Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/984/2015 z 13. 7. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 13. júla 2016, sp. zn. 9Co/984/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4411211350.3 Krajský súd Nitra | 9Co/984/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4411211350.3 | 2016-07-13 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Citované ustanovenia: § 388 zákona č. 160/2016 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b6d2eab-454b-4d3d-bddf-a2de5dc487ec Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4411211350.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/984/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411211350
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4411211350.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
L. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., L. 2, zastúpený Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s. r.
o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, proti žalovanej: T. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom U., L. 2, zastúpená JUDr. Liborom Hetmerom, advokátom, so sídlom v Nových Zámkoch, Turecká
49, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. apríla 2015 č. k. 5C/156/2011-180 a o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 5. júna 2015 č. k. 5C/156/2011-199
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto :

Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán patrí:
- nehnuteľnosť v kat. úz. U., zapísaná v katastri nehnuteľností na LV číslo XXXX ako byt číslo X na
II. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX na parcele číslo 3825/45 na L. ulici číslo X v U., ku
ktorému prináleží podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 6838/56889
bez pozemku v hodnote 30.100 eur,
- hnuteľné veci: chladnička Gorenje, mikrovlnka Samsung, pračka Whirlpool, televízor Philips, televízor
OVP, videoprehrávač Orava, DVD prehrávač Bush, počítačová zostava - PS, monitor, tlačiareň,
fotoaparát Olympus, sektorová obývacia stena, sedacia súprava s konferenčným stolíkom,
sektorový nábytok v detskej izbe s hodnotou 0 eur,
- pohľadávka VÚB, a. s. Bratislava z titulu úverovej zmluvy č. 000229411190109 v sume 3.011,67 eura.

Súd bezpodielové spoluvlastníctvo strán vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej
prikazuje:
- nehnuteľnosť v kat. území U., zapísaná v katastri nehnuteľností na LV číslo XXXX ako byt číslo X na
II. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX na parcele číslo 3825/45 na L. ulici číslo X v U., ku
ktorému prináleží podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 6838/56889
bez pozemku v hodnote 30.100 eur
- hnuteľné veci: chladnička Gorenje, mikrovlnka Samsung, pračka Whirlpool, televízor Philips, televízor
OVP, videoprehrávač Orava, DVD prehrávač Bush, počítačová zostava - PS, monitor, tlačiareň,
fotoaparát Olympus, sektorová obývacia stena, sedacia súprava s konferenčným stolíkom, sektorový
nábytok v detskej izbe s hodnotou 0 eur.

Z titulu úplného vyporiadania je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 16.555,84 eura do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanej súd odníma oslobodenie od súdneho poplatku.



