{"guid": "8a2e5781-45cc-4b51-b40c-e69485a6dd84:fde92d4c-ff8f-4dfb-bfc6-29a887432e32", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3113208294.1", "spisova_znacka": "8CoZm/72/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoZm/72/2014 z 30. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. marca 2015, sp. zn. 8CoZm/72/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3113208294.1", "identifikacne_cislo": "3113208294", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2015-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "nazov": "§ 120 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fde92d4c-ff8f-4dfb-bfc6-29a887432e32", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3113208294.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3113208294.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3113208294.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoZm/72/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208294
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113208294.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, IČO 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864
421, proti žalovanému C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G. XXX/XX, XXX XX P., o zaplatenie
1.705,53 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39CbZm/169/2013-32
zo dňa 1. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa    z r u š u j e   a vec    v r a c i a    tomuto súdu na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Uviedol, že žalobou podanou na súde prvého stupňa podľa článku 4 ods. 1 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy  vo výške
1 705,53  eur, zmenkového úroku  vo výške 0,25% denne, 6% úroku, zmenkovej odmeny  vo výške
1/3 sumy a náhrady trov konania. Pri určení právomoci, vecnej a miestnej príslušnosti postupoval súd
prvého stupňa podľa článku 2 bod 1, článku 3 bod 1 Nariadenia č. 861/2007 a podľa článku 2 bod
1, článku 16 bod 2 Nariadenia  č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v
občianskych    a obchodných veciach (Brusel I) a podľa § 84 O.s.p. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je
obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaný ako fyzická osoba má bydlisko
na území Slovenskej republiky, kde bola zmenka vystavená a kde sa nachádza platobné miesto. Súd
prvého stupňa konštatoval, že ide o cezhraničný spor  a hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
žaloby na uplatnenie pohľadávky nepresahuje 2 000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.
Pri určovaní rozhodného práva postupoval súd prvého stupňa podľa § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPSP) a danú vec posudzoval podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu
daného vzťahu.

S poukazom na článok  5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007 súd prvého stupňa nariadenie pojednávania
pre spravodlivé vedenie konania nepovažoval za potrebné a rozhodol na základe listinných dôkazov
obsiahnutých v súdnom spise.

Súd prvého stupňa posúdil právnu vec podľa ním citovaných príslušných ustanovení slovenského
hmotného práva, Občianskeho zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového    a šekového (ďalej len
ZZŠ) a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov.



Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu ako právnická osoba konajúca v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti (poskytovanie úverov nebankovým spôsobom) a žalovaný ako fyzická osoba
uzavreli dňa 09.12.2009 zmluvu o úvere č. 302300138. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim zmluvu,
mal súd prvého stupňa preukázané, že došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a
nasl. Obč. zák. Uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zák. v
spojení s článkom 17 všeobecných podmienok sa podľa dohody spravovala Obchodným zákonníkom.
Uvedené dojednanie nie je prekážkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách ako aj ďalších predpisov spotrebiteľského práva, ktoré súd aplikuje na všetky zmluvy, bez
ohľadu na ich právnu formu, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu o úvere súd
prvého stupňa posudzoval aj podľa príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. V zmluve žalovaný
označil ako účel poskytnutia úveru výkon povolania. Vzhľadom k obchodným praktikám právneho
predchodcu žalobcu mal súd prvého stupňa vážne pochybnosti o skutočnom účele poskytnutého úveru.
Z činnosti bolo súdu prvého stupňa známe, že právny predchodca žalobcu uzavieral tisícky zmlúv,
na ktorých bolo zhodne v prípade fyzických osôb vyznačené zamestnanie resp. povolanie ako účel
poskytnutia úveru. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti použil výklad priaznivejší pre spotrebiteľa a
vyslovil, že žalobca nepreukázal skutočný účel poskytnutia úveru (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
č.k. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.2.2010). Súd prvého stupňa z úradnej činnosti po zistení a posúdení,
že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah poskytujúc slabšiemu účastníkovi právnu ochranu v
zmysle zásady ochrany spotrebiteľa, preskúmal platnosť pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy ako celku, čo
považoval za nevyhnutný predpoklad pre posudzovanie zabezpečovacej zmenky a z nej vyplývajúce
plnenie, ktoré bolo predmetom konania (rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V č.k. 37Er/72/2010-10,
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Cdo 1201/2012 z 20.06.2013). Preskúmaním
zmluvy o úvere súd prvého stupňa zistil, že zmluva obsahuje dojednania, ktoré neúmerne a hrubo
narušujú rovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a dospel k záveru, že takto jednostranne
koncipovaná zmluva je zneužitím nedostatku skúsenosti, právnych vedomostí, nedostatku a akútnej
potreby finančných prostriedkov zo strany spotrebiteľa. Zmluva obsahuje poplatok za uzavretie vo
výške 772 eur definovaný v článku 12 všeobecných podmienok, v ktorom je obsiahnutý administratívny
poplatok vo výške
514,67 eur bez bližšieho uvedenia obsahu a výšky nákladov (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 18Co/109/2011 z 21.11.2012, rozhodnutie Vrchného súdu v Karlsruhe č. AZ 17 U 192/2010).
Tento poplatok považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku. Za hrubé porušenie rovnováhy
považoval taktiež dojednanie zmluvných pokút. Súd prvého stupňa pri dojednaní článku 14 všeobecných
podmienok preskúmaním zistil, že dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre spotrebiteľa
dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, tzn. dôvody jej neplatnosti v zmysle
neprijateľných zmluvných podmienok, ktorá taktiež neprimerane zhoršuje postavenie spotrebiteľa a je
v priamom rozpore so zákonom. Súd prvého stupňa zdôraznil, že zákon č. 258/2001 Z.z. výslovne
limituje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou  s vyplnenou zmenkovou sumou a to
do výšky nesplatenej istiny a príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. S poukazom na
§ 53 Obč. zák. považoval zmluvu o úvere za absolútne neplatnú podľa § 39 Obč. zák. pre rozpor s
dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že zistil absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, ktorej súčasťou bola
dohoda o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohoda o vyplnení bianco zmenky, žalobcovi plnenie zo
zmenky nepriznal. Právny predchodca žalobcu nemohol bianco zmenku vyplniť a ďalej ju indosovať.
Podľa názoru súdu prvého stupňa predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky náležitosti zmenky,
nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah z poskytnutého úveru medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným a v uvedenom prípade nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu, keď
je potrebné rozlišovať medzi neplatnosťou zmenky z dôvodu nesplnenia podstatných náležitostí resp.
vyplnenie v rozpore so zákonom č. 191/1950 Zb. a neplatnosťou zmluvy, dojednania o vyplnení zmenky
za účelom zabezpečenia pohľadávky pre rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnými podmienkami alebo
nerešpektovaním zákonného obmedzenia maximálnej výšky zmenkovej sumy (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Obdo V 43/2006).  Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd
prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil. V konaní
nebol preukázaný vznik trov konania na jeho strane, a preto mu súd prvého stupňa náhradu trov konania
nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol rozsudok
v celom rozsahu z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci  podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa



