Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Sp/13/2015 z 4. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. marca 2015, sp. zn. 9Sp/13/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1015200324.1 Krajský súd Bratislava | 9Sp/13/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1015200324.1 | 2015-03-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b52a5f42-4aae-4b16-a0ff-2af9332e77cb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015200324.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/13/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200324
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200324.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:
M. H., K.. XX.X.XXXX, Š. V.Í. K. Y., zastúpeného Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, Brečtanová
21, Bratislava, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície,
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru
Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP-
BA6-15-052/2015-AV zo dňa 04.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č.: PPZ-HCP-BA6-15-052/2015-AV zo dňa 4.2.2015 p
o t v r d z u j e.

Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 25.02.2015 právnym zástupcom navrhovateľa
podaný opravný prostriedok zo dňa 19.2.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-15-052/2015-
AV vydanom dňa 04.02.2015, ktorým bola predĺžená lehota navrhovateľovho zaistenia v súlade s
§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to dňom 04.02.2015 do 03.08.2015
a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s
predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný
administratívny spis danej veci sa týkajúci.

Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené
rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o predĺžení lehoty navrhovateľovho zaistenia podľa § 88
ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to do 03.08.2015.

V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že navrhovateľ bol právoplatným trestným rozkazom vydaným
Okresným súdom Bratislava I pod číslom konania OT/3/2014 zo dňa 13.1.2014 odsúdený za prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Trestného zákona k trestu vyhostenia
z územia Slovenskej republiky na dobu troch rokov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
13.1.2014. Na základe uvedených skutočností bol dňa 9.2.2014 navrhovateľ predvedený na správny
orgán v súvislosti s konaním vo veci zaistenia podľa § 88 zákona o pobyte cudzincov. Dňa 9.2.2014
správny orgán (odporca) rozhodol o zaistení navrhovateľa rozhodnutím vedeným pod číslom písomnosti
PPZ-HCP-BA6-39-011/2014-AV/SUT zo dňa 9.2.2014 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov do 9.8.2014.



Počas celej doby zaistenia navrhovateľa správny orgán skúmal, či trvajú dôvody jeho zaistenia a za
tým účelom dňa 6.8.2014 vykonal previerku v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov
a zistil, že do tohto dňa sa nepodarilo zabezpečiť pre navrhovateľa cestovný doklad a to napriek
tomu, že pracovníci Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov opakovane požiadali o
vydanie náhradného cestovného dokladu dňa 10.2.2014. Následne dňa 24.3.2014 MZV SR oznámilo,
že ich žiadosť postúpilo Veľvyslanectvu Nigerskej republiky v Berlíne. Opakovane Útvar policajného
zaistenia pre cudzincov Medveďov dňa 17.7.2014 urgoval svoju žiadosť o vystavenie náhradného
cestovného dokladu pre navrhovateľa. Následne Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov
boli doručené verbálne nóty Veľvyslanectva Nigerskej republiky, z ktorých vyplynulo, že Veľvyslanectvo
Nigerskej republiky akceptuje žiadosť a postúpilo ho na kompetentné orgány Nigerskej republiky. Na
základe uvedených skutočností bolo navrhovateľovi vydané rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia zo
dňa 6.8.2014, ktorým bola stanovená lehota zaistenia do 5.2.2015. Dňa 4.2.2015 na správny orgán bola
z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov doručená žiadosť o predĺženie lehoty zaistenia
účastníka konania zaprotokolovaná pod číslom PPZ-HCP-BA6-15-049/2015/AV, v ktorej boli uvedené
vykonané úkony smerujúce k zabezpečeniu vyhostenia účastníka konania, a to dňa 28.1.2015 bola
odovzdaná na Konzulárnom odbore Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí v Bratislave
urgencia vo veci vystavenia náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa.

Splnomocnená osoba navrhovateľa bola vyzvaná, aby sa vyjadrila k ďalšiemu priebehu konania, bol
jej predložený administratívny spis, vrátane jeho vyjadrení, dôkazov a poučení správnym orgánom a
zároveň jej bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k prebiehajúcemu konaniu, k jeho podkladom, spôsobu
ich zistenia a navrhnúť doplnenie podkladov. Splnomocnená osoba uviedla, že účel zaistenia zanikol z
dôvodu, že nie je predpoklad vyhostenia navrhovateľa.