Žalobca a žalovaná sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky
súdny poplatok v sume 903 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 97,50 eura do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 97,50 eura do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 5. júna 2015 č. k. 5C/156/2011-199 m
e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 66 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
patrí: nehnuteľnosť v kat. území U., zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt č. X na II.
poschodí bytového domu, súp. č. XXXX na parc. č. 3825/45 na L. ulici č. X v U., ku ktorému prináleží
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 6838/56889 bez pozemku
v hodnote 30.100 eur; hnuteľné veci: chladnička Gorenje, mikrovlnka Samsung, pračka Whirlpool,
televízor Philips, televízor OVP, videoprehrávač Orava, DVD prehrávač Bush, počítačová zostava - PS,
monitor, tlačiareň, fotoaparát Olympus, sektorová obývacia stena, sedacia súprava s konferenčným
stolíkom, sektorový nábytok v detskej izbe s hodnotou 0. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal: nehnuteľnosť v kat. území U., zapísaná
v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt č. X na II. poschodí bytového domu, súpisné č. XXXX
na parcele č. 3825/45 na L. ulici č. X v U., ku ktorému prináleží podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu vo výške 6838/56889 bez pozemku v hodnote 30.100 eur. Do výlučného
vlastníctva žalovanej súd prikázal hnuteľné veci: chladnička Gorenje, mikrovlnka Samsung, pračka
Whirlpool, televízor Philips, televízor OVP, videoprehrávač Orava, DVD prehrávač Bush, počítačová
zostava - PS, monitor, tlačiareň, fotoaparát Olympus, sektorová obývacia stena, sedacia súprava s
konferenčným stolíkom, sektorový nábytok v detskej izbe s hodnotou 0. Z titulu úplného vyporiadania
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 15.050 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Ďalšími
výrokmi žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok v sume 903 eur
a trovy štátu v sume 195 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
10C 156/2009 rozvedené a predmetný rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28. 10. 2009.
Zo zhodných výpovedí účastníkov konania mal súd preukázané, že počas trvania manželstva nadobudli
nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v kat. území U. vedená na LV č. XXXX na parc. č. 3825/45. Ďalej
hnuteľné veci tvoriace zariadenie domácnosti a to: chladničku Gorenje, mikrovlnka Samsung, pračka
Whirlpool, televízor Philips, televízor OVP, videoprehrávač Orava, DVD prehrávač Bush, počítačová
zostava - PS, monitor, tlačiareň, fotoaparát Olympus, sektorová obývacia stena, sedacia súprava s
konferenčným stolíkom, sektorový nábytok v detskej izbe. Súd po vykonanom dokazovaní z prednesu
účastníkov, ako aj obsahu celého spisu zistil, že účastníci po zániku BSM, ktorý nastal po rozvode
ich manželstva sa o spoločnom majetku nevedeli dohodnúť a vysporiadať. V súlade s citovaným
ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka súd určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
patrí nehnuteľnosť a hnuteľné veci. Hodnota nehnuteľnosti bola v predmetnej veci určená znaleckým
posudkom I.. S. F., ktorá ju ohodnotila na 30.100 eur. Súd pri vyporiadaní predmetnej nehnuteľnosti
zohľadnil tvrdenia žalobcu, že má preukázateľne finančné prostriedky na vyplatenie žalovanej. I napriek
tomu, že žalovaná trvala na tom, aby súd do výlučného vlastníctva jej prikázal domovú nehnuteľnosť
od podania návrhu, teda 20. 06. 2011 do vyhlásenia rozsudku hodnoverným spôsobom nepreukázala
súdu, že má sumu 15.000 eur na vyplatenie žalobcu. Z toho dôvodu, že nie je predpoklad, aby si za
stavu, keď je žalovaná nezamestnaná vybavila úver súd predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcu, ktorý preukázal, že má finančné prostriedky na vyplatenie žalovanej. Čo sa týka



