Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/48/2015 z 29. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. novembra 2015, sp. zn. 8CoP/48/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5114230497.1 Krajský súd Žilina | 8CoP/48/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5114230497.1 | 2015-11-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0412a1e0-65fb-468d-88bb-bdf596de6142 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5114230497.1 Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/48/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114230497 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114230497.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako opatrovníkom, dieťa rodičov, matky: PaedDr. A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - N. č. XXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom A., ul. V. L. č. XA a otca: PaedDr. Y. Q., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. R. č. XXX/XX, Česká republika, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Eduardom Šoškom, advokátom so sídlom A., ul. D. H.. XX, o zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 30P/233/2014-823 zo dňa 06. mája 2015, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 30P/233/2014-823 zo dňa 06.05.2015 návrh matky na zákaz styku otca s maloletým Y. zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd konštatoval, že naposledy bol styk otca s maloletým upravený rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 37P/321/2010-658 zo dňa 07.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 5CoP/111/2013-702 zo dňa 18.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2014. V tomto konaní mal súd preukázané, že matka je výrazne emocionálne viazaná na maloletého. Maloletý odlúčenie od matky pociťuje ako pocit ohrozenia svojej osoby, ale po určitej dobe sa novej situácii prispôsobí. Maloletý je v minimálnom kontakte s otcom, dlhšiu dobu mu trvá, kým sa zadaptuje k situácii, kontaktu s ním, ale dokáže s otcom komunikovať, vyjadrovať mu svoje pozitívne emócie. O otcovi síce hovorí len negatívne veci, ale jeho správanie k otcovi je spontánne, bez strachu. Dieťa je manipulované matkou a jej rodinou. Matka sa snaží odpútať pozornosť dieťaťa od otca, zaujíma nadmerný ochraniteľský postoj a nemá snahu podnecovať maloletého ku komunikácii s otcom. Celkovo svojím správaním ovplyvňuje postoj maloletého vo vzťahu k otcovi, pretože je vzorom pre dieťa, ktorej správanie napodobňuje voči otcovi. Podľa názoru znalkyne, keďže dieťa je zvyknuté u matky a s otcom má minimálne kontakty, na začiatku sa javí vhodnejšie, aby dieťa bolo v starostlivosti matky a s otcom sa mohlo stretávať častejšie. Súd uložil rodičom čiastkovým rozsudkom č. k. 37P/321/2010-561 zo dňa 10.05.2012 výchovné opatrenie formou poradenstva v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Žiline v pravidelných intervaloch po dobu 6 mesiacov za účelom, aby sa rodičia naučili vzájomnej nekonfliktnej komunikácii a dieťa preklenulo prechodné obdobie na adaptáciu na starostlivosť otca bez prítomnosti matky. Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 14.02.2013, kde sa výchovné opatrenie uskutočňovalo, vyplynulo, že maloletý na stretnutiach, po prekonaní bežného počiatočného ostychu, sa prejavoval ako dieťa primerané jeho veku, živé a zvedavé, ktoré je silno citovo naviazané na matku, ale má rado aj otca. V kontakte s otcom sa javil prirodzene, uvoľnene, pri hre a komunikácii s otcom kooperoval. Rovnako normálne prebiehal aj fyzický kontakt. Psychológ konštatoval, že pri dostatočne častom stretávaní, resp. v prípade vhodnej rodičovskej dohody je zrejmé, že by maloletý z kontaktu s otcom profitoval. Zo správy zo dňa 24.09.2013 vyplynulo, že v rámci stretnutí realizovaných v centre nedošlo k badateľnému posunu v zmysle spoločného cieľa, ktorým je nekonfliktná komunikácia v záujme prosperity dieťaťa, nakoľko obaja rodičia nie sú aktuálne schopní vo svojej životnej situácii preklenúť svoje len negatívne spoločné zážitky, svoje predstavy o sebe a svoje predstavy o druhom rodičovi. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že maloletý má k otcovi kladný vzťah, je schopný stráviť s ním čas bez zvýšenej psychickej záťaže, aj bez prítomnosti matky. Ďalej súd poukázal na to, že matka vo svojom odvolaní voči čiastkovému rozsudku č. k. 37P/321-2010-561 zo dňa 10.05.2012 uviedla, že otec sa stretol od podania znaleckého posudku dňa 23.10.2011 s maloletým len v dňoch 12.12.2011, 27.08.2012, 24.09.2012 a 05.05.2013. Napriek tomu, že bol oprávnený sa s maloletým stretnúť v pravidelnom časovom rozsahu, stretnutia otec zmaril v prevažnej miere zo subjektívnych dôvodov na jeho strane. Matka uvádzala, že maloletý odmieta byť s otcom, otca sa bojí. Maloletý sa vyjadril, že nevyjde z domu, pretože s otcom nechce byť. Matka k odvolaniu doložila čestné prehlásenie E. I. a F. R., ktorí v prehlásení uvádzali, že Y. sa nechcel stretnúť so svojím otcom. Doložila tiež záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci, v ktorom sa uvádzalo, že dieťa sa malo stretnúť s otcom podľa súdneho rozhodnutia, dieťa na stretnutie prišlo s matkou, matka uviedla, že dieťa 2-krát od otca ušlo k domu, kde býva s matkou. Otec odišiel, potom sa dieťa začalo sťažovať na bolesti na hrudníku, chvel sa, plakal. Krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový súd vykonal rozsiahle a dôsledné dokazovanie. Matka neuviedla v odvolaní žiadne argumenty, ktoré by spochybňovali rozsudok prvostupňového súdu do takej miery, že by malo v odvolacom konaní dôjsť k jeho zmene alebo zrušeniu a rozsah upraveného styku otca s maloletým, aj vzhľadom na vek maloletého je v súlade s ustálenou súdnou praxou. V tomto konaní súd následne poznamenal, že matka už 2 mesiace po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o úprave styku dňa 18.06.2014 navrhla nariadiť predbežné opatrenie a obmedziť stretávanie otca s maloletým jej prítomnosťou. Táto vo svojom návrhu na zákaz styku, ktorý podala dňa 18.09.2014, neuviedla žiadne nové skutočnosti, žiadnu zmenu pomerov od posledného rozhodovania súdu, na základe ktorej by malo dôjsť k zákazu styku otca s maloletým. Všetky skutočnosti, aj čo sa týka nerealizovania styku otca s maloletým, zlého zdravotného stavu maloletého, odmietanie maloletého stretávať sa s otcom, uvádzala už v predchádzajúcom konaní, kedy sa rozhodovalo o úprave styku. Ani zo psychologického vyšetrenia maloletého Mgr. F. H. dňa 27.08.2014 predloženého matkou nevyplýva, že je potrebné zakázať styk otca s maloletým. Psychologička uvádza, že maloleté dieťa má k otcovi vytvorené výhradne negatívne city a doporučuje z psychologického hľadiska v rámci zdravého psychického a fyzického vývinu dieťaťa riešiť úpravu styku otca s dieťaťom v čo najkratšom čase. Súd poznamenal, že sa jednalo o vyšetrenie maloletého na základe žiadosti matky, bez prítomnosti otca. Ďalej uviedol, že počas konania sa snažil primäť rodičov k tomu, aby sa spoločne porozprávali ohľadne tejto situácie, aby sa povzniesli nad vzájomné rozpory, aby konali v záujme maloletého, keďže predovšetkým celou touto situáciou, správaním rodičov je poznačený maloletý, ktorý