Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/261/2015 z 24. 11. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 24. novembra 2015, sp. zn. 13CoE/261/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7614215054.1
Krajský súd Košice | 13CoE/261/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7614215054.1 | 2015-11-24 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 103 OSP, § 104 OSP, § 251 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a418ced-1f7e-4ea4-b108-2dfaae79ff8e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7614215054.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/261/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614215054
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7614215054.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: K., s.r.o., K. XX, XXX XX G., zastúpený
spoločnosťou M. s.r.o., K. XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX proti povinnému: A. Y., nar. X.X.XXXX,
bytom XXX XX V. č. 49, okres S. o vymoženie pohľadávky vo výške 46,80 eur s prísl., vedenej pred
súdnym exekútorom Z.. V. H., Exekútorský úrad L. XX, XXX XX G., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 1.12.2014, č.k. 9Er/778/2014-10, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 1.12.2014, č.k.
9Er/778/2014-10 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekučné konanie a  žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa uznesenie odôvodnil tým, že dňa 28.8.2014 mu bola predložená žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. zo dňa 26.6.2006,
spis. zn. SR XXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.7.2006 a vykonateľnosť dňa 14.7.2006.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 20.6.2005. Súd citoval § 103,
§ 104 ods. 1 veta prvá, § 159 ods. 3, § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „O.s.p.“) a uviedol, že v registri „Er“ súdu prvého stupňa bolo zistené, že pod sp. zn. 14Er/
15/2007 bolo vedené exekučné konanie vo veci rovnakých účastníkov pre vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 350,86 eur s prísl. priznanej totožným exekučným titulom - rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., č. N.6 zo dňa 26.6.2006. Uznesením
zo dňa 12.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2012, tunajší súd exekúciu zastavil.
Dôvodom zastavenia exekúcie bola skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky. Predmetné rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 29.2.2012 potvrdené. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že o exekúcii
vedenej na základe totožného exekučného titulu vo veci rovnakých účastníkov už bolo tunajším súdom
v konaní, sp. zn. 14Er/15/2007 právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o prekážku res iudicata. Keďže ide
o neodstrániteľnú prekážku konania, súd konanie zastavil.  O trovách konania rozhodol v zmysle § 146
ods. 1 písm. c) O.s.p..

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že
účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny
exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučný súd rozhoduje
výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami má byť buď vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia.
Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia
rozhodol o zastavení exekučného konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.1.2013, sp. zn. 7Cdo/108/2012, podľa ktorého uvedeným postupom súdov (zastavením
exekučného konania namiesto rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie) bola oprávnenému odňatá možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré
zodpovedajú konkrétnemu štádiu exekučného konania. Súdy teda neprípustne preskočili postup podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku
v procesnej situácii, v ktorej neboli dané predpoklady na takýto postup. Oprávnený zastával názor, že
v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením
o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, aplikovať zásadu res iudicata. Na
vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie
skončí z procesných dôvodov, ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a aby bolo o tejto veci
rozhodnuté. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon
už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá meritum veci, o ktorom by sa rozhodovalo.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Z pripojených spisov súdu prvého stupňa (9Er/778/2014 a 14Er/15/2007) odvolací súd zistil, že v tej istej
veci prebehlo už na súde prvého stupňa konanie, vedené pod sp. zn. 14Er/15/2007 a bolo skončené
právoplatným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.12.2011, č.k. 14Er/15/2007-28
v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.2.2012, č. k. 13CoE/23/2012-44, ktorým
bola v konečnom dôsledku exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2012.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia
ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Z cit. ustanovení O.s.p. vyplýva, že podmienky
konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Z § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré
sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku
podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienok exekučného konania, súd je
povinný exekučné konanie zastaviť, a to s prihliadnutím na § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251
ods. 4 O.s.p.. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by

upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 O.s.p.,
ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej (res iudicata) dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené
všetky tri podmienky, a to: 1.) začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté,
2.) začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3.) a o tej istej veci.

Tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom
exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Vec, o ktorej už bolo v inom exekučnom
konaní právoplatne rozhodnuté, je pritom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku.

Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo
preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený
môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny
exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný
titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej
strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený
už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj
s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážka res iudicata
zakladá, z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nepredstavuje prekážku
veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého
exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného
poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, prekážku
res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné
konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto
meritórneho rozhodnutia.

V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, bolo zistené, že medzi
rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožným povinným) bolo už v minulosti vedené konanie
na Okresnom súde Spišská Nová Ves pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade
rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením
súdu prvého stupňa v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, ktorým bola exekúcia zastavená.
Odvolací súd sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje.

Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie preto predstavuje pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo
medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade rovnakého exekučného
titulu, prekážku res iudicata.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.