Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/332/2016 z 9. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. mája 2017, sp. zn. 5Co/332/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3615202566.1 Krajský súd Trenčín | 5Co/332/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3615202566.1 | 2017-05-09 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/69041b96-7f4a-4f91-957a-e279d8edd80e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3615202566.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/332/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202566
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3615202566.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu : DPS financial consulting, s.r.o. IČO: 46
713 930, so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, právne zastúpený Advoconsulting, s.r.o., so sídlom Trnava,
Tamaškovičova 17/2742, proti žalovanému: R. U., bytom H. XXX/X, T., o zaplatenie sumy 991,26 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. augusta
2015, č.k. 5C/226/2015-42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 105,
77 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a žalovanému náhrada trov
konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný
a jeho právny predchodca uzavreli dňa 24.07.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0263407742,
predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného mini úveru do 10 minút vo výške 829,85 eur s pevnou
úrokovou sadzbou 18,40 % ročne, s poplatkom za správu úveru 1,99 eur /60 Sk/ ročne, s konečnou
splatnosťou úveru 20.07.2012. Dňa 20.01.2013 bol uzatvorený dodatok k zmluve o úvere na základe
ktorého došlo k zmene dátumu konečnej splatnosti úveru na 20.01.2013. Žalovaný čerpal úver dňa
24.07.2007, pričom nezaplatením splátky za mesiac za obdobie marec 2010 sa žalovaný dostal do
omeškania s úhradou splátky, ktoré vyrovnal splátkou vo výške 2,65 eur dňa 15.04.2010 a úver splácal
nepravidelne, pred konečnou splatnosťou úveru 23.10.2012 uskutočnil dňa 21.01.2013 splátku 10 eur,
19.03.2013 10 eur, 22.04.2013 10 eur, 21.05.2013 10 eur, 18.07.2013 10 eur, 03.09.2013 10 eur. Z
pripojeného dodatku č.l. k zmluve o úvere vyplýva, že sa mení len konečná splatnosť úveru k 20.01.2013
a výška splátky 23,39 eur /704,65 Sk/ namiesto 23,27 eur / a došlo k zníženiu splátky za obdobie od
20.10.2009 do 19.04.2010 bez toho, aby dodatok č. l. obsahoval zákonom stanovené náležitosti v zmysle
§ 4 ods.2 písm. e/, a i/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to, podmienky upravujúce
čerpanie úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, lebo s konečnou
splatnosťou úveru sa zmenil aj počet splátok a podmienky jeho čerpania, lebo podľa pôvodnej zmluvy o
úvere bola splatnosť 1. splátky 20.08.2007 a konečná splatnosť úveru 20.07.2012 čo zmenené dodatkom
nebolo, teda žalovaný ako spotrebiteľ nevedel aká časť nesplateného úveru podlieha splátkam a koľko
splátok/ počet splátok / sa má zaplatiť do zosplatnenia úveru, čo sú pre žalovaného ako spotrebiteľa
nevyhnutné obligatórne náležitosti, ktoré musia byť splnené, aby bol žalovaný ako spotrebiteľ riadne