všetko, čo sa okolo neho deje, citlivo vníma. Otec navrhoval, aby sa po pojednávaní stretli spoločne s matkou aj s maloletým. Matka toto odmietala. Uviedla, že nemôže byť v prítomnosti otca, pretože sa ho obáva, keďže došlo zo strany otca voči nej k násiliu. Na tomto mieste súd poukázal na jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý podávala v júni 2014 a následne v septembri 2014 a žiadala obmedziť stretávanie otca so synom práve svojou prítomnosťou. Súd bol tiež toho názoru, že matka ovplyvňuje maloletého, čo sa týka jeho vzťahu k otcovi, nesnaží sa ho pripraviť na stretnutie spôsobom prijateľným pre dieťa (maloletý sa vyjadril pred psychológom, že matka keď mu oznámi, že bude návšteva, začne ho bolieť bruško, preháňa ho, nechce sa baliť a ísť pred dom a matka uviedla na otázku, ako pripravuje maloletého na stretnutie, že deň predtým mu povie, že je párna sobota a pripraví mu veci) pričom by ho mala pozitívne motivovať, svojím verbálnym prejavom ho vo vzťahu k otcovi podporovať, usmerňovať, mala by mu pozitívnym spôsobom opísať stretnutie s otcom, aby sa maloletý na stretnutie tešil. Na druhej strane súd uviedol, že správanie otca, čo sa týka jeho stretávania s maloletým takým spôsobom, že pravidelne v zmysle rozhodnutia súdu nechodí na stretnutie s maloletým, nie je v záujme maloletého. Otec dlhodobo po rozhodnutí súdu, ako uvádzala matka, čo potvrdil aj otec na pojednávaní, sa s maloletým nestretával. Poukázal na januárovú návštevu v r. 2014, kedy matka uviedla, že maloletý sa nechcel s ním stretnúť a preto mu ho matka neodovzdala na stretnutie. Mal za to, že matka by mu stretnutia neumožňovala a preto na stretnutia so synom nechodil. Podľa súdu nie je v záujme maloletého, aby matka maloletého na každé stretnutie pripravovala a otec by chodil na stretnutia, len kedy to jemu vyhovuje. Za pravdivé súd považoval, že stretávanie otca s maloletým je jeho právom, ale najdôležitejší je záujem dieťaťa. Pokiaľ otec nevyužíva právo styku s dieťaťom potom je v záujme maloletého obmedziť toto stretávanie. Nemôže byť v záujme maloletého zakaždým byť na stretnutie pripravený, dobre naladený, má sa na stretnutie tešiť a otec opakovane na stretnutie nechodí. Pokiaľ sa otec dožadoval úpravy styku s maloletým po rozhodnutí súdu nakoľko mu matka neumožňovala stretnutia, mal si vymáhať tieto stretnutia súdnym výkonom rozhodnutia, mal trvať na tom, aby mu matka stretnutia umožňovala. Takéto správanie otca vyvoláva pochybnosť či má skutočný záujem o maloletého. Z toho dôvodu, ak otec do budúcna nebude využívať styk so synom v zmysle rozhodnutia súdu, samozrejme v prípade ak si matka bude plniť svoju povinnosť a bude mu umožňovať styk s maloletým, ktorého riadne pripraví na stretnutie, súd, v záujme maloletého, po vykonanom dokazovaní, by mohol pristúpiť aj k obmedzeniu styku otca s maloletým, čo sa týka jeho rozsahu. Okrem toho súd konštatoval, že matka podávala návrh na zákaz styku, pričom sa odvoláva na záujem maloletého a uvádza, že maloletý sa nechce s otcom stretnúť. Podľa súdu obmedzenie alebo zákaz styku nemožno vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu rodiča, v ktorého je starostlivosti, s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Odmietanie dieťaťa samé o sebe nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Tiež nebolo preukázané, že by zo strany otca bolo ohrozované fyzické alebo psychické zdravie maloletého. Podľa súdu upravený styk pri správnej výchove matky a tiež správnej príprave na styk s otcom nemôže ohroziť duševný vývoj dieťaťa. Keďže od posledného rozhodovania súdu o