Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/5/2013 z 18. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. februára 2013, sp. zn. 13CoP/5/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6611213574.2 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoP/5/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6611213574.2 | 2013-02-18 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea8250a9-d2fd-482f-b8d1-4358e2f76d95 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6611213574.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/5/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611213574
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6611213574.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci
navrhovateľa: K.. N. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX N., Y. zeme XX, zast. splnomocneným
advokátom: R.. C. Gombala, Advokátska kancelária, 984 01 Lučenec, D. Herza 12, proti odporcovi:
Viktor X. Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX N., B. W. XX, zast. splnomocneným advokátom:
Mgr. Jozef Mochnacký, Advokátska kancelária, 984 01 Lučenec, T. G. Masaryka 14/A, o zníženie
výživného, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 27. 11. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.
k. 12P/8/2011-192 zo dňa 08. 10. 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného od 01. 04. 2011 na
odporcu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že obrana navrhovateľa, že je nemajetný, živí ho manželka a už spotreboval
vyplatené odstupné, je vo vzťahu k vyživovacej povinnosti bez právneho významu. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Toto mal vziať navrhovateľ do úvahy pri spotrebovaní odstupného v
jeho bežných osobných výdavkoch v sume 200,- € mesačne za 11 - 12 mesiacov. Navrhovateľ je
vysokoškolsky vzdelaný, nepreukázal žiadnu snahu zamestnať sa, získať akúkoľvek prácu pre to,
aby bol schopný živiť odporcu, študenta na vysokej škole. Súdu neposkytol žiadne dôkazy, že má
prípadne zdravotné alebo iné obmedzenie. Napriek tomu, že navrhovateľ nevlastní žiaden majetok (v
predchádzajúcich súdnych konaniach bolo preukázané, že sa ho zbavil a použil pre potreby svoje a
svojej novej rodiny) je jeho životná úroveň nadpriemerná, sám uviedol, že žije v nehnuteľnosti značnej
hodnoty. To, že v súčasnosti mu životnú úroveň zabezpečuje jeho manželka vyplýva zo zákona o plnení
vzájomnej vyživovacej povinnosti, ktorá je u manželov zásadne rovnaká. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že manželka navrhovateľa má pravidelný príjem, z ktorého dokáže zabezpečiť odôvodnené
potreby celej rodiny. Odporca má zo zákona právo podieľať sa na životnej úrovni navrhovateľa a pokiaľ
by bola nižšia oproti dobe, keď súd naposledy rozhodol o výživnom, v tom prípade by bolo nevyhnutné
obmedziť nároky odporcu a prispôsobiť ich tak životnej úrovni povinného rodiča. Toto ale v konaní nebolo
preukázané. U navrhovateľa nenastala taká výrazná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala rozhodnúť
o znížení výživného na odporcu. Určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám odporcu, ktorého
výdavky na ubytovanie, cestovné, stravu, štúdium a uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb sa
zvýšili z dôvodu rastu životných nákladov oproti stavu, keď vo veci naposledy rozhodoval súd. Súd do



úvahy nezobral výdavky v sume 500,- €, ktoré bude musieť odporca zaplatiť za prekročenie štandardnej
dĺžky štúdia. Tieto výdavky by odporca nedokázal zaplatiť z výživného od navrhovateľa. Matka odporcu je
majetkovo zabezpečená rovnako, ako pri poslednom rozhodovaní súdu o výživnom. Jej osobné pomery
sa zmenili v tom, že sa vydala, bola práceneschopná a následne sa stala invalidnou dôchodkyňou s
dôchodkom v sume 332,50m € mesačne, čím sa podstatne znížil jej pravidelný mesačný príjem oproti
stavu, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom na odporcu. Napriek tomu si vyživovaciu povinnosť
k odporcovi plní vyššou sumou než navrhovateľ. Navrhovateľ v konaní nepreukázal výraznú zmenu
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného, ktoré má odporcovi platiť a preto návrh
navrhovateľa zamietol.

