{"guid": "8df76de4-0d14-45ed-8763-22d4826713b8:29b4d76f-dc1b-4dd0-9e61-ecb71a9ec059", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3113202754.1", "spisova_znacka": "19CoP/26/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/26/2015 z 12. 8. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 12. augusta 2015, sp. zn. 19CoP/26/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3113202754.1", "identifikacne_cislo": "3113202754", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2015-08-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/29b4d76f-dc1b-4dd0-9e61-ecb71a9ec059", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3113202754.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3113202754.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3113202754.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/26/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113202754
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113202754.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o mal. N., v konaní
zastúpenú kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., dieťa rodičov: A. a A.,
zastúpeného S., o návrhu matky na zvýšenie výživného k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. januára 2015, č.k. 26P/19/2013-81, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať              na výživu mal. N.
sumou 130 Eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred, k rukám matky, s účinnosťou
od 01.03.2013, čím sa zvyšuje jeho vyživovacia povinnosť z doterajších 73 Eur mesačne na 130 Eur
mesačne ,     p o t v r d z u j e .

Tým sa     m e n í    v časti o výživnom pre mal. N. rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k.
18C/176/2006-23 zo dňa 17.01.2007.

Vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom rozsudok okresného súdu                        z r u š u j e  a
v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresným súd svojím rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu                  mal. N. sumou 130
Eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred, k rukám matky s účinnosťou od 01.03.2013,
čím sa zvyšuje jeho vyživovacia povinnosť                    z doterajších 73 Eur mesačne na 130 Eur
mesačne. Tým zmenil v časti o výživnom                         pre mal. N. rozsudok Okresného súdu Trenčín,
č.k. 18C/176/2006-23 zo dňa 17.01.2007. Dlh otca na výživnom na mal. N. za obdobie od 01.03.2013
do rozhodnutia súdu vo výške 1143,62 Eur  otcovi povolil splácať po 32 Eur mesačne                      s
účinnosťou od 01.02.2015 popri bežnom výživnom tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania vyslovil, že žiaden                       z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že maloletá pochádza z
manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 18C/176/2006-23 zo
dňa 17.01.2007 rozvedené, súčasne  bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá
na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť na výživu maloletej
sumou po 73 Eur mesačne,             k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Súčasťou tohto
rozsudku bola aj dohoda účastníkov ohľadne styku otca s maloletou, podľa ktorej je otec oprávnený
stretávať sa                     s maloletou bez obmedzenia s povinnosťou vopred informovať matku maloletej. V
tom čase maloletá navštevovala druhý ročník ZŠ, stravovala sa v školskej jedálni, otec dosahoval čistú
priemernú mesačnú mzdu vo výške 13.578,- Sk (450,71 Eur), matka mala v roku 2006 čiastkový základ
dane vo výške  131.364,- Sk a úhrn preddavkov na daň predstavoval sumu 7.919,- Sk. V súčasnosti
matka žije v prenajatom byte s priateľom a mal. N., kde náklady na bývanie predstavujú cca 250 Eur