úprave styku súd nezistil žiadnu zmenu pomerov, nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zakázať styk otca s maloletým, súd návrh matky na zákaz styku zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s. p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorá navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nestotožnila sa so skutkovými ani právnymi závermi prvostupňového súdu. Podľa matky dieťaťa pre prijatie záveru súdu o tom, že by upravený styk v prípade, že bude maloletého správne viesť a pripravovať na styk s otcom, nemal mať vplyv na ohrozenie duševného vývoja dieťaťa, nemal súd dostatočný podklad. Práve naopak na tom, že maloletý odmieta styk s otcom od právoplatného rozhodnutia súdu t.j. od 02.04.2014 má podiel len otec dieťaťa, ktorý sa na stretnutia s maloletým vôbec nedostavuje a nemá žiadne vážne dôvody, pre ktoré by sa na styku s maloletým nemohol zúčastniť. Následne matka dieťaťa uviedla prehľad jednotlivých stretnutí, s tým či sa tento uskutočnil, s akým priebehom, prípadne neuskutočnil a z akých dôvodov od 05.04.2014 do 14.06.2015. Podľa matky dieťaťa z uvedeného prehľadu je zrejmé, že z celkových 30 návštev, ktoré mali byť realizované podľa súdneho rozhodnutia, ktorým naposledy bol upravený styk otca s maloletým, za uvedené obdobie sa otec preukázateľne zaujímal o styk s maloletým len dňa 29.12.2014, keď mal maloletý kiahne a z objektívnych dôvodov sa styk nemohol realizovať. Takže po dobu viac ako jedného roka s maloletým sa vôbec nestýkal a ani neprejavil záujem o styk pretože to, že dňa 21.03.2015 po predchádzajúcom nezáujme o syna sa ozval, že sa chce stretnúť s maloletým, ale nebol ochotný počkať, pokiaľ maloletý ukončí tréning 1 hodinu a dňa 30.05.2015, keď si maloletého neprevzal, hoci matka ho na styk pripravila, nie je možné hodnotiť ako záujem otca o stretnutie s maloletým. Matka dieťaťa v odvolaní vytýkala súdu, že zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu, ktorým súd upravil styk otca s maloletým, súd v rozhodnutí vôbec nebral do úvahy. Zmena pomerov vyplýva aj z psychologického vyšetrenia maloletého, ktoré bolo vykonané dňa 19.08.2014, ktoré je vyhodnotené v správe Mgr. F. H. zo dňa 27.08.2014, ktoré vyšetrenie aj keď bolo zabezpečené prostredníctvom nej, je potrebné hodnotiť ako dôkazy. Psychológ v nej doporučuje zo psychologického hľadiska za potrebné a nutné v rámci zdravého psychického a fyzického vývinu maloletého dieťaťa riešiť úpravu styku otca s maloletým dieťaťom v čo najkrajšom čase. Závery vyplývajúce zo psychologického vyšetrenia maloletého zo dňa 27.08.2014 súd vôbec nevyhodnotil. Matka dieťaťa v tejto súvislosti vyslovila názor, že pokiaľ správa podaná daná na jej podnet nie je objektívna, mal v záujme vydania rozhodnutia, ktoré by bolo v súlade so záujmami, nariadiť znalecké dokazovanie, prípadne vypočutie maloletého súdom. Napokon aj zo správy psychológa ÚPSVaR Žilina, referátu poradensko- psychologických služieb zo dňa 04.05.2015 vyplýva, že maloletý nemá k otcovi vytvorené citové väzby, spájajú sa mu s ním negatívne zážitky a aktuálne stretnutia s otcom odmieta. Preto aj psychológ ÚPSVaR Žilina doporučuje pre postupné obnovenie vzťahu otca s maloletým pravidelný záujem o dieťa ale aj zažitie korektnej skúsenosti s rodičmi, kedy by sa mu vzájomne venovali bez vzájomných konfliktov a osočovania. Ďalej matka dieťaťa v odvolaní uviedla, že pokiaľ by súd aj na základe vykonaných dôkazov prijal záver, že o zákaze styku nie je možné kladne rozhodnúť, i keď návrh nesmeroval k úprave styku na základe zmeny pomerov iným spôsobom, t.j. spôsobom