Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Cbi/82/2005 z 13. 3. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. marca 2011, sp. zn. 52Cbi/82/2005, ECLI:SK:KSBB:2011:6005201945.8 Krajský súd Banská Bystrica | 52Cbi/82/2005 | ECLI:SK:KSBB:2011:6005201945.8 | 2011-03-13 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory Citované ustanovenia: § 80 OSP, § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 265 ObZ, § 4 ods. 1 písm. a) ZKV Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/153bf2f3-e64b-4214-a320-de33fe6956eb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6005201945.8 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Cbi/82/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6005201945
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6005201945.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobkyne
JUDr. Alena Balážová so sídlom Pernikárska 8, 010 01 Žilina, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu
KTO SLOVAKIA, s. r. o. „v konkurze", 966 61 Hodruša -Hámre 314, IČO:35800470 proti žalovanému
SANDRIK 1895, s. r. o., 966 61 Hodruša - Hámre č. 314, IČO:360386444, zastúpeného advokátom
JUDr. Ivom Osvaldom so sídlom Advokátska kancelária Trhová č. 1, 960 01 Zvolen o určenie neplatnosti
právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 390,47 eur na účet právneho
zástupcu žalovaného č. účtu:XXXXXXX/XXXX, VS:XXXXXXXX vedený vo M., a. s. D..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25. 7. 2005 domáhala určenia, že kúpna zmluva uzavretá
dňa 12. 3. 2003 medzi predávajúcim SANDRIK 1895, s. r. o., Hodruša - Hámre a kupujúcim KTO
SLOVAKIA, s. r. o. „v konkurze“, Hodruša -Hámre je neplatným právnym úkonom a žalobca a žalovaný
sú povinní plniť vzájomné vydanie. V priebehu konania žalobkyňa upravila petit návrhu a žiadala, aby
súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 12. 3. 2003 medzi žalovaným ako predávajúcim - spoločnosťou
SANDRIK 1895, s. r. o., Hodruša - Hámre a kupujúcim KTO SLOVAKIA, s. r. o. „v konkurze“, Hodruša
-Hámre 314 je absolútne neplatný právny úkon.

Žalobca - spoločnosť KTO SLOVAKIA, s. r. o. so sídlom Hodruša -Hámre, za neho správkyňa konkurznej
podstaty JUDr. Alena Balážová je povinná do 10 dní odo dňa právoplatnosti vydať k rukám štatutára
spoločnosti SANDRIK 1895, s. r. o., Hodruša - Hámre Drôtový vyiskrovací stroj ROBOFIL 290 EMC
výrobného čísla XXXXXX, rok výroby XXXX.

Žalovaný - spoločnosť SANDRIK 1895, s. r. o. so sídlom Hodruša - Hámre je povinný do 10 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku vydať žalobcovi - spoločnosti KTO SLOVAKIA, s. r. o. „v konkurze“ so
sídlom Hodruša -Hámre sumu 139.414,46 eur na účet žalobcu vedený v H., a. s. pobočka D., číslo
účtu:XXXXXXXXXX/XXXX.

V odôvodnení žaloby žalobkyňa uviedla, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 5.
9. 2003 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti KTO SLOVAKIA, s. r. o. so sídlom Hodruša
-Hámre. Súd ustanovil za správkyňu konkurznej podstaty JUDr. Alenu Balážovú. Dňa 12. 3.
2003 uzavrela spoločnosť SANDRIK 1895, s. r. o. so sídlom Hodruša - Hámre ako predávajúci so
spoločnosťou KTO SLOVAKIA, s. r. o. ako kupujúcim kúpnu zmluvu. Za predávajúceho kúpnu zmluvu
podpisovali konatelia J.. V. J. a J.. Q. X., za kupujúceho konateľ J.. W. M.. Predmetom prevodu malo
byť zariadenie - drôtový vyiskrovací stroj ROBOFIL 290 P EMC. V článku II kúpnej zmluvy bola



