{"guid": "8d7d9f7d-93e1-4ca3-a239-935e404dcf09:05c794ab-926d-4cbf-b0fb-105f2fe9397e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2311010588.1", "spisova_znacka": "3To/2/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/2/2012 z 30. 1. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. januára 2012, sp. zn. 3To/2/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2311010588.1", "identifikacne_cislo": "2311010588", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Elena Ondrišová", "sudca_id": 202, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-ondrisova-202", "datum_vydania": "2012-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-1", "nazov": "§ 188 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2.pismeno-b,c", "nazov": "§ 188 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2.pismeno-b,c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-188"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-188"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/05c794ab-926d-4cbf-b0fb-105f2fe9397e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2311010588.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2311010588.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2311010588.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311010588
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311010588.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Vladimíra Tencera v trestnej veci proti obžalovanému Y. U. a spol., pre
zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.b/, písm.c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.a/
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona o odvolaní obžalovaných Y. U.
a Q. U. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 04.11.2011 sp. zn. 3T 142/2011 na verejnom
zasadnutí konanom dňa 31.01.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných Y. U., nar. XX.XX.XXXX, a Q. U., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa boli obžalovaní uznaní vinnými zo spáchania                   zločinu
lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.b/, písm.c/ Trestného zákona s poukazom na        § 138 písm.a/
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 27.01.2010 o 17.20 hod., po dohode aj s T. Y. (trestne stíhanom v samostatnom konaní sp.zn. 2Pv
302/2011), Y. U. a T. Y. vošli do záložne I. v P., na B. ulici číslo X so zamaskovanými tvárami, Y. U. namieril
pištoľou striebornej farby na L. H., majiteľa záložne, ktorý stál za bezpečnostným sklom a žiadal ho,
aby ich vpustil do priestoru pre obsluhu. L. H. to odmietol a spustil alarm. T. Y. s neznámym predmetom
rozbil bezpečnostné sklo na vitríne, poranil si pritom pravé predlaktie a vybral z nej niekoľko podložiek s
pripevnenými šperkami zo žltého kovu. Y. U. počas celej doby stále mieril pištoľou na majiteľa záložne
a aj sám pred odchodom vybral z rozbitej vitríny niekoľko podložiek so šperkami. Potom zo záložne
obaja vybehli smerom vľavo za budovu záložne, nastúpili do pripraveného a naštartovaného osobného
motorového vozidla modrej farby, ktoré riadil Q. U. a z miesta odišli. Počas úteku zo záložne smerom k
pripravenému autu postrácali časť odcudzených šperkov. L. H. odcudzením šperkov spôsobili škodu 16
047, 68 Eur, rozbitím vitríny a odcudzením podložiek spôsobili mu škodu vo výške 147 Eur.

Za to im boli uložené tresty:

Obžalovanému Y. U. podľa § 188 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona  trest odňatia
slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm.b/ Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému Q. U. podľa § 188 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona  trest odňatia
slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.



Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods.1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci a to:
kladivo s drevenou rúčkou, čierna pletená čiapka, čierne šuštiakové nohavice zn. Dickies, čierne
nohavice zn. Cherokke, čierna bunda zn. Grace, modrá šuštiaková bunda zn. Fila, čierne rukavice zn.
Dirtpaw, čierne rukavice zn. Monster energy, športová taška čierno-oranžovej farby, dve čierne látkové
kukly s otvorom na oči.

Podľa § 60 ods.6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.

Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku bol poškodený L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., ul. K. H. č.
XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní, ktorým sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku
a vrátenia veci súdu  I. stupňa.

Obžalovaný Y. U. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že
výpovede svedkov Y. Z. a T. Y. považujú za nedôveryhodné. Títo svedkovia sú absolútne nedôveryhodní,
nielen preto, že svojimi svedectvami si obaja kupujú nižší trest za svoje zločiny v konaní  o vine a
treste, ale aj pre zjavné rozpory a nepresnosti v ich svedeckých výpovediach. Vo vzťahu k svedkovi
T. Y. je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že jediným páchateľom, ktorý sa lúpeže v záložni I.
určite zúčastnil a jeho účasť na tejto lúpeži je preukázaná, je práve svedok Y.. Jeho jediného vcelku
presne popisuje svedok poškodený H. ako osobu, ktorá sa prebúrala cez bezpečnostné sklo do priestoru
vitríny s uloženým zlatom, a jeho označil pri rekognícii ako pravdepodobného vodiča unikajúcej tmavej
limuzíny z miesta činu svedok I.. Pritom dôveryhodnosť svedka-poškodeného H. nie je na rozdiel od
svedkov Z. a Y., ničím spochybnená, a jeho výpoveď bola aj s odstupom času veľmi detailná a presná.
Rovnako nemožno spochybňovať ani výpoveď svedka I., ktorý je policajtom, a teda schopnosť pozorovať
a uchovať si v pamäti podstatné črty pozorovaných osôb a javov má v pracovnej náplni, a bol k tomu i
cielene školený a vzdelávaný. Tento svedok spolu so svedkom-poškodeným H. sú jediné osoby, ktoré
unikajúcich páchateľov pri a po lúpeži videli na vlastné oči, pričom obidvaja popísali jednu z unikajúcich
osôb tak, že tento sa jednoznačne zhoduje s popisom svedka Y.. Ani jeden z nich však nepopísal
obžalovaného U. ako možného páchateľa.

