{"guid": "8a690524-576b-49b8-aa66-e2cc7149bbbe:8abbc0b5-7580-44ef-9482-e42a59c535a5", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3815000559.2", "spisova_znacka": "23To/53/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/53/2016 z 18. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. septembra 2016, sp. zn. 23To/53/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3815000559.2", "identifikacne_cislo": "3815000559", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Samaš", "sudca_id": 1328, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-samas-1328", "datum_vydania": "2016-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36n", "nazov": "§ 36n TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36n", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36n"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-36n"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8abbc0b5-7580-44ef-9482-e42a59c535a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815000559.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815000559.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815000559.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/53/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815000559
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815000559.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. septembra 2016
prejednal odvolanie obžalovaného

C. R.,

nar. XX.X.XXXX v F., okres T., trvale bytom T., Y. XXX/XX, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 0T/110/2015 zo dňa 30. marca 2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste
odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu
prvého stupňa podľa § 348 ods. 1 Tr.zák., §§ 36 písm. l/, n/, 38 ods. 3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody
na 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výrok o uloženom treste zákazu činnosti zostáva týmto zrušením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný C. R. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. písm. d/ Tr.zák., pretože napriek tomu, že mu bol rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 2To 60/2015-68 zo 16.09.2015, ktorý zrušil rozsudok Okresného súdu
Prievidza, sp.zn. 0T/2/15-55 z 27.02.2015 vo výroku o treste zákazu činnosti a nahradil ho vlastným
výrokom o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 5 rokov 6 mesiacov,
ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.09.2015, viedol dňa 25.12.2015 v čase o 09.18 h
osobné motorové vozidlo zn. Renault Laguna, evidenčné číslo T. a to v T. po G. F. Y..

Bol za to odsúdený podľa §§ 348 ods. 1 písm. d/, 38 ods. 3, 36 písm. l/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody
na 12 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa §§ 61 ods. 2, 38 ods. 3, 36 písm. l/, 43 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkého druhu na 44 mesiacov.



Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré podal písomne
prostredníctvom svojho obhajcu. Podľa názoru obhajcu súd prvého stupňa nedostatočne zohľadnil
preukázanie okolností uvedených v ustanovení § 39 ods. 1 Tr.zák. Ako hlavný dôvod pre mimoriadne
zníženie trestu videl obhajca tú okolnosť, že sa obžalovaný stará o svoju chorú matka, ktorá jeho
neprítomnosť vo výkone trestu by veľmi ťažko znášala a veľmi pravdepodobne by sa jej zdravotný
stav podstatne zhoršil. K tomuto tvrdeniu predložil obhajca lekársku správu ošetrujúcej lekárky matky
obžalovaného. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. zrušiť výrok o treste odňatia slobody s tým, aby
odvolací súd sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol tak, obžalovanému Romanovi Jevčičovi
uloží primeraný podmienečný trest odňatia slobody.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, obhajca obžalovaného navrhol uložiť obžalovanému
trest odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu, resp. kratší trest odňatia slobody
nepodmienečne. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por.
ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo skutku uvedeného v obžalobe.

K napadnutému výroku o treste odňatia slobody uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Je
potrebné úvodom poukázať na pochybenia vo výroku o treste odňatia slobody, ktoré samé o sebe by
mohli byť dôvodom pre dovolanie podľa § 371 ods. 1 Tr.por. (v odvolaní tieto chyby vytýkané neboli).
Vzhľadom k tomu, že v Trestnom zákone sú poľahčujúce okolnosti (§ 36) a priťažujúce okolnosti (§ 37)
uvedené taxatívne, je povinnosťou súdu tieto pri rozhodovaní o treste vo výroku rozsudku použiť a na ne
prihliadnuť, ak sú tieto okolnosti naplnené. Jediná výnimka je u priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m/ Tr.zák. (predchádzajúce odsúdenie), na ktorú súd pri rozhodovaní o treste nemusí vždy prihliadnuť.

Súd prvého stupňa pritom pochybil, keď po tom, čo prijal podľa § 257 Tr.por. vyhlásenie obžalovaného
o tom, že je vinným zo skutku uvedeného v obžalobe, neprihliadol na túto okolnosť podľa § 36 písm.
n/ Tr.zák. (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti). V prípade neprimeranej prísnosti trestnej
sadzby by dokonca prichádzalo do úvahy použitie § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu.

Ďalej súd prvého stupňa pochybil vo výroku o treste odňatia slobody v tom, pokiaľ do výroku o zaradení
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia neuviedol ustanovenie Trestného zákona,
podľa ktorého takto rozhodol.

Pokiaľ obhajca obžalovaného sa odvolaním domáhal použitia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení
trestu odňatia slobody, v tomto mu nebolo možné prisvedčiť, pretože u trestnej sadzby odňatia slobody,
kde dolná hranica nie je určená, mimoriadne zníženie trestu neprichádza do úvahy - inak povedané, nie
je potrebné. V prípade, že by aj inak boli splnené niektoré podmienky pre použitie tohto ustanovenia,
tieto by sa premietli do určenia výmery uloženého trestu odňatia slobody v rámci zákonnej sadzby, v
tomto prípade podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. - trest odňatia slobody až na 2 roky.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd pri zvýšení počtu poľahčujúcich okolností dospel k
záveru, že pri upravenej trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 3 Tr.zák. - trest odňatia slobody až na 16
mesiacov, je postačujúce na prevýchovu obžalovaného pôsobiť trestom odňatia slobody prakticky v
polovici trestnej sadzby. Okolnosť, že obžalovaný sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, musela ale v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 Tr.zák. viesť k
rozhodnutiu o nepodmienečnosti uloženého trestu odňatia slobody.



Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Popri znížení trestu odňatia slobody odvolací súd zároveň odstránil chyby výroku o treste
odňatia slobody v rozsudku súdu prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "0T/110/2015", "guid": "e9a0af4d-608e-41ef-8cd1-b2c3bf7bf8b8:387d0ca4-967f-47d9-a55a-6ff297a5964a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "42c60b37-262c-4f40-9e73-87737abbe712:7732727d-caf5-4cf4-8ef0-c251e2fcdc7e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5814010231.1", "spisova_znacka": "2To/60/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To/60/2015 z 1. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-09-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5814010231.1"}], "citovane_v": []}