hnuteľných vecí, obaja účastníci zhodne uviedli, že ich zostatok ku dňu rozvodu i v súčasnosti má nulovú
hodnotu a aby všetky tieto hnuteľné veci v tejto nulovej hodnote súd prikázal žalovanej. Súd
nepojal ako pasívum do BSM zostatok pôžičky v sume 3.463 eur z dôvodov, že súd mal za to, že ak za
trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý si vo vlastnom mene
uzavrel zmluvu o pôžičke a ak za takto získané peniaze tieto použil na kúpu určitej veci, t.j. že bola za
ne získaná určitá majetková hodnota, tak táto potom za splnenia ostatných podmienok uvedených v §
143 Občianskeho zákonníka patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. V rámci dokazovania
žalobca nepreukázal, že za predmetnú pôžičku, ktorú si zobral v pôvodnej výške 2.160
eur si zakúpil veci osobnej potreby a časť z nich nechal žalovanej s tým, že tieto peniaze
boli spotrebované. Nakoľko žalovaná bola oslobodená od súdnych poplatkov, zaviazal súd žalobcu na
zaplatenie súdneho poplatku v sume 903 eur podľa § 7 ods. 7 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
zmien a položky 6 písmena b) sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 2 % z hrubej masy BSM. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že účastníkom súd nepriznal náhradu trov
konania, keďže obaja účastníci mali vo veci úspech len čiastočný.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti týkajúcej sa
tretieho výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanej sumu 15.050 eur, v časti uloženej
povinnosti žalobcovi zaplatiť súdny poplatok a trovy štátu v plnej výške a v časti týkajúcej sa náhrady trov
konania. So spôsobom, ktorým súd vyporiadal BSM účastníkov konania je stotožnený, avšak nesúhlasí
s výškou sumy, ktorú má žalovanej z titulu úplného vyporiadania BSM zaplatiť, nesúhlasí s tým, že mu
súd nepriznal náhradu trov konania a zaviazal ho na zaplatenie súdneho poplatku a trov štátu v plnom
rozsahu. V odvolaní uviedol, že dcéra B., ktorá je už plnoletá, v predmetnom byte nebýva, keď
už v priebehu konaní týkajúcich sa výživného bolo preukázané, že sa zo spoločnej domácnosti od matky
odsťahovala a žila mimo mesta s priateľom. Žalovaná tento byt užíva, žalobca od počiatku mal záujem
na tom, aby tento byt ostal žalovanej a deťom, žalovaná sa od počiatku vyjadrila v tom zmysle, že o
byt má záujem a žiadala o poskytnutie lehoty na zabezpečenie si finančných prostriedkov na vyplatenie
žalobcu. Od toho času žalovaná stále svoj záujem formálne prejavovala, žiadnu prácu si však nenašla
a podľa názoru žalobcu nevyvinula žiadne úsilie pre doriešenie uvedenej veci. Žalovaná v konaní robila
prieťahy, ktoré v konečnom dôsledku vyústili k tomu, že vo veci bolo rozhodnuté po štyroch rokoch,
hoci sa jednalo o skutkovo a právne veľmi jednoduchú záležitosť. Žalobca namieta tú časť rozsudku,
v ktorej súd do pasív nepoňal spoločnú pôžičku účastníkov konania, kde zostatok vo výške 3.011,67
eura platil výlučne žalobca, pričom nie je zrejmé, z akého dôvodu dospel súd k záveru, že sa jedná o
spoločný dlh manželov, keď vo svojej výpovedi žalovaná uznala, že z tejto pôžičky jej časť žalobca
nechal doma predtým, ako išiel na pracovnú cestu a časť si zobral so sebou a táto mu mala slúžiť na
zabezpečenie bežných životných potrieb pri ceste do zahraničia. Zo zmluvy vyplýva, že pôžičku dostal
žalobca ako fyzická osoba - nepodnikateľ a že sa jednalo o pôžičku bezúročnú. Žalobca do spisu doložil
doklady, z ktorých je zrejmé, že žalovaná peniaze, ktoré žalobca v zahraničí zarábal, vybrala z účtu,
nepreukázala ich použitie na spoločnú potrebu manželov alebo na domácnosť a tieto podľa tvrdenia
žalobcu vložila do nebankového subjektu. Žalobca, keď prišiel zo zahraničia, zistil, že nemajú žiadne
úspory a na ďalšiu prácu do zahraničia si nemal aké peniaze zobrať pre svoju potrebu. Na základe
tohto žalobca namieta, že zo sumy 15.050 eur, ktorú má žalovanej vyplatiť, bolo potrebné odpočítať
polovicu splateného úveru, teda sumu 1.505,83 eura, keď náklady na splatenie úveru predstavovali
3.011,67 eura. Žalobca v návrhu uvádzal vyššie náklady na splatenie tohto úveru, avšak tieto náklady sa
znížili preto, že po rozvode manželstva tento úver prefinancoval výhodnejšie úverom. Súd sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal ani s tvrdením žalobcu o tom, že žalovaná pre svoju potrebu z usporených
peňazí minula najmenej sumu 3.250 eur, k čomu žalobca ako dôkaz priložil histórie transakcií z účtu
vedeného v mene GBP. Vzhľadom na tieto skutočnosti by podľa názoru žalobcu mal byť zaviazaný
vyplatiť žalovanej 13.544 eur. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, poukázal na prístup žalovanej k celému
konaniu, v tomto smere majú vypovedaciu hodnotu hlavne zápisnice o odročovaní pojednávaní, pasivita
žalovanej, zavádzanie súdu tým, že si vybavuje úver, pričom sa ukázalo, že každá žiadosť o poskytnutie
úveru bola len účelová a z banky vyžiadaná v deň pojednávania, resp. krátko pred ním. Na základe tejto
skutočnosti je žalobca toho názoru, že náklady, ktoré mal s právnym zastúpením, mu vznikli z dôvodov
na strane žalovanej, preto žiadal, aby mu súd náhradu trov konania priznal. Pokiaľ ide o súdny poplatok
a trovy štátu, rovnako niet dôvodu na to, aby v plnej výške tieto trovy znášal žalobca, keď žalovaná
síce bola oslobodená od súdnych poplatkov, avšak z titulu tohto rozsudku má voči žalobcovi pohľadávku,
dôvod pre oslobodenie odpadol, a navyše, v priebehu celého konania tvrdí, že má záujem o byt a na
posledných dvoch pojednávaniach tvrdí, že žiada o úver. Ak žiada o úver, má za to, že nie sú splnené
ani podmienky pre oslobodenie od súdneho poplatku a trov štátu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd v časti uloženia povinnosti žalobcovi vyplatiť žalovanej z titulu úplného vyporiadania



