Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/137/2013 z 29. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. apríla 2013, sp. zn. 5Co/137/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4309208943.1 Krajský súd Nitra | 5Co/137/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4309208943.1 | 2013-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 219 ods. 1 OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e49fa75-4f81-4e16-8de6-a12e3592d39c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4309208943.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/137/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309208943
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4309208943.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EIM ENERGOINGMONT, s.r.o., so sídlom Levice, A.
Sládkoviča 2050/22, IČO: 31 435 327, zastúpený JUDr. Tiborom Sojkom, advokátom so sídlom Levice,
Sládkovičova 1, proti odporcovi: P.. B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., K. XXXX/XX, zastúpený Mgr.
Renátou Murínovou, advokátkou so sídlom Levice, Ľ. Štúra 3, o zaplatenie 4 146,51 eura, o odvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 31. januára 2013, č. k. 12C/214/2009-115, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zastavujúcej časti výroku p o t v r d z u j e.

V časti výroku týkajúceho sa náhrady trov konania účastníkov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 31. 01. 20123, č. k. 12C/214/2009-115, konanie zastavil a zároveň
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah
ustanovení § 96 ods. 1, 2, § 137, § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 OSP. Navrhovateľ sa podaným návrhom zo
dňa 28. 07. 2009 domáhal zaplatenia sumy vo výške 4 146,51 eura spolu s príslušenstvom a náhrady trov
konania z preplatku zálohových platieb na strane odporcu, ktoré mu boli vyplatené na základe dohody
o vykonaní práce č. 002/20009 uzavretej dňa 05. 01. 2009. Dňa 07. 01. 2013 vzal právny zástupca
navrhovateľa svoj návrh v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodov späťvzatia. Právna zástupkyňa
odporcu sa písomným podaním zo dňa 28. 01. 2013 vyjadrila k späťvzatiu návrhu, v ktorom poukázala
na jej snahu o mimosúdne riešenie sporu počas celého konania, na neochotu navrhovateľa k urovnaniu
pristúpiť, na psychický tlak, ktorému bol vystavovaný odporca a jeho rodina v priebehu konania zo
strany útokov navrhovateľa a vzhľadom na to odporca vyjadril nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie
konania. S poukazom na vyššie uvedené späťvzatie návrhu v celom rozsahu postupoval súd podľa § 96
ods. 1, 2 a konanie zastavil, nakoľko považoval nesúhlas právnej zástupkyne so zastavením konania
za irelevantný. Na základe toho, že navrhovateľ procesným spôsobom zavinil zastavenie konania, mu
zároveň vyplýva povinnosť uhradiť trovy súdneho konania. Odporcovi tak vznikol nárok na náhradu trov
súdneho konania, avšak súd o nich nerozhodoval, pretože odporca si žiadne trovy neuplatnil a ani mu
žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust.
§ 220 OSP uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a
zároveň ho zaviazal k náhrade trov konania, ktoré s predmetným konaním odporcovi vznikli, a to trovy
právneho zastúpenia vo výške 1 525,37 eura, čo predstavuje 10 úkonov právnej pomoci, 3 x RP po
6,95 eura za rok 2009, 1 x RP po 7,21 eura za rok 2010, 4 x RP po 7,41 eura za rok 2011 a 1 x
RP po 7,63 eura, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Odporca
považoval od začiatku návrh navrhovateľa za nedôvodný, poukazoval na skutočnosť, že predložená
dohoda o vykonaní práce sa nestotožňuje s ním podpísanou zmluvou, avšak túto skutočnosť nevedel



dokázať. Poukázal na skutočnosť, že ako hlavný supervízor musel počas celého dňa pracovať v Egypte
9 hodín denne, zároveň sledovať vykonávané práce a celkovo odpracoval u navrhovateľa viac ako 350
hodín. Až následné predloženie dodacieho listu č. 002/2009, ktorým boli navrhovateľom vyúčtované
práce P. za január 2009 a to v rozsahu 160 hodín, čo jednoznačne potvrdzuje tvrdenia odporcu, priviedlo
navrhovateľa k rozhodnutiu zobrať návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Zdôraznil to, že
konanie vo veci samej bolo zastavené zavinením navrhovateľa, ktorý neuniesol dôkazné bremeno, a
preto mal byť v prípade zastavenia konania, s ktorým odporca nesúhlasil, zaviazaný k náhrade trov
konania odporcovi.

Navrhovateľ sa písomným podaním vyjadril k odvolaniu odporcu zo dňa 25. marca 2013, žiadajúc
rozhodnutie prvostupňového súdu v zmysle § 219 OSP ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že súd
prvého stupňa správne postupoval, keď konanie po obdržaní späťvzatia návrhu zastavil. Poukázal na to,
že súd vyzval odporcu, aby vyjadril svoj súhlas k späťvzatiu návrhu navrhovateľa a súčasne ho vyzval,
aby sa vyjadril, či si uplatňuje náhradu trov konania. Odporca však bezdôvodne so späťvzatím návrhu
nesúhlasil a zároveň si neuplatnil ani nárok na náhradu trov konania, a preto mu súd toto právo nepriznal.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu
je sčasti dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolací súd napadnuté prvostupňové uznesenie v časti výroku týkajúceho sa zastavenia konania, ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pretože sa stotožňuje s tvrdením prvostupňového súdu v
tom smere, že odporcom v konaní prezentované dôvody nesúhlasu so späťvzatím návrhu navrhovateľa
na začatie konania nie je možné považovať za „vážne dôvody“ nesúhlasu v zmysle § 96 ods. 2 OSP.
Takýmito vážnymi dôvodmi, resp. dôvodom môže byť napríklad nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
v konaní o vyporiadaní BSM, pretože mu už uplynula lehota na podanie takéhoto návrhu. Takéto dôvody
môžu mať pôvod nielen právny, ale aj morálny, etický, ekonomický a iný, avšak vždy ich závažnosť
posudzuje súd. V tejto súvislosti môže ísť o konania týkajúce sa ochrany osobnosti a ochrany názvu a
povesti právnickej osoby.

Odvolací súd procesným postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil napadnuté prvostupňové
uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania účastníkov a v tejto časti vec vrátil súdu na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). Nie je pravdou konštatovanie prvostupňového súdu obsiahnuté
v odôvodnení napadnutého uznesenia v tom smere, že odporcovi žiadne konkrétne trovy v konaní
nevznikli. Súdny spor medzi účastníkmi konania v tejto veci trval viac ako tri roky, v dôsledku čoho
pri právnom zastúpení odporcu je dôvodné sa domnievať o existencii trov právneho zastúpenia na
jeho strane, ktoré v odvolaní spolu v sume 1 525,37 eura vyčíslila právna zástupkyňa odporcu.
Vychádzajúc z obsahu ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP bude povinnosťou prvostupňového súdu
opätovne rozhodnúť o trovách konania v tejto veci tým spôsobom, že z hľadiska „účelnosti“ a správnosti
budú prehodnotené jednotlivé úkony právnej služby vyúčtované právnou zástupkyňou odporcu a až
následne bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania, ktorá musí byť priznaná odporcovi v súlade s
vyhl. č. 655/2004 Z. z., ako aj ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP.

S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní odporcu rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.