dojednaná kúpna cena vo výške 139.414,46 eur (4.200.000,-Sk). Žalobkyňa poukázala na to,
že v čase uzavretia kúpnej zmluvy išlo v osobách J.. V. J. a J.. Q. X. o personálne prepojenie,
keďže títo u kupujúceho vykonávali funkcie vrcholového topmanažmentu, J.. Q. X. riaditeľa spoločnosti,
takže zmluvné strany mali vedomosť, že u predávajúceho a kupujúceho usmerňovali takú platobnú
disciplínu, že predávajúci - žalovaný zámerne neuhrádzal kupujúcemu - žalobcovi včas faktúry za
dodané výrobky, ktoré od kupujúceho - žalobcu odkupoval, takže k 31. 12. 2002 dlh predávajúceho
u kupujúceho predstavoval sumu 387.926,04 eur. Kupujúci mal vedomosť, že predmet kúpy nikdy
nebude užívať pre svoju výrobnú činnosť, keďže topmanažmet žalobcu k dvojjedinej úlohe štatutárov
žalovaného bol s definitívnou platnosťou upovedomený Stredoslovenskou energetikou, a. s. Žilina,
že dňom 14. 3. 2003 dochádza k odpojeniu kupujúceho od prívodu elektrickej energie pre dlhodobé
neuhrádzanie platieb za odber elektrickej energie od septembra 2002. V dôsledku pretrvávajúcej zlej
ekonomickej situácie sa u kupujúceho rozhodnutím riaditeľa č. 03/2003 zo dňa 19. 3. 2003 rozhodlo o
zastavení výroby a došlo k hromadnému prepusteniu zamestnancov. Zmluvné strany mali vedomosť, že
u kupujúceho zámerne a špekulatívne J.. Q. X. a ostatní topmanažment žalobcu nedodržiavali platobnú
disciplínu - buď neuhrádzali vôbec, alebo len čiastočne pohľadávky dodávateľov žalobcu a zámerne
prehlbovali platobnú neschopnosť kupujúceho. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy mali vedomosť, že
najväčší veriteľ - ZSNP, a. s. Žiar nad Hronom doručil dňa 11. 2. 2003 na Krajský súd v Banskej
Bystrici návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu -keďže riaditeľ žalobcu J.. Q. X. prevzal
dňa 26. 2. 2003 výzvu Krajského súdu v Banskej Bystrici na doplnenie údajov. Medzi predávajúcim
a kupujúcim nedošlo v čase uzavretia kúpnej zmluvy k faktickému odovzdaniu a prevzatiu predmetu
kúpy, žalovaný odo dňa podania žaloby má vo svojom vlastníctve kompletnú technickú aj konštitutívnu
dokumentáciu predmetu kúpy, vlastní aj príslušenstvo- inštalačné diskety, bez ktorých je predmet kúpy
absolútne nefunkčný. V písomnom vyjadrení k žalobe z 10. 12. 2010 žalobkyňa uviedla, že si plnila
v konkurze povinnosti správkyne konkurznej podstaty a zapísala ROBOFIL drôtovací a vyiskrovací
stroj do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, nakoľko tento v deň vyhlásenia konkurzu bol vlastnícky
evidovaný v majetku úpadcu, a teda aj zahrnutý do zoznamu, ktorý bol správcovi konkurznej podstaty
daný úpadcom. Schôdza konkurzných veriteľov schválila dňa 19. 11. 2003 plán speňaženia, v súlade
s ktorým žalobkyňa bola povinná ponúkať verejnými ponukovými konaniami aj ROBOFIL. Žalobkyňa
nenakladala s drôtovacím vyiskrovacím strojom ako so svojim majetkom ako to tvrdí žalovaný práve
preto, že sa oprávnene domáha týmto sporovým konaním vyslovenia absolútnej neplatnosti kúpnej
zmluvy z 12. 3. 2003. Žalovaný zámerne a podvodne odpredal žalobcovi bezcennú vec len za účelom
ukrátiť žalobcu o finančnú hotovosť 139.414,46 eur. Poukázala na to, že záujemca o kúpu stroja - J.. V. J.,
ktorý v čase uzavretia kúpnej zmluvy vykonával u žalobcu topmanažéra a u žalovaného bol spoločníkom
ako aj konateľom za ROBOFIL ponúkol kúpnu cenu len 501,-eur. Má vedomosť o tom, že na stroji sa od
1. 4. 2003 - od jeho predaja žalobcovi nepracuje, že so strojom nikto žiadnym spôsobom nemanipuloval,
že tento „stojí a leží“ na tom istom mieste a v tom istom stave ako bol v deň kúpy 12. 3. 2003, aj v deň
vyhlásenia konkurzu 5. 9. 2003 aj v deň 28. 4. 2010 t. j. v deň podania záväznej ponuky záujemcom J..
V. J., ktorý však zhodnotil hodnotu stroja už len na 501,-eur, ktorá suma predstavuje 0,35 % z kúpnej
ceny ROBOFILU v roku 2003. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný aj žalobca boli v deň uzatvárania
kúpnej zmluvy 12. 3. 2003 uzrozumení, že žalovanému nejde o vyplatenie kúpnej ceny, ktorá mu ani
nebola vyplatená, ale že žalovanému išlo len o poníženie jeho dlhu voči žalobcovi, čoho dôkazom je,
že J.. Q. X. za spoločnosť KTO SLOVAKIA, s. r. o. a J.. V. J. za spoločnosť SANDRIK 1895, s. r. o.
bezprostredne po uzavretí kúpnej zmluvy, ešte pred dňom splatnosti kúpnej ceny (22. 3. 2003) uzavreli
dňa 20. 3. 2003 dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, ktorou kúpnu cenu „započítali“
s dlhom žalovaného v sume 141.970,39 eur. Žalobkyňa teda tvrdí, že obe zmluvné strany kúpnej zmluvy
neuzatvárali tento právny úkon vážne a ani neboli pri uzatváraní dobromyseľní. Žalobkyňa považuje
aj tvrdenie žalovaného, že „na strane žalobcu nie je naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti
právneho úkonu“ ako účelové a nepravdivé tvrdenie. Žalobkyňa v žalobnom návrhu ako aj v priebehu
konania preukazovala, že J.. Q. X. ako riaditeľ žalobcu prevzal dňa 26. 2. 2003 výzvu Krajského súdu v
Banskej Bystrici v konkurznej veci 55 K 4/2003, ktorou bol dlžník (žalobca) vyzvaný konkurzným súdom
na doplnenie údajov. Takže J.. Q. X. ako topmanažér žalobcu v jednej osobe aj spoločník a konateľ
žalovaného ešte pred dňom uzavretia kúpnej zmluvy z 12. 3. 2003 mal vedomosť , že dňa 11. 2. 2003
spoločnosť ZSNP, a. s. Žiar nad Hronom podala návrh na vyhlásenie konkurzu na žalobcu; že J.. Q. X.
ako riaditeľ žalobcu rozhodol rozhodnutím z 19. 3. 2003 o ukončení podnikateľskej činnosti žalobcu - o
hromadnom prepustení ku dňu 30. 4. 2003; že J.. Q. X. mal vedomosť o tom, že dodávateľ elektrickej
energie dňom 14. 3. 2003 prestane dodávať elektrickú energiu do nehnuteľností žalobcu, že J.. Q. X. mal
vedomosť, že jemu spoluvlastnícky patriaca spoločnosť - žalovaný je žalobcovi dlžný titulom dlhodobého
neuhrádzania odberateľských faktúr finančné prostriedky značného rozsahu - v deň uzavretia kúpnej