Odporca v rozhodnutí ďalej konštatuje, že nie je možné v danom prípade postupovať podľa § 89
ods. 1 písmeno a), b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko nekoná vo veci administratívneho
vyhostenia navrhovateľa, ale koná vo veci zaistenia podľa § 88 ods.1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov na účel zabezpečenia výkonu trestu vyhostenia účastníka konania, za ktorý bol právoplatne
odsúdený. Poukázal aj na to, že v prípade navrhovateľa je potrebné zabezpečiť výkon trestu vyhostenia
formou zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko navrhovateľovi v
minulosti bolo umožnené dobrovoľné opustenie Slovenskej republiky a bol mu určený zákaz vstupu
na územie Slovenskej republiky, čo však navrhovateľ nerešpektoval a zotrval na území Slovenskej
republiky. V prípade, ak by nebolo rozhodnuté o predĺžení lehoty zaistenia navrhovateľa, tento by mal
možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste a bola by minimálna šanca na zabezpečenie dodržiavania
všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území členských štátov schengenského priestoru
z jeho strany. Navrhovateľovi by bola daná možnosť ďalej sa zdržiavať na území členských štátov
schengenského priestoru bez potrebného oprávnenia.

Odporca poukázal na to, že presnú dobu zaistenia navrhovateľa nie je možné predbežne presne určiť,
dĺžka zaistenia závisí od množstva faktorov medzi ktoré patrí komunikácia so štátnymi orgánmi Nigerskej
republiky, nepredvídateľné zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa, vybavovanie prostriedkov na
zabezpečenie jeho prevozu na územie Nigerskej republiky, vybavenie všetkých náležitostí potrebných
na dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú obe krajiny signátormi. Záverom
odporca uviedol, že zaistenie navrhovateľa je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne
opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie
a zároveň nariadil jeho prepustenie zo zaistenia.

Opravný prostriedok odôvodnil tým, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a tiež namietal, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov.



Poukázal na to, že pre skúmanie trvania účelu zaistenia podľa § 90 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov,
je potrebné opakovane posúdiť skutočnosti, ktoré majú odôvodňovať zaistenie, ako aj skutočnosť, či
neexistuje predpoklad, že v budúcnosti nebude možné realizovať jeho vyhostenie.

Uviedol, že je v zaistení už 13. mesiac, pokiaľ by došlo k vyčerpaniu celého obdobia zaistenia, táto
doba by dosiahla najvyššiu prípustnú hranicu 18 mesiacov. Odporca počas doby zaistenia vykonal len
neúspešné dopyty na zastupiteľský úrad Nigerskej republiky za účelom vydania cestovného dokladu.
Opakované dopyty, podľa jeho názoru nebudú úspešné, sú iba formálnym úkonom s cieľom len formálne
odôvodniť predĺženie zaistenia cudzinca. Neexistuje predpoklad, že by bolo realizované vyhostenie,
pretože odporca nemá iné možnosti, ako tie, ktoré už opakovane využil na získanie cestovného dokladu
pre cudzinca. Ak by mal možnosť využiť iné prostriedky, prečo tak neurobil doposiaľ. Mal za to, že účel
zaistenia zanikol z dôvodu, že navrhovateľ nesmie byť viac držaný v zaistení a mal by byť v súlade s §
90 zákona o pobyte cudzincov prepustený. Preto považuje rozhodnutie odporcu za nesprávne, najmä
z dôvodu inej vady a rozporu s obsahom spisu.

K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho
spisu a uviedol, že námietky uvedené v opravnom prostriedku nevychádzajú zo skutkového stavu veci a
nekorešpondujú s jeho zisteniami. Napadnuté rozhodnutie považuje za obsahovo zrozumiteľne vydané
v súlade so všeobecne záväznými právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, ako aj
medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Opravný prostriedok
neobsahuje žiadne nové dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozhodnutia.
Uviedol, že dňa 4.2.2015 Útvar policajného zaistenia Medveďov žiadal o predĺženie lehoty zaistenia,
pričom v písomnosti zaprotokolovanej pod číslom PPZ-HCP-BA6-15-049/2015-AV boli uvedené všetky
vykonané úkony smerujúce k vyhosteniu. Na základe žiadosti opätovne zaistil navrhovateľa
napadnutým rozhodnutím. Má za to, že počas tejto lehoty sa podarí zrealizovať vyhostenie navrhovateľa.
Poukázal na to, že lehota zaistenia ako aj lehota predĺženia zaistenia je v súlade so zákonom o pobyte
cudzincov. V súčasnej dobe, je potrebné zotrvanie navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre
cudzincov Medveďov, nakoľko jeho prepustením zo zaistenia by došlo k zmareniu sledovaného cieľa a
to navrhovateľovho vyhostenia z územia Slovenskej republiky, ktoré nariadil súd.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 09.02.2014 bol navrhovateľ rozhodnutím
odporcu č. PPZ-HCP-BA6-39-011/2014-AV/SUT v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov zaistený a následne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov so
stanovením dĺžky doby zaistenia do 09.08.2014. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že príslušný
správny orgán vydal pod č.p. UHCP-211-5/RHCP-BA-OCP-AV-2009 dňa 11.09.2009 rozhodnutie o
administratívnom vyhostení navrhovateľa z územia Slovenskej republiky s určením mu zákazu vstupu
na územie Slovenska do 11.09.2014. Dňa 13.01.2014 Okresný súd Bratislava 1 vydal trestný rozkaz
pod číslom konania 0T/3/2014, ktorým bol navrhovateľ odsúdený za prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na dobu 3 roky. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 13.01.2014 a
následne dňa 09.02.2014 bol navrhovateľ predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného
zboru Bratislava, kde bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia navrhovateľa, v ktorej uviedol, že
nevedel o skutočnosti, že jeho vyhostenie ešte trvá, nakoľko jeho právny zástupca mu uviedol, že
vyhostenie z územia Slovenskej republiky je len v trvaní dvoch rokov a z tohto dôvodu sa vrátil na územie
Slovenskej republiky.

