Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/70/2013 z 19. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 19. marca 2014, sp. zn. 11S/70/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4013200479.1 Krajský súd Nitra | 11S/70/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4013200479.1 | 2014-03-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fdd0a4a2-e3db-4ce2-b9f4-335a97d9bf75 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4013200479.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/70/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200479
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013200479.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek
senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických
informácií, Suché Mýto 19, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., Búdková
4, Bratislava, proti žalovanému: Starosta Obce Moča, Moča 168, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho
rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa 12. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12. mája 2013,
ako i fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13.
apríla 2013 podľa § 250j ods. 2, písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 29. 05. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 12. 05. 2013, ako i fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo
doručené žalobcovi dňa 13. 04. 2013 a ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným
žalobcom. V podanej žalobe žalobca uviedol, že žalovaného žiadal e-mailom zaslaným dňa 27. 03. 2013
o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. Predmetná žiadosť bola podpísaná
zaručeným elektronickým podpisom pre vylúčenie pochybností.

Žalovaný v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní od doručenia žiadosti (27. 03. 2013), t. j.
najneskôr do 10. 04. 2013 požadované informácie nesprístupnil a ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí
prístupu k týmto informáciám. S poukazom na ust. § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení
neskorších predpisov, preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 13. 04. 2013 (ust. § 18 ods. 3 vyššie citovaného zákona). Proti prvostupňovému fiktívnemu
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré zaslal žalovanému e-mailom dňa 25. 04. 2013 a ktoré bolo
taktiež podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom navrhoval prvostupňové rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolací orgán v zákonom stanovenej lehote nerozhodol, v dôsledku
čoho sa má s poukazom na ust. § 19 ods. 3 vyššie citovaného zákona za to, že vydal fiktívne rozhodnutie,
ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho
orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013. Žalobca mal za to, že napadnutým rozhodnutím
bol ukrátený na svojich právach tým, že žalovaný mu odmietol sprístupniť informácie bez toho, aby
mal na to oporu v zákone. Ako dôvod nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol
nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Informácie,
ktoré žalobca požadoval, nespadali do rámca ust. § 8 až ust. § 11 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože



nešlo o utajované skutočnosti, resp. skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodného
tajomstva, či niektorých ďalších informácií, ku ktorým možno obmedziť prístup. Žalovaný požadovanými
informáciami disponuje a neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. V prípade, ak bol
žalovaný toho názoru, že je daný dôvod na odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti,
mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, čo sa však nestalo, a preto došlo k
vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré je v celom rozsahu nepreskúmateľné (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03. 05. 2011). V závere žaloby žalobca uviedol, že je daný dôvod na
zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,
a to podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ OSP, resp. i podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b/ OSP a ust. § 250j
ods. 3 OSP. V podaní zo dňa 13. 11. 2013 si žalobca vyčíslil náhradu trov konania v sume 275,94 eur.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12. 09. 2013 žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodne
podanú zamietol. Uviedol, že pri kontrole doručenej elektronickej pošty na emailovej adrese
moca@slovanet.sk v priečinku nevyžiadaná pošta bola prijatá správa
odoslaná z adresy CENTRUM CEI /centrum.cei.sk@gmail.com/ označená ako „Žiadosť (KN)“ s textom: „V prílohe Vám zasielam žiadosť o informácie, podpísanú
zaručeným elektronickým podpisom“. Poznamenal, že jeho počítač nevedel prílohu k tomuto emailu
otvoriť, nakoľko žalobca zvolil málo používaný formát, a preto sa nedozvedel o akú spoločnosť sa jedná
a aké informácie žiada. Z uvedeného označenia textu nebolo zrejmé, že žiadateľ žiada o poskytnutie
informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. Vyjadril ľútosť nad tým, že záležitosť bola hneď postúpená
súdu, pričom stačilo len zmeniť formát, prípadne zaslať požiadavku písomne alebo faxom. Ďalej uviedol,
že si nie je vedomý toho, že by vedome odmietol žalobcovi prístup k informáciám. V závere svojho
vyjadrenia konštatoval, že nedisponuje certifikátom pre zaručený elektronický podpis.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal
v rozsahu dôvodov podanej žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného
doručené žalobcovi dňa 12. 05. 2013, ako i konanie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu,
ktoré nasledovalo po podaní žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií dňa 27. 03. 2013 a dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná, preto obe fiktívne rozhodnutia oboch správnych orgánov zrušil z
dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa ust. 250j ods. 2 písm. d/ OSP a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania, pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2
OSP (návrh žalobcu na prejedanie veci bez nariadenia pojednávania a súhlas žalovaného s takýmto
prejednaním veci, ktoré nie je v rozpore s verejným záujmom), rozsudkom , ktorý dňa 20. 03. 2014
verejne vyhlásil (§ 246c ods. 1 a § 156 ods. 1 a 3 OSP).