rozdielnym od doterajšej úpravy styku, pretože ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, mal rozhodnúť o zmene úpravy styku otca s maloletým na základe zmeny pomerov, pretože doterajšia úprava styku je v rozpore so záujmami maloletého. Navrhla vykonať dokazovanie vypočutím maloletého súdom, prípadne znaleckým dokazovaním znalcom z odboru pedopsychiatrie. Opatrovník dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že zákaz styku s dieťaťom je výnimočným spôsobom rozhodnutia súdu a v tomto konaní matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že od posledného rozhodnutia o úprave styku došlo k takej zmene pomerov, aby súd zakázal jeho styk s maloletým. Poukázal na to, že posledné konanie o úprave styku trvalo niekoľko rokov a súd vydal rozhodnutie po rozsiahlom dokazovaní. Znalec a psychológ pri poslednom konaní o úprave rodičovských práv a povinností uviedol, že dieťa je manipulované zo strany matky a jej rodiny proti otcovi. Tento stav pretrvával aj naďalej a vystupňoval sa až do tej miery, že matka podala na súde návrh na zákaz styku už dva mesiace po právoplatnosti posledného rozhodnutia o úprave styku. Cieľom konania matky je dosiahnuť citové odcudzenie medzi ním a maloletým. Tento stav pretrváva už od apríla 2010 od rozvodu manželstva s matkou dieťaťa. Dňa 22.06.2010 podal aj návrh na výkon rozhodnutia, pričom rozhodnutím bola uložená matke dieťaťa pokuta. Aj tento súd ako aj predchádzajúce súdy vo svojich rozhodnutiach pri úprave styku apelovali na matku, aby v záujme dieťaťa pripravovala maloletého na stretnutie riadne. Aby sa snažila maloletého podporovať a usmerňovať takým pozitívnym spôsobom, aby sa tento na neho tešil. Matka však aj naďalej ignoruje rozhodnutie súdu a nesnaží sa pripraviť maloletého na stretnutie spôsobom prijateľným pre dieťa. Naopak sa snaží vyvolávať u neho negatívne emócie proti nemu a tým bráni jeho styku s maloletým. Svoje konanie matka ospravedlňuje alibisticky tým, že maloletý v čase, keď on pre neho na stretnutie príde, odmieta s ním ísť. Taktiež otec dieťaťa uviedol, že pracuje a trvale žije v Českej republike, cestuje za maloletým niekoľko stoviek kilometrov, avšak vždy bezúspešne. Z toho dôvodu bol nútený podať na matku maloletého oznámenie o spáchaní trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia orgánom činným v trestnom konaní (25.01.2014, 01.04.2015,30.05.2015). Dňa 29.06. 2015 podal opäť návrh na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým. Otec dieťaťa považoval preto tvrdenia matky v odvolaní za nepravdivé. Taktiež jej tvrdenia, že maloletého spájajú s ním negatívne zážitky, nie sú ničím preukázané a skutočnosť, že maloletý nechce ísť na stretnutia s ním vychádzajú opäť len z postoja matky pri príprave maloletého na stretnutie s ním. Matka dieťaťa v konaní sama potvrdila, že k otcovi má negatívny emočný vzťah. A tento svoj postoj k otcovi prenáša aj na maloletého, u ktorého rozvíja negatívny vzťah k svojmu otcovi. Podľa otca dieťaťa v tomto konaní o úprave styku nebolo žiadnym spôsobom preukázané (ani v iných konaniach o úprave styku v minulosti), že citové väzby a vývinové potreby maloletého sú ohrozené pri stretávaní sa so svojim otcom. Poukázal na to, že je niekoľkonásobný majster Českej republiky v karate a v súčasnosti sa venuje príprave detí a mládeže v tomto športe. Tvrdil, že má záujem o maloletého a chce sa s ním stretávať a apeloval na matku, aby si svoj negatívny vzťah k nemu neriešila prostredníctvom maloletého. Ak si matka uvedomí svoje povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia súdu a maloletého pripraví