Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/100/2013 z 28. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 28. novembra 2013, sp. zn. 6CoE/100/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7204897261.2 Krajský súd Košice | 6CoE/100/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7204897261.2 | 2013-11-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ad0c476-2aeb-425e-befd-5bc3d370a0b7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7204897261.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/100/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7204897261
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7204897261.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom v Bratislave,
Trnavská cesta 70 proti povinnej: C. U., S.. XX.XX.XXXX, M. W. Z., Y. XX, zastúpenej opatrovníkom
JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, pre vymoženie 785,04 € s
prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34,
pod sp.zn. Ex 280/2004, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo
dňa 4.apríla 2013, č.k. 37 Er/152/2004-40 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „exekučný súd“) uznesením zo dňa 4.apríla 2013, č.k. 37Er/152/2004-40
náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi odôvodnil tým, že súdny exekútor
si podaním zo dňa 3.1.2013 (doručeným súdu 4.1.2013) vyčíslil trovy exekúcie sumou 67,81 € (správne
sumou 1.513,46 € - poznámka odvolacieho súdu), pozostávajúce za zriadenie 38 exekučných záložných
práv podľa § 6 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
účinnom do 30.4.2008 (ďalej len „citovaná vyhláška“), s čím sa exekučný súd nestotožnil, pretože podľa
ust. § 6 citovanej vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19
€ za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť. Konštatoval, že z gramatického výkladu tohto ustanovenia
vyplýva, že súdny exekútor má nárok na paušálnu náhradu vo výške 33,19 € len v takom prípade, ak
dôjde k vymoženiu čo aj len časti vymáhanej pohľadávky predajom takejto nehnuteľnosti. Zriadením
exekučného záložného práva, ako zabezpečovacieho inštitútu podľa názoru exekučného súdu nie je
predpokladom uplatnenia tejto odmeny, ale musí dôjsť aj k reálnemu vykonaniu exekúcie spôsobom
- predajom danej nehnuteľnosti. Konštatoval, že z exekučného spisu nezistil, že by súdny exekútor
nehnuteľnosti povinnej aj predal, čím by mohol pohľadávku oprávnenej z výťažku predaja uspokojiť.

Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Podľa názoru súdneho exekútora
exekučný súd nepostupoval v súlade s princípmi, na ktorých je založené občianske súdne konanie,
pretože nesprávne posúdil zákonný nárok exekútora na určenie odmeny za zriadenie 38 exekučných
záložných práv na 38 nehnuteľnostiach, čoho dôkazom je nesprávne, nerelevantné a neakceptovateľné
rozhodnutie. Namietal, že zriadenie záložného práva nie je spôsobom vykonania exekúcie a jeho
zriadenie v žiadnom prípade neznamená, že exekútor má predmetné nehnuteľnosti aj predávať,
nakoľko predaju takto zexekvovaných nehnuteľností bráni výška pohľadávky ako i existencia iného
majetku povinného, preto je záložné právo len zabezpečovacím úkonom. Uviedol, že z výkladu



inštitútu „zexekvované“ v žiadnom prípade ani z gramatického ani logického, ale ani z iného právneho
aspektu nevyplýva záver, že exekútor má nárok na odmenu za zriadenie exekučného záložného
práva na nehnuteľnosti, až vtedy, keď ju „zexekvuje“. Namietal tiež právny názor súdu, že odmena na
zriadenie záložného práva exekútorovi nepatrí podľa špecifickej úpravy výpočtu odmeny exekútora v
prípade zastavenia exekúcie, pretože nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Uviedol, že inštitút
záložného práva je zabezpečovací prostriedok, ktorý v prvom rade zabezpečuje právne postavenie
tzv. prednostného záložného veriteľa oprávneného a navyše odmena za zriadenie záložného práva
je spojená len s úkonom preukazujúcim zriadenie záložného práva, teda s doručením exekučného
príkazu do katastra nehnuteľnosti a jeho následným vyznačením na LV. Namietal, že oprávnená sama
z vlastnej iniciatívy navrhla zriadiť záložné exekučné právo na nehnuteľnosti podľa § 168 ods. 4 EP
a doručením exekučného príkazu katastru nehnuteľnosti bolo teda zriadené platne a v súlade so
zákonnou úpravou, ktoré sa zruší exekútorom dňom doručenia oznámenia správe katastra o zrušení
exekučného záložného práva v lehote 7 dní odo dňa právoplatného zastavenia exekúcie (§ 167 ods. 3
EP). Namietal, že exekučný súd nesprávne právne posúdil skutkový a právny stav, pričom nerešpektoval
jednoznačné gramatické znenie ustanovení § 4 ods. 1, § 6 citovanej vyhlášky a § 64, § 167 ods. 2, 3,
§ 168 ods. 4 Exekučného poriadku, čím nesprávne a arbitrárnym postupom odňal exekútorovi zákonný
nárok na odmenu za zriadenie exekučného záložného práva zriadeného na 38 nehnuteľnostiach, v
celkovej čiastke 1.261,22 € + 20 DPH. Uviedol, že si nesprávne uplatnil nárok na časovú odmenu
podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky, pretože odmena za zriadenie záložného práva v
sebe subsumuje viaceré úkony spojené so zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti,
ktorá je ustanovená v § 6 citovanej vyhlášky, čo sa prejavuje koncentráciou v komplexnom úkone,
ktorým je koncentrovaná odmena vo výške 33,19 € za všetky úkony spojené so zriadením exekučného
záložného práva na každej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že právna úprava ustanovená v § 6 citovanej
vyhlášky je samostatná a predstavuje aj samostatný nárok na odmenu za zriadenie záložného práva na
nehnuteľnosti, ktorá patrí exekútorovi vždy, ak bolo exekučné záložné právo na nehnuteľnosti zriadené,
teda aj vtedy, ak exekútor úspešne vymohol pohľadávku, tak v tomto prípade má nárok na odmenu 20
% z vymáhanej pohľadávky a nezávisle na tom má rovnako nárok na odmenu za zriadenie exekučného
záložného práva na nehnuteľnosti. Rovnako to platí aj vtedy, ak nemá nárok na odmenu z vymáhanej,
resp. vymoženej pohľadávky, ale táto sa vypočítava z iného základu, t.j. podľa počtu hodín účelne
vynaložených na exekúciu, resp. vypočítanú paušálnou sumou (§ 14 a § 15 citovanej vyhlášky). Na
záver dodal, že exekučné konanie je založené na dispozičnej zásade oprávneného, preto ak oprávnený
navrhne zriadenie záložného exekučného práva na nehnuteľnosti, exekútor je povinný zo zákona ho
zriadiť v takom rozsahu, v akom to navrhne oprávnený.