zmluvy viac ako 11.000.000,-Sk. Žalobkyňa považuje predmetnú kúpnu zmluvu za absolútne neplatný
právny úkon.

Žalovaný uviedol, že kúpnu zmluvu z 12. 3. 2003, na základe ktorej odpredal žalobcovi drôtový
vyiskrovací stroj ROBOFIL 290 EMC považuje za riadny právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, bola urobená slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne. Kúpna zmluva v čase uzatvárania neodporovala svojim obsahom alebo
účelom zákonu a nepriečila sa dobrým mravom. K odpredaniu predmetného stroja došlo až následne
potom, keď tento bol splatený dodávateľskej firme. Žalobca prevzal v decembri 2000 po spoločnosti
STL - SAN, s. r. o., ktorej výrobným pokračovateľom bol práve žalobca od spoločnosti žalovaného
prenájom predmetného stroja, nakoľko tento stroj nevyhnutne potreboval pre chod a činnosť prevádzky
- nástrojárne. Spoločnosť SANDRIK 1895, s. r. o. predmetný stroj zakúpila pre potreby STL - SAN, s.
r. o. a neskôr pre KTO SLOVAKIA, s. r. o., pretože finančná situácia spoločnosti STL - SAN, s. r. o. aj
KTO SLOVAKIA, s. r. o. nebola pre dodávateľa technológie prijateľná a akceptovateľná. Štatutárnym
zástupcom, ktorý v tom čase, keď bola zmluva uzatváraná a zastupovali jednotlivých účastníkov
zmluvy nič nebránilo v tom, aby kúpnu zmluvu uzatvorili v zmysle platných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Situácia, ktorá nastala po uzatvorení kúpnej zmluvy bola spôsobená uzatvorením prevádzky
žalobcu od elektrickej energie, pričom poukázal na to, že predtým po dobu asi 2 rokov žalobca bol
neustále upozorňovaný na odstavenie od elektrickej energie a aj napriek tomu realizoval svoju výrobu
a teda nedalo sa jednoznačne predpokladať, že skutočne dodávateľ definitívne pozastaví dodávku
elektrickej energie, keďže v predchádzajúcom období boli podpísané dohody o splácaní dlhu, ktoré
KTO SLOVAKIA, s. r. o. dokázala splatiť. Predmetný stroj žalobca potreboval zachovať aj z dôvodu
výrobnej činnosti nástrojárne, ktorá bola rozhodujúcou zložkou činnosti žalobcu. Nie je pravdivé tvrdenie
žalobkyne, že nebola odovzdaná dokumentácia k predmetnému stroju. Kompletná dokumentácia bola
odovzdaná pánovi B., ktorý sa k tejto skutočnosti môže vyjadriť. Žalovaný ďalej uviedol, že z jeho strany
bolo vyvíjané maximálne úsilie pomôcť spoločnosti KTO SLOVAKIA, s. r. o. keď prebrali záväzky za
žalobcu vo vzťahu k iným spoločnostiam, napr. za materiál a technické plyny: jednalo sa približne o
sumu 4 x 350.000,-Sk. Spoločnosť žalovaného vybavila dodávateľskú zmluvu na predmetný stroj, a to
z dôvodu, že tento potreboval žalobca na svoju výrobu, avšak nemal dostatok finančných prostriedkov,
a preto dodávateľská zmluva bola vybavená na spoločnosť žalovaného. Žalovaný nikdy takýto stroj
pre svoju činnosť a výrobu nepotreboval. Ďalej uviedol, že žalobkyňa sa nemôže dovolávať neplatnosti
právneho úkonu z dôvodov, ktoré uvádza v žalobe a zároveň nemôže mať záujem na určení neplatnosti
právneho úkonu keďže naďalej nakladá s predmetným strojom ako so svojim vlastníctvom. Žalobkyňa v
rámci majetku úpadcu aj naďalej ponúka a odpredáva predmetný stroj. Žalovaný žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Uviedol, že petit žaloby bol formulovaný nesprávne, upravený bol až písomným
podaním z 10. 12. 2010. Nič, čo uvádzala žalobkyňa v konaní sa nepreukázalo. Tým, že došlo k
započítaniu vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov kúpnej zmluvy nebol porušený zákon,
nakoľko zákon započítanie pripúšťa. Podľa žalovaného žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na
podanie takejto žaloby, pretože stroj bol predmetom ponukového konania a žalobkyňa ho predávala
podľa jednotlivých ponukových konaní.