mesačne, vrátane energií. Priateľ matky                            v roku 2013 dosiahol priemernú mesačný čistý
príjem vo výške 868,06 Eur od 01 - 04/2014               v sume 982,13 Eur. Od 01.01.2013 matka pracovala
na základe dohody o vykonaní práce a dosahovala  príjem v mesiacoch 01 - 5/2013 vo výške 142,10
Eur mesačne, v 06/2013                 v sume 116,38 Eur mesačne, od 24.06.2013 dosahuje čistý priemerný
mesačný príjem                  vo výške 460,59 Eur.  Otec v súčasnosti býva v prenajatom byte, kde má náklady
na bývanie vo výške 170 Eur mesačne, vrátane energií. V období od 01/2013 do 11/2014 dosahoval čistú
priemernú mesačnú mzdu vo výške 565,52 Eur . Mal. N. navštevuje Spojenú školu            sv. S. D. v R. A.,
matka hradí maloletej príspevok ZRPŠ 15 Eur polročne, stravné jej hradí otec vo výške 20 Eur mesačne,
na cestovné vynakladá cca 20 Eur mesačne, okrem toho má zvýšené výdavky na nákup učebníc,
školských pomôcok, ošatenie, hygienické potreby. V dňoch 6. - 7. júna 2014 sa maloletá zúčastnila na
festivale Q. v T., kde  za ubytovanie platila 10 Eur, skladá sa po 7 Eur mesačne na stužkovú. Zdravotný
stav maloletej je dobrý, zvýšené výdavky má na zdravotnú starostlivosť maloletej (zubár, gynekológia a
pod.). Maloletá navštevuje krúžok florbalu, poplatky hradí otec maloletej.  Matka maloletej dobíja kredit
na telefón 10 Eur mesačne a platí jej poistku 10 Eur mesačne. Z takto zisteného skutkového stavu danej
veci mal okresný súd za preukázané, že                         od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
otca k maloletej (pred ôsmimi rokmi) nastala zmena pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i
objektívne rastom životných nákladov. K podstatnej zmene pomerov, odôvodňujúcej zvýšenie výživného,
došlo na strane maloletej, ktorá je vekovo staršia, vzrástli náklady na jej stravu, štúdium na strednej
škole, oblečenie, hygienu a pod. Zatiaľ čo pri predchádzajúcej úprave výživného mala N.               X
rokov a bola žiačkou prvého stupňa ZŠ, v súčasnosti má XX rokov a prešla na stredný typ školy mimo
miesto bydliska, potreby maloletej vzrástli primerane jej veku, štúdiu a tiež zdravotnému stavu. V čase
posledného rozhodovania súdu o výživnom matka maloletej dosahovala čistý mesačný  príjem vo výške
341,47 Eur, v súčasnosti vo výške 460,59 Eur, otec dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok vo výške
450,71 Eur mesačne, v súčasnosti vo výške 565,52 Eur mesačne (zvýšenie o 114 Eur), inú vyživovaciu
povinnosť rodičia maloletej nemajú.  S poukazom na takto zistené pomery účastníkov konania mal
okresný  súd za to, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletej bol podaný čiastočne
dôvodne a zvýšil vyživovaciu povinnosti otca k maloletej z doterajšej sumy 73 Eur mesačne na sumu
130 Eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2013. Takto zvýšenú vyživovaciu povinnosť zo strany otca súd