na stretnutia riadne, on bude na stretnutia chodiť v zmysle posledného rozhodnutia o úprave styku. Podľa neho je v záujme maloletého, aby svojho otca poznal a vytvoril si k nemu citový vzťah. K vyjadreniu otec dieťaťa pripojil zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 25.2014, uznesenie ČVS: ORP-355/1-VYS-ZA-2015 zo dňa 30.04.2015, záznam o podaní oznámenia č.s.: ORPZ-ZA-OPP- OPP-5-210-P zo dňa 30.05.2015. Podaním došlým krajskému súdu dňa 24.11.2015 matka dieťaťa doplnila svoje odvolanie. V tomto predložila ďalší prehľad o stretnutiach, ktoré sa mali uskutočniť a to od 27.06.2015 do 01.11.2015 a uviedla, že vo všetkých uvedených prípadoch otec dieťaťa sa nedostavil pre maloletého a ani nedal vedieť dôvod, prečo sa styk nerealizuje. Podľa matky nie je možné, aby platil styk upravený právoplatným a vykonateľným rozhodnutím do ďalšieho obdobie, čo vyžaduje od nej, aby maloletého pripravovala na styk a keď otec neprejaví záujem o styk tým, že sa vôbec nedostaví, resp. nedá ani vedieť, prečo sa nemôže k styku dostaviť a takýto styk trvá nepretržite 1 rok a 8 mesiacov okrem 30.05.2015 kedy si maloletého od nej odmietol prevziať. Nemôže byť v záujme maloletého, aby bol upravený styk tak ako doposiaľ. Pripojila aj psychologickú správu Krízového centra Náruč, poradňa pre rodinu v kríze, Horný Val 24, Žilina zo dňa 09.11.2015, z ktorej je zrejmé, že pokiaľ otec nejaví záujem o dieťa ani symbolický záujem, je pravdepodobné, že dieťa len ťažko uverí úprimnému záujmu o jeho osobu. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov: V preskúmavanej veci sa matka dieťaťa domáhala zákazu styku otca s maloletým. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani pracovné vyťaženie a pracovný čas rodiča, jeho časové možnosti, príp. autobusové či vlakové spojenia a pod. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne (z dikcie „obmedzí“ „zakáže“) styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže (§ 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“). Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že naposledy bol styk otca s maloletým dieťaťom upravený rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 37P/321/2010-658 zo dňa 07.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 5CoP/111/2013-702 zo dňa 18.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2014. Okresný súd ním zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P 263/2009-215 zo dňa 07.10.2010 v časti úpravy stretávania tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. Y.: - do nástupu maloletého na základnú školskú dochádzku každý víkend v párnom týždni od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod.; po nástupe maloletého na základnú školskú dochádzku každý víkend v párnom týždni od piatka 17.00 hod. do nedele 16.00 hod.; cez Veľkonočné prázdniny - v párnom roku od štvrtka 9.00 hod. do soboty 18.00 hod., - v nepárnom roku od Veľkonočnej nedele 14.00 hod. do utorka 18.00 hod., - cez jarné prázdniny po nástupe maloletého na základnú školskú dochádzku v párnom roku od štvrtka 9.00 hod. do nedele 18.00 hod., - cez letné prázdniny do nástupu maloletého na základnú školskú dochádzku - druhý júlový týždeň od pondelka 9.00 hod. do nedele 19.00 hod. - v auguste každý víkend v párnom týždni od piatku 15.00 hod. do nedele 19.00 hod., - cez letné prázdniny po nástupe maloletého na základnú školskú dochádzku - od pondelka 9.00 hod. v druhom júlovom týždni do nedele 17.00 hod. v treťom júlovom týždni, - v auguste každý víkend v párnom týždni od piatku 15.00 hod. do nedele 19.00 hod., - cez zimné prázdniny - v nepárnom roku od 25.