Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/3/2016 z 27. 2. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. februára 2017, sp. zn. 20Co/3/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8114224957.1 Krajský súd Prešov | 20Co/3/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8114224957.1 | 2017-02-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2ff6b69-6b7c-467b-9ccf-deb28cb7efdc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8114224957.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224957
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114224957.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom
v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti
žalovanému: R. T., nar. XX.XX.G., bytom v E. XXX, o zaplatenie 784,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/391/2014 - 44 zo dňa 07.08.2015 takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a sa späťvzatie žaloby v časti prevyšujúcej sumu 564,53 Eur, úrok vo výške 10,85 %
ročne zo sumy 776,17 Eur od 22.05.2014 do 01.04.2015, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 776,17 Eur od 22.05.2014 do 01.04.2015, úrok vo výške 10,85 % ročne zo sumy 759,03 Eur od
02.04.2015 do 12.05.2015, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 759,03 Eur od 02.04.2015
do 12.05.2015, úrok vo výške 10,85 % ročne zo sumy 740,89 Eur od 13.05.2015 do 09.12.2015, úrok z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 740,89 Eur od 13.05.2015 do 09.12.2015, úrok vo výške 10,85
% ročne zo sumy 710,89 Eur od 10.12.2015 do 07.01.2016, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 710,89 Eur od 10.12.2015 do 07.01.2016, úrok vo výške 10,85 % ročne zo sumy 680,89 Eur od
08.01.2016 do 14.02.2016, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 680,89 Eur od 08.01.2016
do 14.02.2016, úrok vo výške 10,85 % ročne zo sumy 660,89 Eur od 15.02.2016 do 18.04.2016, úrok z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 660,89 Eur od 15.02.2016 do 18.04.2016, úrok vo výške 10,85
% ročne zo sumy 635,89 Eur od 19.04.2016 do 16.05.2016, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 635,89 Eur od 19.04.2016 do 16.05.2016, úrok vo výške 10,85 % ročne zo sumy 610,89 Eur od
17.05.2016 do 07.07.2016, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 610,89 Eur od 17.05.2016
do 07.07.2016, úrok vo výške 10,85 % ročne zo sumy 580,89 Eur od 08.07.2016 do 08.08.2016, úrok z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 580,89 Eur od 08.07.2016 do 08.08.2016, úrok vo výške 10,85
% ročne zo sumy 550,89 Eur od 09.08.2016 do 06.10.2016, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 550,89 Eur od 09.08.2016 do 06.10.2016, úrok vo výške 10,85 % ročne zo sumy 520,89 Eur od
07.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 550,89 Eur od 07.10.2016
do zaplatenia, v tejto časti sa rozsudok z r u š u j e a konanie sa z a s t a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti sa rozsudok v zamietavom výroku p o t v r d z u j e.
III. Náhrada trov konania sa stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie v časti o
zaplatenie 103,84 Eur na základe späťvzatia zastavil, žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaná dňa 27.05.2014 podpísala Dohodu o
splátkach a uznanie záväzku, avšak na základe predložených listinných dôkazov nemohol súd posúdiť,
či v danom prípade bol dlh v čase uznania dlhu premlčaný alebo nie a taktiež, či žalovaná mala o
tom vedomosť. Predmetom uznania môže byť len dlh, ktorý vznikol z platného záväzkového vzťahu,



žalobca však Zmluvu o kontokorentnom úvere nepredložil, a preto súd nemohol posúdiť, či táto bola
platne uzatvorená.
2. Proti tomuto rozsudku čo do jeho zamietavej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Dôvodil, že uznaním dlhu vzniká vyvrátiteľná domnienka, že v uznanom rozsahu záväzok v
čase uznania trvá, a zároveň začína plynúť nová 4-ročná, resp. 10-ročná premlčacia doba. Ďalej uviedol,
že ak uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania
trval, tak dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu spočíva na dlžníkovi. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
3. Podaním zo dňa 05.05.2016 vzal žalobca žalobu späť v časti 80,00 Eur a následne podaním zo dňa
02.12.2016 vzal žalobu späť v časti 140,00 Eur.
4. Podľa ust. § 370 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

5. Keďže žalobca zobral žalobu čiastočne späť, s čím žalovaná nevyjadrila nesúhlas, odvolací súd
postupom podľa ust. § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v rozsahu 220,00 Eur, v tejto časti zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil.

6. V prevyšujúcej časti odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 379 a § 380 CSP preskúmal
rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
7. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len pre zdôraznenie správnosti
dopĺňa.

8. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy
(tá mala byť uzavretá 30.01.2014), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.
9. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
10. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
11. Napriek absencii zmluvy o kontokorentnom úvere súd prvej inštancie správne ustálil, že v danom
prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah. Skutočnosť, že žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ
napokon nenamietal ani samotný žalobca. Aj v Dohode o splátkach zo dňa 27.05.2014 je žalovaný
označený ako fyzická osoba. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). V danom prípade
žalobca nepreukázal nespotrebiteľský charakter zmluvy.
12. Odvolací súd nijako nepopiera, že by zmluva o kontkorentnom úvere nebola absolútnym obchodom
a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť
majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
13. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval
dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych
obchodov. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.



14. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na
všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na úverové zmluvy v spotrebiteľských vzťahoch. Odvolací súd
sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali byť vyňaté
niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na zmluvné typy
upravené v Obchodnom zákonníku.
15. Vzhľadom na uvedené je právny úkon žalovaného - uznanie dlhu - potrebné posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca správne tvrdí, že uznanie dlhu má za následok vznik
domnienky, že dlh v čase uznania trval, avšak ak ide o premlčaný dlh vzniká táto domnienka len
vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel. V prvom rade je preto potrebné zaoberať sa otázkou, či uznaný
dlh bol v čase uznania premlčaný a či o tom žalovaný vedel. Vzhľadom na to, že žalobca napriek
výzve súdu nepredložil zmluvu o kontokorentnom úvere, nie je možné vyhodnotiť, či dlh bol v čase
uznania premlčaný. Ak by totižto išlo o premlčaný dlh a žalovaný by o tom nevedel, nevznikla by právna
domnienka, že dlh trvá a nedošlo by ani k presunu dôkazného bremena ohľadom neexistencie záväzku
na žalovaného. Preto dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, ktorý bol povinný preukázať existenciu
a trvanie dlhu predložením zmluvy o kontokorentnom úvere. Keďže žalobca zmluvu o kontokorentnom
úvere nepredložil, v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť prípadné premlčanie, ani nepreukázal vznik
a trvanie dlhu, nie je možné žalobe vyhovieť.
16. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov
ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.
17. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neunesenie dôkazného bremena nepredložením zmluvy o kontokorentnom úvere
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola
skutočnosť, že žalobca v prvoinštančnom ani odvolacom konaní úspech nemal a zavinil zastavenie
čiastočným späťvzatím návrhu v tejto časti (dôvodom čiastočného späťvzatia bolo, že žalovaný v
priebehu konania uhradil časť dlžnej sumy, je však potrebné zdôrazniť, že žaloba bola zamietnutá, preto
žalovaný nebol povinný túto sumu uhradiť) a žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).