv zo spotrebiteľského
vzťahu, alebo nie. Navrhovateľ návrh nedoplnil, iba oznámil, že súdu poskytol dostatočné informácie
a inými dokladmi, ako zmenkou nedisponuje. Súd však bez takéhoto doplnenie návrhu nemá možnosť
splniť povinnosť riadne preskúmať všetky podstatné okolnosti vzniku zmenkového vzťahu a posúdiť,
či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Poukázal pritom okrem iného na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ sp. zn. C-76/10 zo dňa 16.11.2010, práve vo veci POHOTOVOSŤ s.r.o., kedy bolo rozhodnuté
Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia
povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií, obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k
tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Zároveň uviedol, že v
zmysle platných právnych predpisov a judikatúry v súčasnosti už nie je sporné, že súd v každom štádiu
konania a v každom druhu konania je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v
danej veci o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva a to za vyššie uvedeným účelom. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Súdneho
dvora EÚ sp.zn. C-419/2011 ( S. L., a.s. proti J. S. ) , kedy súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo
zmenky z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom  stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z
dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci  podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm.b) O.s.p., v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., lebo
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm.f) O.s.p.  Navrhovateľ
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške
41,5 Eur bez DPH za podané odvolanie a 7,81 Eur bez DPH, režijný paušál.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že pokiaľ prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na článku 4.
ods. 4 Nariadenia s tým, že vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu o konkrétny právny titul na
základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi
pôvodnými účastníkmi konania, pretože táto informácia je potrebná pre určenie, či ide o spotrebiteľský
vzťah, s takýmto postupom nie je možné súhlasiť. Nie je prípustné, aby súd vyzýval navrhovateľa
na doplnenie, či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto
výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Upozornil, že je vlastníkom cenného papiera ( má len
zmenku) , ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie, či dokumenty navrhovateľ
k zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol
uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov, ako originálu
zmenky pri uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára,
je neprípustné a nezákonné. Poukázal na konštantnú judikatúru českých a slovenských súdov, v



zmysle ktorých je zmenka samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke, upravených v zákone č. 191/1950 Sb. ( ďalej ZŠZ ) vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných predpisov a práva EÚ.

Poukázal ďalej na skutočnosť, že prvostupňový súd rozsah významných skutočností rozširuje svojvoľne
bez návrhov účastníkov, čím porušuje kontradiktórnosť súdneho procesu. Zdôraznil, že navrhovateľ
skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom vôbec netvrdil,
teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd sám vytvoril pochybnosť ( nie reálny poznatok z
vykonaného dokazovania, ale čistý ničím nepodložený dohad ) o tom, že by medzi predchádzajúcim
majiteľom zmenky ( ktorý ani nie je účastníkom tohto súdneho konania) a odporcom, mohol existovať
iný  ( navyše celkom samostatný ) záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd ignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Poukázal na rozsudok
NS SR sp.zn. 5 Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008, podľa ktorého z ustanovenia § 17 ZŠZ síce vyplýva,
že kto je žalovaný zo zmenky môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na
ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi, nie
na navrhovateľovi. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky platiť. Pri
kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena z odporcu na navrhovateľa.
Navrhovateľ tiež v odvolaní namietol, že v danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo
veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., súd porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na
ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia
vykonané bez návrhu. Ohľadom predloženej zmenky uviedol, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý
inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi, ako indosatárovi
je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Uviedol, že
odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak
však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Poukázal tiež na rozsudok NS ČR sp.zn. 25 Cdo 1839/2000, podľa
ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom
jeho vzniku. Aj v prípade tzv. zabezpečovacích zmeniek je treba dovodiť, že nie sú akcesorickým
záväzkom vo vzťahu k záväzku inému. Okolnosť, že podľa dohody účastníkov je účelom zmenky
zabezpečenie splnenia určitého záväzku, sa potom prejaví v okruhu tzv. kauzálnych námietok ( čl. I. § 17
zákona ), ktorými sa dlžník zo zabezpečovacej zmenky môže brániť povinnosti zo zmenky plniť. Aj súdna
prax dovodila, že tzv. zabezpečovacia zmenka, ako prostriedok zabezpečenia, je samotným nárokom
nezávislým dokonca na existencii zabezpečovanej pohľadávky. Zároveň v odvolaní poukázal na závery
uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10 Co 79/2000 zo dňa 5.9.2013. Z procesného hľadiska
navrhovateľ v dovolaní namietol formu rozhodnutia. Uviedol, že súd návrh navrhovateľa zamietol,
teda rozhodoval o merite veci, pričom o merite veci je nevyhnutné rozhodnúť rozsudkom. Napadnuté
rozhodnutie je však vydané vo forme uznesenia.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie podľa
§ 221 ods. 1 písm.h) zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 citovaného zákona vec vrátil na ďalšie
konanie.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si dňa 28.3.2013 uplatnil na Okresnom
súde Brezno svoju pohľadávku vyplnením vzorového tlačiva „ A“ v zmysle článku 4 bod 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. Navrhovateľ uplatňoval zmenkovú sumu  vo výške 650,- Eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 650,- Eur od 25.9.209 do zaplatenia,  spolu s



