Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoE/149/2011 z 29. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. januára 2012, sp. zn. 2CoE/149/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7807204218.1 Krajský súd Košice | 2CoE/149/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7807204218.1 | 2012-01-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-212.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/623501bb-5ee7-4604-9bee-1b625f20004f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7807204218.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoE/149/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807204218
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7807204218.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Košiciach, IČO: 00735868 , Kuzmányho č.8, 041 20 Košice, proti povinnému: I. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX, XXX XX P. B., zast. opatrovníčkou Zuzanou Matejkovou, súdnou tajomníčkou Okresného
súdu Rožňava, o vymoženie 49,79 Eur s prísl. (1.500,-SK), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava, č. k. 11 Er 382/2007-17, zo dňa 29.10.2010 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi
Husťákovi, so sídlom Žriedlová 3, Košice náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Prvostupňový súd tak rozhodol po zistení, že exekučným titulom v predmetnej veci je Rozkaz o uložení
sankcie za priestupok Okresného riaditeľstva PZ -Okresný dopravný inšpektorát oddelenie BCP a DE
v Rožňave č.k. ORP-247/DI-SK-2005 zo dňa 20.05.2005, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť pokutu v sume 1.500,-Sk( 49,79Eur).Uvedený exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa
03.11.2005 a vykonateľnosť dňa 19.11.2005.V zmysle ustanovenia § 88 ods.1 zák. č. 372/1990Zb. o
priestupkoch v znení zák. č. 656/2004 Z.z., rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na
náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich
zaplatenie. Súd ďalej uviedol, že trojročná lehota ja lehotou prekluzívnou, čo znamená, že sa v nej musí
exekúcia nielen začať , ale i skončiť. Z uvedeného vyplýva, že pri exekučnom titule , na základe ktorého
sa vykonáva predmetná exekúcia, začala trojročná lehota plynúť dňa 19.11.2005 a koniec prekluzívnej
lehoty pripadol na deň 19.11.2008.Počnúc nasledujúcim dňom došlo k zániku práva oprávneného na
vymáhanie pohľadávky uplynutím prekluzívnej lehoty. Prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 58
ods.1 a § 57 ods.1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len Exekučný poriadok) exekučné konanie zastavil pre zánik práva,
na ktorý prihliadol z úradnej moci.

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal, vzhľadom k tomu, že súdny
exekútor podaním zo dňa 16.09.2010 súdu oznámil, že si ich náhradu neuplatňuje.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na zákon NRSR č. 298/2008 Z.z. ,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných
stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.09.2008, a ktorý
zároveň v čl. II mení a dopĺňa zákon o priestupkoch tak, že vypustil znenie § 88 ods. 1 a doterajšie
odseky 2 a 3 sa prečíslovali na 1 a 2. Znenie § 88 ods.1 pojednávalo o skutočnosti , že rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok , o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Namietal , že v čase rozhodovania súdu už



zákon o priestupkoch neobsahoval ustanovenie o prekluzívnej lehote a súd zastavil exekučné konanie
na základe už zrušenej právnej normy. Z dôvodu, že prechodné a záverečné ustanovenia zákona
neupravujú právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je potrebné , aby
súd postupoval podľa znenia zákona v čase rozhodovania( t.j. 29.10.2010), teda v čase keď už bola
v účinnosti zmena zákona bez ustanovenia pojednávajúcom o prekluzívnej lehote. Z toho dôvodu
odvolateľ namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu nebolo vydané v súlade so zákonom.

Ostatní účastníci sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak aplikoval na daný prípad ust. § 88 ods. 1 zák.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom k 31.8.2008, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie vecne
nesprávne.

V zmysle ust. § 88 ods. 1 zák. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty
za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do 3 rokoch od
uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Vyššie citované ustanovenie stratilo účinnosť dňom 1.9.2008, odkedy bolo znenie tohto ustanovenia
vypustené a doterajšie odseky 2 a 3 sa prečíslovali na ods. 1 a 2. Od 1.9.2008 ust. § 88 neupravuje
lehoty, v ktorých možno vykonať rozhodnutie o uložení pokuty, a preto v zmysle ust § 51 zák. 372/1990
Zb., je potrebné použiť všeobecné predpisy o správnom konaní. V zmysle ust. § 51 vyššie citovaného
zákona ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch
všeobecné predpisy o správnom konaní. Týmto všeobecným predpisom je zák. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (ďalej len Správny poriadok).

V zmysle ust. § 71 ods. 1 Správneho poriadku ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne
povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné alebo zmierom schváleným správnym
orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov, ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola
určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

V zmysle ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov
po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že ak nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty pre
vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok (a ďalších rozhodnutí v zmysle ust. § 88 ods.
1 zák. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008) najneskôr dňom 31.8.2008, po tomto dátume už
citované ustanovenie nie je možné aplikovať, keďže stratilo účinnosť. Od 1.9.2008 teda v zmysle ust.
§ 71 ods. 3 Správneho poriadku nedochádza k preklúzii práva vyplývajúceho z rozhodnutia o uložení
pokuty za priestupok uplynutím lehoty 3 rokov počítanej od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie
a od tohto obdobia je potrebné skúmať iba splnenie podmienky v zmysle ust. § 71 ods. 3 Správneho
poriadku, t.j., že výkon rozhodnutia je potrebné nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej
na splnenie uloženej povinnosti. Lehota 3 rokov teda nie je určená aj na vykonanie daného rozhodnutia,
teda v tejto lehote výkon rozhodnutia, resp. exekúcia ukončená nemusí byť.

Tak ako správne namietal oprávnený, ustanovenie o zániku práva z daného exekučného titulu po
1.9.2008 nie je možné aplikovať, keďže ustanovenia zák. 298/2008 Z.z., ktorým bol novelizovaný zák.
372/1990 Zb. neriešia v prechodných a záverečných ustanoveniach právne vzťahy vzniknuté pred
1.9.2009, teda pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Aplikácia ust. § 88 ods. 1 zák. 372/1990 Zb.
je možná len v tých prípadoch, kde k preklúzii dôjde najneskôr dňom 31.8.2008.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd rozhodne aj o trovách tohto
odvolacieho konania.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.