{"guid": "91ce435a-2331-4c82-ae4a-96aa7fe40eab:09ff2cf2-6bfc-452e-858d-4c23c433a1ae", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3809211132.2", "spisova_znacka": "19Co/198/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/198/2012 z 25. 7. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. júla 2012, sp. zn. 19Co/198/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3809211132.2", "identifikacne_cislo": "3809211132", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2012-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 zákona č. 99/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1964/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09ff2cf2-6bfc-452e-858d-4c23c433a1ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3809211132.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3809211132.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3809211132.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/198/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809211132
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3809211132.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. - D., S. XXX/XX, adresa pre doručovanie S., A. proti odporkyni F. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A., D. X/XX, o zaplatenie 9.246,45 Eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza, č.k. 12C/178/2009-79 zo dňa 14. apríla 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti      p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.446,45 Eur,
do 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol.
Rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že
navrhovateľ sa od odporkyne domáhal vrátenia peňažného obnosu vo výške 9.246,45 Eur. Účastníci
sú bývalí manželia, ich manželstvo právne trvalo od 27.05.2005 do 30.03.2007, kedy bolo rozsudkom
Okresného súdu Prievidza, č.k. 12C/97/2006-32 zo dňa 20.11.2006 rozvedené. Odporkyňa potvrdila,
že navrhovateľ jej jedenkrát požičal sumu 1.000 Eur, ktorú spolu so sumou 2.446,45 Eur bola ochotná
navrhovateľovi vrátiť v lehote 4 mesiacov, nakoľko navrhovateľ zakúpil práčku značky Whirpool v
hodnote 13.990,- Sk, ktorá sa u nej nachádza, rovnako ako aj obývačková stena Speed v hodnote
21.130,- Sk, ktorú vymenila za inú obývačkovú stenu so svojou kamarátkou. Navrhovateľ za ňu zaplatil
akontáciu za kuchynskú linku značky Henrieta, kúpil pre ňu                    2 skrine značky Krištof v
celkovej sume 9.214,- Sk a zaplatil za ňu dve splátky titulom pôžičky z Quatra v celkovej sume 7.368,-
Sk. Odporkyňa tiež potvrdila, že navrhovateľa požiadala o pôžičku 30.000,- Sk a navrhovateľ jej požičal
sumu 22.000,- Sk. Odporkyňa poprela, že by jej navrhovateľ požičal aj ďalší obnos peňazí v celkovej
výške 5.800 Eur v období február až august 2008, resp. v priebehu roku 2009, nakoľko už v tomto čase v
spoločnej domácnosti nežili. Vec právne posúdil podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka a odporkyňu
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi celkom sumu 3.446,45 Eur. Vo zvyšujúcej časti ohľadne sumy 5.800
Eur okresný súd žalobný návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.
2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudkom uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi celkovú sumu 9.798 Eur, do 4 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku. Tvrdil, že od 01.03.2008 do 30.09.2008 žil s odporkyňou v byte č. Q., na Ulici
D. X v A. a platba za prenájom bola               8.350,- Sk. Túto skutočnosť mal brať súd do úvahy a požiadať



neziskovú organizáciu                     O.. V. N.., D. X v A. o vyjadrenie, či odporkyňa bývala                        v
roku 2004 na tejto adrese. Nakoľko bol v čase konania v zahraničí a nemohol preberať poštové zásielky,
nemohol už predložiť dôkazové materiály, ktoré získal až koncom                   roku 2010 a začiatkom
roku 2011, že odporkyni od februára 2008 do septembra 2008 posielal 1.000 Eur mesačne. Celkom od
odporkyne žiadal vrátiť 3.446,45 Eur, 5.800 Eur, ktoré odporkyni poslal a 552 Eur súdne poplatky, t. j.
9.798 Eur. K odvolaniu pripojil potvrdenie od neziskovej organizácie O., D. X, A. o tom, že navrhovateľ
bol od 01.03.2008 do 30.09.2008 ubytovaný v S. a X., D. X, A., b.č. XX s tým, že mesačná platba za
prenájom činila 8.350,- Sk. Ďalej k odvolaniu pripojil list od D. X. a výpisy z účtov.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v odvolaním napadnutej časti a dospel k
záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v prevyšujúcej zamietajúcej časti potvrdiť podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