BSM zmenil tak, je z titulu úplného vyporiadania je žalobca povinný zaplatiť žalovanej sumu 13.544 eur,
účastníci konania sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume 903 eur a žalovaná
je povinná zaplatiť trovy štátu v sume 195 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Proti rozsudku súdu 1. inštancie podala odvolanie aj žalovaná a navrhla, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok súdu 1. inštancie vo výroku o prikázaní spoločnej nehnuteľnosti - bytu tak, že
nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej a žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi titulom
vyporiadania sumu 15.050 eur. Výrokom napadnutého rozsudku o prikázaní spoločnej nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva žalobcu zásadne nesúhlasí. Súd o tomto predmete konania rozhodol v rozpore
s § 150 Občianskeho zákonníka, nesprávne vyhodnotil dokazovanie o tomto predmete konania a o
skutočnostiach rozhodných pre prikázanie nehnuteľnosti tomu-ktorému z manželov, vychádzajúc zo
zásady vyporiadania stanovenej v § 150 Občianskeho zákonníka, veta tretia a štvrtá. Súd prihliadol
na tú skutočnosť, že žalobca preukázal svoju solventnosť vyplatiť žalovanú z jej podielu. Súd však
vôbec neprihliadal na bytovú potrebu žalovanej, starostlivosť a zverenie maloletých detí do jej osobnej
starostlivosti, neprihliadal na potreby maloletého dieťaťa a teraz už plnoletej dcéry, ktorej žalovaná
poskytuje bývanie, neprihliadal na obstarávanie spoločnej domácnosti žalovanou a predovšetkým na
to, že žalobca vlastní novonadobudnutú zrekonštruovanú domovú nehnuteľnosť, v ktorej býva a má
zabezpečenú bytovú potrebu a žalobca počas celého konania tvrdil, že spoločný byt chce odpredať
za účelom nadobudnutia peňazí. Súd sa zaoberal výlučne len solventnosťou účastníkov, hoci táto
podmienka vôbec nie je určujúca pri rozhodovaní podľa § 150 Občianskeho zákonníka, čím porušil
zákon, nakoľko svojím rozhodnutím vystavil matku s deťmi stavu sociálnej núdze a straty ubytovania.
Takéto rozhodnutie súdu sa javí byť kontroverzné a nepreskúmateľné. Súd vôbec neprihliadal na to,
že žalovaná na pojednávaní predložila žiadosť o poskytnutie úveru a žiadala o poskytnutie primeranej
lehoty na dovybavenie úveru a preukázanie solventnosti a žiadala aj doplniť dokazovanie výsluchom jej
partnera L. U., ktorý mal byť ručiteľom a spoludlžníkom vybavovaného úveru, pričom súd takéto návrhy
žalovanej odmietol, čím jej odňal možnosť konania hájiť sa pred súdom. Súd na konci pojednávania
vyhlásil dokazovanie za skončené, avšak nesplnil si povinnosť stanovenú v § 120 ods. 4 OSP a
nepoučil účastníkov v zmysle tohto ustanovenia, a teda uznesenie o vyhlásení skončenia dokazovania
nenadobudlo právnu účinnosť. Súd v odôvodnení rozhodnutia neprihliadol na dôkaz, že žalovaná na
základe zmluvy uzavretej s ČSOB o spotrebiteľskom úvere má ku dňu 10. 04. 2015 na osobnom
účte sumu 15.310,69 eura, a teda je solventná a pripravená vyplatiť žalobcu titulom protihodnoty
spoluvlastníckeho podielu a tým splnila požiadavku stanovenú súdom preukázať solventnosť ešte skôr,
ako súd dal účastníkom poučenie v zmysle § 120 ods. 4 OSP a účinne ukončil dokazovanie pred
vyhlásením rozhodnutia vo veci samej. Tým, že súd vôbec nevyhodnotil preukázanie tohto zásadného
dôkazu sa javí byť rozsudok aj z tohto dôvodu nepreskúmateľný a nezákonný.

