{"guid": "9134b4b2-12cf-47dd-9b3c-ed6c8efcdeeb:fbfdc306-cfa6-464d-bb6d-d67eca803eae", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6215205646.1", "spisova_znacka": "14CoP/45/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/45/2017 z 11. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. septembra 2017, sp. zn. 14CoP/45/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6215205646.1", "identifikacne_cislo": "6215205646", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Anna Snopčoková", "sudca_id": 1363, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-snopcokova-1363", "datum_vydania": "2017-09-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "nazov": "§ 62 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-37.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 37 ods. 2 písm. d) ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-37.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36.odsek-1", "nazov": "§ 36 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-3", "nazov": "§ 62 ods. 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-5", "nazov": "§ 62 ods. 5 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-37", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbfdc306-cfa6-464d-bb6d-d67eca803eae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6215205646.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6215205646.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6215205646.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/45/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215205646
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215205646.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z.
B., nar. XX. XX. XXXX, toho času bytom ako otec, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny vo Z. C., dieťa rodičov E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. O. XXX a Z. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Y., Z. XXX/XX, právne zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom
Zvarom, advokátom so sídlom AK vo Veľkom Krtíši, SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, o návrhu otca na zmenu
umiestnenia maloletej, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš
č. k. 11P/45/2015-345 zo dňa 14. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11P/45/2015-345 zo dňa 14. 03. 2017  z r u š u j e  a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletú Z. B. zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý
je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Matke uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletej Z. výživným vo výške 30,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v tom ktorom
kalendárnom mesiaci vopred k rukám otca, počnúc od 15. 04. 2016. Nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 15. 04. 2016 do 14. 03. 2017 vo výške 329,47 Eur matke povolil splácať v splátkach po 20,-
Eur splatných spolu s bežným výživným k rukám otca,  a to až do úplného zaplatenia pod stratou výhody
splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Upravil styk matky s maloletým
dieťaťom tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v mesiaci v piatok
v čase od 14.30 hod. do 15.30 hod. v priestoroch referátu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo
Z. C. za prítomnosti psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z. C.. Otcovi uložil povinnosť
maloleté dieťa na styk s matkou riadne a včas pripraviť, odovzdať ju alebo zabezpečiť jej odovzdanie
zamestnancovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Z. C. v stanovenom čase a na stanovenom
mieste s tým, že styk sa bude realizovať v kontakte matka a maloletá za prítomnosti psychológa
referátu  Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Z. C.. Maloletému dieťaťu uložil výchovné opatrenie,
a to povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Z. C.. Rodičom maloletého dieťaťa uložil výchovné
opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo forme rodičovskej terapie za účelom
zlepšenia rodičovských kompetencií a komunikácie pri starostlivosti o maloletú Z., a to na referáte
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Z. C.. Rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Štátu nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodol, že týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš
č. k. 6C/222/04-52 zo dňa 28. 04. 2005 vo výroku o zverení maloletého dieťaťa a dochádza k zmene
rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6P/158/10-161 zo dňa 20. 12. 2011 vo výroku o výživnom
vo vzťahu k maloletej Z.. Na základe vykonaného dokazovania pri právnom posúdení podľa § 24 ods.
4, 5, § 25 ods. 2 a § 26, § 36 ods. 1, § 37 ods. 1, písm. d), § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 75 zákona č.