ročným úrokom vo výške 6 % zo zmenkovej sumy 650,- Eur od 29.1.2010 do zaplatenia a zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,17 Eur, ako aj náhradu trov konania. Navrhovateľ
pripojil aj originál zmenky. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ
zmenku previedol na navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu nežiadal, aby bolo nariadené pojednávanie.
Prvostupňový súd následne vyzval navrhovateľa tlačivom „B“ v zmysle Nariadenia na doplnenie návrhu.
Odporcovi tlačivo „C“ v zmysle Nariadenia nezasielal.

Podľa článku 4  ods.l Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ( ďalej len Nariadenie )
navrhovateľ začne Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu vyplnením vzorového tlačiva
„ A“, ako je uvedené v prílohe I a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou, alebo
akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom ako je fax, alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný
pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahu je opis
dôkazov,  ktoré podporujú pohľadávku a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné dokumenty.

Podľa článku 4 ods. 3 Nariadenia, ak pohľadávka nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, súd
alebo tribunál o tom informuje navrhovateľa. Ak ju navrhovateľ nevezme späť, súd alebo tribunál koná
v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľným v členskom štáte, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
nie je správne vyplnené a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť a
to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd použije vzorové tlačivo „B“, ako je uvedené v prílohe
II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená, alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil, alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva „C“ na odpoveď ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa článku I. § 17 ZŠZ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Odvolací súd sa zaoberal námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a skúmal, či postupom
prvostupňového súdu došlo k porušeniu § 205 ods. 2 písm.b), § 221 ods. 1 a § 205 ods. 2 písm.f) O.s.p.,
teda či v konaní došlo k vadám v dôsledku ktorých bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred
súdom, a či rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v odvolaní odôvodnene namieta, že prvostupňový
súd postupoval v rozpore s procesnými pravidlami, ktoré vo veciach s nízkou hodnotou sporu
upravuje Nariadenie. Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa s odôvodnením, že bez doplnenia
návrhu,  na ktoré bol navrhovateľ vyzvaný vzorovým tlačivom „B“, nemá súd možnosť splniť povinnosť
riadne preskúmať všetky podstatné okolnosti vzniku zmenkového vzťahu a posúdiť, či sa nejedná o
spotrebiteľský vzťah. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje, že v zmysle článku 4 bod 4 Nariadenia,
je súd povinný zamietnuť návrh v prípade, ak uplatnená pohľadávka sa zdá zjavne neopodstatnená,
alebo návrh neprípustný. Druhá možnosť je zamietnutie návrhu z dôvodu, že navrhovateľ tlačivo na
uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty.

Ohľadom prvej podmienky, teda vyhodnotenia pohľadávky, ako zjavne neodpodstatnenej alebo návrhu
zjavne neprípustného, má odvolací súd za to, že uplatnenie práva zo zmenky nie je možné kvalifikovať
týmto spôsobom. Neopodstatnenou by mohla byť pohľadávka, pri ktorej by navrhovateľ vykonával
svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Neprípustným návrhom by
bolo možné chápať napríklad návrh vo veci, na ktorú sa nariadenie neuplatňuje v zmysle článku 2
ods. 2 Nariadenia. Občiansky súdny poriadok, ako základná norma vnútroštátneho práva neobsahuje
vymedzenie návrhov, ktoré by boli považované za neprípustné, napriek tomu vnútroštátne právo pozná
druhy nárokov, ktorých  nie je možné domáhať sa na súde, napr. § 455 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa bodu 13 Preambuly Nariadenia pojmy „ zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia
pohľadávky a „ neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym
právom. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené preto konštatuje, že v súlade s vnútroštátnym
právom nie je možné pohľadávku uplatnenú navrhovateľom, podporenú priložením originálu zmenky
vyhodnotiť, ako zjavne neopodstatnenú, ani ako neprípustnú.