4. Napadnutým uznesením zo dňa 05. 06. 2015 č. k. 5C/156/2011-199 súd prvej inštancie uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 301 eur podľa pol. č. 7 ods. 8, 10, položky 6
písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým,
že z uznesenia nie je zrejmé, ani na základe odkazov na príslušné ustanovenia Zákona o súdnych
poplatkoch, z akých skutkových základov súd pri vyrubení poplatku vychádzal, pričom túto skutočnosť
nie je možné zistiť ani z odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej, keď ani toto rozhodnutie v časti
súdneho poplatku nie je zdôvodnené. Žalobca je toho názoru, že súdny poplatok za odvolanie bolo
potrebné vypočítať podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, vychádzajúc z toho, že
takýto poplatok sa platil aj za návrh, keďže konanie doposiaľ ukončené nie je. Suma vyrubeného
poplatku nezodpovedá ani hrubej mase BSM v časti podaného odvolania, pokiaľ takto mienil poplatok
vyrubiť. Súdny poplatok nezodpovedá ani sume, po zohľadnení žalobcom namietaného úveru 3.111 eur.
Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie vo výške 66 eur.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako
aj uznesenia súdu prvej inštancie a konania, ktoré im predchádzalo, na nariadenom odvolacom
pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP a po zopakovaní dokazovania podľa § 384 ods. 1 CSP a doplnení
dokazovania podľa § 384 ods. 2 CSP dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovanej sú dôvodné,
preto napadnutý rozsudok, ako aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.



7. Predmetom konania a v dôsledku odvolania podaného žalobcom, ako aj žalovanou aj predmetom
odvolacieho konania je posúdenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom prvej
inštancie.

8. Občiansky zákonník kladie v ustanovení § 149, pokiaľ ide o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva, na prvé miesto dohodu účastníkov a až po tom, keď sa nerealizuje vyporiadanie
týmto spôsobom, vykoná ho na návrh niektorého z manželov (bývalých manželov) súd. Ak zanikne
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho vyporiadanie sa vykoná podľa zásad uvedených v
ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom
vlastníctve každého zo spoluvlastníkov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve
a s akým podielom pre každého spoluvlastníka. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet
bezpodielového spoluvlastníctva platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú
veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zabezpečenie rovnosti práv a
povinností účastníkov občianskoprávnych vzťahov zabezpečí iba také vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v ktorom v danom okamihu vyporiadania budú práva a povinnosti, ktoré
prechádzajú na toho ktorého z bývalých manželov, zodpovedať majetkovým hodnotám, za ktoré je
možné inak (v danom mieste a čase) tieto práva (povinnosti) nadobudnúť (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo
9/97- R 25/1998).

9. Ustanovenie § 149 Občianskeho zákonníka svojou širokou formuláciou i exemplifikatívnym výpočtom
zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov umožňuje,
aby majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie v súlade s
dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití
§ 143. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.
širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za
trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba
medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie.
Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z
bývalých spoluvlastníkov.