36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), okresný súd dospel k záveru, že návrh otca, ktorým sa domáhal



zmeny výkonu rodičovských práv a povinností, je dôvodný, pretože zmena výchovného prostredia je v
prospech maloletého dieťaťa z dôvodu, že je najvhodnejšou úpravou výchovy maloletej a prevažuje nad
požiadavkou zachovania pôvodného výchovného prostredia matky. Skôr vykonaná úprava rodičovských
práv a povinností vo vzťahu k maloletej sa vzhľadom na zmenu pomerov stala úpravou, ktorá už
nie je udržateľná a preto, že maloletej negarantuje najpriaznivejšie podmienke pre zdravý vývoj. Súd
pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z obsahu znaleckého posudku, ktorý vypracovala v súdnom
konaní znalkyňa O.. M. I., O.., ktorá je zapísaná ako súdny znalec v odbore Psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a názoru maloletého dieťaťa vyjadreného v
súdnom konaní, keď súd mal za to, že maloletá je osobou, ktorá je už schopná samostatne vyjadriť svoj
názor vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť. Súd rozhodol v súlade so stanoviskom maloletej,
ktoré má objektívny základ v skutočnostiach zistených znaleckým dokazovaním a zveril maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti otca s poukazom na to, že týmto rozhodnutím zároveň potvrdil právny a
faktický stav, ktorý bol už nastolený v predmetnej veci na základe dočasnej úpravy pomerov účastníkov
realizovanej podľa uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Ppom/1/2016-7 zo dňa 15. 04. 2016,
pričom konštatoval, že v starostlivosti otca, ktorý osobnú opateru maloletej uskutočňuje od 11. 04. 2016,
súd nezistil žiadne nedostatky ani prekážky, ktoré by bránili jej riadnemu vývoju. Dospel k záveru, že
starostlivosť otca v súčasnosti, jednoznačne na lepšej  úrovni garantuje záujem maloletej z hľadiska jej
citových a vývinových potrieb a zaručuje jej stabilitu výchovného prostredia v osobe otca, u ktorého sú
lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu maloletej a lepšie predpoklady pre zvládnutie komunikácie
s druhým rodičom (matkou) s poukazom na znalecký posudok, keď z odbornej diagnostiky vzájomných
vzťahov jednoznačne vyplýva dôvod opodstatňujúci zmenu výchovného prostredia, predovšetkým
vzhľadom na odmietavé postoje maloletej k výchovnému prostrediu a správaniu matky voči nej. Maloletá
jednoznačne vyjadrila silnejšie citové väzby k svojmu otcovi, ktorého vníma ako citlivejšieho, menej
prísneho, podporujúceho a pomáhajúceho, pričom preferuje jeho výchovné prostredie, pretože v ňom cíti
istotu a bezpečie. Odborné závery znalkyne z odboru detskej psychológie v súčasnej dobe neumožňujú
prijať stanovisko o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, pretože by tým mohlo dôjsť
k destabilizácii psychiky maloletej. Súd konštatoval, že existuje však perspektíva pre výkon osobnej
starostlivosti formou striedania osobného výkonu, ale táto je podmienená upravením vzájomného vzťahu
medzi matkou a maloletou, pričom súd konštatoval, že zatiaľ k zmene v postoji matky nedošlo, pretože
maloletá nátlak matky vníma ako veľmi neprijateľný. Súd mal za to, že stanovisko maloletej nevyplynulo
z manipulácie maloletej, resp. vnucovania názoru otca, jedná sa o vlastný a pravdivý pohľad maloletej
na vec, ktorý vyplynul z jej vnútorného a dlhodobého prežívania svojho vzťahu k matke a odráža nie
pozitívnu kvalitu tohto vzťahu. Znalkyňa jednoznačne uviedla, že otec má lepšie predpoklady pre výkon
osobnej starostlivosti ako matka, pričom ich zdravotný stav je porovnateľný. Znalkyňa pri vypracovaní
znaleckého posudku vychádzala z vykonaných testov, rozhovoru a anamnézy otca podľa správ o
ambulantnom a ústavnom liečení, psychologickým vyšetrením znalkyňa nezistila žiadne patologické
fenomény, ktoré by negatívne ovplyvňovali štruktúru osobnosti otca a boli by prekážkou pre výkon
osobnej starostlivosti. Súd nepovažoval za potrebné vo veci vykonávať ďalšie dokazovanie, navrhnuté
matkou maloletého dieťaťa, spočívajúce vo vypracovaní posudku znalcom z odboru psychiatrie a detskej
psychológie, keď zobral do úvahy, že účelom znaleckého dokazovania bolo preverenie zdravotných
