Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/169/2016 z 28. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. júna 2016, sp. zn. 5CoE/169/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4215211040.1 Krajský súd Nitra | 5CoE/169/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4215211040.1 | 2016-06-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 226 OSP, EP, § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 57 ods. 1 písm. c) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e7ed84e-6038-4893-b2cc-830f635f5a06 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4215211040.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/169/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215211040
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215211040.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 4, proti povinnému: L. V., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom O., R. XXXX, zomr. XX. XX.
XXXX, o vymoženie sumy 1 901,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 24. novembra 2015, č. k. 14Er/955/2015-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa, exekučný súd) uznesením zo dňa 24. 11. 2015, č.
k. 14Er/955/2015-29 vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom K. Mikszátha 268, Rimavská Sobota, pod sp. zn. 14Er/955/2015
(EX7936/2015) za neprípustnú a zároveň ju zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu
exekútorovi ich náhradu nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 47 ods. 3, §
57 ods. 1 písm. g, ods. 2, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 19, § 103 a 104
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V odôvodnení uznesenia súd poukázal na
to, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 23. 03. 2015 domáhal u súdneho exekútora vykonania
exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 1 901,78 eura, trov konania a trov
exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom
Sienkiewiczova 4, Bratislava, sp. zn. IA-C/0414/0038 zo dňa 11. 06. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 31. 07. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 08. 2014. Súdny exekútor požiadal dňa 15. 06. 2015
exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V rámci zisťovania podmienok konania súd
dotazom na Register obyvateľov SR zistil, že odporca Ján Beták zomrel v Nových Zámkoch dňa 01.
06. 2015. Odporca zomrel dňa 01. 06. 2015 a týmto dňom mu zanikla spôsobilosť byť účastníkom
konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky
konania, ktorý vedie vždy k zastaveniu konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd konanie zastavil.
Súd prvého stupňa uviedol, že súdny exekútor je oprávnený vykonávať exekúciu po udelení poverenia
na vykonanie exekúcie exekučným súdom, pričom v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku
určí spôsob jej vykonania (zrážky zo mzdy alebo iného príjmu, prikázanie pohľadávky z účtu v banke
a podobne). Exekútor môže exekúciu v jednom exekučnom konaní vykonať aj niekoľkými spôsobmi.
Účelom je uspokojenie pohľadávky oprávneného, v čo najkratšom čase, v rozsahu udeleného poverenia.
Súdny exekútor na výzvu súdu oznámil, že náhradu trov exekúcie nežiada priznať, súd preto vo
výroku uznesenia náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd v danom prípade nerozhodoval o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ale rovno o zastavení exekučného konania z dôvodu úmrtia
povinného.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, resp. aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom



rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že smrť poručiteľa
je právne relevantná skutočnosť, majúca za následok prechod dlhov poručiteľa na dedičov, t.j. dlhy
poručiteľa prechádzajú ex lege jeho smrťou a bez ďalšieho na dedičov. Smrť povinného je teda
objektívnou skutočnosťou, ktorú oprávnený v priebehu exekučného konania nemôže predpokladať. V
nadväznosti na § 37 Exekučný poriadok je zrejmé, že smrťou povinnosť založená exekučným vzťahom
nezaniká, pretože tieto povinnosti prechádzajú na dedičov, ktorí sa smrťou povinného stávajú subjektom
jeho práv a zároveň aj povinností, pričom veriteľ je oprávnený žiadať od dedičov uspokojenie svojich
pohľadávok, a to do výšky nadobudnutého dedičstva. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 18/2009. Rozhodnutie súdu považoval za arbitrárne. Súd svojim
postupom porušil právo na spravodlivý súdny proces účastníka konania a nijako sa nevysporiadal s
tým, že by mal v konaní pokračovať s dedičmi povinného poručiteľa. Ďalej poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 90/2013, sp. zn. 3 Cdo 308/2009, Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 252/04, sp. zn. II. ÚS 85/06. Zároveň mal za preukázané, že súd odňal účastníkovi možnosť
konať pred súdom, pretože nepostupoval v konaní s dedičmi tak, ako mu to ustanovuje zákon. Záverom
uviedol, že súd taktiež nesprávne zistil skutkový a právny stav veci a v tejto súvislosti poukázal na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 380/2013 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 90/2012.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., dňa 30. 03. 2015 domáhal
vykonania exekúcie voči povinnému na sumu 1 901,78 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, sp. zn. IA-C/0414/0038
zo dňa 11. 06. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 31. 07. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 08.