10. Aj zo zásady, že podiely manželov pri vyporiadaní sú v zásade rovnaké, existujú výnimky. Stať
sa tak môže za určitých okolností, riadne preukázaných v konaní, keď by súd dospel k záveru, že
vzhľadom k tomu, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a
udržanie spoločných vecí by vyporiadanie v rovnakom podiele nebolo spravodlivé a v takom prípade by
pomer manželov pri vyporiadaní mohol byť určený aj iným spôsobom. Samotná okolnosť oddeleného
hospodárenia účastníkov, hoci aj po dlhšiu dobu, však nemusí viesť k záveru o potrebe stanovenia
rozdielnych podielov účastníkov na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak nie sú
spoľahlivo zistené okolnosti ďalšie, pre ktoré sú predpoklady pre zvýhodnenie jedného z účastníkov
oproti druhému (rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1342/2002).

11. Odvolací súd, viazaný dôvodmi podaného odvolania podľa § 380 ods. 1 CSP (rozsahom podľa
§ 379 písm. c) CSP odvolací súd viazaný nie je), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri vyporiadavaní BSM bývalých
manželov postupoval v zmysle § 149 ods. 1 a 3 a § 150 Občianskeho zákonníka a správne sa zaoberal
tým, čo tvorí bezpodielové vlastníctvo bývalých manželov, avšak masu BSM ustálil nesprávne, keď do
nej nezahrnul aj úver, uzavretý žalobcom v priebehu trvania BSM a použitý oboma bývalými manželmi
počas manželstva a tiež nezohľadnil dôkaz, predložený žalovanou po odročení pojednávania za účelom
vyhlásenia rozhodnutia, že má peňažné prostriedky na vyplatenie žalobcu z bytu, preto napadnutý
rozsudok prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.

12. K dôvodom odvolania žalobcu a žalovanej odvolací súd dodáva, že Občiansky zákonník
uprednostňuje, aby rozvedení manželia vykonali po zániku BSM jeho vyporiadanie dohodou a to
podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak však k vyporiadaniu dohodou nedôjde,
vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom
vlastníctve každého z manželov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve s určením
rozsahu podielu každého zo spoluvlastníkov. Obsah vyporiadania teda predpokladá predovšetkým
rozdelenie vecí (hnuteľných a nehnuteľných) tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva.



Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy
manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Tieto pohľadávky a dlhy nepatria
totiž podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka do BSM. Súdna prax však zastáva stanovisko,
že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné
majetkové práva a povinnosti, včítane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím
ustanovení § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných
majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Strany sporu v danej veci vymedzili
rozsah vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom predmetom ich vyporiadania určili
nehnuteľnosť - predmetný byt a hnuteľné veci. To, že tieto veci tvoria predmet vyporiadania BSM
medzi stranami, nebolo sporné. Sporným zostalo, komu má byť predmetná nehnuteľnosť prikázaná
do výlučného vlastníctva a či je treba z hľadiska komplexného riešenia majetkových vzťahov strán
vyporiadať aj úver, splatený žalobcom v sume 3.011,67 eura.

13. Podľa § 120 ods. 4 OSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, súd je povinný
okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo
označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa
nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na
dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

14. Podľa § 205a ods. 1 písm. c) OSP účinného v čase podania odvolania žalovanou skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo
uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak odvolateľ nebol riadne poučný podľa §
120 ods. 4.