považuje za primeranú oprávneným potrebám maloletej a súčasným možnostiam a schopnostiam otca,
pričom nezohľadnil otcom deklarované náklady na PHM    do práce vzdialenej 1 km od jeho bydliska,
na vozenie maloletej zo školy, na cigarety (35 Eur mesačne), ktoré považoval za nehospodárne. V
súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletej v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na
zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.03.2013 do rozhodnutia súdu vo výške 1.141,2 Eur
(23 mesiacov/marec 2013 - január 2015/ á 57 Eur =1.311 Eur - ako rozdiel medzi zvýšeným výživným
130 Eur mesačne a doterajším určeným výživným 73 Eur mesačne). Okresný súd v rámci zameškaného
výživného otcovi zohľadnil platenie stravy pre maloletú v sume 169,80 Eur (stravné zaplatené poštovými
poukazmi dňa 28.11.2013 vo výške 11,30  Eur, dňa 20.12.2013 v sume 17,60 Eur, dňa 02.02.2014 vo
výške 11,99 Eur, dňa 20.02.2014 v sume 17,44 Eur, dňa 24.03.2014 vo výške 9,81 Eur, dňa 27.08.2014
v sume 17,16 Eur, stravné zaplatené                   v septembri 2014 vo výške 21,80 Eur (20 dní x 1,09), v
októbri 2014 26,22 Eur (23 dní                 x 1,14), decembri 2014 17,10 Eur (15 dní x 1,14), januári 2015
v sume 19,38 Eur (17 dní                x 1,14/), nezohľadnil výdavok za dovolenku maloletej v T., nakoľko
úhrada nákladov na dovolenku pre maloleté dieťa nenahrádza plnenie vyživovacej povinnosti, zaplatenie
poplatku za lyžiarky kurz vo výške 150 Eur, pretože otec nepreukázal jeho zaplatenie                         v
rozhodnom období, platenie poplatkov za florbalový krúžok, nakoľko ich nepovažoval                   za
nevyhnutné,  ďalšie výdavky, ktorých nákup preukazoval pokladničnými dokladmi,                napr. na
ošatenie a pod., nakoľko tieto výdavky spochybnila matka, ktorá uviedla, že maloletá má zabezpečený
dostatok ošatenia, o niektorých veciach takto zakúpených ani nemala vedomosť a niektoré veci od
otca maloletá ani nenosí, preto mal okresný súd pochybnosti, že tieto veci sú určené a využiteľné pre
maloletú. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods. 3, ods. 4, § 62, § 75 ods. 1, ods. 2, § 65
ods. 1 Zákona o rodine, § 160 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej a domáhal sa,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom zmenil tak, že jeho vyživovaciu
povinnosť zvýši voči mal. N. zo sumy 73 Eur mesačne                    na sumu 110 Eur mesačne.
Uviedol, že v priebehu konania súhlasil so zvýšením výživného maximálne na sumu 120 Eur mesačne.
Poukázal na skutočnosť, že maloletej prispieva                   nad rámec súdom stanoveného výživného,
keď jej platí obedy v škole, zaplatil jej lyžiarsky výcvik vo výške 150 Eur, zakúpil lyžiarsku výstroj a
oblečenie, zakupuje i iné oblečenie, platí krúžok florbalu, o čom predložil súdu doklady. Nepovažoval