predpokladov na strane otca pre výkon osobnej starostlivosti o maloletú. Súd nevzhliadol žiadny dôvod,
pre ktorý by tak mal učiniť, pretože v znaleckom posudku ustanovenej znalkyne boli zodpovedané všetky
otázky položené znalcovi a znalkyňa sa kvalifikovane vyjadrili ku všetkým skutočnostiam podstatným
pre vyhodnotenie podmienok na strane oboch rodičov, a to aj z hľadiska zdravotného stavu a psychickej
spôsobilosti pre výkon osobnej starostlivosti. Dospel k záveru, že mal dostatok dôkazov, aby vo veci
mohol spoľahlivo rozhodnúť bez doplnenia dokazovania, ktorým  by sa predĺžilo predmetné konanie. Pri
určení výšky vyživovacej povinnosti matky súd vychádzal zo zárobkových schopností a možností matky
a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Matka je zamestnaná, dosahuje príjem zo zamestnania
vo výške 350,- Eur, v spoločnej domácnosti s matkou žije mladšia dcéra, ktorá v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie mala X  rokov, voči ktorej si plní vyživovaciu povinnosť, na druhej strane majetkové
pomery otca sú také, že tento dosahuje príjem vo výške 450,- Eur, preto súd považoval za spravodlivé,
určenie výživného tak, aby sa otec v širšej miere podieľal na plnení vyživovacej povinnosti aj finančne,
nielen výkonom osobnej starostlivosti k maloletému dieťaťu. Dospel k záveru, že je v možnostiach
a schopnostiach matky podieľať sa na výžive maloletej čiastkou 30,- Eur mesačne, pričom počiatok
vyživovacej povinnosti určil od okamihu zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otcovi, k čomu došlo
nariadením predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu  Veľký Krtíš č. k. 7Ppom/1/2016-7 zo
dňa 15. 04. 2016. Vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15. 04. 2016 do 14. 03. 2017
vo výške 329,45 Eur, ktoré povolil splácať matke v splátkach po 20,- Eur mesačne, splatných spolu s



bežným výživným k rukám otca až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok pri nezaplatení
čo i len jednej splátky. Vzhľadom na vzájomné vzťahy súd rozhodol o uložení výchovného opatrenia
maloletému dieťaťu, a to povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a zároveň obom rodičom
maloletého dieťaťa uložil výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo
forme rodičovskej terapie za účelom zlepšenia rodičovských kompetencií a komunikácie pri starostlivosti
o maloletú. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka maloletého dieťaťa
odvolanie v plnom rozsahu. V odôvodnení namietala, že súdna znalkyňa z odboru psychológie
nemôže byť erudovaná vyjadriť sa k predošlým chorobám otca psychiatrického charakteru. Na základe
predloženej zdravotnej dokumentácie otca vyplynulo, že v minulosti sa podrobil psychiatrickej liečbe,
napriek tomu tento dôkaz nebol posúdený znalcom z odboru psychiatrie, s čím nesúhlasí, trvá na
tom, že mal byť doložený aj psychiatrický posudok otca maloletého dieťaťa. Uviedla, že akoby sa
neprihliadalo na to, že rozvod rodičov maloletého dieťaťa bol zapríčinený duševným stavom otca
maloletého dieťaťa, následkom ktorého boli deti traumatizované, pričom poukázala na neochotu otca
maloletého dieťaťa tento stav zmeniť a podstúpiť adekvátnu liečbu. Nie je jej dostatočne zrozumiteľný
motív znalkyne z odboru psychológie, že otca charakterizuje ako vhodného adepta pre výchovu dcéry.
Trvá na preskúmaní súčasného zdravotného stavu otca znalcom z odboru psychiatrie. Uviedla, že
zo znaleckého posudku je zrejmé, že súdna znalkyňa je výrazne zaujatá voči nej. Poukázala na
to, že vychováva tretiu dcéru, o ktorú sa stará v rámci svojich schopností čo najlepšie, nie je jej
jasné, ako podľa znalkyne sa o maloletú Z. nedokáže postarať rovnocenne ako o dcéru, ktorú počas
celého tohto procesu priebežne vychováva. Poukázala, že znalkyňa v posudku uvádza nelichotivé až
nebezpečné charakteristické vlastnosti otca, ako napr. „emocionálne nezrelý, sklon k dobrodružstvu
a nedbalosti, nevníma signály hroziaceho nebezpečenstva.“ Jej obavy, ktorými dcéru chcela brániť,
aby nezažila tie traumy, ktoré spôsobil otec maloletého dieťaťa aj staršej dcére, nikto nebral vážne.
