Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/321/2013 z 12. 12. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. decembra 2013, sp. zn. 11CoP/321/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1513203801.1
Krajský súd Bratislava | 11CoP/321/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1513203801.1 | 2013-12-12 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f264e11-5525-4ffe-8d51-2bfb23e1beee
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1513203801.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/321/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513203801
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1513203801.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. J., Q. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/
A, dieťa rodičov: matka - Z.. T. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. J..O.. Y.H. XX, U., zastúpená LAWS, s.r.o., so
sídlom Pútnická 170, Bratislava, a otec - U. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. N. XX, U., o návrhu otca na zníženie
výživného pre maloleté dieťa, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa
12.04.2013, č.k. 20P 42/2013-42, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny
poriadok v platnom znení (ďalej len ,,O.s.p.“),  zastavil konanie o návrhu otca na zníženie výživného
s odôvodnením, že otec zobral návrh späť v celom rozsahu ešte skôr, než sa začalo pojednávanie. O
trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu do výroku o trovách konaniach podala matka prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie, v ktorom uviedla, že výrok o trovách vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Má za to, že ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. síce vylučuje priznanie náhrady trov konania v
prípade, keď je konanie zastavené, avšak § 146 ods. 2 O.s.p. predstavuje výnimku z tohto pravidla. Podľa
tejto výnimky je účastník, ktorý zavinil zastavenie konania, povinný nahradiť druhému účastníkovi trovy
konania. V uvedenom prípade bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu otcom, dôvodom
na zastavenie teda nebolo konanie, nekonanie, resp. žiadna iná skutočnosť na strane matky. Medzi
začatím a skončením konania musela matka vykonať úkony reagujúce na výzvu súdu, preto nemôže
znášať následky ľahkovážneho prístupu otca. Otec zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a preto by
mal podľa § 146 ods. 2 O.s.p. nahradiť matke vzniknuté trovy konania, ktoré predstavuje odmena za
zastupovanie advokátom, t.j. spolu XXX, XX eur. Záverom matka žiadala, aby odvolací súd výrok o
trovách zmenil a zaviazal otca zaplatiť matke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XXX, XX eur.

Otec ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods.2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého nie je dôvodné.



Podľa ust. § 146 O.s.p.:

1. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie

a) mohlo sa začať i bez návrhu;

b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;

c) bolo zastavené,

d) začalo na návrh prokurátora.

2. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca.

Odvolací súd konštatuje, že ust. § 146 ods. 1 O.s.p. obsahuje viacero prípadov, v ktorých zákonodarca
nahradil zásadu zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania pravidlom, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa súčasnej právnej úpravy ide celkom o štyri prípady zakotvené v jednotlivých písmenách § 146
ods. 1 O.s.p., z ktorých v dvoch ide o pravidlo pripúšťajúce výnimku a v dvoch o pravidlo bezvýnimočné.
Pravidlami s výnimkou sú skončenie konania zmierom (písm. b) a zastavenie konania (písm. c).
Pravidlami bezvýnimočnými budú potom prípady konaní, v ktorých sa mohlo začať konanie i bez návrhu
(písm. a) a konaní začatých na návrh prokurátora (písm. d).

Uvedené znamená, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach iniciovaných
prokurátorom, nemajú účastníci konania právo na náhradu trov konania bez ohľadu na to, akým
spôsobom konanie skončilo, teda či v ňom bolo rozhodnuté autoritatívne ( t.j. rozsudkom v merite veci),
či v takomto konaní došlo k schváleniu zmieru (pokiaľ to zákon v danej veci pripúšťa) alebo či sa konanie
skončilo bez vecného rozhodnutia 1. v dôsledku využitia dispozičného práva účastníka s návrhom, 2.
pre nedostatok niektorej z podmienok konania, alebo 3. odmietnutím podania.

Len v prípadoch iných konaní než tých uvedených v § 146 ods. 1 písm. a) alebo d) O.s.p. (čiže iných
konaní než takých, ktoré možno začať aj bez návrhu, alebo ktoré boli začaté na návrh prokurátora)
má potom význam spôsob skončenia konania, teda to, či toto prípadne skončilo zmierom alebo
bolo zastavené. Za takej situácie totiž uplatneniu zásady zodpovednosti za výsledok konania bráni
skutočnosť, že tu niet výsledku konania, ktorý by bolo možno považovať za úspech či neúspech
niektorého z účastníkov buď preto, lebo výsledkom konania je zmier (dohoda a teda istý kompromis
medzi pôvodnými buď celkom protichodnými, alebo ťažko zlučiteľnými stanoviskami oboch či viacerých
účastníkov konania), alebo preto, že konanie skončilo bez takého rozhodnutia, ktoré by vecne riešilo
predmet konania.

Aj odvolaním uvádzaná možnosť postupu podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., vychádzajúca zo
zavinenia zastavenia konania tým, kto vzal návrh späť,  prichádza do úvahy len vtedy, ak bolo zastavené
iné konanie než to, ktoré napĺňa znaky § 146 ods. 1 písm. a), písm. d) O.s.p. Ustanovenie § 146 ods. 2
O.s.p. upravuje len výnimky z pravidla podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., teda nie aj z pravidla podľa
§ 146 ods. 1 písm. a), nakoľko v prípade stretu dôvodov podľa § 146 ods. 1 písm. a) aj c) O.s.p. má
prednosť to, že tu ide o určitý zákonom predpokladaný typ konania a nie to, že aj takéto konanie môže
skončiť zastavením.



Pretože v posudzovanej veci išlo o prípad zastavenia takého konania, ktoré bolo možno začať i bez
návrhu (a je irelevantné, či konanie takto aj bolo začaté), požiadavke matky na priznanie náhrady trov
konania nemožno vyhovieť.

Hoci súd I. stupňa v danom prípade odôvodnil výrok o trovách nesprávne ustanovením § 146 ods. 1 písm.
c) O.s.p., uvedené nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého výroku uznesenia súdu I. stupňa,
odvolací súd preto postupoval v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a) O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.