2014. Dňa 15. 06. 2015 súdny exekútor doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie voči povinnému. Exekučný súd následne preskúmaval podmienky konania, pričom
zistil, že povinný dňa 01. 06. 2015 zomrel. Exekučný súd vyzval súdneho exekútora na vyjadrenie sa,
či si uplatňuje trovy exekúcie. Následne exekučný súd vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že
exekúciu vyhlásil za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu úmrtia
povinného a zároveň exekúciu zastavil. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože
si žiadne neuplatnil.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
Preskúmavajúc správnosť napadnutého uznesenia exekučného súdu odvolací súd preskúmal obsah
spisu, pričom zistil, že povinný zomrel ako nemajetný a dedičské konanie bolo z tohto dôvodu zastavené
uznesením č. k. 5C/189/2015-29, Dnot 304/2015 zo dňa 26. 11. 2015. Exekučný súd preskúmavajúc
podmienky konania zistil, že povinný dňa 01. 06. 2015 zomrel a tento dôvod vyhodnotil ako dôvod
neprípustnosti exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g/ EP), ktorú zároveň zastavil.
Odvolací súd konštatuje, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by
postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa odvolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie
tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí
až po smrti zomrelého povinného; z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých
istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. Zastavenie exekúcie z
dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno
vykonať, preto neprichádza do úvahy. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu



vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie
- § 37 ods. 2 Exekučného poriadku, a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je
ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku odvolací súd tiež poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno
vykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody neuvedené v
predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Takými (inými) dôvodmi zastavenia
exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité okolnosti, ktoré súvisia napr. s právnymi úkonmi
účastníkov exekučného konania pred exekučným príkazom (napr. oprávnený sa vzdal práva na
vymáhanie priznaného práva alebo sa s povinným dohodol o pozhovení pred vykonaním exekúcie), s
uplynutím času (s premlčaním judikovaného práva, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, nie
je vynútiteľná exekúciou za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá), s námietkou o nepravdivosti
verejnej listiny podľa § 37 ods. 3, § 43 ods. 2 Exekučného poriadku, resp. podľa § 251 ods. 4 v spojitosti
s § 134 OSP, so zistením, že nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve povinného a pod., nie však zistenie, že
zomrelý povinný nezanechal majetok.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uzatvára, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z
dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 OSP), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto,
že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku),
ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku).
Exekučný súd vychádzajúc z uvedeného vec nesprávne právne posúdil, keď exekúciu zastavil podľa §
57 ods. 1 písm. g/ namiesto § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V tomto smere je nevyhnutné
poznamenať, že zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku má prednosť pred
zastavením exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, s čím sa prvostupňový súd
náležite nevysporiadal. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že konanie a rozhodovanie všeobecných
súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje
svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich
povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania
posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri
svojom rozhodovaní. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho
procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Taktiež je v tomto smere potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní náležite
nevyporiadal s otázkou, či v posudzovanom prípade existuje niektorý zo zákona predpokladaných
dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa v danej veci exekúciu zastavil len s poukazom na
ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pričom vo svojom rozhodnutí stručne uviedol, že
zisťovaním v Registri obyvateľov bolo zistené, že povinný zomrel a až následne po vydaní rozhodnutia
bolo zisťované, že povinný zomrel ako nemajetný.
Ďalším dôvodom zastavenia exekúcie, ktorý v konaní vyvstal je Späťvzatie návrhu na vykonanie
exekúcie oprávneným, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 19. 04. 2016. Oprávnený teda v
odvolacom konaní využil svoje oprávnenie disponovať s konaním, avšak je potrebné uviesť, že dôvod
na zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku má prednosť aj pred zastavením
exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že zastavenie exekúcie
navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam sa exekučný súd v ďalšom konaní bude zaoberať
existenciou dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ EP, pričom prihliadne
na majetkové pomery povinného pred smrťou a na výsledok dedičského konania (č. l. 38). Z
preskúmavaného rozhodnutia pritom nie je zrejmé, či boli zisťované majetkové pomery povinného
a aké sú závery takéhoto zisťovania, pretože uznesenie o zastavení dedičského konania je v spise
zažurnalizované až po rozhodnutí exekučného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustné a o zastavení
exekúcie. S poukazom na uvedené následne súd prvého stupňa rozhodne o zastavení exekúcie v
zmysle príslušných právnych predpisov, posúdiac pritom všetky dôvody na jej zastavenie a zásady ich
uplatňovania, pridŕžajúc sa pritom právneho názoru odvolacieho súdu (§ 226 OSP).
Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.