informovaný o splatnosti zostatku dlhu a počtu ďalších splátok úveru v až do zosplatnenia úveru. Súd
preto vychádzal pri rozhodovaní o tomto nároku zo všeobecnej premlčacej lehoty 3 rokov z výkladu pre
spotrebiteľa priaznivejšieho v zmysle § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka a to z trojročnej premlčacej
lehoty tri roky spätne od podania návrhu/ návrh bol podaný 05.05.2015, teda podľa názoru súdu sú
premlčané všetky splátky, ktorých splatnosť nastala pred 05.05.2012, keď súd na premlčania musí
prihliadať z úradnej povinnosti -ex offo podľa § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, pričom
súd vychádzajúc z výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu č.l.23, pričom súd nepovažuje napriek
absencii obligatórnej náležitosti v dodatku č. l k zmluve o úvere, úver za bezúročný a bez poplatkov
vychádzajúc z pôvodnej zmluvy o úvere č. 02634007742 zo dňa 24.07.2007, ktorá spĺňa obligatórne
záležitosti § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa výpisu z účtu č.l.23
spisu mal za nepremlčanú splátku za mesiac máj 2012 splatnú 20.05.2012 v sume 23,39 eur, za mesiac
jún 2012 splatnú dňa 20.06.2012 v sume 8,39 eur / žalovaný zaplatil 15 eur /, za mesiac júl 2012
splatnú 20.07.2012 vo výške 23,39 eur, za mesiac august 2012 splatnú 20.08.2012 vo výške 8,39
eur / žalovaný zaplatil 15 eur, za mesiac september 2012 splatnej 20.09.2015 vo výške 23,39 eur ,
za mesiac október 2012 splatnú 20.10.2012 vo výške 8,39 eur / žalovaný zaplatil 15 eur /, november
2012 splatnú 20.11.2012 vo výške 23,39 eur, december 2012 splatnú 20.12.2012 vo výške 23,39 eur,
za mesiac január 2013 splatnú 20.01.2013 vo výške 13,39 eur spolu 155,51 eur mínus 60 eur, ktoré
žalovaný zaplatil po zosplatnení úveru/ dňa 21.01.2013 splátku 10 eur, 19.03.2013 10 eur, 22.04.2013
10 eur, 21.05.2013 10 eur, 18.07.2013 10 eur, 03.09.2013 10 eur/ je istina 95,51 eur. Žalovaný mal
zaplatiť za obdobie od 20.05.2012 do 20.01.2013 á 23,39 eur x 9 splátok = 210,51 eur z toho žalovaný
zaplatil 115 eur je suma 95,51 eur. Okrem istiny súd priznal žalobcovi 8% úrok z omeškania ročne
zo sumy 155,51 eur od 21.01.2013 do 31.01.2013 v sume 0,37 eur, 5% úrok z omeškania ročne zo
sumy 155,51 eur od 01.02.2013 do 19.03.2013 v sume 1 eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy
145,51 eur od 20.03.2013 do 22.04.2013 v sume 0,67 eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 135,51
eur od 23.04.2013 do 21.05.2013 v sume 0,53 eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 125,51 eur
od 22.05.2013 do 18.07.2013 v sume 0,99 eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 115,51 eur od
19.07.2013 do 03.09.2012 v sume 0,74eur, zo sumy 95,51 eur od 04.09.2013 do 31.12.2014 v sume
6,33 eur. Spolu istina 95,51 eur + zákonné úroky z omeškania 10,26 eur/ 1+0,67+0,53+0,99+0,74+6,33/
= 105,77 eur. V tejto časti je nárok žalobcu dôvodný.

3. Súd nad sumu 105,77 eur do 991,26 eur nárok ako nedôvodný zamietol, lebo z úradnej povinnosti
prihliadol na premlčanie nároku bez toho, aby to žalovaný ako spotrebiteľ namietal vychádzajúc z podľa
§ 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, ktorý je použiteľný aj na spotrebiteľské vzťahy, ktoré
vznikli pred účinnosťou tohto zákona, teda aj na zmluvu o úvere a dodatok č. l. k tejto zmluve uzavretých
medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu.

4. Pokiaľ ide o uplatňovaný úrok z úveru vo výške vo výške 18,40% ročne zo sumy 94,33 eur za obdobie
od 21.01.2013 do 31.01.2013 a za obdobie od 01.02.2013 do 26.09.2013 teda po zosplatnení úveru,
súd v tejto časti návrh zamietol, lebo žalobca si uplatnil dohodnutý úrok z úveru aj po dobe jeho splatnosti
z dôvodu, že podľa názoru súdu možno tento úrok priznať len do zosplatnenia úveru a po zosplatnení
má žalobca právo len na zákonný úrok z omeškania. Súd v tejto súvislosti upozornil, že dohodnuté
úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ ; uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98).
Zosplatnenie podstatne mení charakter úverového vzťahu. Dohoda o platení úrokov aj po zosplatnení
úveru je odklonom od dispozitívnej normy zákona v neprospech spotrebiteľa (porov. rozsudok SD AZIZ).

