Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/11/2014 z 5. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 5. marca 2014, sp. zn. 17Co/11/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8313201398.1 Krajský súd Prešov | 17Co/11/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8313201398.1 | 2014-03-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Zmluvy, Nájom a podnájom nebytových priestorov Citované ustanovenia: zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/436bee63-8632-4e7d-a91d-5444f6752df2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8313201398.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/11/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313201398
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313201398.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Vihorlatské múzeum v Humennom, Námestie slobody 1,
Humenné, zast. JUDr. Danielom Finkom, Laborecká 80, Humenné proti žalovanému D. A. TELELUK
Servis, P. XXX, zast. JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, Humenné, Námestie slobody 2 o zaplatenie
709,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
12C/140/2013-57 zo dňa 21. októbra 2013 jednohlasne takto

.

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie 411,09 Eur
s prísl. zamietnutá a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 298,80
Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania zo sumy 99,60 Eur od 19.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 99,60
Eur od 19.07.2012 do zaplatenia a zo sumy 99,60 Eur od 18.08.2012 do zaplatenia, a to v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 411,09 Eur s príslušenstvom zamietol.

Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia faktúr za nájomné a za
služby spojené s užívaním nebytových priestorov za mesiac jún, júl a august 2012.

Prvostupňový súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových
priestorov, kde žalobca prenajal žalovanému nebytové priestory v U. na F. J.. X na dobu od 01.02.2011
do 31.12.2014. Bolo dohodnuté, že nájomné za užívanie nebytových priestorov predstavuje 99,60
Eur mesačne a zálohové platby za služby spojené s prenájmom predstavujú 137,03 Eur mesačne.
Prvostupňový súd zistil, že žalovaný vypovedal nájom nebytových priestorov k 31.05.2012, teda 3-
mesačná výpovedná doba uplynula dňa 31.08.2012. Za nájom a služby riadne neplatil. Z výsluchu
svedkyne E. G. prvostupňový súd zistil, že žalovaný 29.10. alebo 30.10.2012 jej položil kľúče od
nebytových priestorov na stôl a odišiel preč. Svedkyňa potvrdila, že o tomto nevykonala žiaden záznam,
ani zápis. V nebytových priestoroch ostal jeden stroj, ktorý sa nedá z priestorov odniesť.



Prvostupňový súd nárok žalobcu posúdil podľa ust. § 3 ods. 1, 3 a § 7 zákona č. 116/1990 Zb. Úroky z
omeškania odôvodnil ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

Prvostupňový súd skonštatoval, že žalobca faktúroval žalovanému sumu 709,89 Eur s príslušenstvom,
a to mesačne za mesiac jún, júl a august 2012 po 236,63 Eur. Nájomný vzťah medzi účastníkmi konania
po doručení výpovede z nájmu skončil 31.08.2012 uplynutím výpovednej doby. Užívanie nebytových
priestorov po tomto dátume je bez právneho významu, pretože za tieto priestory si žalobca uplatňuje
nájomné a služby len do ukončenia výpovednej doby 31.08.2012.

Žalovaný uznal nárok žalobcu na zaplatenie nájomného za 3 mesiace vo výške 298,80 Eur pri mesačnom
nájomnom 99,60 Eur, pretože nájomný vzťah zanikol až 31.08.2012, a preto má žalobca nárok na
nájomné až do zániku nájomného vzťahu, aj keď žalovaný priestory neužíval v mesiacoch jún, júl a
august 2012.

Prvostupňový súd, keďže žalovaný sa dostal do omeškania, priznal žalobcovi aj nárok na úroky z
omeškania.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, a to čo do zaplatenia sumy 411,09 Eur, ktorú predstavujú
prevádzkové náklady žalobcu, resp.náklady za služby spojené s prenájmom tým, že žalobca svoj nárok
opieral o dohodu v zmluve o nájme. Povinnosťou žalovaného podľa obsahu prílohy č. 1 k tejto zmluve
byť platiť zálohové platby za služby spojené s prenájmom mesačne po 137,03 Eur. Okrem toho v bode 3
je uvedené, že žalovaný mal platiť úhrady za služby spojené s nájmom na základe skutočných kalkulácií
prevádzkových nákladov.