V prejednávanej veci okresný súd rozhodol o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu
3.446,45 Eur, do 4 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti, v ktorej sa navrhovateľ
domáhal zaplatenia sumy 5.800 Eur (žalobou uplatnená suma 9.246,45 Eur - súdom priznaná suma
3.446,45 Eur), bol návrh navrhovateľa zamietnutý, a keďže odvolanie smerovalo len proti tejto
zamietajúcej časti, len v tejto časti bol rozsudok prvostupňového súdu odvolacím súdom preskúmavaný
(§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Žalobný návrh je podaním, ktorým sa zahajuje konanie pred súdom. Žalobný návrh musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania aj opis rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých
sa navrhovateľ dovoláva a musí z neho byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Povinnosťou
navrhovateľa je, aby v žalobnom návrhu uviedol také skutočnosti, ktorými popíše skutkový dej, na
základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú
individualizáciu, teda vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke. Platí, že súd je žalobným
návrhom viazaný. Podľa               § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť
viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ navrhovateľ sa žalobným
návrhom - zmena bola pripustená uznesením Okresného súdu Prievidza,                                       č.k.
12C/178/2009-61 zo dňa 06.09.2010, domáhal zaplatenia 9.246,45 Eur, nie je súd oprávnený prisúdiť
navrhovateľovi sumu vyššiu, ako bola žalobným návrhom uplatnená. Z uvedených dôvodov súd nemohol
prisúdiť navrhovateľovi sumu uplatňovanú v odvolacom konaní, a to 9.798 Eur.

Zo žalobného návrhu vyplynulo, že navrhovateľ žiadal od odporkyne zaplatenie sumy celkom 9.246,46
Eur s tým, že suma 2.446,45 Eur zodpovedá úhrade hnuteľných vecí, s ktorými disponuje odporkyňa a
suma 6.800 Eur predstavuje pôžičku, ktorú navrhovateľ podľa svojich tvrdení navrhovateľke vyplatil v
období február až august, resp. september 2008, keď mal navrhovateľke zasielať mesačne sumu 1.000
Eur. Okresný súd navrhovateľovi priznal sumu 2.446,45 Eur za zakúpené hnuteľné veci a za 2 splátky
pôžičky z Quatra a sumu 1.000 Eur titulom pôžičky.

V odvolacom konaní navrhovateľ výslovne tvrdí, že odporkyni poskytol pôžičku, keď odporkyni posielal
1.000 Eur mesačne od februára 2008 do septembra 2008.

Zmluva o pôžička, upravená v ust. § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka, je zmluvou reálnou. Jej
základným pojmovým znakom jej odovzdanie, resp. prenechanie veci, prípadne finančných prostriedkov
na nakladanie dlžníkovi.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia založil svoje
rozhodnutie na tom, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že odporkyni pôžičku
v sume 5.800 Eur poskytol.



Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať       aj iné dôkazy, ako
navrhnú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sú uvedené v návrhu a vo vyjadrení
odporcu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo
skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkmi v opačnom procesnom postavení,
než je účastník, ktorý nesplnil, alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Znamená to, že ak
niektorý z účastníkov nevie preukázať svoje tvrdenia, môže súd rozhodnúť iba na základe ostatných
vykonaných dôkazov, alebo, ak prípadne niektorý účastník svoje tvrdenie nepreukáže, súd mu neprizná
právo, ktoré by mu priznať mohol v prípade, ak by tento účastník svoje tvrdenia hodnoverným spôsobom
preukázal.

Občianske súdne konanie je založené na dôkaznej povinnosti, na tvrdení a na dokazovaní. Navrhovateľ
tvrdí, že odporkyni posielal mesačne 1.000 Eur v období od februára do septembra 2008, avšak v tejto
súvislosti nepredložil prvostupňovému ani odvolaciemu súdu žiaden relevantný dôkaz. Pokiaľ v odvolaní
tvrdí, že dôkazy získal                           v roku 2010 a začiatkom roka 2011, a z ktorých vyplýva, že
odporkyni od februára 2008 až do septembra 2008 posielal 1.000 Eur mesačne, vyjadrenie navrhovateľa
zostalo len v rovine tvrdení. Žiaden relevantný dôkaz súdu predložený nebol. Pokiaľ aj navrhovateľ k
podanému odvolaniu pripojil list od D. X. a výpisy z účtov, nemožno z nich vyvodiť, že tvrdená suma
bola odporkyni titulom pôžičky poskytnutá. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov stotožnil s názorom
súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že odporkyni finančné
prostriedky v sume 5.800 Eur poskytol.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil.

V odvolacom konaní mala úspech odporkyňa, náhradu trov neuplatnila, preto odvolací súd odporkyni
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/178/2009", "guid": "eac01a6a-a4a7-4b9d-bf01-2ea645bab4ab:c29b221b-4e17-46c0-87d1-d25571c756f1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}