Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/101/2014 z 9. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. marca 2014, sp. zn. 6Co/101/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1513206567.1 Krajský súd Bratislava | 6Co/101/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1513206567.1 | 2014-03-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 108 OZ, § 760 OZ, predpis č. 168/1996 Z. z., § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z., § 853 ods. 1 OZ, § 563 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3697455d-e2bd-4306-80ee-a2e1b8ecb895 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1513206567.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/101/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513206567
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513206567.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu
JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
a. s., Olejkárska 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Nám. Martina Benku ul. č. 9,
Bratislava, proti žalovanému: X. Q., W. F. N. G.. Č.. XX, F., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou
H. T., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eur, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 9. januára 2014, č. k. 12C 433/2013-23, pomerom hlasov 3:0,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 50,50 eur a trov konania z titulu cestovného 0,50 eur a úhrady pri
nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 50 eur. Súd prvého stupňa žalovanej nepriznal náhradu
trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný dňa 14. 3. 2011 cestoval dopravným
prostriedkom žalobcu, linkou č. 37 - autobusom a pri kontrole sa nevedel preukázať platným
cestovným lístkom. Tento deň pri kontrole cestovných lístkov bol žalovaný zároveň vyzvaný k
zaplateniu ceny cestovného lístka a úhrady, čo je zaznamenané aj v hlásení o porušení tarifných a
prepravných podmienok č. 11114042. Po právnej stránke súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 9 písm. b/, § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z. z. ako aj § 100 ods. 1 a § 108 Obč. zák.
Uviedol, že jednoročná premlčacia doba, v ktorej sa premlčujú práva z prepravy (§ 108 Obč. zák.), začala
plynúť dňom 14. 3. 2011 a uplynula dňom 14. 3. 2012. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až
dňa 5. 3. 2013, teda oneskorene. Keďže opatrovníčka žalovaného sa premlčania dovolala, súd prvého
stupňa žalobcovi premlčaný nárok nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). S poukazom na
tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá v
časti úhrady pri nepreukázaní sa cestovným lístkom vo výške 50 eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol,
že nakoľko žalovaný sa dňa 14. 3. 2011 na linke MHD č. 37 na výzvu revízora nepreukázal platným
cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku
mestskej hromadnej dopravy v F. a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v F. mu vznikla povinnosť
zaplatiť cestovné 0,50 eur a úhradu 50 eur. Povinnosť žalovanej zaplatiť úhradu za nepreukázanie sa
cestovným lístkom podľa žalobcu vznikla v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14



ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, a teda nepatrí medzi práva
z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o cestnej doprave neustanovuje
premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, mal žalobca za to, že
v takomto prípade je namieste použiť § 101 Obč. zák., čo znamená, že pohľadávka vo výške 50 eur
nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Žalobca v závere svojho
odvolania poukázal na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v
ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach vyhovel jeho odvolaniu.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba,
pričom, toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§
760 až § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie
ktorého platí § 106 Obč. zák. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v jednoročnej
premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z §
760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle
zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Tento nárok totiž taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle §
760 Obč. zák., hoci v ňom nie je výslovne uvedený. Zák. č. 168/1996 Z. z. je verejnoprávnym predpisom,
ktorý okrem iného upravoval aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy.
Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvého stupňa, ktorý otázku premlčania nároku dopravcu
na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným (§ 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z.) posúdil na
základe analógie legis (§ 853 ods. 1 Obč. zák.) podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, teda podľa ustanovenia § 108 Obč. zák., pretože zák. č.
168/1996 Z. z. premlčanie uvedeného nároku osobitne neupravuje. Zároveň neupravuje ani začiatok
plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a úhradu za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom. Súd prvého stupňa preto aj v tomto prípade správne aplikoval ustanovenie § 563
Obč. zák., v zmysle ktorého dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ -
dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom pritom nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné
prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný cestoval dňa 14. 3. 2011 v F. na linke MHD
č. 37 bez cestovného lístka. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok z toho istého
dňa vyplýva, že žalovaný odmietol zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného
0,50 eur a postihu 50 eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na
uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 15. 3. 2011a uplynula dňom 14. 3. 2012.
Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 5. 3. 2013, t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej
doby v zmysle § 108 Obč. zák. Keďže opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania (č. l. 20),
súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobcovi premlčané právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná
veta Obč. zák.).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného
lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie úhrady
pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na
základe zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD resp. z jej porušenia.
U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda je jednoročná.

Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn.
14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu žalobcu vyhovel,
odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných odvolacích
senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania prezentovaným v týchto
rozhodnutiach. Zároveň odvolací súd dodáva, že práve z dôvodu rozdielneho právneho posúdenia
skutkovo totožných vecí občianskoprávne kolégium Krajského súdu v F. vo vzťahu k otázke posúdenia
premlčania nárokov zo zmluvy o preprave osôb v prostriedkoch MHD (cestovné a úhrada) prijalo
zjednocujúce stanovisko, z ktorého odvolací súd v tomto rozhodnutí vychádzal.



Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá
žaloba o zaplatenie 50 eur z titulu úhrady pri nepreukázaní sa cestovným lístkom, ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti cestovného 0,50 eur, nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.