Súd vykonal dokazovanie, a to kúpnou zmluvou z 12. 3. 2003, rozviazaním pracovného pomeru z 25.
4. 2003, dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, upozornením Stredoslovenskej
energetiky, a. s. Žilina z 27. 9. 2002, vyjadreniami žalobkyne, žalovaného k žalobe, protokolom o
zaradení hmotného investičného majetku, zmluvou o pôžičke č. 01/fin/2001 z 22. 6. 2001, prehľadom
poskytnutých pôžičiek a ich splátok zo spoločnosti STL - SAN, s. r. o. do spoločnosti SANDRIK
1895, s. r. o., zoznamom veriteľov, faktúrou č. 34026, znaleckým posudkom č. 33/2003, 22/2003,
ponukovým konaním z 2. 9. 2005, vyjadrením navrhovateľky z 25. 9. 2007, fotografiami predmetného
stroja, zápisnicou o súpise hnuteľných vecí z 15. 7. 2003, prehľadom vzájomných zostatkov medzi
KTO SLOVAKIA, s. r. o. a SANDRIK 1895, s. r. o. z roku 2002 - 2003, podmienkami ponukového kola,
záväznou ponukou na kúpu majetku z konkurznej podstaty úpadcu KTO SLOVAKIA, s. r. o., výsluchom
svedkov, ako aj ďalším spisovými materiálom a zistil tento skutkový stav:

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 55 K 4/2003 vyhlásil dňa 5. 9. 2003 konkurz na úpadcu
KTO SLOVAKIA, s. r. o. Hodruša -Hámre a za správkyňu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Alenu
Balážovú.



Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25. 7. 2005 domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 12. 3. 2003 s odôvodnením, že zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom, pretože nebola uzatvorená slobodne a vážne, svojim obsahom odporuje
zákonu a prieči sa dobrým mravom.

Súd zistil, že dňa 12. 3. 2003 uzavrel žalovaný ako predávajúci so spoločnosťou KTO SLOVAKIA, s.
r. o. Hodruša - Hámre ako kupujúcim kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol Drôtovací vyiskrovací stroj
ROBOFIL 290 P EMC. V čl. II zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 4.200.000,-Sk (základ z dane
3.500.000,-Sk, DPH 20 % 700.000,-Sk). Žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o vzájomnom započítaní
záväzkov a pohľadávok podľa § 364 Obchodného zákonníka a dohodli sa, že ku dňu 20. 3. 2003
započítajú nasledovné pohľadávky a záväzky: záväzky KTO SLOVAKIA, s. r. o. voči SANDRIK 1895,
s. r. o. spolu vo výške 4.277.000,-Sk a pohľadávky KTO SLOVAKIA, s. r. o. voči SANDRIK 1895, s.
r. o. 4.277.000,-Sk. Medzi záväzkami žalobcu bola započítaná suma 4.200.000,-Sk ako kúpna cena
za stroj ROBOFIL a 77.000,-Sk nájom za ROBOFIL za mesiac marec 2003. Žalobkyňa namietala, že
u žalobcu bola ukončená výroba, a to rozhodnutím riaditeľa z 19. 3. 2003 a došlo aj k hromadnému
prepusteniu zamestnancov. Uviedla, že žalobca bol upovedomený Stredoslovenskou energetikou, a. s.
Žilina, že dňom 14. 3. 2003 dochádza k odpojeniu žalobcu od prívodu elektrickej energie pre dlhodobé
neuhrádzanie platieb za odber elektrickej energie od septembra 2002.

V konaní bol vypočutý svedok Q. B., ktorý uviedol, že stroj, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy sa
nachádzal v spoločnosti žalobcu už aj predtým, pretože sa jedná o veľký stroj. Uviedol, že materiály a
dokumenty ohľadne tohto stroja priniesli do sídla žalobcu. Nepamätá si, či to bolo v čase, keď bol už na
žalobcu vyhlásený konkurz, ale má taký dojem, že ich priniesol pán J.. Uviedol, že na stroji pracovali
zrejme pracovníci nástrojárne, on na stroji nepracoval, pretože nemal takúto pracovnú náplň. Na strojí
sa podľa vyjadrenia svedka pracovalo dovtedy, kým fungovala výroba v spoločnosti žalobcu. Na otázku,
či videl, že sa na stroji pracovalo, uviedol, že áno, aj keď je pravda, že nechodil do dielne každý deň,
ale vie, že sa tam pracovalo a pracovalo sa aj na iných strojoch.