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod., - v párnom roku od 29.12. od 9.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod., a to vždy bez prítomnosti matky, s tým, že otec maloletého Y. prevezme a odovzdá na verejnej komunikácii pred bydliskom matky. Matka je povinná mal. Y. na stretnutie riadne pripraviť, odovzdať ho otcovi v stanovenom čase a mieste a zabezpečiť, aby pri odovzdaní dieťaťa nebol prítomný jej otec. Dňa 18.06.2014 podala matka dieťaťa návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala rozhodnúť, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým cez letné prázdniny do nástupu maloletého na základnú školskú dochádzku druhý júlový týždeň v sobotu od 9.00 hod do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletého, do nástupu maloletého na základnú školskú dochádzku v auguste každý víkend v právnom týždni v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletého a dňa 18.09.2014 podala návrh na zákaz styku otca s maloletým poukazujúc hlavne na to, že od rozhodnutia súdu sa otec a maloletým nestretáva nakoľko o stretávanie nemá záujem a odvolávajúc sa na ňou zabezpečenú správu Mgr. F. H. zo dňa 27.08.2014, ktorá doporučila z hľadiska zdravého psychického a fyzického vývinu maloletého dieťaťa riešiť úpravu styku otca s dieťaťom v čo najkratšom čase. Okresný súd v konaní po oboznámení sa s vyjadrením otca dieťaťa k návrhu na začatie konania, správou o prešetrení pomerov u rodičov dieťaťa, výsluchom rodičov dieťaťa ako účastníkov konania správou z poradensko-psychologického procesu od ÚPSVaR, Žilina návrh matky dieťaťa zamietol keďže od posledného rozhodovania súdu o úprave styku nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zakázať styk otca s maloletým. Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisu, všetkými podaniami predloženými účastníkmi konania vrátane podaní doručenými súdu v odvolacom konaní si osvojil skutkové zistenia okresného súdu a preskúmaním dospel k rovnakému záveru ako okresný súd. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí okresného súdu a jeho rozhodnutie za daných okolností považoval za správne, na tieto dôvody odvolací súd v tomto rozhodnutí odkazuje. Okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre správne rozhodnutie vo veci, rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine. Odôvodnenie rozhodnutia účastníkom konania umožňuje posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a právne normy. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu, že matka dieťaťa podala návrh na vydanie predbežného opatrenia a následne návrh na zákaz styku otca s maloletým v krátkom čase po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že uvedené konanie trvalo niekoľko rokov, vyžiadalo si rozsiahle dokazovanie so záverom upraviť styk pre potrebu zachovania vzťahu maloletého s otcom po rozpade manželstva rodičov dieťaťa. Okrem toho z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že predložené psychiatrické vyšetrenie MUDr. F. H. bolo vypracované na základe žiadosti matky dieťaťa bez prítomnosti otca a nie je z neho zrejmé, že je potrebné zakázať styk otca s maloletým. Námietka matky dieťaťa v odvolaní, že okresný súd závery vyplývajúce zo psychologického vyšetrenia vôbec nevyhodnotil nie je preto pravdivá. K jej poukazovaniu v odvolaní na to, že súd nemal dostatočný podklad pre prijatie záveru o tom, že by upravený styk v prípade, že bude maloletého správne viesť a pripravovať, nemal mať vplyv na ohrozenie duševného vývoja odvolací súd uvádza, že práve zo správy psychológa ÚPSVaR