Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/501/2014 z 25. 5. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 25. mája 2015, sp. zn. 16CoE/501/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3814207980.1 Krajský súd Trenčín | 16CoE/501/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3814207980.1 | 2015-05-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc15a993-95e4-4cbb-818e-1bf825bf2609 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3814207980.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/501/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814207980
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814207980.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. Z., bytom S., Š. C. XXX/X, štátny
občan Slovenskej republiky, o vymoženie 1.173,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. júla 2014, č. k. 16Er/1622/2014 - 21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 04.03.2014 domáha
vykonania exekúcie voči povinnému pre vymoženie istiny vo výške 1173,16 Eur s príslušenstvom, na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 02233/12 zo dňa 28.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 23.07.2012 a vykonateľnosť dňa 26.07.2012. Dôvodil, že účel poskytnutých peňažných prostriedkov
na výkon zamestnania povinného nebol v konaní preukázaný. Mal za to, že veriteľa úveru nemôže zbaviť
povinnosti dodržať ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere tak, že v zmluve o úvere neuvedie účel,
za ktorým sa úver poskytuje a že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku
(majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto
riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. Bezpečným preukázaním účelu
poskytnutia úveru nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon
zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis so zamestnaním povinného
vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania
bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred
pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a
dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmenkový vzťah medzi
oprávneným a povinným tak, ako ho vyhodnotil rozhodcovský súd, je akcesorický právny vzťah, ktorý
zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi podpísaním zmluvy o úvere.
Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku (spotrebiteľský úver, resp. zmluva), ku
ktorému sa viaže, a ktorý má zabezpečovať. Súd prvého stupňa tak posúdil zmenkový vzťah, resp. vzťah
medzi oprávneným a povinným vzhľadom na právny dôvod vzniku záväzku, t. j. uzavretie spotrebiteľskej
zmluvy, za spotrebiteľský vzťah s dôrazom na ochranu spotrebiteľa. Preskúmaním Rozhodcovskej
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 25.02.2011 (t. j. v deň podpísania
úverovej, resp. spotrebiteľskej zmluvy), vzhliadol súd prvého stupňa v jej zmluvných dojednaniach
nekalú podmienku. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje
povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom
konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal



rozhodcovský rozsudok. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným je podľa názoru súdu prvého
stupňa len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade
rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských
úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ
teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak
podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil povinný možnosť domáhať sa právnej
ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej zmluvy
formou rozväzovacej podmienky stanovenej v čl. II. (posledná veta), súd prvého stupňa posúdil ako
nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva
nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto
uzavretej zmluvy odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie
považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol
rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúcie z úradnej moci zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom
právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa predovšetkým nesprávne právne posúdenie
veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mal
za to, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v
konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Mal za to, že v
rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné
rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské
konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu
musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov
konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému, alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom
ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej zastával názor, že súd prvého stupňa pri posudzovaní
predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený
s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Konajúci súd však tieto skutočnosti
dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe
uvedeného oprávnený zastával názor, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní
vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:



Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, spísaným
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 04.03.2014, domáha vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 1.173,16 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., sp. zn. SR 02233/12 zo dňa 28.06.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť
právoplatnosť dňa 23.07.2012 a vykonateľnosť dňa 26.07.2012.

Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť predovšetkým
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.).
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z. z.).

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom právnom základe, že právny vzťah medzi účastníkmi
konania je vzťahom spotrebiteľským a vec preto treba posudzovať aj podľa príslušných právnym noriem
chrániacich spotrebiteľa. Následne súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú
medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej oprávnený inicioval voči povinnému rozhodcovské
konanie, za neprijateľnú a neplatnú.

Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v danej veci správne zisťoval, či medzi účastníkmi bola
platne uzatvorená rozhodcovská zmluva a či rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť exekučným titulom
v posudzovanej veci, nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov). Uvedené otázky môže súd vyriešiť len
posúdením kompletnej úverovej zmluvy, vrátane príslušných všeobecných zmluvných podmienok, alebo
iných obdobných zmluvných dojednaní a kompletnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania.

Zo spisového materiálu vyplýva, že súd prvého stupňa mal k dispozícii Zmluvu o úvere uzavretú
medzi oprávneným a povinným dňa 25.02.2011 a príslušné Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Oprávnený, na výzvu súdu prvého stupňa, elektronickým podaním doložil súdu aj Rozhodcovskú
zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej mala byť založená právomoc
rozhodcovského súdu. Odvolací súd preskúmaním predmetnej Rozhodcovskej zmluvy založenej do
spisu zistil, že táto nie je v celom rozsahu riadne čitateľná a preskúmateľná z hľadiska jej obsahu.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa objektívne nemohol dôsledne posúdiť prijateľný, resp.
neprijateľný charakter rozhodcovskej zmluvy v tejto konkrétnej veci. Za danej dôkaznej situácie je preto
záver súdu prvého stupňa o nekalom charaktere rozhodcovskej zmluvy predčasný a nepreskúmateľný
v inštančnom postupe. Existencia, resp. neexistencia platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, resp.
rozhodcovskej doložky v zmluve je pritom podľa názoru odvolacieho súdu prioritnou otázkou pri
posudzovaní exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.

Na základe uvedeného je uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nepreskúmateľné a preto odvolací súd uvedené rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom
konaní bude opätovne vyzvať oprávneného na riadne doloženie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej
medzi účastníkmi tak, aby táto bola úplná a čitateľná. Následne súd prvého stupňa opätovne posúdi
predovšetkým otázku existencie právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť rozhodcovským
rozsudkom, ktorý má byť exekučným titulom v danej veci a existenciu, resp. neexistenciu dôvodov na
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .