{"guid": "90802fe7-e2ea-411e-ab64-1430882f86aa:27736827-0532-43a7-a436-cc5a3aeda103", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3813200910.1", "spisova_znacka": "4Co/821/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/821/2013 z 26. 12. 2013", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 26. decembra 2013, sp. zn. 4Co/821/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3813200910.1", "identifikacne_cislo": "3813200910", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2013-12-26", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/27736827-0532-43a7-a436-cc5a3aeda103", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3813200910.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3813200910.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3813200910.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/821/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813200910
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3813200910.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: M. A. Q., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v B.,
Y. 5, zastúpeného T. kanceláriou K. A., s.r.o., so sídlom v B., Y. 5, D. : XX XXX XXX proti odporkyni :
I. C., bytom F. 266, o zaplatenie 647,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. septembra 2013, č.k. 11C/87/2013 - 54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací  súd  napadnuté  uznesenie súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil vedľajšie účastníctvo na strane odporcu vedľajšieho
účastníka  Združenie na ochranu občana spotrebiteľa O., so sídlom Z. E. 5, X.. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu
domáhal zaplatenia sumy 647,24 Eur s príslušenstvom. Dňa  18.3.2013 oznámilo vstup do konania
na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa O.. Proti vstupu vedľajšieho účastníka
do konania podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 7.6.2013 námietky,
namietol prípustnosť vedľajšieho účastníctva v skrátenom (rozkaznom) konaní. Právne   súd  prvého
stupňa poukázal na § 93 ods. 2, 3 druhá veta O.s.p..  Konštatoval, že na rozdiel od vedľajšieho
účastníctva podľa § 93 ods. 1 O.s.p., pre vedľajšie účastníctvo podľa § 93 ods. 2 O.s.p. zákon vyžaduje
len splnenie dvoch podmienok, a to že existujú ako právnická osoba (napríklad občianske združenie) a
že ich predmet činnosti spočíva v ochrane zákonom stanovených práv (napríklad  aj podľa zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa /ďalej len ZOS/ ako je tomu v tomto prípade). V zásade by teda aj
námietky proti prípustnosti vedľajšieho účastníctva vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. mali
smerovať len k nesplneniu týchto podmienok vedľajším účastníkom. Nakoľko námietky navrhovateľa
nesmerujú ani k jednej z podmienok vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O.s.p., nie sú relevantné
pre rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva v danom konaní. Nakoľko navrhovateľ navrhol
nepripustiť vstup vedľajšieho účastníka do konania, v zmysle dikcie § 93 ods. 3 druhá veta O.s.p. súd
prvého stupňa  musel o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodnúť. Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa O. je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu
(zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), čím napĺňa znaky uvedené v § 93 ods. 2 O.s.p.. Súd
prvého stupňa  sa preto nestotožnil s námietkami navrhovateľa proti pripusteniu vedľajšieho účastníka
do konania.

Proti  tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie  navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu
tak, že vedľajší účastník nebude pripustený do konania na strane odporcu. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania vo výške 34,27 Eur. Zastával názor, že v konaní o vydanie platobného rozkazu -
v tzv. skrátenom ( rozkaznom) konaní je vedľajšie  účastníctvo z povahy veci vylúčené a poukázal na
uznesenie  Najvyššieho súdu  SR sp.z.n. 6 Cdo 207/2011, v zmysle ktorého „účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť  jeho zmysel a účel, teda
„ pomoc v spore „  miektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže  byť zásadne len sporové konanie
( to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd  rozhoduje o žalobe



platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie ), kedy sa táto pomoc môže  najskôr prejaviť, až keď bude
proti platobnému rozkazu podaný odpor ).“ V zmysle uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu
mal navrhovateľ za to, že kým odporca  nepodá odpor  proti platobnému rozkazu, nenastanú ani účinky
vedľajšieho účastníctva. Namietal, že združenie získava osobné údaje o účastníkovi konania (fyzickej
osobe) len na základe vstupu do súdneho konania bez ohľadu na stanovisko účastníka konania, ku
ktorému sa osobné údaje vzťahujú. Mal za to, že výslovný súhlas účastníka konania s nakladaním s jeho
osobnými údajmi je preto výslovne vyžadovaný, pričom podľa § 68  a nasl. zákona  o ochrane osobných
údajov je nakladanie s osobnými údajmi bez súhlasu dotknutej osoby prísne sankcionované. Takýmto
súhlasom s osobnými údajmi združenie nedisponuje. Ak súd pripustí vstup združenia do súdneho
konania bez súhlasu dotknutej osoby, umožní tak združeniu disponovať osobnými údajmi dotknutej
osoby, čím dochádza k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv zakotvených v čl.
19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Odporkyňa  sa k odvolaniu  navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu  v písomnom vyjadrení k odvolaniu
navrhovateľa uviedol, že   odvolanie je účelové a právne irelevantné.  Združenie ako právnická osoba
zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2,3 O.s.p. z vlastného podnetu
do  spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporu.  Takto zvolený
procesný postup  vstupu vedľajšieho účastníka   do konania je zákonne rovnocenný so vstupom do
konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej  prostredníctvom súdu a nepredpokladá
súhlas spotrebiteľa  s jeho  vstupom, dokonca ani vedomosť  spotrebiteľa o jeho vstupe  do konania.
Ak súd poučí hlavných účastníkov, že do konania vstúpil vedľajší účastník  a majú právo vyjadriť svoj
nesúhlas s jeho vstupom, nie je možné za takýto nesúhlas považovať skutočnosť, že  účastník sa v
súdom určenej lehote nevyjadrí, že  so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí. Prípadná
nečinnosť odporcu nemôže byť v žiadnom prípade posudzovaná za konkludentný nesúhlas s účasťou
vedľajšieho účastníka v konaní, ale je iba prejavom rezignácie  neinformovaného spotrebiteľa.  Inštitút
vedľajšieho účastníctva II. skupiny ( § 93 ods. 2 O.s.p.) má vytvárať predovšetkým platformu a priestor
pre uplatnenie právnických osôb - neziskových nekomerčných organizácií v súdnych konaniach pri
ochraňovaní verejnoprospešných  záujmov a zákonom  chránených práv a slobôd. Vstup vedľajšieho
účastníka do konania  je plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Vedľajší účastník navrhol, aby
odvolací súd    napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  potvrdil ako zákonné a správne.