Celý súdny proces bol postavený na tom, aby spochybnili matkinu výchovu a hľadali dôvody, aby
potvrdili otcove účelové obvinenia voči matke a tým aj dcéru vystavili tomu, aby matkine obavy a
výchovu brala ako pre ňu nevýhodné a negatívne. Práve otcove poruchy osobnosti a jeho správanie
viedli k tomu, že ich vzťah už nikdy nebude pre deti a pre zdravú výchovu maloletej Z. vhodné.
Zmena prostredia, vydieranie a opakujúce sa obviňovania matky zo strany otca viedli maloletú Z. k jej
súčasnému postoju voči matke. Znalkyňa neprihliadla na skutočnosť, že správanie dcéry sa zmenilo
od okamihu ako je u otca. Bagatelizuje to vyhlásením, že dcéra je vo veku, kedy treba prihliadať na
jej názor. Poukázala na to, že dcéra nemá skúsenosť, ktorú má ona, má stav, kedy nemá nad sebou
adekvátnu kontrolu, kedy nemá stanovené žiadne pravidlá, čo vzhľadom na jej povahu jej vyhovuje. K
odvolaniu doložila preklad vykonaný v rámci konania ČVS: ORP-203/VK-VK, pričom sa jedná o preklad
dcérinej komunikácie prostredníctvom sociálnej siete, ktorá sa uskutočnila medzi dcérou a neznámym
mužom, ktorá komunikácia je z obdobia, kedy bola u otca v roku 2016. Jedná sa o ohrozovanie mravnej
výchovy dcéry. Z výpovede otca v rámci trestného konania vyplýva, že dcére daroval mobilný telefón,
vedel, že komunikuje prostredníctvom telefónu na sociálnych sieťach, uviedol, že dcéra musí mať
určité svoje súkromie, a preto ju nekontroloval, pričom obvinil matku maloletého dieťaťa, že zneužila jej
mobil na takúto komunikáciu. Je scestné tvrdenie kolízneho opatrovníka, že nie je ochotná uzatvárať
kompromisy vo vzťahu k otcovi maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že reálne sa pracovníci Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny neboli oboznámiť s prostredím, v ktorom Z.ila do okamihu, kedy
bola od matky odlúčená rozhodnutím súdu, skúmali len podmienky u otca. Namietala, že dcéra je
maďarskej národnosti a pri akomkoľvek úradnom vypočutí jej samotnej od počiatku nebol prizvaný
úradný prekladateľ do jej materinského jazyka, spochybňuje preto, že vzhľadom na túto skutočnosť a
stres, ktorý dcéra prežívala, boli jej výpovede pred úradmi, resp. vyšetrovateľmi jednotlivých podaní
objektívne. Má pochybnosti o tom, že otázky vyšetrovateľov, úradníkov jej boli zrozumiteľné. Má za to,
že vďaka týmto okolnostiam dcéra vypovedala v jednotlivých výpovediach tak, ako im porozumela -
neporozumela, vrátane psychologického tlaku z prostredia, v ktorom sa diali tieto úkony, jej výpovede
mohli byť motivované jednoduchou príčinou, a to mať to čo najrýchlejšie za sebou, zbaviť sa stresu.