Ďalším dôvodom podaného odvolania je chybné konanie súdu I. stupňa. Svedok Y. vypovedal v
prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní v rozdielnom procesnom postavení, čo spôsobilo
nepoužiteľnosť jeho výpovede v prípravnom konaní pre rozhodnutie súdu. Za nedostatok konania
považuje i skutočnosť, že aj keď v čase konania prvého hlavného pojednávania bol už svedok Y. vo
väzbe, na tento termín hlavného pojednávania nebol predvedený a jeho výsluch bol uskutočnený až
na ďalšom hlavnom pojednávaní. Tento postup súdu spôsobil, že svedkovia H. ako i I. pred svojou
výpoveďou na hlavnom pojednávaní resp. v priebehu nej nemohli byť priamo konfrontovaní s týmto
spolupáchateľom. Ak by sa takáto konfrontácia uskutočnila, bola by účasť obžalovaného na predmetnom
skutku ešte s vyššou určitosťou vylúčená.

Obžalovaný Q. U. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu taktiež poukazoval najmä
na nevieryhodnosť svedkov T. Y. a Y. Z.. Naopak výpovede svedkov L. H. a Y. I. bolo potrebné brať do
úvahy ako primárne dôkazné prostriedky, nakoľko ich výpovede je nutné považovať za najrelevantnejšie
výpovede vo vykonanom dokazovaní. V danom prípade, keď sa výpovede svedkov T. Y. a Y. Z.
rozchádzajú s výpoveďami svedkov L. H. a Y. I., mal súd za smerodajné považovať práve výpovede
svedkov L. H. a Y. I., a prísne kritickým spôsobom posudzovať výpoveď svedka T. Y. a Y. Z., o ktorých
dôveryhodnosti možno opodstatnene pochybovať, pričom ich motivácia takto vypovedať môže byť rôzna.
Vzhľadom na osobnosť svedkov T. Y. a Y. Z., ich predchádzajúci život, množstvo trestných činov, ktorých
sa dopustili, možno odôvodnene pochybovať o dôveryhodnosti ich výpovedí, preto je osobitne dôležité
skúmať, každú stránku ich výpovedí, ako aj ten fakt, že ich tvrdenia sú podporené aj inými dôkazmi
vykonanými v trestnom konaní. Z výpovede Y. Z. je pritom zrejmé, že tvrdenia o účasti obžalovaného na
predmetnej lúpeži sú len domnienky. Podľa názoru obhajoby vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno
výpovede týchto svedkov bez ďalšieho považovať za dostatočný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaných.
Ďalej poukázal na viaceré nezrovnalosti medzi výpoveďami týchto svedkov a to na nezrovnalosti medzi



výpoveďou T. Y. z prípravného konania a z hlavného pojednávania, čo sa týka príchodu do P. po
spáchanej lúpeži.  Ďalej vlastníctvo plynovej pištole použitej pri lúpeži a otázky ohľadne predaja zlata.
Záverom uvádza, že okrem výpovedí uvedených svedkov nebol prezentovaný žiadny dôkaz, ktorý by
preukazoval, že by sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil.

Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 ods. l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa    § 316 ods.
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. l.

Súd I. stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zistil správne skutočný stav veci, konanie
obžalovaných posúdil v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v zmysle § 168
ods. l Trestného poriadku.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že svedok T. Y. usvedčil oboch obžalovaných zo spáchania
trestnej činnosti. Vypovedal, že obžalovaný Y. U. poznal záložňu v P., pretože predtým si tam založil
zlatý náramok a bol si ho aj vyzdvihnúť. Táto skutočnosť bola v priebehu konania objektívne potvrdená
samotným svedkom L. H. - majiteľom záložne.

