Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/83/2013 z 14. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 14. januára 2014, sp. zn. 7CoP/83/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5313202355.1 Krajský súd Žilina | 7CoP/83/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5313202355.1 | 2014-01-14 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8e68c53-7bfc-4e06-82b2-13f2c1ae3267 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5313202355.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/83/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313202355
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5313202355.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: W. R., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov - matky: X. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., W. XX-
XX, právne zastúpená JUDr. Marekom Belkom, advokátom so sídlom v K., K. W. XXXX, a otca: T. R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom v K., U. XXX/X, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr.
Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom v Čadci, Potočná 2835/1A, IČO: 36
866 849, o určenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 4. júla 2013,
č.k. 4P/27/2013-64, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch (III., IV. a V.) o určení výživného otca na maloletého, o
zameškanom výživnom a o trovách konania p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd na návrh matky zveril mal. W. do výchovy a starostlivosti matky,
ktorú poveril správou jeho majetku a zastupovaním maloletého v bežných veciach. Ďalším výrokom (II.)
schválil rodičovskú dohodu ohľadom úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Ďalšími výrokmi (III. a IV.)
zaviazal otca platiť výživné na mal. W. vo výške 100,- eur mesačne, počnúc dňom 1.1.2013 k rukám
matky. Zameškané výživné za čas od 1.1.2013 do 4.7.2013 vo výške 700,- eur povolil otcovi splácať v
mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným. Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním zistil, že rodičia maloletého
nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal z
podmienok uvedených v § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vychádzal ďalej zo skutkového zistenia,
že dieťa je v predškolskom veku, vo veku 5 rokov. Deklarované výdavky na dieťa matkou vo výške
255,- eur mesačne považoval za nadhodnotené. Za objektívne preukázané považoval výdavky na škôlku
12,- eur, stravné 25,- eur mesačne, baby poistenie 18,- eur, spolu 55,- eur. Deklarované výdavky ako
detská kozmetika a zakupovanie vitamínov, ktoré nie sú predpisované na lekársky predpis, sú bežnými
výdavkami rodiča. Z lustrácie Sociálnej poisťovne zistil, že príjem matky v roku 2012 bol od 600,- do 900,-
eur. V roku 2013 bol vykázaný príjem vo výške 382,33 eur. Matka v konaní nepreukázala, v príčinnej
súvislosti s akými skutočnosťami došlo k poklesu v príjme u toho istého zamestnávateľa, v rovnakej
profesii (čašníčky). Otec pracuje v spoločnosti INA Kysucké Nové Mesto, kde dosahuje príjem od 600,-
do 900,- eur mesačne. S predložených výplatných pások otca zistil, že tento platí mesačne úver v



Slovenskej sporiteľni a potom jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje od 400,- do 550,- eur. Za oprávnený
považoval aj výdavok otca na poistenie, ktorý pracuje na rizikovom pracovisku, pričom prípadné plnenie
je vinkulované v prospech maloletého dieťaťa. Vychádzajúc z takto zistených skutočností dospel k
záveru, že mesačné náklady na maloleté dieťa vo veku 5 rokov v danom prípade predstavujú 150,- eur
mesačne. Preto otca zaviazal platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne, t.j. vo výške 2/3-ín celkových
nákladov na dieťa a prejudiciálne ustálil aj vyživovaciu povinnosť matky v rozsahu 1/3-iny, tzn. 50,- eur
mesačne.

Proti rozsudku okresného súdu vo výrokoch o určení výživného a o zameškanom výživnom podala
odvolanie matka. Uviedla, že otec v konaní nemusel preukazovať výdavky vo výške 180,- eur mesačne
vynakladané na spoločnú domácnosť s jeho rodičmi. Sama žije v spoločnej domácnosti so svojimi
rodičmi, ktorí sú na invalidnom dôchodku, na spoločnú domácnosť prispieva sumou 120,- eur mesačne.
Otec maloletého dosahuje priemerný mesačný zárobok od 560,- do 600,- eur mesačne. Ona pracuje
v reštaurácii City a jej dlhodobý príjem predstavuje 350,- až 400,- eur mesačne. V súčasnom období
v plnej miere zabezpečuje starostlivosť o maloletého, uspokojuje jeho základné potreby, ktoré vznikajú
so zakupovaním stravy, oblečenia, nákladov na lekársku starostlivosť. Otec sa o maloletého syna
nezaujíma 4,5 roka. Za nedôvodný považuje záver okresného súdu, ktorý za objektívne preukázané
považoval výdavky na škôlku, stravné, baby poistenie a alikvotnú časť výdavkov na domácnosť. Okresný
súd nezohľadnil napr. výdavky na oblečenie, obuv vo výške 30,- až 40,- eur mesačne. Okresný súd
riadne skutkový stav nezistil, pretože ju riadne v konaní nevypočul, nedal jej priestor vyjadriť sa ku
všetkým skutočnostiam a reagovať na vyjadrenie otca. Žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.

Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol,
že odvolanie matky je založené na nesprávnych tvrdeniach. V spoločnej domácnosti žije len so svojou
matkou, keďže jeho rodičia sú rozvedení a na domácnosť prispieva sumou 180,- eur mesačne. Taktiež
bolo preukázané, že spláca úver. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že by s maloletým sa nechcel stretávať,
nakoľko od vyhlásenia rozsudku sa s ním videl 4 alebo 5-krát, pričom matka mu bráni v stretávaní sa
s maloletým. Tvrdenia matky, že procesný súd ju dostatočne nevypočul a nedal jej priestor vyjadriť sa
dostatočne ku všetkým okolnostiam a reagovať na jeho vyjadrenia, považuje za nepravdivé. Poukazuje
na skutočnosť, že na pojednávaní bol prítomný právny zástupca matky, ktorý mohol klásť matke ďalšie
otázky, aby táto zodpovedala na všetky skutočnosti, ktoré považovala za potrebné. Ak matka sa
domnieva, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, mohla navrhovať doplnenie dokazovania. Takéto
tvrdenia, že matka bola k dohode dotlačená, sú absolútne irelevantné a nepravdivé.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok okresného súdu
ako správny potvrdiť. K tvrdeniam matky v podanom odvolaní uviedol, že zo strany procesného súdu
nedošlo k žiadnemu procesnému pochybeniu, sudca mal v celom konaní na zreteli záujmy maloletého
dieťaťa, konanie bolo vedené štandardne, tak ako v iných konaniach, na matku, ani na iných účastníkov
konania nebol vyvíjaný nátlak, každý účastník mohol prezentovať svoj názor a podať procesný návrh.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
správny potvrdil.

Hodnotením výsledkov vykonaného dokazovania okresným súdom, krajský súd dospel k záveru, že
okresný súd na základe vykonaného dokazovania v konaní (§ 120 ods. 2 O.s.p.) riadne zistil skutkový
stav, skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. tak, že správne v zmysle
zákonných podmienok uvedených v § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, zaviazal otca
platiť výživné na mal. W. vo výške 100,- eur mesačne.



Okresný súd správne na základe vykonaného dokazovania zisťoval mieru potrieb maloletého W., ktorá
je závislá najmä od jeho veku, zdravotného stavu, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, záujmov a záľub a
podobne. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletý W. sa v čase rozhodovania súdu nachádzal
v predškolskom zariadení, v súvislosti s čím matke vznikajú mesačné (nutné) výdavky na škôlku
12,- eur, stravné 25,- eur; okrem uvedeného matka mesačne platí baby poistenie 18,- eur mesačne.
Maloleté dieťa je zdravé, netrpí žiadnym závažným zdravotným problémom, v dôsledku ktorého by
matka bola nútená vynakladať mesačne ďalšie finančné prostriedky. Taktiež nebolo zistené, že by
matka vynakladala iné zvýšené výdavky, ktoré nesúvisia so zabezpečovaním priebežne sa vyskytujúcich
(bežných) potrieb dieťaťa, na ktoré súd pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada. Za
daného stavu okresný súd správne prihliadal na uvedené okolnosti a správne vyvodil, keď vo vzťahu k
odôvodneným potrebám dieťaťa bol otec zaviazaný platiť výživné vo výške 100,- eur, keďže vyživovacia
povinnosť (s prihliadnutím aj na osobnú starostlivosť - § 62 ods. 2 Zákona o rodine) je daná aj na
strane matky. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti okresný súd správne prihliadal aj na možnosti
a schopnosti rodičov. V tejto súvislosti odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením matky v odvolaní proti
rozsudku okresného súdu, že okresný súd mal prihliadať na pokles jej príjmu. Okresný súd z lustrácie
Sociálnej poisťovne zistil, že matka v priebehu roku 2012 dosahovala príjem od 600,- do 900,- eur
mesačne. Matka v priebehu konania neozrejmila, z akého dôvodu došlo u nej k poklesu príjmu v roku
2013, ak vykonáva to isté zamestnanie ako v priebehu roku 2012 a u toho istého zamestnávateľa.

Krajský súd sa nestotožňuje s názorom matky v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, že postupom
okresného súdu v jeho procesnom postupe došlo u nej k odňatiu možnosti konať pred súdom, t.j.
realizovať tie procesné práva a oprávnenia, ktoré jej Občiansky súdny poriadok priznáva. Z obsahu
spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že po podaní návrhu na začatie konania matkou, okresný
súd postupoval štandardne pri vykonaní dokazovania (§ 120 ods. 2 O.s.p.), obdobne, ako aj v iných
veciach, v ktorých rozhoduje súd o starostlivosti nad maloletými deťmi. Účastníkom konania boli zo
strany súdu dané potrebné procesné poučenia, ako majú v konaní postupovať. Okresný súd si pred
nariadením pojednávania vyžiadal potrebné správy za účelom zistenia pomerov maloletého, otca a
matky, ako aj podklady pre zistenie príjmov obidvoch rodičov. Vo veci bolo vytýčené pojednávanie, na
ktoré boli predvolaní účastníci konania a ktoré bolo uskutočnené aj za prítomnosti právnych zástupcov
matky a otca. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 4.7.2013 mohli účastníci konania prezentovať svoje
názory a predkladať návrhy na dokazovanie za prítomnosti alebo prostredníctvom svojich právnych
zástupcov. Z uvedeného vyplýva, že postupom okresného súdu nebola porušená zásada rovnosti
účastníkov konania v občianskom súdnom konaní (§ 18 O.s.p.) a že by bola procesným postupom
zvýhodnená jedna procesná strana. Takéto skutočnosti, na základe tvrdenia matky, z obsahu spisu
nevyplývajú.

Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania
a zisteného skutkového stavu správne rozhodol, keď určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého W.
vo výške 100,- eur mesačne, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch o určení
výživného, o zameškanom výživnom ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, ako správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/
O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže sa jedná o konanie
vo veci maloletého dieťaťa.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.