Žalovaný v predmetnej veci nepredložil súdu administratívny spis, preto súd vychádzal z dôvodov
podanej žaloby, z jej príloh, ktoré predložil žalobca a z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.
09. 2013 k podanej žalobe.

Zo žiadosti o sprístupnenie informácii zo dňa 21. 01. 2013 (súčasťou ktorej je i rozdeľovník) vyplýva,
že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal obce patriace do obvodu Krajského súdu v Nitre
o sprístupnenie informácie :

-o počte obyvateľov príslušnej obce k 31. 12. 2011, k 31. 12. 2012,

-o rozlohe obce a o počte a zozname území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a

-území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území
obce, pričom túto žiadosť podpísanú zaručeným elektronickým podpisom zaslal na mailovú adresu
„moca@slovanet.sk “. Obec Moča ako povinná osoba na podanú žiadosť
žiadnym spôsobom nereagovala, v dôsledku čoho sa predpokladalo, že vydala rozhodnutie (tzv.
fiktívne), ktorým žiadané informácie odmietla sprístupniť a žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu podal odvolanie zo dňa 17. 04. 2013 proti fiktívnemu rozhodnutiu prvostupňového správneho



orgánu, ktoré mu malo byť doručené dňa 13. 04. 2013, v ktorom žiadal žalovaného, aby fiktívne
rozhodnutie zrušil a vec vrátil povinnej osobe na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie podpísané
zaručeným elektronickým podpisom bolo zasielané žalovanému na vyššie uvedenú mailovú adresu dňa
25. 04. 2013, pričom žalovaný na podané odvolanie žiadnym spôsobom nereagoval, nevydal o ňom
písomné rozhodnutie a z toho dôvodu s poukazom na ust. § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení
neskorších predpisov sa predpokladá sa, že vydal (fiktívne) rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a
napadnuté rozhodnutie potvrdil. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia tohto
fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré mu bolo doručené 12. 05. 2013 (ust. § 19 ods. 3, druhá veta
za bodkočiarkou vyššie citovaného zákona).

Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje podmienky,
postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Podľa § 2 ods. 1 vyššie citovaného zákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu
alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli
zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania
žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a
získanie zverejnenej informácie.

Podľa § 14 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa § 17 ods. 1 vyššie citovaného zákona, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví
bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa
odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje
informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a/, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 18 ods. 3 vyššie citovaného zákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla
alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce
(primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje
vedúci ústredného orgánu štátnej správy.



Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací
orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a
napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí
lehoty na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podanie možno
urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také
podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch
dní.

Podľa § 47 ods. 1 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu žalovaného v súvislosti so žiadosťou žalobcu podanou
prostredníctvom právneho zástupcu o sprístupnenie požadovaných informácií podľa zákona č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov, ktorá bola povinnej osobe (obci) zaslaná mailovým podaním
dňa 27. 03. 2013.

V preskúmavanej veci súd vychádzal z obsahu žaloby a pripojených listín a zistil, že žiadosť žalobcu zo
dňa 21. 01. 2013 o sprístupnenie informácií bola zaslaná povinnej osobe dňa 27. 03. 2013 na vyššie
označenú mailovú adresu „moca@slovanet.sk “, čo žalobca preukazoval
predložením dôkazu o hromadnom zaslaní elektronických podaní zo dňa 27. 03. 2013 s označením
„ziadost (KN)“. Doručenie žiadosti potvrdil i žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe tvrdiac, že jej prílohy
sa nedali otvoriť, a teda nevedel, o aké informácie žalobca žiada. Tu je potrebné poukázať na ust. § 14
ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ktoré umožňuje podanie žiadosti
o sprístupnenie informácií i elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom ako
i na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré
umožňuje urobiť podanie (teda i podať žiadosť o sprístupnenie informácií) i elektronickými prostriedkami
a podpísať ho zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Ustanovenie § 14 ods. 1
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov je teda formulované širšie a umožňuje využitie
rôznych foriem podania žiadosti o sprístupnenie informácií za podmienky, že tieto žiadosti sú realizované
technicky vykonateľným spôsobom.