Ďalej svedok vypovedal, že jeden resp. dva dni pred dňom 27.01.2010 sa všetci traja stretli, pričom
obaja obžalovaní predostreli svoj plán na zmocnenie sa vecí zo záložne. Na tomto stretnutí sa rozprávali,
čo bude potrebné na realizáciu plánu, a rozdelili si aj úlohy. (Q. mal zabezpečiť prevoz na miesto a z
miesta činu, Y. sa mal postarať o obsluhu a on sám mal rozbiť vitrínu). Obžalovaný Y. U. mal použiť
plynovú  pištoľ na postrašenie obsluhy. Spoločné stretnutie vo P. v deň lúpeže, a to dňa 27.01.2010
okolo obeda, skončilo pobalením vecí  (kukly, rukavice, oblečenie, pajser) a ich naložením do auta
Q. zn. B. L.. Týmto autom prešli približne 500 m vzdialenosti od domu Q. k autu zn. H., ktoré bolo
zaparkované vo P.. Do tohto auta preložili pripravené veci,           v pneuservise vymenili pneumatiky,
a išli do P. cez obec P.. Po vojdení do záložne obžalovaný Y. U. namieril na obsluhujúceho pána pištoľ,
tento sa však zasmial a povedal, že sa nebojí, lebo sklo je nepriestrelné. Na to sám svedok začal
rozbíjať vitrínu a vyberať podložky so zlatými predmetmi. Porezal si pritom pravú ruku na predlaktí. Táto
skutočnosť je tiež potvrdená lekárskym záznamom. Po svedkovi začal vyberať zlato aj obžalovaný Y.
U.. Po vybehnutí zo záložne sa obžalovaný Y. U. pošmykol a spadol, pričom mu popadalo aj zlato,
následne ho pozbieral, a utekal k autu. Je nutné uviesť, že jedine svedok T. Y. vedel, kto sa spolu s ním
trestného činu dopustil. Svedok - poškodený L. H. a svedok Y. I. videli len zamaskované osoby a vodiča
vozidla. Obaja svedkovia objektívne mali možnosť vidieť obžalovaných až cca po jednom roku, kedy
bolo proti ním vznesené obvinenie a boli vzatí do väzby. Okrem opoznania obžalovaných svedkovia
potvrdili všetky skutočnosti, uvádzané T. Y. o priebehu lúpežného prepadnutia. Skutočnosti, uvádzané
T. Y., odohrávajúce sa po skončení lúpežného prepadnutia, sú potvrdené výpoveďami obžalovaných
a to, že zlato vážili u obžalovaného Q. U., spolu išli za Y. Z. a pokúsili sa zlato predávať, svedkom Y.
Z., zápisnicou o domovej prehliadke - u obžalovaného Q. U. v rodinnom dome vo P. v igelitovej taške
boli nájdené dve čierne látkové kukly a vo vozidle značky B. L. bolo nájdené kladivo, čierna pletená
čiapka, šuštiakové nohavice, čierne nohavice, čierna bunda, športová taška. Podľa názoru krajského
súdu nadväznosť dôkazov na výpoveď svedka T. Y. vytvára ucelenú štruktúru na základe ktorej je možné
vinu obžalovaných považovať za preukázanú. Bolo by nelogické, ak by obžalovaní, pokiaľ by trestný
čin nespáchali, pripustili, aby sa u obžalovaného Q. U. vážilo zlato, následne obžalovaný Y. U. zlato
predával a obžalovaný Q. U. schovával veci použité na spáchanie trestného činu.

Krajský súd preto považuje vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa za správne a zákonné a v
podrobnostiach poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku.

V súlade so zákonom súd I. stupňa konanie obžalovaných právne posúdil ako zločin lúpeže podľa §
188 ods.1, ods.2 písm.b/, písm.c/ Trestného zákona s odkazom na § 138 písm.a/ Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.



Taktiež súd I. stupňa rozhodol v súlade so zákonom, keď obžalovaným uložil nepodmienečné tresty
odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody diferencovane
u obžalovaného Y. U. a Q. U.. Vychádzal pritom z ustanovenia § 34 ods.4 Trestného zákona a prihliadol
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu obžalovaných, ich
pomery a možnosť ich nápravy.

V súlade so zákonom je aj uložený trest prepadnutia veci v zmysle ustanovenia § 60 ods.1 písm.a/
Trestného zákona a taktiež postup podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku.

Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, odvolania
obžalovaných ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/142/2011", "guid": "dda1f2bb-3516-424d-b5aa-ec7f5626709c:f3059dc0-9943-4278-af11-dc24bafc0f24", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "8d7d9f7d-93e1-4ca3-a239-935e404dcf09:9890d742-c199-4b05-a217-c5b5ecb17427", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2311010588.1", "spisova_znacka": "3To/2/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/2/2012 z 30. 1. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2311010588.1"}], "citovane_v": []}