15. Keďže súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 19. 03. 2015, ktoré odročoval za účelom vyhlásenia
rozsudku nepoučil strany podľa § 120 ods. 4 OSP, dopustil sa procesného pochybenia, v dôsledku
ktorého je potom potrebné v odvolacom konaní prihliadnuť aj na skutočnosti a dôkazy, predložené
žalovanou až po odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie, na ktoré
by v prípade riadneho poučenia súdom prvej inštancie odvolací súd nemusel prihliadať. Po tom, ako bol
súdu prvého stupňa dňa 10. 04. 2015 predložený nový dôkaz (rozhodujúci pre posúdenie veci)
súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 14. 04. 2015 oboznámil tento dôkaz, opätovne strany nepoučil
podľa § 120 ods. 4 OSP, vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil napadnutý rozsudok. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd pri rozhodovaní o prikázaní predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva jedného
z bývalých manželov pri rozhodovaní musel po zopakovaní a doplnení dokazovania oboznámením
listinných dôkazov zohľadniť už aj to, že žalovaná preukázala súdu, že dňa 09. 04. 2015 uzavrela
s ČSOB, a. s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 007493705R a podľa potvrdenia o zostatku na účte má
na účte sumu 15.310,69 eura a potom, vychádzajúc z takto doplneného dokazovania, zohľadniac to,
že žalobca má bytovú otázku vyriešenú (po vyporiadaní BSM chcel predmetný byt predať) a žalovaná
nie, pričom v jej osobnej starostlivosti je i maloleté dieťa, dospel k záveru, že vychádzajúc z uvedeného
je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť a predmetnú nehnuteľnosť
prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej. K takémuto postupu odvolací súd pristúpil len z dôvodu
pochybenia súdu prvej inštancie, pretože v opačnom prípade by na žalovanou predložené dôkazy v
odvolacom konaní už neprihliadal. Je potrebné tiež podotknúť, že dĺžka konania bola zapríčinená práve
žalovanou, ktorá napriek tomu, že po celý čas prejavovala o predmetnú nehnuteľnosť záujem (chcela,
aby bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva), nerobila žiadne kroky k tomu, aby preukázala, že je
spôsobilá žalobcu vyplatiť a aktívna začala byť až v čase, keď súd prvej inštancie ukončil dokazovanie,
a teda jej bolo zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť bude prikázaná žalobcovi, ktorý v konaní preukázal,
že žalovanú vyplatí.

16. Odvolací súd sa tiež zaoberal tým, či je treba z hľadiska komplexného riešenia majetkových vzťahov
strán vyporiadať aj úver, splatený žalobcom v sume 3.011,67 eura, čo namietal žalobca v odvolaní.

17. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky
a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania.
Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do BSM,
takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a 150 Občianskeho zákonníka. Ak tieto vzťahy nie sú



osobitne upravené, potom treba v zmysle ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka vychádzať z
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom im najbližšie,
primerane použiť ustanovenia § 149 a 150 Občianskeho zákonníka a vykonať vyporiadanie pohľadávok
a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich BSM a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným
spoločenstvom. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však týka vzťahov medzi manželmi
a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky
(zhodnotenie NS ČSSR z 03. 02. 1972, Cpj 86/1971, R 42/1972).

18. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v tejto časti je
dôvodné a v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov je potrebné zohľadniť aj úver vo výške
3.011,67 eura, ktorý bol poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa
19. 01. 2009, pretože aj keď túto zmluvu uzavrel len žalobca, bola uzavretá v priebehu trvania BSM a
úver bol použitý v priebehu manželstva oboma z bývalých manželov, čo obaja potvrdili na pojednávaní
dňa 24. 05. 2012, keď žalobca uviedol, že pôžičku vybral po vzájomnej dohode so žalovanou a zo sumy
2.160 eur si nakúpil veci za 1.000 eur a žalovanej nechal 1.160 eur a žalovaná uviedla, že je pravda, že
žalobca si zobral pôžičku, pretože nemali peniaze a chcel ísť pracovať do zahraničia. Uznala, že keď
žalobca odišiel do zahraničia, nechal jej nejaké peniaze, mohlo to byť 500 až 600 eur. Výpoveďami
bývalých manželov mal odvolací súd preukázané, že úver, ktorý si zobral žalobca, bol použitý oboma
bývalými manželmi počas trvania manželstva, preto je potrebné ho v rámci komplexného riešenia
majetkových vzťahov vyporiadať, pretože v tomto sú výpovede oboch bývalých manželov zhodné a líšia
sa len v tom, akú časť úveru ktorý z nich použil.