Svedok Q. A. uviedol, že pracoval u žalobcu na elektroerozívnej rezačke do marca 2003 keď dostal
výpoveď. Uviedol, že pracoval na stroji, ktorý mal označenie ROBOFIL 290 P s tým, že na tomto stroji
je ďalej aj názov CHARMILLES TECHNOLOGIES. Podľa názoru svedka sa jedná o rezačku a nie o
vyiskrovací stroj čo je iné, pretože vyiskrovací stroj sa volá tzv. hlbička s tým, že vo firme žalobcu sa
nachádzal aj vyiskrovací stroj, tzv. hlbička a taktiež od firmy CHARMILLES TECHNOLOGIES. Uviedol,
že na stroji sa dalo pracovať, stroj bol funkčný. Jednalo sa skoro o nový stroj, nakoľko bol kúpený v
septembri 2001 ešte od firmy ZSNP Strojal. Mal odpracovaných 2100 až 2300 hodín. Uviedol, že stroj
bol v prevádzke na dve, prípadne na tri zmeny, bol funkčný, pracovalo sa na ňom. Na stroji pracoval od
roku 2001 keď bol kúpený do spoločnosti ZSNP Strojal, ktorá sa neskôr premenovala na STL- SAN, s.
r. o., v ktorej bol zamestnaný. Uviedol, že preberal protokol o tom, že stroj je funkčný. Pracovník na ňom
vyrezal skúšobnú vzorku a protokol o tomto vyrezaní on podpísal. Na otázku, či bol na nejakom školení,
uviedol, že áno priamo vo firme ZSNP Strojal, kde bol zaučený ako s týmto strojom treba pracovať, okrem
neho pracoval na ňom ešte jeden pracovník. Na stroji vykonávali kontroly, stroj si sám vypísal, čo treba
urobiť, napr. vymeniť živicu, prípadne filtre alebo premazať osy stroja s tým, že tieto veci vedel urobiť on
a jeho kolega, zapísalo sa to v stroji, že to bolo prevedené s tým, že ak by to tak nebolo, stroj by ich ďalej
nepustil. K stroju patrili diskety označené A, B, C. Každé tri mesiace bolo potrebné oživiť softvér, robili
to sami pracovníci. Keby sa nevymenil, mohol by stroj zamrznúť, resp. mohlo by dôjsť k takej situácii,
že stroj prestal ísť a potom sa to muselo oživiť softvérom. Diskety boli v skrinke vedľa stroja. Na otázku,
či spoznáva brožúry, uviedol, že áno, jednalo sa o návody na obsluhu uvedeného stroja, podľa ktorých
na ňom pracovali. Svedok ďalej uviedol, že bez diskiet by stroj pracovať nemohol v tom zmysle, že by
zamrzol a na oživenie softvéru museli byť tieto diskety použité, museli sa do stroja vložiť, prehrať tento
softvér a následne sa vybrali a odložili do skrinky. V čase, keď robil na stroji aj keď skončil v posledný
deň, diskety boli na svojom mieste tam kde vždy, s tým, že neboli tam vždy len jeho diskety, ale aj diskety
jeho kolegu, k tomuto konkrétnemu stroju. V konaní bol vypočutý ako svedok V. S., ktorý uviedol, že
zložil 30 % kúpnej ceny na účet správkyne konkurznej podstaty. Bol víťazom ponukového konania na
predmetný stroj. Uviedol, že na fotografiách, ktoré mu boli predložené je stroj, ktorý má záujem kúpiť s
tým, že tento si on obalil do fólie z dôvodu, aby z neho niečo nezmizlo a aby sa stroj nepoškodil. Uviedol,
že informácie ohľadne ponukového konania má z vestníka a má záujem o tento stroj. Svedok uviedol,



že zatiaľ so správkyňou konkurznej podstaty nepodpisoval žiadnu kúpnu zmluvu, necíti sa vlastníkom
tohto stroja a ani nezaplatil zaň kúpnu cenu. Potvrdil, že ponukové konanie vyhral s cenou 510,-eur.

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku nepozná právnu ochranu.

Podľa § 4b ods. 1 písm. a/ ZKV po doručení návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu súdu, alebo
po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi dlžník je povinný zdržať sa konania
smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti.

Podľa § 4b ods. 1 písm. b/ ZKV na výzvu súdu zostaviť zoznam pasív s uvedením svojich dlžníkov,
veriteľov a ich adries a odovzdať ho súdu v lehote ním určenej; táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní.

Podľa § 27 ods. 10 ZKV (10) Podstata sa speňažuje ako a) podnik, b) časť podniku, c) súbor majetku,
d) veci, práva a iné majetkové hodnoty samostatne.

Podľa § 27 ods. 11 ZKV Ak správca navrhol speňaženie podľa

a) odseku 10 písm. a), schôdza konkurzných veriteľov nemôže schváliť spôsob speňaženia podľa
odseku 10 písm. b), c), d),

b) odseku 10 písm. b), schôdza konkurzných veriteľov nemôže schváliť spôsob speňaženia podľa
odseku 10 písm. c), d),

c) odseku 10 písm. c), schôdza konkurzných veriteľov nemôže schváliť spôsob speňaženia podľa odseku
10 písm. d).

Žalovaný namietal, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na podaní predmetnej žaloby, pretože
stroj, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy ponúka v ponukových konaniach a tento predáva.

Naliehavý právny záujem je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny
záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo
právo ohrozené alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie
neistým. Súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25. 7. 2005 domáhala určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy z 12. 3. 2003 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. V danom prípade dospel
súd k záveru, že naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby žalobkyňou v čase podania žaloby
bol. V priebehu konania však žalobkyňa ponukovými konaniami ponúkala na predaj aj stroj, ktorý bol
predmetom tejto kúpnej zmluvy a to už ponukovým konaním z 2. 9. 2005 a ďalej ponukovými konaniami
ponúkala predajom mimo dražby majetok úpadcu ako celok, kde boli uvedené aj stroje a zariadenia, a
v šiestom kole verejného ponukového konania ponúkala majetok úpadcu - HIM - Stroje a zariadenia -
ROBOFIL drôtový vyiskrovací stroj za najvýhodnejšiu ponúkanú cenu. V konaní bol vypočutý aj víťaz
ponukového konania V. S., ktorý ponúkol kúpnu cenu za predmetný stroj 510,-eur a ktorý aj uhradil
finančnú zábezpeku vo výške 30 % ním ponúkanej kúpnej ceny s tým, že uviedol, že zatiaľ kúpnu zmluvu
so správkyňou konkurznej podstaty neuzatvoril. Správkyňa konkurznej podstaty na pojednávaní uviedla,



že musela predávať a ponúkať majetok celý, ktorý je zapísaný v konkurznej podstate úpadcu s tým, že
by v žiadnom prípade neuzatvorila kúpnu zmluvu s víťazom ponukového konania skôr, ako by bola vec
vedená na krajskom súde pod č. 52 Cbi 82/2005 právoplatne skončená.

V odseku 10 citovaného § 27 je stanovené poradie, v akom sa má podstata speňažovať. Zákon preferuje
predaj podniku ako celku, pokiaľ to nie je možné, aj predaj časti podniku alebo predaj súboru majetku
a až potom predaj vecí a iných majetkových hodnôt jednotlivo. Týmto poradím je viazaná aj schôdza
konkurzných veriteľov, pretože ak správca navrhne predaj podniku, nesmie schôdza konkurzných
veriteľov schváliť predaj časti podniku, súbor majetku alebo vecí, práv a iných majetkových hodnôt
samostatne. Ak navrhne správca predaj podniku po častiach, nesmie schôdza konkurzných veriteľov
schváliť predaj súboru majetku, ktorý nie je samostatnou častou podniku alebo predaj vecí, práv a iných
majetkových hodnôt samostatne. Ak správca navrhne predaj súboru majetku, schôdza konkurzných
veriteľov nemôže schváliť predaj vecí, práv a iných majetkových hodnôt samostatne. Z poradia predaja
majetku uvedeného v ods. 10 nie je možné prísť k záveru, že správca vždy musí navrhnúť predaj
podniku ako celku. Speňažovanie by sa malo riadiť cieľom konkurzu a tým je dosiahnuť pomerné
uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku (§ 2 ods. 2), čo je potrebné vykladať tak, že sa má dosiahnuť
maximálne uspokojenie veriteľov. Z týchto dôvodov, keď správca bude toho názoru, že podnik bude
výhodnejšie speňažený po častiach alebo ako súbor vecí a niektoré veci sa môžu navrhnúť na predaj
individuálne, predloží schôdzi konkurzných veriteľov takýto plán speňaženia. Schôdza konkurzných
veriteľov však nemusí schváliť predložený plán speňaženia a môže požadovať speňažovanie podniku
ako celku. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa mala možnosť vyňať predmetný stroj z ponukového
konania, keďže podala žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol tento stroj. Čo sa týka
námietky žalobkyne, že stroj bol nefunkčný a nepracovalo sa na ňom, tieto námietky boli vyvrátené
výsluchom svedkov, ktorí potvrdili, že stroj bol funkčný, pracovalo sa na ňom až dovtedy keď bola
pozastavená u úpadcu výroba. Súd poukazuje aj na znalecký posudok, ktorým bol predmetný stroj
ohodnotený, a to Znalecký posudok č. 33/2003, v ktorom znalec uviedol, že stroj je kompletný, funkčný
s tým, že tento stroj a strojové zariadenie znalec aj obhliadal. Súdu bola predložená aj nájomná zmluva
č. 7/NAJ/2000 z 1. 12. 2000 uzatvorená medzi žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou KTO
SLOVAKIA, s. r. o. Hodruša - Hámre ako nájomcom, predmetom nájmu bol numericky riadený stroj
na elektroerozívne rezanie drôtom ROBOFIL 290 P vrátane príslušenstva. Účastníci zmluvy si dohodli
povinnosť platiť mesačne nájomné. K zmluve bol uzavretý aj dodatok č. 1 dňa 1. 4. 2001, ktorým sa
menilo mesačné nájomné. Aj predložená nájomná zmluva vyvracia tvrdenia žalobkyne o tom, že stroj
žalobca nepotreboval, na ňom nepracoval a tento bol nefunkčný. Už v decembri 2000 uzatvorili žalobca
a žalovaný nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol stroj, ktorý žalovaný kúpnou zmluvou z 12. 3. 2003
odpredal žalobcovi.

Žalovaná namietala neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, pretože táto je v rozpore s § 37 ods. 1 a §
39 Občianskeho zákonníka a poukazovala aj na ust. § 265 Obchodného zákonníka.

Pojem dobré mravy v obchodnom práve nie je možné zamieňať so všeobecnou úpravou upravenou v
Občianskom zákonníku. Vo vzťahu k zásadám poctivého obchodného styku a k obchodným zvyklostiam
sú dobré mravy všeobecným pojmom morálky, pojmy dobrých mravov a zásady poctivého obchodného
styku a zvyklostí patria do kategórie mimo právnych pojmov a sú meradlom hodnotenia konkrétnej
situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti. uvádzané zásady poctivého
obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v
pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských
vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých
dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon subjektívne práva nielen
priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči
zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti,
ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Výkon práva, ktorý síce neporušuje
žiadne kogentné ustanovenie zákona, ale sa prieči zásadám poctivého obchodného styku, nesleduje
hospodársky cieľ, ale smeruje k poškodeniu druhého účastníka právneho vzťahu, k využitiu jeho
dobromyseľnosti alebo k zneužitiu postavenia jedného účastníka na úkor ostatných účastníkov právneho
vzťahu sa považuje za zneužitie práva (tzv. šikanu). Na takomto výkone práva nie je ani spoločenský ani
individuálny záujem. V porovnaní s § 3 Občianskeho zákonníka, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore



s dobrými mravmi v prípade ust. § 265 Obchodného zákonníka ide o konkretizáciu a prispôsobenie
tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov. V prípade § 265 nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi
vôbec, ale vždy musí byť preukázaný zreteľný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Iná
situácia je pri posudzovaní ust. § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor
s dobrými mravmi, ktorý platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných
vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi vôbec. Netreba dokazovať rozpor
so zásadami poctivého obchodného styku. Aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa budú
prekrývať s porušeniami zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší
ako pojem zásady poctivého obchodného styku. Z toho vyplýva, že každé porušenie zásad poctivého
obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, ale nie každý rozpor s dobrými mravmi je tiež
porušením zásad poctivého obchodného styku. Pokiaľ teda pri robení právnych úkonov dôjde k rozporu
s dobrými mravmi, použije sa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a dôsledkom bude neplatnosť (a to
absolútna) právneho úkonu. V tejto súvislosti treba mať na pamäti ust. § 267 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka. Pokiaľ však pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku,
pôjde o aplikáciu § 265 a súd výkon práva odmietne. To však neznamená, že dobrovoľné plnenie
takýchto povinností nie je možné. Subjekt môže takéto povinnosti plniť dobrovoľne a jeho plnenie bude v
súlade s právom, pretože v prípade § 265 nejde o neplatnosť právneho úkonu, ale len o odopretie právnej
ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore s obchodným stykom. Z uvedeného vyplýva, že v obchodných
vzťahoch v prípade neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho
zákonníka) je právna úprava prísnejšia ako v prípade odmietnutia právnej ochrany výkonu práva, ktorý
je v rozpore so zotrvaním poctivého obchodného styku. Zákonodarca tak robí v záujme právnej istoty
v obchodných vzťahoch.

Podľa súdnej judikatúry, ktorú mal súd k dispozícii keďže obchodný zákonník neobsahuje osobitnú
úpravu právnych úkonov v rámci obchodných záväzkových vzťahov, neplatnosť právnych úkonov v
týchto vzťahoch treba posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 34
a nasl.) aj tu platí všeobecná právna úprava, že neplatným je právnym úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, pôjde teda o individuálne posúdenie
obsahu alebo účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolností z hľadiska jeho rozporu so základnými,
v spoločnosti všeobecnej uznávanými a platnými morálnymi normami. V judikatúre európskych štátov
je tento pojem vyjadrovaný formuláciou o „pocite spolupatričnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich
ľudí“, ktorá napriek svojej vážnosti zabraňuje tomu, aby hlavným merítkom pri posudzovaní rozporu s
dobrými mravmi boli normy uznávané týmktorým sudcom. V publikovanom rozhodnutí dovolací senát
obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR vymedzil dobré mravy ako správanie obvyklé, poctivé a
spravodlivé, zodpovedajúce základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by predmetná kúpna zmluva v čase jej realizácie bola
v rozpore jednak so zákonom, s morálkou, resp. s pravidlami slušnosti, nebolo zistené, žeby v danom
prípade boli prekročené medze zmluvnej voľnosti. Žiadna zo strán nebola do takéhoto právneho úkonu
nútená. Nepodarilo sa preukázať, žeby predmetná kúpna zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi,
prípadne žeby nebola uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Nič na tom nemení ani
fakt, že k zaplateniu kúpnej ceny došlo prostredníctvom dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a
záväzkov medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko zákon takéto započítanie umožňuje.

Je evidentné, že žalobca stroj potreboval, používal ho minimálne od 1. 12. 2000 keď uzavrel so
žalovaným nájomnú zmluvu, stroj bol funkčný a žalobca na ňom pracoval aj po uzavretí kúpnej zmluvy.