Navrhovateľ vo včas podanom odvolaní uviedol, že v čase podania návrhu na zníženie výživného došlo
u navrhovateľa k podstatnej zmene pomerov v dôsledku straty zamestnania, v dôsledku následného
spotrebovania odstupného, ktoré mu bolo vyplatené v súvislosti so skončením pracovného pomeru
ešte v roku 2010, ďalšou zmenou pomerov je nezískanie nového zamestnania. Súd neprihliadol na
skutočnosť, že v súčasnosti nemá žiaden príjem, z ktorého by bol schopný plniť určené výživné v sume
170,- €. Použitie sumy 200,- Eur mesačne, ktorú spotreboval z poskytnutého odstupného nie je žiadnym
neprimeraným nakladaním s finančnými prostriedkami. Odporcovi doteraz poskytoval výživné v určenej
sume. Zníženie výživného na zákonom stanovené minimum sa začal domáhať v čase, keď zostal bez
príjmu a bez možnosti akéhokoľvek platenia určeného výživného. O zamestnanie prišiel v dôsledku
vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti, v ktorej bol zamestnaný a zároveň aj spoločnosti, v ktorej
mal majetkový podiel. K podaniu návrhu na zníženie výživného ho viedla jedine skutočnosť, že absentuje
u neho akýkoľvek príjem a potom si nedokáže plniť výživné. Nesúhlasí ani so záverom okresného súdu,
že jeho životná úroveň je nadpriemerná. Je pravdou, že žije v nehnuteľnosti v hodnote približne 200.000,-
€, táto nehnuteľnosť ale nie je jeho vlastníctvom, je vlastníctvom jeho manželky. Nedokáže prispievať
ani na úhradu nákladov spojených s užívaním tejto nehnuteľnosti. V súčasnosti mu životnú úroveň
zabezpečuje manželka. Manželka ale nemá vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k odporcovi. Uchádzal sa
o zamestnanie, ale je vo všeobecnosti známe, že pri úrovni nezamestnanosti v okrese Lučenec nemá
reálne uplatnenie na trhu práce. Má tiež zdravotné obmedzenia, ktoré súdu špeciálne nepreukázal,
len konštatoval, že tieto obmedzenia trvajú od minulosti a sú zdokumentované v pripojených súdnych
spisoch. Žiadal návrhu vyhovieť.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že navrhovateľ nielen počas tohto konania ale
aj počas predchádzajúcich konaní vyvíja neustálu snahu vyhnúť sa plateniu výživného na odporcu.
Neustále opakuje, že už nemá finančné prostriedky, nemá majetok, živí ho manželka. Uprednostňuje deti
z terajšieho manželstva, previedol na nich majetok. Navrhovateľ nevzal do úvahy skutočnosť, že výdavky
odporcu vzhľadom na štúdium na vysokej škole sú vyššie. Matka odporcu musí zabezpečiť výdavky
na jeho štúdium, a to nielen v čase keď bola zamestnaná, ale aj v čase, keď bola práceneschopná
a aj v súčasnosti, keď je na invalidnom dôchodku. Navrhovateľ je otcom odporcu. Má potom rovnako
ako matka odporcu rovnaké rodičovské práva a povinnosti. Nemôže prenášať vyživovaciu povinnosť na
manžela matky odporcu. Životná úroveň navrhovateľa počas jeho doby podnikania bola nadštandardná,
navrhovateľ musel vedieť, že podnikateľská činnosť prináša aj riziká. Mal rozumne nakladať s finančnými
prostriedkami. Žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov
odvolacieho konania v sume 66,32 €.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Okresný súd o návrhu rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§153 ods. 1 OSP), v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Podľa ust. § 219 ods. 1, 2
OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého. stupňa
pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov,
predložených listinných dôkazov a vec je aj správne právne posúdená.

Odvolací súd na zvýraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu dodáva.

Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoR) plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. ZoR).

Ostatná úprava výživného bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k.
9C/108/2010-151 zo dňa 31. 03. 2011. Rozsudok okresného súdu bol v dôsledku podaného odvolania
potvrdený rozsudkom krajského súdu č. k. 13Co/146/2011-185 zo dňa 14. 06. 2011.

