Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/53/2016 z 18. 9. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. septembra 2016, sp. zn. 23To/53/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3815000559.2
Krajský súd Trenčín | 23To/53/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3815000559.2 | 2016-09-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach
Citované ustanovenia: § 36n TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8abbc0b5-7580-44ef-9482-e42a59c535a5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815000559.2

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/53/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815000559
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815000559.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. septembra 2016
prejednal odvolanie obžalovaného

C. R.,

nar. XX.X.XXXX v F., okres T., trvale bytom T., Y. XXX/XX, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 0T/110/2015 zo dňa 30. marca 2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste
odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu
prvého stupňa podľa § 348 ods. 1 Tr.zák., §§ 36 písm. l/, n/, 38 ods. 3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody
na 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výrok o uloženom treste zákazu činnosti zostáva týmto zrušením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný C. R. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. písm. d/ Tr.zák., pretože napriek tomu, že mu bol rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 2To 60/2015-68 zo 16.09.2015, ktorý zrušil rozsudok Okresného súdu
Prievidza, sp.zn. 0T/2/15-55 z 27.02.2015 vo výroku o treste zákazu činnosti a nahradil ho vlastným
výrokom o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 5 rokov 6 mesiacov,
ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.09.2015, viedol dňa 25.12.2015 v čase o 09.18 h
osobné motorové vozidlo zn. Renault Laguna, evidenčné číslo T. a to v T. po G. F. Y..

Bol za to odsúdený podľa §§ 348 ods. 1 písm. d/, 38 ods. 3, 36 písm. l/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody
na 12 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa §§ 61 ods. 2, 38 ods. 3, 36 písm. l/, 43 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkého druhu na 44 mesiacov.



Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré podal písomne
prostredníctvom svojho obhajcu. Podľa názoru obhajcu súd prvého stupňa nedostatočne zohľadnil
preukázanie okolností uvedených v ustanovení § 39 ods. 1 Tr.zák. Ako hlavný dôvod pre mimoriadne
zníženie trestu videl obhajca tú okolnosť, že sa obžalovaný stará o svoju chorú matka, ktorá jeho
neprítomnosť vo výkone trestu by veľmi ťažko znášala a veľmi pravdepodobne by sa jej zdravotný
stav podstatne zhoršil. K tomuto tvrdeniu predložil obhajca lekársku správu ošetrujúcej lekárky matky
obžalovaného. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. zrušiť výrok o treste odňatia slobody s tým, aby
odvolací súd sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol tak, obžalovanému Romanovi Jevčičovi
uloží primeraný podmienečný trest odňatia slobody.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, obhajca obžalovaného navrhol uložiť obžalovanému
trest odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu, resp. kratší trest odňatia slobody
nepodmienečne. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por.
ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo skutku uvedeného v obžalobe.

K napadnutému výroku o treste odňatia slobody uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Je
potrebné úvodom poukázať na pochybenia vo výroku o treste odňatia slobody, ktoré samé o sebe by
mohli byť dôvodom pre dovolanie podľa § 371 ods. 1 Tr.por. (v odvolaní tieto chyby vytýkané neboli).
Vzhľadom k tomu, že v Trestnom zákone sú poľahčujúce okolnosti (§ 36) a priťažujúce okolnosti (§ 37)
uvedené taxatívne, je povinnosťou súdu tieto pri rozhodovaní o treste vo výroku rozsudku použiť a na ne
prihliadnuť, ak sú tieto okolnosti naplnené. Jediná výnimka je u priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m/ Tr.zák. (predchádzajúce odsúdenie), na ktorú súd pri rozhodovaní o treste nemusí vždy prihliadnuť.

Súd prvého stupňa pritom pochybil, keď po tom, čo prijal podľa § 257 Tr.por. vyhlásenie obžalovaného
o tom, že je vinným zo skutku uvedeného v obžalobe, neprihliadol na túto okolnosť podľa § 36 písm.
n/ Tr.zák. (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti). V prípade neprimeranej prísnosti trestnej
sadzby by dokonca prichádzalo do úvahy použitie § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu.

Ďalej súd prvého stupňa pochybil vo výroku o treste odňatia slobody v tom, pokiaľ do výroku o zaradení
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia neuviedol ustanovenie Trestného zákona,
podľa ktorého takto rozhodol.

Pokiaľ obhajca obžalovaného sa odvolaním domáhal použitia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení
trestu odňatia slobody, v tomto mu nebolo možné prisvedčiť, pretože u trestnej sadzby odňatia slobody,
kde dolná hranica nie je určená, mimoriadne zníženie trestu neprichádza do úvahy - inak povedané, nie
je potrebné. V prípade, že by aj inak boli splnené niektoré podmienky pre použitie tohto ustanovenia,
tieto by sa premietli do určenia výmery uloženého trestu odňatia slobody v rámci zákonnej sadzby, v
tomto prípade podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. - trest odňatia slobody až na 2 roky.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd pri zvýšení počtu poľahčujúcich okolností dospel k
záveru, že pri upravenej trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 3 Tr.zák. - trest odňatia slobody až na 16
mesiacov, je postačujúce na prevýchovu obžalovaného pôsobiť trestom odňatia slobody prakticky v
polovici trestnej sadzby. Okolnosť, že obžalovaný sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, musela ale v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 Tr.zák. viesť k
rozhodnutiu o nepodmienečnosti uloženého trestu odňatia slobody.



Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Popri znížení trestu odňatia slobody odvolací súd zároveň odstránil chyby výroku o treste
odňatia slobody v rozsudku súdu prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.