Otec zamlčal, že dieťa neovláda slovenský jazyk, nebol jej od počiatku zabezpečený úradný tlmočník s
otcovým vedomím - znak manipulácie. Vo vzťahu k určeniu výživného uviedla, že žiada znížiť stanovenú
výšku výživného z 30,- Eur a 10,- Eur a odpustiť nedoplatok na výživnom za 12 mesiacov dozadu z
dôvodov, že je zamestnaná na miestnom obecnom úrade, dostáva minimálnu mzdu vo výške 375,- Eur,
pričom po úhrade poplatku za plyn a elektrinu, poplatok za nájom bytu a nedoplatok na nájomnom,
poplatku za telekomunikačné služby (mobilná komunikácia a internet), poplatok za poistku, poplatok za



audiovizuálnu službu, zostáva jej suma 73,- Eur na celý mesiac pre jednu dospelú osobu a maloleté
dieťa. Po odpočítaní určenej sumy výživného vo výške 30,- Eur a nedoplatku vo výške 20,- Eur zostane
jej na živobytie pre 2 osoby 23,- Eur na mesiac. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu, ktorým súd upravil styk
matky s maloletou, poukázala na to, že otec, pokiaľ dieťa bolo v jej osobnej starostlivosti, mal stanovené
stýkať sa s maloletou každý párny víkend od piatka poobede do nedele poobede, toto právo prislúcha
rovnako aj matke. Žiada stanoviť stretávanie s dcérou rovnako ako v predošlom rozhodnutí súdu, priznať
právo matke si brať dcéru každý druhý víkend, a to od piatka poobede do nedele poobede. Poukázala
na to, že jej pracovná doba trvá od 8.00 hod. do 16.00 hod. v pracovných dňoch, cesta autobusom do
Z. C. trvá 1,5 hod., nemôže sa dostaviť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v súdom stanovenom
čase. Žiada o vypočutie dcéry G., ktorá napriek jej žiadosti v predmetnej veci nikdy vypočutá nebola.

3. Otec maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka maloletého
dieťaťa mu dáva diagnózu, na ktorú by mohol byť invalidný dôchodca. Podľa neho súdna znalkyňa sa
vyjadrila seriózne, jeho zdravotný stav je v poriadku aj podľa znalkyne. Zdravotný stav matky maloletého
dieťaťa nie je v poriadku, čo potvrdila aj súdna znalkyňa. Matka maloletého dieťaťa navštevuje v súčasnej
dobe psychiatrickú ambulanciu M.. T. v Z., má aj N.. V čase rozvodového konania nepredpokladal, že
matka maloletej bude robiť také zábrany. Za 10 rokov dcéry mohol vidieť zriedkavo a na krátky čas. Bol
nútený žiadať o styk súdnou cestou. Keď sa dozvedel, že maloletú Z. nadmerne trestá: vyrazila jej J.,
sprchovala ju studenou vodou, zrazilo ju auto, keď mala X  rokov, rozhodol sa podať návrh na zmenu
umiestnenia. Maloletá tiež chcela zmenu umiestnenia. Tresty z matkinej strany naďalej pokračovali,
avšak 11. 04. 2016 napadla maloletú Z. tvrdšie, mala modrinu nad U. a aj ďalšie rany. Od vtedy na
základe predbežného opatrenia je maloletá s ním. Má sa u neho dobre, aj prospech v škole sa jej zlepšil.
Školu má teraz v mieste bydliska. Učí ju po slovensky, lebo u matky nemala možnosť naučiť sa. Na
internete si píše iba so spolužiakmi a nezistil, že by si písala s cudzími chlapmi. Z. styk so svojou matkou
odmieta. Keď matka námatkovo príde navštíviť ju v škole, zhoršia sa jej známky, po návšteve zostáva
rozrušená. Tvrdenie matky, že Z. komunikovala prostredníctvom internetu s neznámym mužom, nemôže
byť pravdou. Uviedol, že matka v mene maloletého dieťaťa viackrát písala aj s ním, čo zistil z pravopisu
a ona sa potom priznala, že ona píše namiesto Z., od ktorej si pravidelne zobrala telefón a písala s
cudzími chlapmi v mene dcéry. Zvykla si písať aj s jej spolužiakmi. K rozhodnutiu o výživnom uviedol, že
keď maloletá bola umiestnená u neho predbežným opatrením, matka jej nebola ochotná dať oblečenie,
ani školské potreby, a preto z týchto dôvodov žiada výživné spätne od 15. 04. 2016,  nakoľko musel
všetko pre Z. kúpiť. S výškou výživného nesúhlasí, pretože on mal platiť 115,- Eur mesačne a matka
stále hovorila, že je to na Z. málo. Matka chce platiť 10,- Eur, čo by teraz malo stačiť. On tiež mal problém
s výdavkami na domácnosť, s pôžičkami a poistkami. Nakoľko sa matka odvolala, žiada aj on vyššie
výživné 115,- Eur, ako platil on, alebo nech súd určí koľko matka môže výživné platiť, 30,- Eur je však
málo, Z. potrebuje viac.