za pravdivé tvrdenia matky, že má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť o maloletú, keď v roku
2013 predložila doklad o jednom ošetrení u zubára a jedno vyšetrenie u gynekológa, nejedná sa o taký
zdravotný stav maloletej, ktorý by vyžadoval pravidelné návštevy lekárov. Ďalej uviedol, že súd prvého
stupňa nesprávne vyhodnotil fakt, že žije sám, pričom sám uhrádza všetky náklady na domácnosť,
pričom matka maloletej žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorého príjem predstavuje cca 980
Eur mesačne a na úhradách na domácnosť sa podieľajú spoločne. Vytýkal súdu prvého stupňa, že
poukazoval na jeho nehospodárne výdavky na PHM do práce, vzdialenej cca 1 km od jeho bydliska,
vozenie maloletej zo školy a podobne a uviedol, že motorové vozidlo patrí jeho priateľke, do práce s
ním chodí výnimočne, keď je zlé počasie a občas ide pre dcéru do školy. Ďalej vytýkal súdu prvého
stupňa predovšetkým tú skutočnosť, že nezohľadnil v rámci zameškaného výživného úhradu lyžiarskeho
kurzu                  pre maloletú vo výške 150 Eur z dôvodu, že nepreukázal jeho zaplatenie, pričom sama
matka uznala uvedený výdavok. Za nesprávne tiež považoval, že nezohľadnil platenie poplatkov             za
florbalový krúžok, nakoľko ich nepovažoval za nevyhnutné. Zdôraznil, že mal. N. má záujem o floorbal,
tento ju baví, chce na tento krúžok chodiť, pričom on jej ho pravidelne platí, čím prispieva nad rámec
výživného, pričom jej zakúpil i potrebnú výbavu a oblečenie  na floorbal. Nezahrnutie uvedených platieb
do zameškaného výživného považuje                     za nespravodlivé a nezákonné. Vytýkal súdu prvého
stupňa tiež, že nezahrnul                          do zameškaného výživného ďalšie jeho náklady v súvislosti s
maloletou, a to ošatenie, obuv, ktoré výdavky matka spochybnila tým, že dieťa má dostatok oblečenia.
Pokiaľ súd prvého stupňa poukazoval, že chodí na zahraničné dovolenky, zdôraznil, že bol na dovolenke
v T. s maloletou, za ktorú zaplatil 1.000 Eur, aby dieťa malo pekný zážitok, strávili spolu počas letných
prázdnin čas pri mori. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že od podania návrhu do rozhodnutia súdu
prvého stupňa uplynuli takmer dva roky, čo bolo zapríčinené samotným súdom a došlo k neúmerne dlhej
dobe zročnosti výživného. Počas tejto doby sa o dieťa zaujímal, trávil s ním čas, kupoval mu oblečenie,
či športové potreby, dobíjal kredit  na mobil, prispieval na výživu dcéry i naturálnou formou. Pokiaľ má
zo svojho príjmu platiť výživné 162 Eur mesačne (bežné a zameškané výživné), náklady na bývanie vo
výške                170 Eur mesačne, na živobytie mu zostane suma 233 Eur, z ktorej má ešte uspokojovať i
náklady na dcéru v čase, keď je táto v jeho starostlivosti, čo je každý druhý týždeň od štvrtka do nedele,
v júli dva týždne, v auguste dva týždne, nezostane mu z jeho zárobku dostatok finančných prostriedkov,
aby sa o dieťa staral, a aby jej poskytoval naturálne plnenie, na ktoré bola z jeho strany zvyknutá.
Poukazoval na náklady maloletej, ktoré nedosahujú sumu výživného, keď platí cestovné a stravné v
škole 40 Eur, krúžok florbalu 7 Eur mesačne, školné + učebnice v sume 48 Eur ročne, dieťa je zdravé,
nemá zvýšené náklady. Považoval preto uvedenú sumu 130 Eur mesačne za neprimeranú, vzhľadom
na odôvodnené potreby dieťaťa, ako i možnosti a schopnosti povinného rodiča.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Zdôraznila, že mal. N. nastúpila                        v roku 2010 na gymnázium,
kde sa výdavky na cestovanie autobusom, školské potreby a ošatenie zvýšili, má zvýšené nároky na
zdravotnú starostlivosť. Napriek tvrdeniu otca pravidelne navštevuje logopéda, alergiológa, gynekológa,
očného lekára, nakoľko nosí okuliare. K tvrdeniu otca, že zakúpil dieťaťu výstroj na lyžiarsky výcvik,
uviedla, že toto tvrdenie je pravdivé len sčasti, zakúpil len nohavice a bundu a ostatné bolo zakúpené
jeho rodičmi. Potvrdila, že žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý však nemá povinnosť prispievať
na výživu jej dieťaťa a je to iba na jeho dobrej vôli. Vytýkala otcovi, že nepriznal, že i on má 6-ročný
vzťah a jeho priateľka pracuje v zahraničí, kde jej zárobok je cca                 2.000 Eur a tiež je na jej
dobrej vôli, či mu prispeje na chod domácnosti. Poukázala                       na skutočnosť, že otec bol
ochotný platiť mesačne sumu 120 Eur, súd určil výživné vo výške 130 Eur, čiže rozdiel je 10 Eur, a to, že
dlh na výživnom predstavuje sumu 1.143,62 Eur, nebolo spôsobené jej vinou, ale dôkladným šetrením
zo strany súdu, sociálnych pracovníčok a psychologičky. Zdôraznila, že vyjadrenie k odvolaniu si píše
sama, nakoľko nemá finančné prostriedky na právne zastupovanie. Podľa jej názoru otec dieťaťa žije
nad pomery a všetko nasvedčuje tomu, že nebude pre neho problém zabezpečiť potreby svojej dcéry.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je potrebné vo výroku, ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať   na výživu mal. N. sumou 130
Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 01.03.2013, potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom rozsudok
okresného súdu zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2
O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.



Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otca vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o
jeho rozhodnutie týkajúce sa zvýšenia výživného zo strany otca pre mal. N. s účinnosťou od 01.03.2013.
Odvolacie námietky otca vo veci samej - o zvýšenie výživného sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil
pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom
konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie
ohľadne zvýšenia výživného zo strany otca pre mal. N.. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody
napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o výrok o zvýšenie výživného a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219
ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa o zvýšenie
výživného odvolací súd dodáva nasledovné:

Okresný súd v súlade s § 78 Zákona o rodine správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie
na preukázanie toho, či na strane oprávnenej (mal. N.) alebo povinného (otca) došlo k takej zmene
pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného pre maloletú.

V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany otca pre mal. N. bola
rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 18C/176/2006-23                  zo dňa 17.01.2007 tak, že výživné na
mal. N. zo strany otca bolo stanovené na sumu 73 Eur mesačne s účinnosťou od rozvodu manželstva jej
rodičov. V čase posledného rozhodovania mala mal. N. X rokov, bola žiačkou X. ročníka základnej školy,
v súčasnosti má XX  rokov, navštevuje strednú školu mimo miesta bydliska, nosí okuliare,                       s čím
sú nepochybne spojené zvýšené výdavky. Prvostupňový súd preto správne konštatoval, že na strane
mal. N. nastala od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výške výživného významná zmena pomerov,
keď jej odôvodnené potreby sa zvýšili v súvislosti s plynutím času, keď je viac ako o 8 rokov staršia,
vyspelejšia, navštevuje strednú školu mimo miesta bydliska , prebieha u nej proces dospievania a jej
náklady musia tomu zodpovedať. K zmene pomerov došlo i na strane otca maloletej, ktorému sa zvýšil
príjem o cca 114 Eur mesačne, ako i na strane matky maloletej, ktorej príjem sa zvýšil cca o 119 Eur
mesačne.

Prvostupňový súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane mal. N. a zmenu pomerov na strane jej
rodičov tak, že zvýšil výživné zo strany otca                                      pre mal. N. na sumu 130 Eur mesačne,
ktorá zodpovedá jednak nárastu jej odôvodnených potrieb v súvislosti s jej vekom, dospievaním, fyzickou
vyspelosťou, zdravotným stavom, jej záujmami a podobne a zodpovedá aj možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom otca. Nie je možné prehliadnuť, že v priebehu konania otec navrhoval zvýšenie
výživného na sumu 120 Eur mesačne, ktorá suma je len o 10 Eur  mesačne nižšia, ako stanovil súd
prvého stupňa. Je potom nesporné, že i otec maloletej si je vedomý významnej zmeny pomerov na
strane maloletej,  zvýšenia jej  odôvodnených potrieb a nákladov na ich uspokojovanie.

K tvrdeniu otca, že náklady mal. N. nie sú primerané výške výživného, odvolací súd môže len
konštatovať, že uvedená suma 130 Eur mesačne nesporne jej odôvodneným nákladom zodpovedá, keď
nie je možné pri stanovení výživného vychádzať výlučne z finančných prostriedkov, ktoré matka platí
za stravu, cestovné, učebnice, prípadne otec krúžok florbalu, stravu v škole, ale je potrebné prihliadnuť
na skutočnosť, že                   mal. N. je vo veku blízkom plnoletosti, jej náklady sú porovnateľné s
nákladmi dospelého človeka, a to na oblečenie, obuv, stravu (mimo školskej jedálne), hygienické potreby,
voľnočasové aktivity, zdravotnú starostlivosť a podobne, pričom sa pripravuje                   na stužkovú
slávnosť, maturitu, atď.

Vzhľadom na uvedené pomery mal. N. a pri zohľadnení príjmu otca vo výške 560 Eur mesačne,
ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť, dospel odvolací súd k záveru, že je nesporne v možnostiach a
schopnostiach otca výživné vo výške 130 Eur mesačne                       pre maloletú platiť, ktorá výška
výživného  zodpovedá i odôvodneným potrebám                          mal. N..

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu mal. N. sumou 130 Eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2013, vždy do 15. dňa
príslušného mesiaca vopred, k rukám matky, čím zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 73 Eur
mesačne na sumu 130 Eur mesačne, ako vecne správny potvrdil.



Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkami otca, ktoré smerovali k vyčísleniu nedoplatku na zročnom
výživnom od 01.03.2013 do rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď mal za to, že jeho odvolanie smerovalo
z prevažnej  časti voči uvedenému výroku.