5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. l O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní
v prevažnej časti úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí žaloby podal včas odvolanie žalobca. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Zastáva názor, že vzhľadom na
obchodnoprávnu povahu právneho vzťahu zmluvy o úvere, ktorá je absolútnym obchodom, majú byť na
posudzovanie predmetného vzťahu aplikované ustanovenia Obchodného zákonníka. Svoj názor opiera
o skutočnosť, že ust. § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keby sa inak mohli použiť
normy Obchodného práva, bol do textu OZ implementované zák.č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Predmetné ustanovenie nie je ustanovením procesnej povahy, ale hmotnoprávnym ustanovením,
ktorého účelom je určenie právneho rámca pre úpravu právnych vzťahov, v ktorých účastníkom je



spotrebiteľ. Ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s/ a t/ § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 13. júnom 2014. Vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky vzniknuté pred 13. júnom
2014 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 12.06.2014, ak nie je ustanovené inak. Ust. § 52 ods.
2 OZ implentované novelou je reakciou na mätúcu rozhodovaciu prax súdov SR, ku ktorej dochádza
ku stretu dvoch rôznych línií rozhodovania, kde podľa jednej má mať v obdobných prípadoch prednosť
úprava v zmysle občianskoprávneho zákonníka a podľa druhej línie v prípade tzv. absolútneho obchodu
akým je zmluva o úvere nepochybne je, je potrebné aplikovať úpravu podľa zákonníka obchodného.
Na tomto mieste považoval za potrebné uviesť, že ustanovenia o premlčaní, či už podľa OZ alebo
Obchodného zákonníka, nie je možné považovať za výhodnejšie len pre jednu stranu, keďže pôsobia
na obe strany zmluvného vzťahu. Pozitívna právna úprava určujúca prednosť ustanovení Občianskeho
práva v spotrebiteľských veciach je pred úpravou obchodnoprávnou bola do platného práva zavedená až
novelou, teda s účinnosťou od 01.04.2015, je nesprávne pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval na výlučne
obchodnoprávny vzťah aj keď spotrebiteľského charakteru úpravu podľa OZ. Na základe uvedeného
má zato, že na predmetný prípad mal a má súd aplikovať normy Obchodného práva na posúdenie
premlčania nároku žalobcu. Rovnako nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď zamietol jeho
návrh v časti úroku z úveru vo výške vo výške 18,40% ročne zo sumy 94,33 eur za obdobie od 21.01.2013
do 31.01.2013 a za obdobie od 01.02.2013 do 26.09.2013 teda po konečnej splatnosti úveru. Zároveň
poukázal na mimoriadne negatívny vplyv nesprávnej aplikácie ustanovenia cit. § 5b. Takýto postup je v
rozpore so zásadou upravenou v § 1 O.s.p. a takýto postup súdu tiež popiera základné zásady civilného
procesu, výchovnú funkciu súdu, na základe ktorej má viesť účastníkov a teda dlžníka k čestnému
plneniu povinností. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu v plnom rozsahu, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti ( výroky II. a III.) ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 CSP.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
105, 77 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu
prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu si
odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle §
387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

11. V prejednávanej veci žalobca v odvolaní, aj v priebehu konania, zotrváva na stanovisku,
že daný právny vzťah medzi účastníkmi mal byť posudzovaný ustanoveniami Obchodného zákonníka,
a to najmä otázka premlčania.
12. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie na otázku premlčania uplatneného práva
žalobcu správne aplikoval ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Keďže je nepochybné, že v
danej veci je záväzkový vzťah medzi účastníkmi vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, keď bol založený
spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, neobstojí
námietka žalobcu, že otázku premlčania jeho práva ako veriteľa z tejto zmluvy je potrebné posudzovať
podľa Obchodného zákonníka. Kľúčový význam predmetnej právnej veci má pritom ust. § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto zákonné ustanovenie je potrebné vykladať tak,
že pri posudzovaní vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou je potrebné aplikovať tie ustanovenia
právnych predpisov, ktoré sú pre spotrebiteľa z hľadiska ochrany jeho práv výhodnejšie. Je náležité
a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov súkromného práva, ako je napr. v prípade premlčania, je dôvodné aplikovať občianskoprávnu
úpravu a nie podnikateľské právo, teda Obchodný zákonník. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského



práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah predstavuje zhoršenie postavenia
spotrebiteľa. Preto je premlčania práva veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy potrebné posudzovať podľa
Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje pre spotrebiteľa výhodnejšiu úpravu premlčania a teda kratšie
premlčacie doby oproti úprave Obchodného zákonníka.
13. Okrem toho v zmysle § 853 ods. 1 OZ a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, je potrebné aj v oblasti tzv.
absolútnych obchodov aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, ak len tieto absolútne obchody
majú svoj pôvod v spotrebiteľskej zmluve. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle § 1 ods.
2 OZ sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov a preto ak v čase
uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa a v Obchodnom
zákonníku bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov
subsidiárne aplikovať aj ustanovenia ochrany spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Preto
súd prvej inštancie postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné právne normy
chrániace spotrebiteľa.
14. Posúdením skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka o premlčaní je potom potrebné dospieť k rovnakému záveru ako dospel
súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že právo žalobcu na zaplatenie splátok úveru, ktorých
splatnosť nastala pred 05.05.2012 spolu s príslušenstvom je premlčané.
15. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, ohľadom nepriznania mu úroku z úveru vo výške vo výške
18,40% ročne zo sumy 94,33 eur za obdobie od 21.01.2013 do 31.01.2013 a za obdobie od 01.02.2013
do 26.09.2013 teda po konečnej splatnosti úveru, odvolací súd je presvedčený, že súd prvej inštancie
zaujal správny právny názor, keď žalobcovi nepriznal dojednané úroky z úveru za dobu po splatnosti
úveru. Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky / uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, či jeho rozsudok sp. zn. 15Co/871/2014 zo dňa 02.09.2015 alebo
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015/ sa priklonila k právnemu
názoru, že dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len za dobu do splatnosti úveru. Po splatnosti úveru
patria veriteľovi už len úroky z omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením svojej povinnosti vrátiť
riadne a včas poskytnutý úver. S takýmto právnym názorom sa zhoduje aj tunajší odvolací súd a v tomto
zmysle je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu v časti o zaplatenie zmluvného
úroku z úveru vo výške 18,40% zo sumy zo sumy 94,33 eur za obdobie od 21.01.2013 do 31.01.2013
a za obdobie od 01.02.2013 do 26.09.2013 teda po konečnej splatnosti úveru vecne správne. Na tomto
závere nič nemenia ani ustanovenia zmluvy uzatvorenej účastníkmi, podľa ktorých sa aj po termíne
splatnosti splátky istiny úveru úročia dohodnutým úrokom ako aj úrokom z omeškania.
16. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého súd
prvej inštancie ex offo sám bez námietky premlčania posúdil premlčanie uplatneného práva žalobcu, tu
odvolací súd uvádza, že aj v tomto bol postup súdu prvej inštancie správny. V prípade spotrebiteľskej
zmluvy súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadne na premlčanie
nároku uplatňovanému voči spotrebiteľovi z úradnej povinnosti bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania
dovolával. Ohľadom uvedeného ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa neboli prijaté žiadne
prechodné ustanovenia a odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že vzhľadom na
jeho procesný charakter /ustanovenie zakladá povinnosť pre súd, či iný orgán v konaní, v ktorom sa proti
spotrebiteľovi uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy/ a neexistenciu prechodných ustanovení, je súd
povinný prihliadnuť na premlčanie i bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom aj v záväzkových
vzťahoch, ktoré vznikli pred 1.5.2014. Otázkou účinnosti ustanovenia § 5b zák. č 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa sa zaoberal už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 MCdo
12/2014 zo dňa 21.04.2015, pričom mal za to, že prvostupňový súd musí vziať na zreteľ § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako "orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy" je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Má
tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01.05.
2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od
ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Odvolací súd, vychádzajúc
z názoru Najvyššieho súdu SR, vysloveného v uvedenom rozhodnutí mal za to, že pokiaľ súd prvej
inštancie vo veci ex offo aplikoval ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., a premlčaciu dobu posudzoval
podľa Občianskeho zákonníka, postupoval správne.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správne potvrdil.



18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane
nevznikli.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).