Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/16/2013 z 30. 1. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. januára 2013, sp. zn. 5CoE/16/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4112202183.1
Krajský súd Nitra | 5CoE/16/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4112202183.1 | 2013-01-30 | Uznesenie
Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 374 ods. 4 OSP, EP, § 58 ods. 1 EP, ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 45 ods. 3 ZRK
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/04d9b5b4-352f-4678-b221-ddd8fb97adc6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4112202183.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/16/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112202183
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4112202183.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C,
Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpený: Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom
Karpatská 18, Bratislava, proti povinnej: T. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX/XXX, Q. F., o vymoženie
sumy 934,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo
dňa 6. septembra 2012, č. k. 27Er/78/2012-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 6. septembra 2012, č. k. 27Er/78/2012-24 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi
JUDr. Miroslavovi Šupovi, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre trovy exekúcie vo výške 57,11 eura.
Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d), § 196, § 199, 200 ods. 1, 2, §
203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1, 2  zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 2 zákona č.
258/201 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, § 2
písm. a) bod 1, § 3, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov. Návrhom zo dňa 07. 12. 2011 požiadal oprávnený súdneho exekútora
JUDr. Miroslava Šupu, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, o vykonanie exekúcie vo svoj prospech.
Exekučné konanie sa začalo dňa 12. 01. 2012. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. IBC0610059 zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná a.s., so sídlom v Bratislave. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi
udelené dňa 26. 01. 2012. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy
934,06 eura, úrok vo výške 23 % ročne zo sumy 934,06 eura od 02. 04. 2010 do zaplatenia istiny,
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 934,06 eura od 02. 04. 2010 do zaplatenia istiny, sumu
dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 85,82
eura, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej
splatnosti úveru do dňa 01.04.2010 vo výške 414,97 eura, sumu dlžných úrokov poplatkov vo výške
38,17 eura, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 58,92 eura, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č.
3376686608 zo dňa 22. 01. 2008 s pôvodným vlastníkom pohľadávky Poštová banka, a.s. Nakoľko
žalovaný - povinný si svoju povinnosť riadne nesplnil, stal sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok
splatný vcelku. Po preskúmaní spisového materiálu, exekučného titulu a priloženej zmluvy o úvere zistil,
že Poštová banka, a.s. ako pôvodný vlastník pohľadávky s povinným uzavreli dňa 22. 01. 2008 zmluvu
o úvere, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 30.000,- Sk. Povinný sa zaviazal vrátiť
uvedenú čiastku oprávnenému v 50-tich mesačných splátkach vo výške 939,00,- Sk. Keďže povinný bol



v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa v súlade s bodom 10 obchodných podmienok, ktoré
sú súčasťou zmluvy, obrátil na Stály rozhodcovský súd pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.,
so sídlom Bratislava, s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie vyššie uvedenej sumy spolu s
príslušenstvom. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom,
na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Veriteľ môže na základe takto koncipovanej
rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejedanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak
súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe toho spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca
právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami zmluvy. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a
teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Takto formulovaná rozhodcovská
doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach
inkorporovaných do zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou
podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ a ako taká je v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ
neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa
mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené súd
dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach s
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takáto doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností
z nej taktiež odporuje dobrým mravom. Výklad o neprijateľnosti takto koncipovanej rozhodcovskej
doložky je v súlade s výkladom Smernice rady EÚ č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993. Zdôraznil aj to,
že v spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej
spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy
práv a povinností zmluvných strán. Nakoľko súd dospel k záveru, že predmetná zmluva, ktorá bola
podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) je neplatná, nemohlo v rámci
rozhodcovského konania dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré
bolo priznané v rozpore so zákonom (§ 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch), čím uvedený
exekučný titul nemohol nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť, ktorá je v zmysle § 41 ods. 2 písm. d)
EP nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu, na podklade ktorého sa môže exekúcia vykonávať.
V závere súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie celkom 57,11 eura, ktoré si súdny
exekútor vyčíslil v podobe minimálnej odmeny 33,19 eura podľa § 124 a § 15 vyhlášky a hotových
výdavkov v sume 14,40 eura v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby súd napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal to, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že účastníkovi konania - oprávnenému
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku
majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil
rozdielny procesný postup. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako,
ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. V rámci skúmania exekučného titulu nie je exekučný
súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného
súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie
iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená
ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. V závere uviedol, že
text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so
zákonnou definíciou ,,rozhodcovskej zmluvy“ v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. i ustálenou praxou
v odbore. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej
povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.



Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo procesným postupom podľa § 212 ods. 1
OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu
prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o
rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený svojím návrhom na vykonanie
exekúcie  požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy istiny
934,06 eura, úrok vo výške 23 % ročne zo sumy 934,06 eura od 02. 04. 2010 do zaplatenia istiny,
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 934,06 eura od 02. 04. 2010 do zaplatenia istiny, sumu
dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 85,82
eura, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej
splatnosti úveru do dňa 01. 04. 2010 vo výške 414,97 eura, sumu dlžných úrokov poplatkov vo výške
38,17 eura, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 58,92 eura, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Za exekučný titul označil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn.:
IBC0610059 zo dňa 14. 07. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 08. 2011 a vykonateľnosť dňa
12. 08. 2010. Súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa doručil dňa 24. 01. 2012 súdu prvého stupňa žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd dňa 26. 01. 2012 udelil poverenie
na vykonanie exekúcie.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré
je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie
uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody,
na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Exekučný
súd je povinný v priebehu celého  exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady



na vedenie takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho
existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu
konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú  dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky.

Podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených [§ 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku].

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej
veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto
sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.

V danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu
sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/
EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa
svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C -
40/2008, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Z výroku uvedeného
rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí následne i bez návrhu



uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Súd je povinný ex offo skúmať
neprijateľnosť podmienok upravených v rozhodcovskej doložke v rámci vnútroštátnych procesných
pravidiel, môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu
zastaviť.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, nakoľko zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s
dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí ako na svoje vlastné. Jedným z cieľov legislatívy európskej únie a členských štátov je
zvýšenie ochrany záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za
spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov
„obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov
pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa,
ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských
potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany -
nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Súdnu ochranu však nemožno uprieť
ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená
a rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak
teda zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je práve ustanovenie,
ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach. Odvolací súd konštatuje, že je potrebné rozhodcovskú doložku so svojimi
dôsledkami ozrejmiť spotrebiteľovi takým spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný spotrebiteľ
uvedomil vážne dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu, pričom doložka nevylúči
a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať
rozhodcovské, alebo súdne konanie sa musí javiť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj
fakticky.

Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky
až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne
takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon
práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za
nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať
ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor
žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú
doložku ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi
trovy exekúcie vo výške 57,11 eura.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich
náhradu povinnej v tomto konaní nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.