Oprávnená ani opatrovník povinnej sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka JUDr. Zuzana Háberová. Zákonný sudca
nevyhovel odvolaniu súdneho exekútora proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky a predložil vec
odvolaciemu súdu podľa § 374 ods.4 O.s.p..

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods.1
O.s.p. potvrdil.

Exekučný súd v napadnutom uznesení dospel k záveru o tom, že súdnemu exekútorovi neprináleží
odmena za zriadenie exekučných záložných práv na nehnuteľnostiach vzhľadom k tomu, že k
samotnému zexekvovaniu nehnuteľností v priebehu exekúcie nedošlo, pričom sa odvolával na znenie
ust. § 6 citovanej vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Vychádzal z
gramatického výkladu ustanovenia § 6 vyhlášky, avšak bez zreteľa na znenie zákona, a to ustanovenie
§ 167 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
v znení neskorších predpisov.

Podľa ust. § 6 citovanej vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti
je 33,19 eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.



Podľa ust. § 167 ods. 1 Exekučného poriadku na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa
zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že
nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.

Z dikcie citovaného ustanovenia síce vyplýva, že zexekvovaním nehnuteľnosti sa rozumie samotný zápis
zriadenia exekučného záložného práva do katastra, a nie až predaj nehnuteľnosti, ako to nesprávne
vyvodil exekučný súd z ustanovenia § 6 vyhlášky, odvolací súd však zastáva právny názor, že súdnemu
exekútorovi napriek tomu odmena za zriadenie exekučného záložného práva, neprináleží.

Ustanovenie § 6 citovanej vyhlášky je zaradené do druhého dielu, prvý oddiel - odmena za výkon
exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie.

Tretí oddiel, druhého dielu citovanej vyhlášky obsahuje spoločné ustanovenia k odmene za výkon
exekučnej činnosti, v ktorom je osobitne upravená odmena súdneho exekútora pri vylúčení z
vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie (v §§ 14 a 15).

Vychádzajúc z takéhoto systematického zaradenia, odvolací súd má za to, že z ust. §§ 4 až 6 citovanej
vyhlášky zaradených do druhého dielu, prvý oddiel (ku ktorému patrí aj výpočet odmeny za zriadenie
exekučného záložného práva) pri výpočte odmeny exekútora je možné vychádzať iba v prípade, ak
došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky.

Pri určovaní odmeny súdneho exekútora, podľa tretieho oddielu nemožno vychádzať z ustanovení
upravujúcich odmenu súdneho exekútora pri vymožení pohľadávky, keďže ide o osobitnú úpravu pre
prípad zmeny súdneho exekútora alebo pri zastavení exekúcie.

Takémuto výkladu nepriamo nasvedčuje napríklad aj znenie § 16 citovanej vyhlášky, ktoré osobitne
upravuje postup pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade čiastočného zastavenia exekúcie,
keď odkazuje na § 5 alebo § 7 až 13. Teda vylučuje použitie § 6.

Odvolací súd má za to, že pokiaľ by zákonodarca pripúšťal použitie niektorých ustanovení
predchádzajúcich oddielov (pri výpočte odmeny podľa tretieho oddielu, uviedol by to priamo v § 14
prípadne § 15, ako je to uvedené v § 16 citovanej vyhlášky). Pokiaľ tak neurobil, je zrejmé, že pri určovaní
odmeny súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie nemožno vychádzať z ustanovení citovanej
vyhlášky upravujúcich spôsob určenia (výpočtu) odmeny exekútora pri vymožení pohľadávky.

V prejednávanom prípade exekúcia na peňažné plnenie nebola ani sčasti vykonaná, bola zastavená,
preto na rozhodnutie o trovách exekúcie bolo potrebné aplikovať ust. § 14 až § 16 vyhlášky, ale keďže
súdny exekútor žiadal priznať odmenu (len) podľa § 6 citovanej vyhlášky, bol záver exekučného súdu
o nepriznaní trov exekúcie, vecne správny.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje za správny záver exekučného súdu o tom, že súdnemu
exekútorovi odmena za zriadenie exekučného záložného práva nepatrí podľa špecifickej úpravy výpočtu
odmeny exekútora v prípade zastavenia exekúcie.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods.1
O.s.p. Súdnemu exekútorovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí ako neúspešnému účastníkovi.
Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.