zo dňa 04.05.2015 súd prijal záver, že matka sa nesnaží pripraviť maloletého na stretnutie spôsobom prijateľným pre dieťa. Vyplynulo to totiž z vyjadrenia maloletého pred psychológom („Y. sa vyjadroval v tom zmysle, že keď mu mama večer pred stretnutím alebo v sobotu ráno povie, že bude návšteva“). Okrem toho aj výsluchu matky dieťaťa ako účastníčky konania („deň predtým mu poviem, že je párna sobota, pripravím mu veci“). Na jednej strane je pravdivé tvrdenie matky dieťaťa v tom, že otec dieťaťa sa s maloletým podľa rozhodnutia nestretáva pravidelne, skôr len občasne zrejme bez toho, aby jej predtým oznámil, že sa na styk určený rozhodnutím súdu neustanoví a skutočne aj pomerne dlhú dobu. Na druhej strane však aj to, že pokiaľ sa otec dieťaťa ustanovil stalo sa, že matkou dieťaťa maloletý nebol pripravený na styk. Samotná matka dieťaťa v odvolaní (č.l. 835 spisu) potvrdzuje, že len v deň styku majúceho sa uskutočniť, t.j. 29.12.2014 mu oznámila, že maloletý má kiahne, pričom sa liečil už od 17.12.2014 a čo sa týka dňa 21.03.2015 v čase určeného styku bola na športovom tréningu s dieťaťom. Dňa 30.05.2015 matka dieťaťa chcela odovzdať maloletého otcovi, pričom podľa jej tvrdenia hoci bola s maloletým, otec si pre neho nešiel s odkazom, že nestojí na verejnej komunikácii a následne maloletý odmietal s ním ísť. Podľa tvrdenia otca dieťaťa (uvedeného v zázname o podaní oznámenia Č.s.: ORPZ-ZA-OPP-5-210/2015-P zo dňa 30.05.2015) matka dieťaťa mala pri odovzdaní pasívny postoj, maloletého nabádala k tomu, aby sa od nej nevzďaľoval, nevyšla na verejnú komunikáciu, keď sa on priblížil vošla na pozemok rodinného domu a porušila to, že pri odovzdaní boli iné osoby snímajúce situáciu. Na matkou dieťaťa v doplnení odvolania predloženú psychologickú správu Krízového centra Náruč v Žiline odvolací súd neprihliadol, pretože bola vyhotovená bez účasti otca dieťaťa. Vzhľadom na uvedené podľa odvolacieho súdu v danom prípade nie je aktuálna nevyhnutnosť opatrenia spočívajúceho v zákaze styku otca s maloletým a ani by to nebolo v záujme dieťaťa. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie matky dieťaťa za dôvodné a rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Toto rozhodnutie je v súlade aj s odvolacím návrhom opatrovníka dieťaťa. Za súčasného stavu keď k stretávaniu otca s maloletým dochádza len občas nevidel odvolací súd dôvod na vypočutie maloletého dieťaťa a ani na nariadenie znaleckého dokazovania ako to navrhovala matka dieťaťa. Napriek uvedenému záveru sa odvolací súd pripája ku konštatovaniu okresného súdu, že ak otec dieťaťa do budúcna nebude využívať styk s maloletým bez skutočne objektívnych dôvodov a matka dieťaťa si bude plniť svoju povinnosť maloletého na stretnutie riadne pripraviť a bude to mať vplyv na dieťa môže súd pristúpiť k obmedzeniu, prípadne zákazu jeho styku s ním. Preto apeluje na oboch rodičov, aby sa snažili o lepšiu vzájomnú komunikáciu a ústretovo spoločne konali v záujme maloletého, ktorý je potrebné uprednostniť pred ich právami ako rodičov. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa, ktoré sa nevie brániť. Obom rodičom musí byť absolútne zrejmé a jasné, že pri vzájomnej nespolupráci, neschopnosti konštruktívne komunikovať, idú v konečnom dôsledku len proti záujme maloletého (ku ktorému majú obaja rovnocenné rodičovské práva a povinnosti), ktorému tým odopierajú právo na pokojné, vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo a ktorý si môže následky takéhoto správania sa rodičov niesť po celý svoj život. Podľa ust. 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.