Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/2/2014 z 3. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 3. februára 2014, sp. zn. 14CoE/2/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6213208324.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoE/2/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6213208324.1 | 2014-02-03 | Uznesenie Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7dfa8cad-a09c-4e82-b97b-e0c0584769cf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6213208324.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213208324
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6213208324.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., so
sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, zastúpený splnomocnenou Advokátskou
kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému : U. F., narodená
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, na vymoženie pohľadávky v sume 777,17 eur s príslušenstvom, v
exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorský úrad
821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 62 pod spisovou značkou Ex 18567/2013, o odvolaní oprávneného
zo dňa 17.10.2013 proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 9Er/876/2013-12 zo dňa
27.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod spisovou značkou Ex 18567/2013, podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia § 52, § 53 ods. 1, 4 a 5 Občianskeho zákonníka.
Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah
a následne konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 14 Všeobecných podmienok
poskytovania úveru (avšak v ďalšom texte odôvodnenia uznesenia súd uvádza bod 15 Všeobecných
podmienok poskytovania úveru) nebola dojednaná individuálne, ale bola súčasťou formulárovej zmluvy o
úvere. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť,
alebo sa podrobiť všetkým podmienkam pripraveným na predtlačenom tlačive. Exekučný súd právne
posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku a ako taká bola už od
počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. V dôsledku
toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je
neodstrániteľnou prekážkou brániacou vedeniu exekúcie a tým aj zákonným dôvodom na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Právne
posúdenie veci súdom považuje za nesprávne, pretože súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu
vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd však podľa
názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože dôvodom na zastavenie
exekúcie môže byť len rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom či dobrými mravmi a nie
rozhodcovského konania. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho



výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 zákona o rozhodcovskom
konaní) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Namieta tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa a upozornil na skutočnosť,
že oprávnený s povinným uzatvárali rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a násl. zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine.
Konajúci súd však túto skutočnosť nezisťoval a tak nedostatočne zistil skutkový stav veci. Žiada preto,
aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. z dôvodu nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci majúceho za následok nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Veľký Krtíš. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods.
1 a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný,
a to v každom štádiu vedenia exekúcie, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia
§ 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku so zákonom, neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné
zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh
účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj
adekvátne procesne zareagovať. Keďže exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie, pokiaľ ide
o námietku prípustnosti skúmania obsahových náležitostí rozhodcovského rozsudku, je nevyhnutné
okrem už uvedených ustanovení Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej Zákon o rozhodcovskom konaní). Podľa mienky odvolacieho súdu
neobstojí ani názor odvolateľa, že takýmto postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o
žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ustanovenia § 37 zákona o rozhodcovskom
konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
V prípade preskúmania rozhodcovského rozsudku (§ 37) ide o fakultatívny opravný prostriedok, na
ktorom sa účastníci môžu dohodnúť. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať i zrušenia rozhodcovského rozsudku pokiaľ sú naplnené zákonné podmienky
presne špecifikované v ustanovení § 40 a 41 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok,
ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľným exekučným titulom (§ 42 ods. 1
písm. d/ Exekučného poriadku). Súdu však vyplýva oprávnenie i povinnosť v exekučnom konaní skúmať
zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie §
45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť buď na
návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2), ak rozsudok trpí zmätočnosťou,
pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania (§ 1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne
rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Rovnako môže
exekučný súd exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom (§ 45 ods.1 písm. c/ a § 45 ods. 2).



Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spisovej značky : SR 11161/11 zo dňa
19.03.2012. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z
titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.02.2011.

Exekučný súd pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku právne posúdil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú
v spotrebiteľskej zmluve a vyhlásil ju od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka, možno jeho závery považovať za predčasné a nezodpovedajúce obsahu spisu. Odvolací súd
konštatuje nesprávne právne posúdenie veci, pretože súd sa predovšetkým nevysporiadal - a zrejme ani
nevenoval pozornosť - legitimite vydania rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu. Existencia
platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, event. rozhodcovskej doložky, je elementárnym, nevyhnutným
predpokladom platnosti rozhodcovského rozsudku v akejkoľvek exekučnej veci, pokiaľ bol predložený
ako exekučný titul.

