{"guid": "902d474a-52eb-4be9-a4eb-8564fcaae252:bac94d9e-063f-4b14-8dae-741bdbed2982", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1013201926.1", "spisova_znacka": "5Sd/110/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Sd/110/2013 z 29. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2015, sp. zn. 5Sd/110/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1013201926.1", "identifikacne_cislo": "1013201926", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marian Tengely", "sudca_id": 1305, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-tengely-1305", "datum_vydania": "2015-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 142 ods. 1 písm. f) zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-259.odsek-1", "nazov": "§ 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-259.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-259"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1988/100#paragraf-142", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-259"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bac94d9e-063f-4b14-8dae-741bdbed2982", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1013201926.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1013201926.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1013201926.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Sd/110/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201926
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201926.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa R.. B. B.,
Z. O. XXXX/XX, Z., zast. JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Klincová 35, Bratislava,
pošta P.O.BOX 86, Bratislava 15, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10,
Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 1. októbra 2013 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 1. októbra 2013 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b)
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného
dôchodku od 15. apríla 1996. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľovi bol rozhodnutím
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia priznaný výsluhový príspevok  podľa § 33 ods. 1 písm.
c)  zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľovi bola na nárok na výsluhový dôchodok  a jeho výšku zhodnotená základná služba (vo
vojenskej službe) od 1. januára 1958 do 31. decembra 1959, ďalšia služba od 1. januára 1960 do 31.
júla 1961, profesionálna služba od 1. augusta 1961 do 11. novembra 1981, od 12. novembra 1981
do 18. mája 1986 a od 19. mája 1986 do 31. decembra 1996. Podľa potvrdenia Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia z 26. júna 2013 navrhovateľ získal v I. kategórii funkcií 34 rokov, 6 mesiacov
a 1 deň, v II. kategórii funkcií 4 roky, 6 mesiacov a 7 dní.  Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov
zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný
dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dňa 15. apríla
1996, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov
v znení neskorších predpisov, ktorý navrhovateľovi zostal zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Vzhľadom
na výkon zamestnania v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20
rokov, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi
vznikol 15. apríla 1996, čo je podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté
nároky vzťahovala V. časť zákona č. 1000/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov. Zákon č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a
ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V.
časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na
dôchodkové dávky, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov, podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím
času. Vzhľadom na § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o nároku na
starobný dôchodok odporkyňa nie je príslušná rozhodnúť. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi



nevznikol ani podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ani
s prihliadnutím na ustanovenie§ 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože navrhovateľ nespĺňa
podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra
2003.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 28.10.2013 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a uviedol, že odpracoval
v ozbrojených zložkách viac ako 41 rokov a v civilnom sektore takmer 11 rokov, za ktoré odvádzal
daň a poistné, o čom má odporkyňa dokumenty. Uviedol, že po ukončení služobného pomeru mu
bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vymeraný výsluhový príspevok a nie
dôchodok.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 16.10.2014 a zo dňa 29.9.2015 poukazoval na to, že
odporkyňa v rade prípadov priznala starobný dôchodok s použitím § 132 ods. 1 písm. b) zákona č
100/1988 Zb., pričom sa odvolávala na V. časť, t.j. § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.
čo ale taktiež nemá vo svojej pôsobnosti, čím dochádza k dvojakému výkladu V. časti zákona č.
100/1988 Zb. a teda mala by zdôvodniť, prečo u časti žiadateľov o starobný dôchodok používa odvolanie
sa na ustanovenie V. časti zákona a u iných žiadateľov to odmieta a odkazuje ich s nárokom na
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Poukazoval na to, že odporkyňa mala postupovať v súlade
so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri posudzovaní nárokov na
dôchodkové dávky tých poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č.
461/2003 Z.z.  o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a tiež dobu služby, ktorú vykonávali
ako vojaci ozbrojených síl, podľa ktorého ak vojak alebo policajt vykonával dobu služby zaradenú do
I. a/alebo II. kategórie funkcií v požadovanom rozsahu (t.j. - vo veku 55 rokov, ak získal najmenej 15
rokov služby v I. kategórii funkcií, tiež zamestnanie vykonávané v I. pracovnej kategórii uvedené v § 14
ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 235/1992 Zb., ak
bol z týchto zamestnaní prevedený alebo uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a
organizačných opatrení alebo uvoľnený z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu
vzhľadom na zdravotný stav,  vo veku 55 rokov ak získal najmenej 20 rokov služby v I. kategórii
funkcií, tiež zamestnanie vykonávané v I. pracovnej kategórii, uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h)
zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb.) a získal najmenej 25 rokov doby poistenia
súčtom dôb poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a osobitného systému sociálneho
zabezpečenia policajtov a vojakov, má nárok na dôchodkovú dávku. Uviedol, že podľa ustanovenia §
274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom postení nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia
služby do I. a II. kategórií funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023 aj tým poistencom, ktorým bol
priznaný príspevok za službu alebo výsluhový príspevok, ktorý sa podľa zákona č. 114/1998 Z.z. o
sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov  a o zmene a doplnení niektorých zákonov považujú za výsluhový
dôchodok a tiež poistencom, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok. Uviedol, že zachovanie nárokov
vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií spočíva v určení nižšieho dôchodkového
veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. alebo II. kategórie funkcií, hodnotení doby služby
ako obdobia dôchodkového poistenia, hodnotenia príjmov dosiahnutých počas doby služby v rozsahu
zodpovedajúcom osobným vymeriavacím základom a určení sumy dôchodkovej dávky podľa zákona č.
461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ako aj v sume určenej podľa právnych predpisov účinných
do 31. decembra 2003 a následnom priznaní dôchodkovej dávky v sume, ktorá je vyššia (vzťahuje sa na
poistencov, ktorí dôchodkový vek dovŕšili, resp. dovŕšia v období od 1. januára 2004 do 31. decembra
2023).
Zdôraznil, že vzhľadom na uvedené nárok navrhovateľa zostal zachovaný a odporkyňa je povinná mu ho
priznať. Poukázal ďalej na to, že ak by odporkyňa nebola kompetentná rozhodnúť jedná sa o nezákonné
rozhodnutie, jedná sa o nulitný akt vydaný na základe nedostatku právomoci, ktoré je potrebné zrušiť a
v tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.12.2013 uviedla, že navrhovateľ žiadosťou zo
dňa 28.8.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 15. apríla 1996. Navrhovateľovi bol
rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 26. júla 2013 priznaný výsluhový príspevok
podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959  Z.z. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení
neskorších predpisov. Konštatovala, že pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená
základná služba (vo vojenskej službe) od 1. januára 1958 do 31. decembra 1959, ďalšia služba od 1.
januára 1960 do 31. júla 1961, profesionálna služba od 1. augusta 1961 do 11. novembra 1981, od
12. novembra 1981 do 18. mája 1986 a od 19. mája 1986 do 31. decembra 1996. Podľa potvrdenia
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 26. júna 2013 navrhovateľ získal v I. kategórii funkcií



34 rokov, 6 mesiacov a 1 deň, v II. kategórii funkcií 4 roky, 6 mesiacov a 7 dní. Navrhovateľ podľa
potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 26. júna 2013 získal v I. kategórii funkcií 34
rokov, 6 mesiacov a 1 deň a v II. kategórii funkcií 4 roky, 6 mesiacov a 7 dní. Poukázala na to, že
nakoľko navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I.
kategórii funkcií, nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení dňa 15. apríla 1996, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č.
114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a navrhovateľovi zostal
zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa § 94 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala
V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a ani zákon
č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný
právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového poistenia podľa V. časti  zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené.
Ďalej uviedla, že právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov podľa § 1 ods. 2 zákona
č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 306/1991 Z.z. nezaniká uplynutím času a vzhľadom na § 142 ods. 4
písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa
je v prípade vojakov z povolania je príslušný rozhodovať Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia
a odporkyňa nie je príslušná rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok. Zdôraznila, že nárok na
starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol ani podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov a to ani s prihliadnutím na ustanovenie§ 261 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z., pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na
starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 1.
októbra 2013 žiadala ako vecne správne potvrdiť.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a
dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom  odporkyne číslo
XXX XXX XXXX X dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Vojenskom úrade sociálneho
zabezpečenia, Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 28.8.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od
15.4.1996. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 1. októbra 2013 odporkyňa podľa § 142
ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie
starobného dôchodku od 15. apríla 1996.
Právny zástupca navrhovateľa pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu ako aj
písomnom vyjadrení zo dňa 29.9.2015 a poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
300/06 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9 SO 132/2009, kedy boli judikatúrou
poistencom priznané starobné dôchodky v skutkovo obdobných prípadoch.

Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomného vyjadrenia zo dňa 6.12.2013 a uviedla,
že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi ako aj s aplikáciou rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So 103/2011 zo dňa 26. septembra 2015 a 9So 33/2014
zo dňa 29. apríla 2015. K uvedenému nálezu Ústavného súdu, na ktorý poukazoval právny zástupca
navrhovateľa uviedla, že sa jednalo o situáciu, kedy bol napred starobný dôchodok odňatý a potom
následne priznaný za podobných skutkových okolností. V rozsudku Najvyššieho súdu 9So 103/2011
bolo vyslovene uvedené, že z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za
nesúladné so zákonom, v tom konaní zrušil rozhodnutie odporkyne a uložil jej povinnosť postúpiť vecné
rozhodnutie príslušnému orgánu. Napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v konaniach o nárokoch
na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu
dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody, spôsobenú pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali
z garančného fondu (ďalej len peňažná  náhrada) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli



pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo
zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo
podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej uvedenými.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nároky
vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií
sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) cit. zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu
zaradenú do I. kategórie funkcií

Podľa § 94 ods. 1 cit. zákona nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti
(ďalej len \"dávka\") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne
vykonávacími predpismi.

Podľa § 94 ods. 2 cit. zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre
vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie
ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.

Podľa § 103 ods. 1 bod 2 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov od nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988
zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Podľa § 103 ods. 1 bod 3 cit. zákona od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne
zabezpečenie vojakov nepoužijú § 157 až 174 vyhlášky Federálneho  ministerstva práce a sociálnych
vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 174 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou
sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra
a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík rozhodujú v odboroch svojej
pôsobnosti o nárokoch na dávky sociálneho zabezpečenia tiež, ak
a) vojak z povolania v dobe služby v ozbrojených silách splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

Podľa § 261 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení suma starobného dôchodku
poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku
na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok,
invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona.

V preskúmavanej veci súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa spísanej dňa  28.8.2013 o priznanie
starobného dôchodku od 2.8.2010 odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 1. októbra
2013 podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o
priznanie starobného dôchodku od 15. apríla 1996 s odôvodnením, že navrhovateľovi bol rozhodnutím
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia priznaný výsluhový príspevok  podľa § 33 ods. 1 písm.
c)  zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľovi bola na nárok na výsluhový dôchodok  a jeho výšku zhodnotená základná služba (vo
vojenskej službe) od 1. januára 1958 do 31. decembra 1959, ďalšia služba od 1. januára 1960 do 31.
júla 1961, profesionálna služba od 1. augusta 1961 do 11. novembra 1981, od 12. novembra 1981
do 18. mája 1986 a od 19. mája 1986 do 31. decembra 1996. Podľa potvrdenia Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia z 26. júna 2013 navrhovateľ získal v I. kategórii funkcií 34 rokov, 6 mesiacov
a 1 deň, v II. kategórii funkcií 4 roky, 6 mesiacov a 7 dní.  Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov
zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný
dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dňa 15. apríla
1996, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov



v znení neskorších predpisov, ktorý navrhovateľovi zostal zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na
výkon zamestnania v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov,
nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol 15. apríla 1996, čo je podľa § 94 ods. 1 zákona
č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Zákon č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení
vojakov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky
dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré
neboli doteraz uplatnené. Právo na dôchodkové dávky, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č.
100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov nezaniká uplynutím času. Vzhľadom na § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení o nároku na starobný dôchodok odporkyňa nie je príslušná rozhodnúť. Nárok
na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol ani podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z., pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na
starobný dôchodok do 31. decembra 2003.

Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia Bratislava
súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava
číslo 65101003645902/2 - VÚSZ/DO 2 zo dňa 15.1.1997 podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých
služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov priznaný od 1.1.1997  do 14.4.2001
výsluhový príspevok vo výmere 5 650 Sk mesačne. Pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku
navrhovateľovi bola zhodnotená základná služba (vo vojenskej službe) od 1. januára 1958 do 31.
decembra 1959, ďalšia služba od 1. januára 1960 do 31. júla 1961, profesionálna služba od 1. augusta
1961 do 11. novembra 1981, od 12. novembra 1981 do 18. mája 1986 a od 19. mája 1986 do 31.
decembra 1996. Podľa rozhodnutia číslo: 65101003645902 - DO/VÚSZ/5  zo dňa 22.4.1998 podľa §
89 zákona č.114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov navrhovateľovi bol od 1.5.1998 namiesto
doterajšieho výsluhového príspevku priznaný výsluhový dôchodok s odôvodnením, že podľa § 89 ods.
3 cit. zákona výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959
Zb. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa ďalej považujú
za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 114/1998 Z.z.. Rozhodnutím číslo: 65101003645902 zo dňa
20.8.2002 bol navrhovateľovi podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov zákonov od 1.7.2002 namiesto doterajšieho výsluhového dôchodku priznaný
výsluhový dôchodok podľa tohto zákona s odôvodnením, že od 1.7.2002 sa výsluhové dôchodky
priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom
zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona
č. 328/2002 Z.z. vo výške, v akej patril ku dňu účinnosti tohto zákona. Podľa potvrdenia Vojenského
úradu sociálneho zabezpečenia z 26. júna 2013 navrhovateľ pre nárok na výsluhový príspevok a jeho
výšku navrhovateľovi bola zhodnotená základná služba (vo vojenskej službe) od 1. januára 1958 do 31.
decembra 1959 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba od 1. januára 1960 do 31. júla 1961 v I. kategórii
funkcií, profesionálna služba od 1. augusta 1961 do 11. novembra 1981 v I. kategórii funkcií, od 12.
novembra 1981 do 18. mája 1986 v II. kategórii funkcií a od 19. mája 1986 do 31. decembra 1996 v
I. kategórii funkcií.

V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľ narodený dňa XX.X.XXXX  splnil všetky
podmienky na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov dňa XX.X.XXXX, kedy dovŕšil vek 55 rokov, t.j. ešte pred
účinnosťou zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Zákon č. 114/1998 Z.z., ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1. mája 1998 v ustanovení § 103 ods. 1 bod 2 a 3 vylúčil použitie ustanovení
§ 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 157
až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva
zákon o sociálnom poistení. Nárok na starobný dôchodok zostal navrhovateľovi zachovaný podľa § 175
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v spojení s § 259 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Súd konštatuje, že na rozhodnutie o nároku na  starobný
dôchodok, ako aj o nároku na jeho zvýšenie za doby poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok
nie je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa ale je daná právomoc Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia a odporkyňa správne postupovala, keď žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného
dôchodku zamietla.



Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/33/2014
zo dňa 29. apríla 2015.

Súd ďalej konštatuje, že navrhovateľ nebol nepretržite zamestnaný ku dňu 31. decembra 2003, nakoľko
z obsahu dávkového spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ bol  zamestnaný do 15.5.2001, ďalej
bol zamestnaný až od 1.9.2006  až do 31.1.2012, a preto mu nárok na starobný dôchodok ani podľa §
261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevznikol.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 1. októbra
2013 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.o. Navrhovateľ nebol
v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach  /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}