Podľa názoru prvostupňového súdu platenie predpisu mesačných zálohových platieb prichádza do
úvahy iba za trvania nájomného vzťahu, pretože spravidla za určité obdobie by mal žalobca ako
prenajímateľ vykonať vyúčtovanie podľa skutočných nákladov. V predmetnej veci však nájomný vzťah
zanikol 31.08.2012, a preto sa žalobca nemôže domáhať na žalovanom zaplatenia mesačných
zálohových platieb za mesiac jún, júl a august 2012. Povinnosťou žalobcu bolo vystaviť kalkuláciu -
vyúčtovanie prevádzkových nákladov za tieto mesiace a tento nárok by si žalobca mohol vo vzťahu k
žalovanému uplatniť. Keďže žalobca tak neučinil, súd žalobu v tejto časti zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Súd vychádzal z pomeru úspechu
a neúspechu účastníkov konania v tomto konaní. Účastníci mali približne rovnaký úspech, preto im
náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní špecifikoval,
že jeho odvolanie smeruje proti druhému a tretiemu výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, teda proti
výroku, ktorým prvostupňový súd v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie 411,09 Eur s príslušenstvom
zamietol a proti výroku o náhrade trov konania, ktorým žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov
konania. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Namietal, že v priebehu konania bolo zistené, a to z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu ako aj
svedkyne, že k odovzdaniu kľúčov od predmetu nájmu došlo až niekedy koncom októbra 2012. Preto
prvostupňový súd nesprávne ustálil, že žalovaný priestor neužíval za obdobie mesiacov jún, júl a august.
Namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je presvedčivé, keď viacero dôkazov svedčí o tom, že
žalovaný užíval nebytové priestory až do konca októbra 2012 a nielen do 31.05.2012, ako to sám tvrdí.
Myšlienkový postup súdu prvého stupňa o záveroch užívania nebytových priestorov len do 31.05.2012
je dostatočne nevysvetlený a neodôvodnený. Preto rozhodnutie sa javí ako nepreskúmateľné.



Naviac, prvostupňový súd vo veci mal zistiť skutkový stav na základe vykonaných dôkazov ako aj na
základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, čo sa však nestalo. Ak súd nepostupuje
spôsobom uvedeným v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa § 157 ods. 2 O. s. p. rozsudok je
nepreskúmateľný. Je v protiklade tvrdenie prvostupňového súdu, že platenie predpisu mesačných záloh
platieb prichádza do úvahy iba za trvania nájomného vzťahu, keď v ďalšej vete prvostupňový súd
konštatuje, že žalobca sa nemôže domáhať na žalovanom zaplatenia mesačných záloh platieb za
mesiac jún, júl a august, pričom nájomné bolo priznané aj za mesiac jún, júl a august. Javí sa preto
toto rozhodnutie zmätočné. Nie je možné žalovanému odpustiť povinnosť uhrádzať služby spojené s
užívaním nájmu. Rozhodnutie prvostupňového súdu sa javí ako prekvapivé a v rozpore s dohodou
obidvoch účastníkov zmluvného vzťahu, naviac, keď bolo preukázané, že žalovaný predmet nájmu
počas výpovednej doby aj skutočne užíval. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý výrok
rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ust. § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p.
a zistil, že prvostupňový súd sa v priebehu konania dopustil takých vád konania, na ktoré musí odvolací
súd prihliadnuť, pretože mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový súd odvodil svoje skutkové zistenia nielen z
výsluchu účastníkov konania a svedkyne E. G., ale vychádzal aj z listín, ktoré mali podstatný vplyv na
rozhodnutie vo veci aj v súvislosti s výrokom o službách spojených s užívaním nebytového priestoru.
Ide napr. o zmluvu o nájme nebytových priestorov, dodatky, resp. prílohy k tejto zmluve. Podstatnými
sú aj faktúry žalobcu za užívanie nebytových priestorov, ktoré boli predložené prvostupňovému súdu,
z ktorých prvostupňový súd však vychádzal, avšak v odôvodnení rozhodnutia ich ako listinný dôkaz
neuviedol.

O tom, ako sa v tejto veci vykonalo dokazovanie a prebiehalo vôbec súdne konanie, svedčí obsah spisu,
osobitne zápisnice o súdnych pojednávaniach.

Podľa § 129 ods. 1 O. s. p. sa dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie.

V danom prípade obsah zápisníc z pojednávania, ktoré sa uskutočnili pred prvostupňovým súdom
svedčí o tom, že dokazovanie ani jednou listinou dôležitou pre rozhodnutie o nároku na úhradu za
služby v súvislosti s nájmom nebytových priestorov nebolo vôbec vykonané, pritom, ako to bolo už
vyššie uvedené, z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd prvého stupňa vyvodzoval
skutkové zistenia, na ktorých založil právne posúdenie veci aj z vyššie uvedených listín. Keďže skutkové
zistenia súdu prvého stupňa neboli podložené procesne správnym dokazovaním, teda dokazovaním
vykonaným spôsobom, ktorý určuje zákon, prvostupňový súd nemal a ani nemohol mať pre svoje právne
závery žiadne podklady.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých
dôvodov a ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a vec právne posúdil.
Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Prvostupňový súd sa dôsledne neriadil citovaným zákonným ustanovením, rozhodnutie v časti o
zamietnutí nároku žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku na úhradu služieb je nepreskúmateľné.
Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť,
ako súd ich veci vyložil a aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa



spravoval pri svojom rozhodovaní. Odôvodnenie rozhodnutia súdu tvorí súčasť spravodlivého súdneho
procesu a je jedným zo základných práv na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku
45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvého stupňa nie je možné zistiť, ako vo vzťahu k službám prvostupňový súd zistil skutkový stav, ktoré
skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní o tomto nároku vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Absentuje akékoľvek právne posúdenie nároku.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil
a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude odstrániť procesné pochybenia v súvislosti s
predmetom odvolacieho konania, a to nároku na zaplatenie služieb spojených s nájmom nebytového
priestoru a riadne rozhodnutie odôvodniť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.