Administratívny spis odporcu obsahuje rozhodnutie o zaistení navrhovateľa vydané odporcom dňa
09.02.2014, eskortovanie navrhovateľa do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov,
žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa adresovanú 11.02.2014
Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, odpoveď Ministerstva
zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Útvaru pre zaistenie cudzincov
Medveďov zo dňa 24.03.2014 o tom, že Veľvyslanectvo Nigerskej republiky ich informovalo o postúpení
žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa kompetentným Nigerským
úradom. Dňa 17.07.2014 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov urgoval svoju žiadosť o
vystavenie náhradného cestovného dokladu navrhovateľovi. Dňa 06.08.2014 bolo vydané rozhodnutie



o predĺžení lehoty zaistenia účastníka konania dňom 06.08.2014 o 13.00 hod. do 05.02.2015 a
ponechaní ho umiestneného v zariadení Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Dňa
22.08.2014 navrhovateľ v zastúpení právnou zástupkyňou podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu
o zaistení. Dňa 9.9.2014 bolo Krajským súdom v Bratislave vydaný rozsudok, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie odporcu zo dňa 6.8.2014. Dňa 16.12.2014 ÚPZC Medveďov zaslal odporcovi prípis o
poskytnutí informácií ohľadom spisového materiálu navrhovateľa, z ktorého okrem už vyššie uvedených
informácii vyplýva, že dňa 25.7.2014 bolo oslovené Veľvyslanectvo Nigerskej republiky v Berlíne
prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Berlíne. Dňa 3.11.2014 bola poslaná žiadosť
o vystavenie náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa priamo na Veľvyslanectvo Nigerskej
republiky v Berlíne. Medzitým v dňoch 8.8.2014, 2.9.2014 a 3.10.2014 bol vykonaný telefonický
pohovor s vedúcim Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí
v Bratislave, ktorý oznámil, že Zastupiteľský úrad Nigerskej republiky nereagoval na žiadosť. Dňa
03.02.2015 je datovaná žiadosť Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o predĺženie
lehoty zaistenia navrhovateľa, z ktorého obsahu vyplýva, že je potrebná ďalšia doba na vybavenie
potrebných náležitostí súvisiacich s výkonom vyhostenia navrhovateľa, hlavne vybavenia cestovného
dokladu. Dňa 04.02.2015 bola so splnomocnenou osobou spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v
ktorej mala splnomocnená osoba možnosť vyjadriť sa k priebehu konania a predložiť nové skutočnosti a
dôkazy. Následne odporca pristúpil k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia,
voči ktorému podal navrhovateľ v zastúpení právnou zástupkyňou (pripojené plnomocenstvo) v zákonnej
lehote opravný prostriedok.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie
odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 5.3.2015, oboznámil
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané
rozhodnutie odporcu je súladné so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako
aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických z
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie



presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že
mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný
útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty
zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci
administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť
povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Na nariadenom pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ by mal byť
prepustený, z dôvodu zániku určenia zaistenia podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov.
Mala za to, že navrhovateľ je z dôvodu nemožnosti získania náhradného cestovného dokladu
nevyhostiteľný. Odporca mal dostatok času na zabezpečenie cestovného dokladu, avšak doteraz sa
tak nestalo, navrhovateľ je zaistený 13 mesiacov. Mala za to, že navrhovateľ by mal byť bezodkladne
prepustený. Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v
opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne
a navrhovateľom podané námietky proti nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o námietku, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu, súd poukazuje na
ustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, z ktorého vyplýva, že policajný útvar môže
rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o dvanásť mesiacov, z ktorého nevyplýva obmedzenie
predlžovať lehotu jedenkrát alebo viackrát, ale len časové obmedzenie spočívajúce v tom, že táto
lehota môže byť predĺžená najviac o 12 mesiacov. Tvrdenie navrhovateľa, že nie je možné opakovane
predlžovať túto lehotu nie je ničím podložené, nakoľko z uvedeného ustanovenia vyplýva pre orgány
polície len časové obmedzenie dvanástich mesiacov, spočívajúce v maximálnej dĺžke lehoty počas ktorej
môže byť u cudzinca predĺžené zaistenie.

K námietke, že správne orgány za účelom vydania cestovného dokladu vykonávali len formálne
úkony, súd poukazuje na to, že samotné úkony správneho orgánu nemôžu byť rozhodujúcim kritériom
pri posudzovaní efektívnosti a účelnosti zaistenia navrhovateľa. Z obsahu administratívneho spisu
je preukázané, že Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov vykonal viacero úkonov v
súvislosti s vystavením náhradného cestovného dokladu navrhovateľovi. Žiadosť o vydanie náhradného
cestovného dokladu prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pre štátne
orgány Nigerskej republiky, bola postúpená kompetentným orgánom Nigerskej republiky. Napadnuté
rozhodnutie obsahuje uvedenie úkonov, ktoré uskutočnil Útvar policajného zaistenia pre cudzincov
Medveďov ako kompetentný orgán konajúci v prípade u neho umiestneného zaisteného štátneho
príslušníka tretej krajiny. Dňa 4.2.2015 bola z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov
doručená Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ
žiadosť o predĺženie lehoty zaistenia navrhovateľa, v ktorej boli uvedené vykonané úkony smerujúce
k zabezpečeniu vyhostenia navrhovateľa. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov
dňa 10.2.2014 vypracoval a dňa 11.2.2014 zaslal Ministerstvu zahraničných vecí a európskych



záležitostí Slovenskej republiky žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa.
Konzulárny odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky nótou
3065/2014 - KONZ zo dňa 24.2.2014 požiadal Veľvyslanectvo Nigerskej Republiky v Berlíne o vystavenie
náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa. Veľvyslanectvo Nigerskej republiky postúpilo žiadosť
kompetentným nigerským úradom. Uvedenú žiadosť urgoval dňa 17.7.2014. Dňa 3.11.2014 zaslal
žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa priamo na Veľvyslanectvo
Nigerskej republiky v Berlíne. Dňa 28.1.2015 bola na konzulárnom odbore Ministerstva zahraničných
vecí a európskych záležitostí v Bratislave odovzdaná urgencia vo veci vystavenia náhradného
cestovného dokladu pre navrhovateľa. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia tým,
že zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad počas lehoty zaistenia navrhovateľa.

K námietke navrhovateľa, že účel zaistenia zanikol nakoľko nie je predpoklad vyhostenia navrhovateľa,
súd poukazuje na to, že správny orgán nekoná vo veci administratívneho vyhostenia navrhovateľa, ale
koná vo veci zaistenia na účel zabezpečenia výkonu trestu vyhostenia navrhovateľa z územia Slovenskej
republiky na dobu 3 rokov v zmysle právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I.
Pokiaľ existuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie tak ako je to v tomto prípade, trvá aj účel
zaistenia. Presnú dobu zaistenia navrhovateľa nie je možné presne určiť, dĺžka zaistenia závisí aj od
komunikácie štátnych orgánov Slovenskej republiky so štátnymi orgánmi Nigerskej republiky.

Ohľadom námietky neurčenia alternatívy zaistenia navrhovateľa v zmysle § 89 ods. 1 písmeno a), b)
zákona o pobyte cudzincov - hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej záruky, súd konštatuje, že odporca
sa vo svojom rozhodnutí o zaistení navrhovateľa zaoberal aj možnosťou využitia inštitútu hlásenia
pobytu alebo zloženia peňažnej záruky, avšak tieto skutočnosti vyhodnotil negatívne a to s poukazom na
vyjadrenie navrhovateľa v zápisnici o vyjadrení, kde navrhovateľ uviedol, že nemá na území Slovenskej
republiky zabezpečený pobyt a nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte
cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade
s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce
všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku). Súd zároveň má za to, že vznesené
námietky v opravnom prostriedku navrhovateľa nie sú odôvodnené a preto preskúmavané rozhodnutie
potvrdil (§ 250q ods.2 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal
navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu
trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).