Okresný súd vyčíslil nedoplatok otca na zročnom výživnom pre mal. N.                      za
obdobie od 01.03.2013 do rozhodnutia súdu prvého stupňa (do 28.01.2015) vo výške 1.143,62 Eur
s tým, že dlh povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 32 Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2015
popri bežnom výživnom tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia. V rámci zameškaného výživného zohľadnil platenie stravy otcom pre maloletú, nezohľadnil
výdavok na dovolenku s maloletou v T., poplatok za lyžiarsky kurz vo výške 150 Eur z dôvodu, že
tento otec nepreukázal a nezohľadnil platenie poplatku za florbalový krúžok, nakoľko ich nepovažoval
za nevyhnutné a nezohľadnil ďalšie výdavky, ktoré preukázal pokladničnými blokmi, napríklad na
ošatenie, ktoré matka spochybnila s tým, že maloletá má dostatok oblečenia a o niektorých veciach
nemala vedomosť.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca ohľadne určenia výšky
nedoplatku na zročnom výživnom  je dôvodné. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní bolo nesporne
preukázané, že otec v rozhodnom období plnil svoju vyživovaciu povinnosť pre mal. N. aj nad rámec
výživného stanoveného súdnym rozhodnutím.  Pokiaľ súd prvého stupňa zohľadnil plnenie si vyživovacej
povinnosti otca platením stravy pre maloletú vo výške 169,80 Eur v rozhodnom období, bolo jeho
rozhodnutie správne. Nezohľadnenia sumy 150 Eur za zaplatenie poplatku za lyžiarsky kurz pre
maloletú, ktorej zaplatenie otcom potvrdila i matka maloletej, však zo strany súdu prvého stupňa správne
nebolo. Zaplatenie tohto nákladu bez akýchkoľvek pochybností je v zmysle ustálenej súdnej praxe do
plnenia si vyživovacej povinnosti potrebné zahrnúť. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu
prvého stupňa, že platenie poplatkov otcom za maloletú za florbalový krúžok nie je nevyhnutný výdavok.
Naopak, je toho názoru, že pokiaľ maloletá vyvíja voľnočasovú aktivitu a venuje sa aktívne športu -
florbalu, za ktorý je potrebné platiť poplatok, ktorý otec sám platí (matka nepoprela, že by maloletá
uvedenú aktivitu vykonávala), je súčasťou plnenia si vyživovacej povinnosti otcom i vynaloženie tohto
výdavku , ktorý je potrebné, po jeho vyčíslení za rozhodné obdobie, od  zročného výživného odpočítať.
Súd prvého stupňa sa musí tiež zaoberať výdavkami (lyžiarsky výstroj, športové oblečenie na florbal,
oblečenie pre maloletú, atď. dokladované pokladničnými bločkami), ktoré otec mal vynaložiť pre maloletú
v rozhodnom období, t. j. od 01.03.2013 s tým, že každý jednotlivý jeho výdavok posúdi, či bol potrebný
pre maloletú vynaložiť, a či je možné ho zahrnúť do plnenia si vyživovacej povinnosti otca pre mal. dieťa
v rozhodnom období. Takýmito výdavkami však rozhodne nie sú náklady na mal. dieťa počas doby, keď
je v starostlivosti otca, prípadne náklady na dovolenku s otcom, dary pre dieťa a pod. Odvolací súd
nepovažuje za dostatočne odôvodnený záver pre nezohľadnenie výdavkov otca                          na
mal. N. len pochybnosti súdu prvého stupňa, či uvedené výdavky boli určené a využiteľné pre maloletú,
ktorý záver vyvodil len z tej skutočnosti, že matka tieto výdavky (bez ďalšieho) spochybnila. Na uvedené
tvrdenia otca o plnení si jeho vyživovacej povinnosti musí súd prvého stupňa vykonať dokazovanie.

Z tohto dôvodu mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o výške nedoplatku
na zročnom výživnom, preto jeho rozhodnutie v tejto časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie
konanie.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26P/19/2013", "guid": "5754669d-36e9-4a65-a0ee-fd3c9bb3d2a6:09b8df0b-acc8-487f-af8b-cc63f8e0ef13", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}