Čo sa týka námietky žalobkyne, že dňa 11. 2. 2003 bol podaný návrh na konkurz spoločnosti KTO
SLOVAKIA, s. r. o. Hodruša - Hámre a dňa 26. 2. 2003 riaditeľ žalobcu J.. X. prevzal výzvu Krajského
súdu v Banskej Bystrici na doplnenie údajov a teda v čase uzatvárania kúpnej zmluvy mali účastníci
kúpnej zmluvy vedomosť o návrhu na vyhlásenie konkurzu súd uvádza, že účelom ust. § 4b ZKV
je zabrániť majetkovým dispozíciám dlžníka na úkor veriteľov. Ustanovenie § 4b ods. 1 písm. a/
nezabraňuje v konečnom dôsledku všetkým dispozíciám dlžníka s jeho majetkom, ale len takým, pri
ktorom dochádza k zmenšeniu jeho majetku. Ak napr. dlžník odpredá majetok za ekvivalentnú cenu,



jeho majetok sa nezmenší, ale sa zmení len jeho štruktúra a namiesto hmotného majetku bude dlžník
mať majetok finančný. Dispozície s majetkom mimo obvyklého hospodárenia nemôže dlžník vykonávať
a ak by tak urobil , veritelia by sa mohli dovolávať ich neplatnosti pre rozpor so zákonom podľa § 39
Občianskeho zákonníka, ale len ak by došlo k zmenšeniu majetku. V danom prípade je zrejmé, že
žalobca získal predmetnou kúpnou zmluvou hmotný majetok, teda stroj, ktorý je predmetom kúpnej
zmluvy. Čo sa týka skutočnosti, že žalobca a žalovaný mali vedomosti v čase uzatvárania kúpnej
zmluvy, že bol na žalobcu podaný návrh na vyhlásenie konkurzu súd z konkurzného spisu zistil, že
27. 5. 2003 bola adresovaná spoločnosti KTO SLOVAKIA, s. r. o. Hodruša - Hámre výzva, ktorou súd
oznamoval tejto spoločnosti, že je podľa § 4b ZKV povinná zdržať sa konania smerujúceho k zmenšeniu
dlžníkovho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti, zostaviť zoznam aktív a pasív s uvedením
svojich dlžníkov, veriteľov a ich adries, ktorý musí byť dlžníkom podpísaný a dlžník musí výslovne uviesť,
že zoznam je správny a úplný a zároveň bola spoločnosť požiadaná o uvedenie splatnosti pohľadávok
jednotlivých veriteľov. V prílohe bol dlžníkovi zaslaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Uvedená výzva bola
úpadcovi doručená dňa 2. 6. 2003. Z predmetnej výzvy je zrejmé, že bola doručovaná spolu s návrhom
na vyhlásenie konkurzu žalobcovi až po uzavretí kúpnej zmluvy. Žalobkyňa v konaní nepreukázala aká
výzva bola doručená J.. Q. X. dňa 26. 2. 2003. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak by aj žalobca
a žalovaný mali vedomosť o tom, že dňa 11. 2. 2003 bol na žalobcu podaný návrh na vyhlásenie
konkurzu nedošlo by v danom prípade uzavretím kúpnej zmluvy ku konaniu smerujúcemu k zmenšeniu
dlžníkovho majetku, pretože touto kúpnou zmluvou získal do svojho vlastníctva majetok, ktorý bol
znaleckým posudkom v tom čase ohodnotený bez DPH na sumu 3.536.980,60 Sk.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru žaloba je nedôvodná, preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech žalovaného, ktorý bol v konaní
úspešný. Súd priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia, a to 2 úkony právnej služby z roku 2005
(prevzatie, príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia k žalobe) po 38,31 eur, 2 x náhrada režijného
paušálu po 4,98 eur, jeden úkon právnej služby v r. 2006 (účasť na pojednávaní) 41,82 eur režijný
paušál 5,44 eur, 3 úkony právnej služby v r. 2007 (účasť na pojednávaní dňa 13. 3. 2007, 27. 11. 2007,
vyhotovenie písomného stanoviska k vyjadreniu žalobkyne z 15. 10. 2007) po 45,51 eur, 3 x náhrada
režijného paušálu po 5,91 eur, 1 úkon právnej služby v r. 2010 (zastúpenie na pojednávaní 13. 12.
2010) nemeritórne ( 1) 13,87 eur, režijný paušál 7,21 eur, 1 úkon právnej služby v r. 2011 (účasť na
pojednávaní dňa 14. 3. 2011) 57,-eur režijný paušál 7,41 eur spolu 373,59 eur. Žalovaný si uplatnil aj
20 % DPH z úkonov právnej služby z r. 2010 a r. 2011 spolu zo sumy 85,49 eur 17,10 eur. Súd priznal
žalovanému DPH za úkony právnej služby v r. 2010 len vo výške 19 %. Za úkony v r. 2011 vo výške 20
%, nakoľko DPH na výšku 20 % bola zvýšená až zákonom č. 490/2010 Z. z. o DPH od 1. 1. 2011. Súd
teda priznal žalovanému za úkony z r. 2010 DPH vo výške 19 %, t. j. zo sumy 21,08 eur DPH 4 eurá
a za úkony právnej služby v r. 2011 mu priznal DPH vo výške 20 % , t. j. zo sumy 64,41 eur DPH 20
% 12,88 eur, spolu DPH priznaná vo výške 16,88 eur. Spolu boli priznané žalovanému trovy právneho
zastúpenia vo výške 390,47 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v písomnom

vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.