Exekučný súd sa tak mal správne zamerať predovšetkým na skúmanie existencie rozhodcovskej
doložky. Odvolací súd ako prvotnú a z hľadiska rozhodovania o zákonnosti uplatneného nároku aj
smerodajnú konštatuje skutočnosť, že z doposiaľ predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, či
predložený rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko doposiaľ súd nemá
dôkaz o tom, že rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu
rozhodcovského rozsudku a na základe ktorej by si rozhodcovský súd mohol vyvodiť svoju právomoc
vo veci konať a rozhodnúť, v danom prípade vôbec bola medzi zmluvnými stranami dojednaná.

Vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Z obsahu spisu až doposiaľ nie je zrejmé, či citovaná zákonná dikcia v danom prípade naplnená bola a
tak nemožno v tomto štádiu konštatovať, či rozhodcovská doložka bola medzi oprávneným a povinným
platne dojednaná. Písomne uzatvorená rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá ani priamo v zmluve o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.02.2011, ani vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru, ako
súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Pokiaľ rozhodcovský súd v rozsudku sp. zn. SR 11161/2011 zo dňa
19.03.2012 v druhom odseku odôvodnenia svojho rozhodnutia cituje obsah „dojednanej“ rozhodcovskej
zmluvy, táto nie je obsiahnutá v žiadnom z ustanovení Všeobecných podmienok poskytovania úveru,
ani priamo v obsahu úverovej zmluvy. Ani rozhodcovský súd, ktorý „cituje“ dojednanie rozhodcovskej
doložky neuvádza konkrétne, kde sa toto znenie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy
nachádza (napr. s poukazom na konkrétny bod, či článok Všeobecných podmienok poskytovania úveru),
preto odvolací súd citovanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom rozsudku považuje až doposiaľ
za nepreukázané zo strany oprávneného.

Rovnako však v odôvodnení uznesenia exekučného súdu „citované“ znenie rozhodcovskej doložky
údajne v bode 14 Všeobecných podmienok poskytovania úveru (v ďalšom texte odôvodnenia uznesenia
však súd zmätočne uvádza čl. 15 VPPÚ) nezodpovedá obsahu spisu a súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia konštatuje niečo, čo nemá v konaní preukázané a taktiež svoje právne úvahy
založil na skutočnostiach nemajúcich podklad vo vykonanom dokazovaní, resp. v predložených listinách.
Ide o zásadnú vadu rozhodnutia súdu, nakoľko nedostatočne zistený skutkový stav veci má za
následok aj nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd poznamenáva, že dojednanie obsiahnuté
v bode 14. Všeobecných podmienok poskytovania úveru (ktoré exekučný súd nesprávne považoval
za rozhodcovskú doložku) nemožno v žiadnom prípade považovať za platne dojednanú rozhodcovskú
doložku; z obsahu tohto dojednania vyplýva iba vôľa využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov a
pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu. V ďalšom texte tohto



dojednania je navyše výslovne uvedené znenie dojednanej mediačnej doložky podľa zákona č. 420/2004
Z.z. o mediácii, s konkrétne určeným Mediačným centrom so sídlom v Bratislave. Dojednanú mediačnú
doložku podľa zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii nemožno stotožniť s rozhodcovskou doložkou v
zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc tak z citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, je doposiaľ sporné, či v konkrétnej exekučnej veci bola rozhodcovská doložka, event.
rozhodcovská zmluva dojednaná zmluvnými stranami písomne, prípadne či bola dojednaná iným
z alternatívnych spôsobov, upravených v odseku 2 tohto ustanovenia (oprávnený v tomto smere
neprodukoval žiaden dôkaz). Exekučný súd sa tak bude povinný v ďalšom postupe zamerať
predovšetkým na ozrejmenie si, či vôbec mohol nadobudnúť právne účinky predložený rozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, pretože za predpokladu, ak by právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na rozhodcovskej doložke, či rozhodcovskej zmluve, ktorá platne uzatvorená nikdy
nebola, bolo by nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a ako
nulitný právny akt nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Len v prípade, ak by mal exekučný súd hodnoverne v konaní preukázané, že rozhodcovská
doložka, resp., rozhodcovská zmluva bola platne uzatvorená, je oprávnený skúmať samotný obsah
rozhodcovskej doložky/zmluvy z hľadiska naplnenia kritérií spotrebiteľského práva a zákonnosti
priznaného plnenia podľa ustanovení § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia
veci zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.