Ohľadom druhej podmienky, kedy je súd povinný zamietnuť návrh z dôvodu, že navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, odvolací súd
upozorňuje, že zaslanie tlačiva „B“ za účelom doplnenia návrhu môže prvostupňový súd aplikovať iba
v prípade, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné alebo
primerané, alebo v prípade, ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené.
Kumulatívne s tým musí byť splnená podmienka, že pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená,
alebo návrh neprípustný. Keďže prvostupňový súd pristúpil k zaslaniu tlačiva „B“, je zrejmé, že
pohľadávku nevyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú ani návrh ako neprípustný. Odvolací súd preto
preskúmal návrh navrhovateľa, aby zistil, či informácie, ktoré poskytol sú dostatočne jasné a primerané,
a či je tlačivo návrhu správne vyplnené. Ako odvolací súd zistil, navrhovateľ riadne vyplnil a v
požadovaných prípadoch aj odôvodnil všetky body v návrhu. V bode 3 presne určil odporcu, voči ktorému
tento nárok uplatňuje, v bode 8 jasne vymedzil právny titul na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, v
bode 8.3 na otázku „ chcete aby sa nariadilo pojednávanie?“ jednoznačne uviedol nie a aj ostatné body
návrhu sú vyplnené tak, že je zrejmé, aká pohľadávka je v konaní uplatnená a tlačivo je vyplnené úplne,
v úradnom jazyku prijímacieho členského štátu. Preto nebol daný dôvod vyzývať navrhovateľa tlačivom
„B“ na doplnenie návrhu. Navrhovateľ zároveň priložil k návrhu originál zmenky, z ktorej si v tomto konaní
uplatňuje svoje nároky voči odporcovi.

Prvostupňový súd mal v zmysle Nariadenia postupovať podľa článku 5 ods. 2, podľa ktorého po doručení
správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového
tlačiva „C“ na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v
prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi
v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva
na uplatnenie pohľadávky.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že je nesporné, že súd v každom štádiu konania
a v každom druhu konania je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci
o spotrebiteľský právny vzťah. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje, že v konaní je uplatňovaná
vlastná zmenka, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoje nároky voči odporcovi. Vystavenie platnej zmenky
predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy
tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom. Povaha zmenky, ako abstraktného cenného



papiera prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky spôsobuje, že vznikom zmenky
sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na pôvodnom zmluvnom
vzťahu, ktorý bol príčinou vystavenia zmenky. Pokiaľ bola zmenka vystavená za účelom zabezpečenia
záväzku dlžníka z iného zmluvného vzťahu, zmenkový záväzok existuje nezávisle od tohto pôvodného
zmluvného vzťahu. Dlžníkovi tak zo zmenky vzniká záväzok, ktorý vyplýva priamo zo zmenky a nie
z pôvodného vzťahu, preto je záväzkom priamym. Keďže dlžník na zmenke uviedol bezpodmienečný
sľub zaplatiť za zmenku v dobe splatnosti zmenkovú sumu, je to záväzok bezpodmienečný, nesporný
a keďže vzniká bez ohľadu na to, z akého dôvodu bola zmenka vystavená, je zároveň záväzkom
abstraktným. Prvostupňový súd je preto povinný v prípade uplatnenia nároku zo zmenky postupovať v
zmysle zmenkového zákona a nie je oprávnený požadovať od majiteľa zmenky, aby predkladal písomné
dôkazy súvisiace s pôvodným kauzálnym vzťahom na základe ktorého bola zmenka vystavená. V tomto
štádiu konania sú dôkazy súvisiace s kauzálnym vzťahom irelevantné. Ich posúdenie v konaní môže
nastať, ale nemusí, a to v závislosti od postupu, ktorý zvolí dlžník ( odporca ). Abstraktnosť zmenkového
záväzku je posilnená v prípade, kedy prvý majiteľ zmenky túto prevedie rubopisom na ďalších majiteľov.
Každý ďalší majiteľ získava všetky práva zo zmenky originárnym spôsobom, teda nie ako právny
nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako samostatný nadobúdateľ zmenkových práv. V dôsledku
toho je možnosť dlžníka vznášať voči poslednému majiteľovi zmenky kauzálne námietky podmienená
naplnením podmienok v článku I. § 17 ZŠZ. Zo strany posledného majiteľa zmenky zároveň platí, že
keďže tento je nadobúdateľom práv zo zmenky originárnym spôsobom, nie je povinný preukazovať
žiadne skutočnosti, ktoré nastali v pôvodnom kauzálnom vzťahu medzi dlžníkom a prvým majiteľom
zmenky ( prvým veriteľom zo zmenky). Je to dané predovšetkým tým, že posledný majiteľ zo zmenky
ani nemusí byť informovaný o pôvodnom kauzálnom vzťahu, rovnako ako nemusí byť informovaný o
tom, či súčasnej zmenke predchádza etapa blankozmenky, kedy v listine, ktorú vystavil zmenkový dlžník
neboli uvedené všetky náležitosti zmenky a tieto mohol prvý majiteľ zmenky doplniť na základe dohody
o vyplňovacom práve.