Navrhovateľ podal dňa 28. 09. 2011 návrh na zníženie výživného. V návrhu uviedol, že na strane
navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov, v dôsledku straty zamestnania u neho výrazne poklesol
príjem, čo ovplyvnilo jeho majetkovú situáciu, odstupné spotreboval a je bez príjmu.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb.

Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania (povinný poskytuje
oprávnenému bývanie) alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie
výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa.

V súdenej veci odporca žije v spoločnej domácnosti s matkou. Táto si plní vyživovaciu povinnosť nielen
platením výživného, ale tiež si plní vyživovaciu povinnosť poskytovaním vecného plnenia - a to bývaním
a s tým teda spojenými nákladmi na bývanie, stravovaním, počas pôsobenia odporcu v spoločnej
domácnosti, tiež aj osobnou starostlivosťou (pranie, žehlenie a pod.). Potom námietka navrhovateľa, že
matka mala plniť vyživovaciu povinnosť formou peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb odporcu
vo vyššej sume ako doteraz, je právne bezvýznamná.

Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí
prvoradá zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výpovednou
hodnotou toho, akú má životnú úroveň navrhovateľ je aj tá skutočnosť, že tento užíva nehnuteľnosť
značnej finančnej hodnoty. Okresný súd potom správne poukázal na životnú úroveň navrhovateľa. Nie
zanedbateľnou okolnosťou je skutočnosť, že v minulosti mal navrhovateľ značný majetok a v rokoch
2007, 2008, finančné prostriedky získané predajom nehnuteľností boli použité na poskytnutie pôžičky
pre FELDSAM, s. r. o.

Plnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k deťom je zákonnou povinnosťou každého rodiča, ktorý si
musí byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Potom navrhovateľ mal úmerne vynakladať
snahu usporiadať si svoje osobné pomery tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu
zodpovedajúcom odôvodneným potrebám odporcu.

Podstatnou zásadou na strane povinného je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov.
Nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na podstatné zníženie výživného len tá okolnosť, že povinný -



navrhovateľ je bez príjmu, pretože povinný má zákonnú vyživovaciu povinnosť a musí potom využiť
všetky svoje schopnosti a možnosti, aby si túto mohol plniť. U navrhovateľa neboli preukázané žiadne
také objektívne okolnosti, ktoré mu prípadne nedovoľujú plniť si vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ
nepreukázal, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje využiť možnosti a schopnosti, tvrdenie, že jeho
zdravotné problémy neustále pretrvávajú ale v tomto konaní ničím nepreukázal. Nestačí len tvrdiť,
tvrdenie musí aj preukazovať. Len tak súd môže posúdiť prípadnú objektívnu okolnosť, či jeho zdravotný
stav aj v súčasnosti mu nedovoľuje sa zamestnať.

Navrhovateľ argumentoval aj tým, že sa uchádzal o zamestnanie, ale bezvýsledne. Ani v tomto smere
svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Žiadny účinný zákon neukladá povinnosť pracovať. Zákon o rodine ale
ukladá povinnosť rodičovi živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 ZoR). Schopnosti aj možnosti treba posudzovať
komplexne. Najlepším ukazovateľom je životná úroveň povinného.

Navrhovateľ je povinný prispievať na odporcu výživným v sume 170,- € mesačne. Určené výživné je
primerané vzhľadom na výdavky odporcu, tieto sú reálne, vystihujú potreby odporcu.

Rodič má povinnosť zabezpečiť v prvom rade výživu svojho dieťaťa. Odvolací súd poukazuje na
vzdelanie (vysokoškolské) a vek navrhovateľa (nar. v roku 1959), tento teda musí využiť všetky svoje
schopnosti a možnosti, aby mohol zabezpečiť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k odporcovi.

Odvolací súd odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odporca mal v odvolacom konaní
plný úspech (§ 142 ods. 1 OSP), žiadal priznať náhradu trov konania, tieto vyčíslil (§ 151 ods. 1 O.
s. p). Odvolací súd, podobne ako okresný súd, vychádzal z ust. § 150 ods. 1 OSP. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa považoval najmä príbuzenský vzťah odporcu a navrhovateľa.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.