Krajský súd  v Trenčíne  ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p.  bez  nariadenia
odvolacieho pojednávania  v zmysle  § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z
účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Vstup právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ako
vedľajšieho účastníka, výslovne umožňuje ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.  Zákon s účinnosťou od
15. októbra 2008 totiž zaviedol skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v
konaní, pričom u týchto účastníkov, na rozdiel od vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 1 O.s.p.
sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka
do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba. Sú to aj
prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Do konania môže v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu.



V preskúmavanej veci  aj podľa názoru odvolacieho súdu  mal súd prvého stupňa  dostatočne za
preukázanú podmienku, kedy sa právnická osoba môže stať vedľajším účastníkom, a to existenciu
predmetu činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného zákona, ktorá má súvis s predmetom
ochrany, ktorý sa uplatnil v sporovom konaní bez toho, aby musela preukazovať právny záujem na
výsledku sporu. V tejto súvislosti vyplynulo jednoznačne z listín, ktoré boli podkladom pre registráciu
Združenia na ochranu spotrebiteľa O. na Ministerstve vnútra SR, že cieľom združenia je aktívna ochrana
práv spotrebiteľov a ich záujmov.

Čo sa týka navrhovateľom tvrdenej neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v štádiu konania do zrušenia
platobného rozkazu, nie je správny záver, že vedľajšie účastníctvo na základe vstupu pred uvedeným
okamžikom je neprípustné, čo napokon nevyplýva ani z navrhovateľom citovaného rozhodnutia NS
SR. To pojednáva o účinkoch vstupu vedľajšieho účastníka v závislosti od fázy konania, a nie o
samotnej prípustnosti vedľajšieho účastníctva. Aj keď vedľajší účastník vstúpi do konania pred vydaním
platobného rozkazu, resp. pred vyjadrením sa odporcu vo veci samej, je pri splnení ostatných podmienok
jeho účastníctva potrebné považovať jeho účasť za založenú úkonom jeho vstupu. Nemožno spravodlivo
požadovať, aby bol vedľajší účastník nútený urobiť úkon vstupu do konania až po zrušení platobného
rozkazu, či všeobecne až po nesúhlasnom stanovisku odporcu s návrhom. Rovnako nemožno so
samotným skorším vstupom spájať neprípustnosť vedľajšieho účastníctva. Vznikali by nežiaduce
situácie, kedy by bol vedľajší účastník vylúčený z účasti v konaní napriek tomu, že neskorší vývoj konania
by účel jeho účasti plne umožňoval a ústili by do formalizmu požadujúceho urobiť úkon vstupu do konania
\"v pravý čas\". Správny je prístup, ktorý pri splnení stanovených podmienok vedľajšieho účastníctva
konštatuje v súlade s ust. § 93 ods. 3 O.s.p. prípustnosť vedľajšieho účastníctva v konaní bez ohľadu
na okamžik vstupu vedľajšieho účastníka. Zároveň však treba starostlivo posudzovať úkony vedľajšieho
účastníka urobené predtým, ako je vo veci umožnené vyjadriť sa odporcovi. Neustále musí byť totiž
zohľadňované, či si úkony účastníka a vedľajšieho účastníka na jeho strane neodporujú (ust. § 93 ods.
4 O.s.p.).

Je teda potrebné rozlišovať samotnú účasť vedľajšieho účastníka v konaní od jeho možnosti dosiahnuť
následky svojich úkonov. Následky spojené s úkonmi vedľajšieho účastníka možno týmto úkonom
priznať až potom, ako je zrejmé, či nimi vzniká alebo nevzniká rozpor s úkonmi hlavného účastníka.
Predtým, ako je odporcovi umožnené sa vyjadriť k veci samej, ostáva akýkoľvek úkon vedľajšieho
účastníka, týkajúci sa veci samej, bez následkov a tieto môžu nastať najskôr po zistení stanoviska
podporovaného účastníka k veci samej. Pritom aj procesná pasivita odporcu je prejavené stanovisko, a
nie je v rozpore s obranou poskytovanou vedľajším účastníkom.

Porušenie ústavných práv na súkromie a ochranu osobných údajov, ktoré podľa navrhovateľa tiež
zakladá neprípustnosť vedľajšieho účastníctva, v tomto prípade nenastáva. Pre vstup a účasť
vedľajšieho účastníka v konaní za účelom ochrany spotrebiteľa je dané priame zákonné oprávnenie.
Krajský súd jeho protiústavnosť nenachádza a pokiaľ nebude rozhodnuté inak, vychádza z prezumpcie
súladu s ústavou.

Súd prvého stupňa tak správne posúdil predpoklady pre vstup Združenia na ochranu spotrebiteľa O. ako
právnickej osoby, založenej na ochranu spotrebiteľov tak, ako je upravené v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. .

Z týchto dôvodov odvolací súd  napadnuté uznesenie   súdu prvého stupňa  ako vecne  správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.   potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e      j e      p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/87/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}