Za technicky vykonateľný spôsob podania žiadosti je potrebné považovať i podanie realizované
elektronickou formou, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom využitie tejto formy
komunikácie medzi žiadateľom o poskytnutie informácie a povinnou osobou zákon č. 211/2000 Z.
z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov nepodmieňuje zriadením elektronickej podateľne. Žalobcovi
preto nemožno vytýkať voľbu formy podania jeho žiadosti elektronickými prostriedkami, ktorá bola
podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, čo ani nebolo v konaní sporné. Správny orgán je teda
povinný prijať podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom a zo žiadneho právneho predpisu
nevyplývajú výnimky, v zmysle ktorých by správny orgán mohol neprijať podanie urobené účastníkom
konania v zákonom dovolenej forme. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení podľa názoru súdu
vyplýva, že fyzické osoby alebo právnické osoby sú oprávnené podať, resp. doručiť povinnej osobe
(ktorou je i obec) podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov podanie



(teda i žiadosť o sprístupnenie informácií aj elektronickou formou) podpísané zaručeným elektronickým
podpisom v zmysle príslušných právnych predpisov. Žiadny právny predpis neustanovuje výnimku
pre obce ako orgány územnej samosprávy z povinnosti prijať i takéto podania a vytvoriť si technické
podmienky na ich prijatie.

V predmetnej veci súd vychádzal z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález v
konaní pod sp. zn. III. ÚS 7/07 a sp. zn. II. ÚS 150/2008), ktorá sa zaoberala obdobnou problematikou
v súvislosti s podaniami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom a povinnosťou štátnych
orgánov zakotvenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konať iba na základe ústavy, v jej
medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, z čoho možno vyvodiť príkaz adresovaný
všetkým štátnym orgánom prijať každé podanie realizované zákonom predpokladanou a ustanovenou
formou. Úpravou čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa teda ustanovuje jedna zo základných zásad,
resp. princípov materiálneho právneho štátu „čo nie je dovolené, je zakázané“ a tento princíp sa adresuje
orgánom štátu.

Pri výklade a uplatnení čl. 2 ods. 2 Ústavy SR je však opodstatnené uprednostnenie extenzívneho
výkladu pred doslovným výkladom, pri ktorom by sa ponúkala príležitosť na vyňatie orgánov územnej
samosprávy spod príkazu zakotvenom v tomto článku. V súvislosti s potrebou extenzívneho výkladu čl.
2 ods. 2 Ústavy SR možno poukázať na právny názor vyjadrený v uznesení Ústavného súdu ČSFR zo
dňa 09. 06. 1992 v konaní pod sp. zn. I. ÚS 191/92 v zmysle ktorého „verejnou mocou je taká moc,
ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane.
Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a
súdnej a za určitých podmienok ju môže vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre
určenie, či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o
právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do
týchto práv a povinností zasahovať.“

Vyššie uvedenej zásade (princípu) v materiálnom právnom štáte nemôžu potom podliehať iba orgány
štátu, ale musia sa jej podriadiť všetky orgány verejnej moci, čo znamená, že ju treba interpretovať
a vysvetľovať v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR pomocou extenzívneho výkladu ako zásadu, ktorej
podlieha činnosť všetkých orgánov verejnej moci. Úprave čl. 2 ods. 2 Ústavy SR potom podliehajú nielen
štátne orgány, ale všetky orgány verejnej moci, ktoré Slovenská republika na svojom území zriadila a
poverila vykonávaním verejnej moci, vrátane orgánov územnej samosprávy, ktoré musia postupovať pri
uplatnení svojich právomocí v súlade s týmto ústavným článkom.

Na základe uvedeného potom možno konštatovať, že pokiaľ má žalobca právo podať žiadosť
o poskytnutie informácií elektronickou formou, teda elektronickými prostriedkami so zaručeným
elektronickým podpisom, čo mu zákon umožňuje, tomuto jeho právu korešponduje povinnosť správneho
orgánu, teda i orgánu územnej samosprávy prijať takéto podanie uskutočnené spôsobom, ktorý zákon
predpokladá, resp. ustanovuje a vytvoriť si technické podmienky na jeho prijatie.

Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu bola potom žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií
doručená povinnej osobe (obci) technicky vykonateľným spôsobom a táto bola povinná v zmysle
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov na túto žiadosť reagovať, t. j. buď
poskytnúť požadované informácie, resp. vydať rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií.
Nakoľko príslušný správny orgán takýmto spôsobom nereagoval, teda informácie nesprístupnil, ani
nevydal rozhodnutie o ich nesprístupnení, došlo k vzniku fikcie vydanie rozhodnutia v tom zmysle, že
povinná osoba, teda správny orgán prvého stupňa vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť
požadované informácie. Proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, čo preukazoval
predložením podania zo dňa 17. 04. 2013, označeného ako odvolanie, ktoré bolo elektronickou formou
zaslané na mailovú adresu „moca@slovanet.sk “ a žalovaný mal povinnosť
rozhodnúť o tomto podanom odvolaní do 15 dní odo dňa jeho doručenia, čo bolo 25. 04. 2013 podľa
dôkazu o hromadnom zaslaní elektronických podaní označenom ako „odv KN“. Nakoľko žalovaný



takto nereagoval, opätovne došlo ku vzniku fikcie v tom zmysle, že vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým
odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013, evidentne nespĺňa a
vzhľadom na svoju povahu ani nemôže spĺňať náležitosti riadne odôvodneného rozhodnutia (neobsahuje
členenie na výrok, odôvodnenie, poučenie, absentuje výrok, v ktorom by bol úplne presne, jasne a
stručne formulovaný záver rozhodnutia správneho orgánu) v zmysle ust. § 47 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a takéto rozhodnutie je už svojou povahou
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo samo osebe zakladá zákonný dôvod na jeho zrušenie.
Jadrom každého rozhodnutia správneho orgánu je jeho výrok, v ktorom sa určujú konkrétne práva a
povinnosti a ktorý musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke,
ktorá je predmetom rozhodnutia. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať
nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobode informácií, ale naopak
jeho účelom bolo poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie
informácií a táto ostala nečinná.

V danej veci žalobca za žalovaného označil „Obec Moča“, ktorá je osobou povinnou sprístupňovať
informácie, a to podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
Zároveň však ale zo znenia ust. § 19 ods. 2 vyššie citovaného zákona vyplýva, že ak ide o rozhodnutie
obecného úradu rozhoduje o odvolaní starosta obce, resp. primátor mesta. Za žalovaného v súdnom
konaní treba považovať starostu obce Moča s poukazom na ust. § 250 ods. 4 OSP, ktoré jasne definuje
žalovaného v konaní správneho súdnictva podľa druhej hlavy piatej časti OSP . Uat. § 250 ods. 4 OSP
má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní. Nesprávne označenie
žalovaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne
identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby (rozhodnutie NS SR sp.
zn. 4 Sžo 19/2011).

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho
správneho orgánu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013, pričom zároveň zrušil i prvostupňové
fiktívne rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 13. 04. 2013 (ktoré taktiež nemá náležitosti vyžadované v
ust. § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), a to podľa ust.
§ 250j ods. 2 písm. d/ OSP z dôvodu nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom sú správne orgány viazané právnym názorom súdu
(§ 250j ods. 7 OSP).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1, veta tretia OSP tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia, nakoľko bol toho názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v
okolnostiach daného prípadu, ako aj v okolnostiach na strane samotných účastníkov konania.

I keď v predmetnej veci je potrebné obligatórne zastúpenie advokátom, táto skutočnosť ešte neznamená,
že by súd úspešnému žalobcovi mal vždy automaticky priznať náhradu trov konania, najmä za situácie,
keď informácie, ktoré žalobca požadoval prostredníctvom zvoleného advokáta, sú verejne prístupné
na webových stránkach inštitúcií, ktoré týmito informáciami disponujú (napr. na webovej stránke
Slovenského štatistického úradu sú k dispozícií okrem iného i údaje o počte obyvateľov každej obce
a údaje o počte obyvateľov obcí sa nachádzajú i na stránke Združenia miest a obcí Slovenska, údaje
o mokradiach chránených Dohovorom o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým
ako biotopy vodného vtáctva (1971), tzv. (Ramsarský dohovor) sú prístupné na webovej stránke Štátnej
ochrany prírody SR). Pri rozhodovaní o trovách konania súd musel vziať do úvahy i tú skutočnosť, že zo
strany žalobcu sa jedná o hromadne podané mailové žaloby, ktoré možno považovať za formulárové,
nakoľko sú v podstate skutkovo i právne rovnaké (odlišujú sa len identifikačnými údajmi žalovaných
obcí a drobnými odchýlkami vyplývajúcimi zo skutkového stavu v konkrétnej obci), čo znižuje právnu
i technickú náročnosť ich vyhotovenia, pričom žalobca si v každej veci uplatňuje plnú náhradu trov
konania.



S poukazom na všetky tieto dôvody súd úspešnému žalobcovi náhradu trov konania to podľa ust. § 250
ods. 1, veta tretia OSP nepriznal.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).