4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa uviedol, že vedie spisovú dokumentáciu maloletej Z. od
roku 2003, pričom podnetom na založenie spisovej dokumentácie bola úprava práv a povinností
rodičov voči maloletým deťom a rozvod manželstva. Situácia v rodine bola stabilizovaná a maloletá
Z. bola od roku 2004 zverená do osobnej starostlivosti matky. K zmene a hlavne k narušeniu vzťahov
maloletej voči matke došlo dňa 11. 04. 2016, kedy bola maloletá v ranných hodinách inzultovaná
matkou, odvtedy je maloletá Z. v osobnej starostlivosti otca. Kolízny opatrovník vo veci zverenia do
osobnej starostlivosti otca vychádzal pri svojich stanoviskách v konaní pred súdom prvej inštancie
zo stanoviska odborníkov, a to zo znaleckého posudku súdneho znalca, psychologičky referátu
poradensko-psychologických služieb úradu a najmä zo spontánne opakovane vysloveného názoru
maloletého dieťaťa. Zo stanoviska psychologičky M.. Q. M. vyplýva, že hlavnou príčinou súčasnej
situácie je prerušená akákoľvek komunikácia medzi rodičmi maloletej. Obidvaja rodičia zotrvávajú v
opozičných rolách a tým podporujú stagnovanie procesu. Nie sú schopní vzájomne komunikovať a
uzatvárať kompromisy. Matka rezolútne odmieta, aby bola maloletá v opatera otca, podozrieva ho z
manipulácie dieťaťa. Dieťa ťažko znáša konflikty rodičov, ale tak u súdnej znalkyne O.. M. I., O..,
psychologičky referátu poradensko-psychologických služieb M.. Q. M., kolízneho opatrovníka K.. E. K.
a následne B.. P. N., riaditeľkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Z. C. M.. N. C. a pri výsluchoch
na Okresnom riaditeľstve PZ vo Veľkom Krtíši opakovane a jednoznačne sa vyjadrila, že chce byť u otca.
Matka maloletej tieto vyjadrenia dieťaťa spochybňuje, nakoľko maloletá Z. neovláda dobre slovenský
jazyk a komunikuje v M. jazyku. Pri konzultáciách u psychologičky referátu poradensko-psychologických
služieb bol vždy prítomný zamestnanec úradu perfektne ovládajúci M. jazyk. Počas opakovaných
výsluchov na Okresnom riaditeľstve PZ vo Veľkom Krtíši bol vždy prítomný kolízny opatrovník a úradný



tlmočník M. jazyka. Súbežne s konaním na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši matka maloletej podala
viacero trestných oznámení na Okresné riaditeľstvo PZ vo Veľkom Krtíši a podnetov na primárne
ohrozenie dieťaťa adresované na Kanceláriu verejného ochrancu práv v Bratislave, Linku detskej istoty
v Bratislave, Úrad komisára pre deti v Bratislave, T.. Z. E., komisárke pre deti a na Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately Bratislava. Všetkým
uvedeným inštitúciám bola sprístupnená spisová dokumentácia vedená na ich úrade. Dňa 14. 03. 2017
bolo podanie aj osobne prešetrené B.. K., splnomocnenkyňou Kancelárie verejného ochrancu práv v
Bratislave. Uvedené inštitúcie nepotvrdili podania matky na ohrozenie maloletej Z. u otca. Poukázal
na to, že pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka v konaní je záujem maloletého dieťaťa prvoradým
hľadiskom. Kolízny opatrovník vždy sleduje záujem dieťaťa v jednotlivých konaniach, kedy dochádza
alebo môže dôjsť ku kolízii záujmov dieťaťa a jeho zákonných zástupcov - rodičov. Výkon kolízneho
opatrovníctva podlieha predovšetkým kontrole súdu a nie kontrole ostatných účastníkov konania. V
prípade, ak sa niektorému účastníkovi konania javí postup kolízneho opatrovníka ako neobjektívny,
môže vyjadriť cestou súdu nesúhlas alebo predložiť dôkaz o nesprávnosti, či nepresnosti zistení
kolízneho opatrovníka.

5. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca maloletého dieťaťa uvádzala
jej tvrdenia k otázke spolužitia a správania sa otca počas manželstva a po rozvode manželstva. K
obvineniu, že si matka písala s chlapmi v mene maloletej uviedla, že to určite nie, ani s ním. Doložila
fotokópiu výpisu známok. Otec maloletého je v neporovnateľne lepšej finančnej situácii, ktorú celý čas
využil a zneužíval počas celého procesu, aby dokazoval, že jeho materiálne a finančné zabezpečenie
vyrieši všetky problémy s výchovou dcéry, ktorú tým aj manipuloval po celý čas, aby ju naklonil na
svoju stranu. Poukázala na vyjadrenie otca, že „využije možnosť, nakoľko sa odvolala a žiada aj vyššie
výživné 115,- Eur, ako platil on“. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že na začiatku procesu
všetky zainteresované štátne orgány zohľadňovali vôľu dieťaťa, pričom nevnímali ľudský rozmer, resp.
skutočnosť, že Z. sama nebola rozhodnutá a vzhľadom na jej povahové vlastnosti bolo jej zmýšľanie
ovplyvnené spôsobom, akým sa jej otec usiloval o zverenie Z. do jeho starostlivosti. Spôsob, akým celý
tento proces prebiehal znamenal pre Z. veľkú psychickú záťaž. Na záver procesu sa zainteresované
štátne orgány zjednotili a ako jeden z dôvodov pre vynesenie rozhodnutia o zverení maloletej do
starostlivosti otca opreli toto rozhodnutie o zdravotný stav matky, ktorý je v súčasnosti stabilizovaný, je
zamestnaná ako opatrovateľka miestnych seniorov, sama sa stará o svoje dve dcéry. Otec maloletej
pomocou úradov dosiahol, čo chcel, odizoloval Z. od matky a jej rodiny, čím spôsobil ranu na jej psychike
i psychike matky.

6. Otec maloletého dieťaťa podaním zo dňa 27. 07. 2017 oznámil súdu, že matka maloletého dieťaťa
mala dňa XX. XX. XXXX pokus o A.. Žiadal, aby súd zistil tieto skutočnosti o pokuse A., nakoľko jemu
žiadna inštitúcia ani nemocnica nevydá žiadne správy o skutku.

7. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.
§ 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa
§ 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak boli v neprospech strany.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Krajský súd ako súd odvolací považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudli
právnu účinnosť nové procesné predpisy, a to zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zák.



č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré sa v zmysle vyššie uvedených prechodných
a záverečných ustanovení použijú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto
zákonov.

11. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu otca maloletého dieťaťa, ktorým
podaním sa domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a rozhodol
tak, ako je uvedené vyššie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie napriek návrhu
matky na doplnenie dokazovania, ktorá navrhovala doplniť dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie
na posúdenie zdravotného stavu otca, či tento mu nebráni v zabezpečovaní osobnej starostlivosti
o maloletú, ako aj vykonanie dokazovania detským psychológom na posúdenie stavu maloletého
dieťaťa, súd tieto návrhy matky na doplnenie dokazovania zamietol, k čomu sa okresný súd vyjadril
aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, konkrétne v bode 43. Matka v podanom odvolaní namietala
nevykonanie dôkazu, a to znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychiatrie na posúdenie
zdravotného stavu otca s prihliadnutím k tomu, že v priebehu súdneho konania bolo preukázané,
že sa v minulosti podrobil psychiatrickej liečbe a zotrvávala na doplnení dokazovania znalkyňou z
odboru psychiatrie. Ďalej navrhovala doplniť dokazovanie aj výsluchom staršej sestry maloletého dieťaťa
G.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nepovažoval za potrebné vo
veci vykonávať ďalšie dokazovanie berúc do úvahy, že účelom znaleckého dokazovania, ktoré bolo
v konaní pred súdom prvej inštancie vykonané bolo preverenie zdravotných predpokladov na strane
otca pre výkon osobnej starostlivosti pre maloletú a nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by mal doplniť
dokazovanie, pretože v znaleckom posudku ustanovenej znalkyne boli zodpovedané všetky otázky
položené znalcovi a znalkyňa sa kvalifikovane vyjadrila ku všetkým skutočnostiam podstatným pre
vyhodnotenie podmienok na strane oboch rodičov, ako aj z hľadiska ich zdravotného stavu a psychickej
spôsobilosti pre výkon osobnej starostlivosti. Odvolací súd uvádza, že účelom znaleckého dokazovania
je objasnenie skutkových okolností na základe odborných znalostí v príslušnom odbore, pričom znalecké
posudky z odboru psychiatria sú vo vzťahu k znaleckým posudkom z odboru psychológia špecifické.