Odvolateľ zároveň napadol formu, ktorou prvostupňový súd vo veci rozhodol. Uviedol, že súd návrh
navrhovateľa zamietol, teda rozhodoval o merite veci, pričom o merite veci je nevyhnutné rozhodovať
rozsudkom. Napadnuté rozhodnutie je však vydané vo forme uznesenia. V tejto súvislosti odvolací súd
vychádza z článku 19 Nariadenia, podľa ktorého sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu
sporu riadi Občianskym súdnym poriadkom, pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak. V zmysle §
167 O.s.p., ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o
podmienkach konania. Pokiaľ by skutočne návrh navrhovateľa bol neopodstatnený, prípadne súd by
ho nevedel posúdiť z tohto dôvodu, že navrhovateľ ho nedoplnil tak, ako bol súdom vyzvaný, podľa
článku 4 bod 4 Nariadenia,  bol by súd povinný takýto návrh zamietnuť a to napriek skutočnosti, že ide o
rozhodnutie, ktoré by sa v podmienkach vnútroštátneho práva chápalo ako rozhodnutie o podmienkach
konania. Nariadenie výslovne uvádza, že v takom prípade je nutné návrh zamietnuť ( nie odmietnuť)
za predpokladu, že by skutočne boli naplnené podmienky § 4 ods.4, prvostupňový súd by postupoval
správne, ak by rozhodol uznesením.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal preto odvolací súd za to, že prvostupňový súd pochybil, pokiaľ
vyzval navrhovateľa na predloženie dôkazov súvisiacich s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom, ako
odporcom a pôvodným prvým majiteľom zmenky. Ako originárny nadobúdateľ práv zo zmenky nie
je navrhovateľ povinný takýmito informáciami a dokumentmi disponovať a tiež preto nie je možné
požadovať ich od navrhovateľa. V prípade, ak by boli naplnené podmienky článku I. § 17 ZŠZ, bude
dôkazné bremeno na preukázanie kauzálnych námietok spočívať na dlžníkovi, takže dlžník bude povinný
predložiť prvostupňovému súdu tie dokumenty, ktoré prvostupňový súd v súčasnej dobe požadoval od
navrhovateľa.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné, a preto
napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm.h) O.s.p. zrušil, a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil
na ďalšie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto prvostupňový súd v ďalšom konaní bude postupovať v zmysle článku
5 Nariadenia, konkrétne bodu 5.2. kedy vyplní časť I. vzorového tlačiva „C“ na odpoveď a spolu s kópiou



návrhu na uplatnenie pohľadávky a kópiou predloženej zmenky ju doručí odporcovi v súlade s článkom
13. Ďalší postup súdu bude potom v zmysle Nariadenia závisieť od postupu odporcu. Prvostupňový
súd bude rešpektovať, že  európske konanie s nízkou hodnotou sporu má primárne písomnú formu a
nariadenie ústneho pojednávania je viazané na splnenie podmienok vymedzených v článku 7 bod 1. Z
hľadiska hmotného práva bude prvostupňový súd posudzovať uplatnený nárok navrhovateľa v zmysle
Zákona zmenkového a šekového.

O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí vo veci.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cb/278/2013", "guid": "5d15d845-7350-4819-b6d2-3fc7a1c4a26e:1fb5718d-64c2-408d-9c17-8f01f1668321", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}