19. Zohľadniac uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil, pri vyporiadaní zohľadnil to, že žalovaná preukázala, že je spôsobilá vyplatiť žalobcu z
predmetnej nehnuteľnosti, ako aj to, že predmetom vyporiadania má byť aj úver účastníkov konania a
z týchto dôvodov uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.555,84 eura. Pri určení sumy,
ktorú má žalovaná žalobcovi vyplatiť, vychádzal z hodnoty predmetného bytu, ktorá bola v konaní na
súde prvej inštancie určená znaleckým posudkom č. 36/2014 Ing. S. F. v sume 30.100 eur a ktorá
medzi stranami nebola sporná, ako aj z hodnoty nesplateného úveru v sume 3.011,67 eura a žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi polovicu z hodnoty nehnuteľnosti v sume 15.050 eur a polovicu z
nesplateného úveru v sume 1.505,84 eura, teda sumu 16.555,84 eura (15.050 + 1.505,84 eura).

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 254 ods. 1 CSP súd na návrh prizná oslobodenie do súdneho poplatku, ak to odôvodňujú
pomery strany.

22. Podľa § 254 ods. 2 CSP priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania
odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery
strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.

23. Odvolací súd, vychádzajúc zo stavu v čase rozhodovania odvolacieho súdu, zohľadniac to, že
žalovaná preukázala, že na účte má sumu 15.310,69 eura, dospel k záveru, že súčasné pomery
žalovanej neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, preto jej oslobodenie od súdneho
poplatku podľa § 254 ods. 2 CSP odňal.

24. Keďže odvolací súd odňal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov, v zmysle ustanovení §
1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. b), § 5 ods. 1 písm. g), § 6 ods. 1, § 7 ods. 8 a položky 6 písm. b)
sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase
rozhodovania odvolacieho súdu uložil žalobcovi a žalovanej povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok v sume 903 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, čo predstavuje 3% z predmetu konania (30.100 eur). V konaní o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. Poplatok sa nevyrubuje
iba z toho, čo je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale aj z iných hodnôt, ktoré
sa v súvislosti s týmto konaním vyporiadavajú, pričom pasíva sa do základu nezhŕňajú, ani sa o ne



poplatkový základ neznižuje. Keďže predmetom vyporiadania BSM boli okrem nehnuteľnosti aj hnuteľné
veci, ktorých hodnota bola nula, odvolací súd určil výšku súdneho poplatku len z ceny predmetnej
nehnuteľnosti.

25. O trovách štátu odvolací súd rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP a na ich zaplatenie zaviazal každú zo
strán v jednej polovici, teda v sume 97,50 eura (195 eur : 2). Trovy štátu vznikli vyplatením znalečného
znalkyni I.. S. F. v sume 195 eur z rozpočtových prostriedkov súdu, keďže neboli kryté zálohami
zloženými stranami. Trovy štátu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie upravovalo ustanovenie §
148 ods. 1 OSP účinné do 30. 06. 2016, v zmysle ktorého štát mal podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. OSP bol od 01. 07. 2016 zrušený s tým, že
ho nahradil nový procesný poriadok, zák. č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý trovy
štátu neupravuje. Odvolací súd preto, rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP a
vzhľadom k čiastočnému úspechu oboch strán v konaní o trovách štátu rozhodol tak, že každú zo strán
zaviazal uhradiť ich v jednej polovici.

26. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 2 CSP a
vzhľadom k čiastočnému úspechu oboch strán v konaní rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania.

27. Keďže predmetom odvolacieho konania bolo aj uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 5. júna 2015
č. k. 5C/156/2011-199, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, ktorý je
301 eur podľa pol. č. 7 ods. 8, 10, položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992
Zb., odvolací súd preskúmal aj toto napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie v sume 66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Poplatkovú povinnosť
žalobcovi odvolací súd stanovil v zmysle ustanovení § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm.
a), § 6 ods. 1, § 7 ods. 8, § 9 ods. 5 a položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zák.
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podaného odvolania, a keďže žalobca v
odvolacom konaní chcel zohľadniť polovičku ním zaplateného úveru, teda sumu 1.505, 84 eura, odvolací
súd pri určení súdneho poplatku vychádzal z tejto sumy a zohľadnil aj to, že súdny poplatok je 3%,
avšak najmenej 66 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).