Iba znalec z odboru psychiatria môže posudzovať zdravotný stav osoby z hľadiska existencie alebo
neexistencie duševnej choroby, pričom zároveň je v jeho odborných schopnostiach posúdiť, či prípadná
existencia duševnej choroby je takého charakteru, ktorá by bránila vykonávaniu riadnej osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa. Z tohto hľadiska preto je potrebné námietku matky v podanom odvolaní
považovať za dôvodnú, pričom je bezpochyby v najlepšom záujme maloletého dieťaťa zistiť riadne
skutkový stav veci a zistiť, či rodičia maloletého dieťaťa, a to tak otec maloletého dieťaťa, ako aj
matka maloletého dieťaťa, keď aj zo samotného znaleckého posudku znalkyne O.. M. I., O.., ako aj z
obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš 7P/65/2012 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa
bol prijatý v roku XXXX  na O.stavné liečenie, matka maloletého dieťaťa navštevuje O. ambulanciu,
pričom z oznámenia otca uvedeného vyššie vyplýva, že matka maloletého dieťaťa sa pokúsila o A., a to
opakovane. Práve z týchto dôvodov, podľa názoru odvolacieho súdu, je potrebné doplniť dokazovanie,
a to nariadením znaleckého dokazovania na zistenie zdravotného stavu oboch rodičov maloletého
dieťaťa z hľadiska psychiatrického zdravotného stavu, prípadne existencie psychiatrickej choroby u toho
- ktorého rodiča. Je potrebné, aby znalec ustanovený z odboru psychiatria zodpovedal na otázku, či
prípadné psychiatrické ochorenie vylučuje alebo nevylučuje niektorého z rodičov maloletého dieťaťa z
možnosti riadnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. S prihliadnutím na opakované tvrdenia matky
o nevhodnom správaní otca vo vzťahu k staršej dcére G., súd vyzve matku maloletého dieťaťa, na aké
okolnosti navrhuje výsluch staršej dcéry G. a po upresnení otázok zo strany matky, na aké okolnosti
by staršia dcéra G. mala byť vypočutá súdom, zváži prípadne výsluch staršej sestry maloletého dieťaťa
(G.). Pred rozhodnutím vo veci samej zistí súd aj aktuálne osobné, majetkové a sociálne pomery rodičov
a náklady maloletého dieťaťa. Zároveň je potrebné doplniť (s prihliadnutím na tvrdenia matky v podanom
odvolaní) dokazovanie aj vykonaním šetrenia v domácnosti matky maloletého dieťaťa a aktuálne tiež
otca maloletého dieťaťa a pred rozhodnutím vo veci samej súd opakovane zistí aj stanovisko a názor
maloletého dieťaťa jeho vypočutím. Až po doplnení dokazovania v hore naznačenom smere, súd vo
veci opakovane rozhodne s prihliadnutím na aktuálne zistený skutkový stav vo veci a s prihliadnutím na
závery znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatria.

12. Odvolací súd na záver uvádza, že doporučuje rodičom maloletého dieťaťa, aby aj do rozhodnutia
súdu prvej inštancie sa podrobili odbornému poradenstvu vo forme rodičovskej terapie za účelom
zlepšenia rodičovských kompetencií a komunikácie pri starostlivosti o maloleté dieťa na referáte
poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR vo Z. C., čo je



predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, pričom účelom tohto poradenstva by malo byť aj riešenie
narušeného vzťahu maloletého dieťaťa s matkou.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/45/2015", "guid": "ab5e7cd0-940a-4b88-b1a8-08520cf9f5ad:8483b376-29e0-49a3-a45d-106f1f6d0b4b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}