§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Tvrdil, že v
prejednávanej veci došlo zo strany súdu prvého stupňa jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu článku
4, 5 a 7 Nariadenia, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné a priamo aplikovateľné v Slovenskej
republike. S poukazom na § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednávacou zásadou. Súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi konania a vykonáva
len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd vykonal vo
veci dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími dôkazmi, ktoré účastníci nenavrhli.
Ustanovenie  § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu vykonať v sporovom konaní aj iné dôkazy ako navrhli
účastníci konania, avšak tento postup je možný len výnimočne ak je vykonanie nenavrhovaných dôkazov
nevyhnutné pre rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd
nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V danej
veci súd mohol a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky ako predpokladu vydania rozsudku v konaní.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine samo právo. Vo vzťahu k žalobcovi ako
indosatárovi je zmenka jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.
Súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhovaných dôkazov pristupovať vyvážene a
svoj postup musí náležite odôvodniť. V danom konaní súd prvého stupňa svoj postup nezdôvodnil. Súd
z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného, a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedomáhal, pohľadávky
nerozporoval a svojím konaním ju fakticky uznal. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky a neobjektívne podporil v konaní žalovaného.
Konanie súdu prvého stupňa predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces garantované
v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Žalovaný mohol na základe článku 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči
zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek námietky odmietnuté z dôvodu koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Napadnutý rozsudok je podľa názoru žalobcu prekvapivým rozhodnutím,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplýva jednak zo skutočnosti, že
žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd prvého stupňa nárok zamietol, a jednak z
rozporu rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdi Slovenskej republiky, na ktorú žalobca
poukázal v odvolaní.  Žalobcovi ako účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa odňala
možnosť konať pred súdom aj tým, že súd porušil zásadným spôsobom zásadu kontradiktórnosti, keď sa
žalobca nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, dôkazom a právnym argumentom, na ktorých súd prvého
stupňa založil svoje rozhodnutie, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj prospech. Žalobca
predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaný voči forme a obsahu zmenky ani nenamietal.
Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných
pre rozhodnutie vo veci. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným
záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými,
ktoré sú uvedené na zmenke. Okresný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených
v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval §
17 ZŠZ,                          z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008). Súd prvého stupňa síce
nevyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, ale za neplatnú považoval dohodu o vyplňovacom
práve k blankozmenke. Uvedený záver súdu prvého stupňa vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré
v konaní nikto nevzniesol ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní
v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi remitentom a žalovaným je po indosovaní irelevantný.
Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa a  konanie pred ním je postihnuté vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením
§ 5 ods.1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Vnútroštátny súd musí pri vykonávaní práva
dodržiavať požiadavky na účinnú súdnu ochranu práv garantovanú aj v článku 47 Charty základných
práv Európskej únie. K týmto požiadavkám patrí zásada kontradiktórnosti, ktorá je súčasťou práva na
obhajobu a ktorá zaväzuje súd na jej dodržanie predovšetkým vtedy, keď rozhoduje spor na základe
dôvodu uplatneného ex offo (rozsudok z 2.12.2009, Komisia/Úrsko a i., C 89/08 P, Zb. s. U 11245, bod 50,



54, rozsudok Súdneho dvora EÚ u 21.2.2013, sp.zn. C-472/11 Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai,
Viktória Csipai). Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu
vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221
ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články  46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací
súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa  § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s §
221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1 705,53
eur, zmenkového úroku 0,25 % denne z konkrétnych súm a za konkrétne obdobia, 6 % ročného úroku z
konkrétnych zmenkových súm za konkrétne obdobia, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa
článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi
ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z
nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený
v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi
Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov konania a
do súdneho spisu založil zmluvu o úvere zo dňa 03.04.2009  a všeobecné podmienky poskytnutia úveru
bez toho, aby žalobcovi a žalovanému umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov a vyjadriť sa k
týmto dôkazom podľa § 123 O.s.p.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v podobe tlačiva B vyzval žalobcu na
doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, keď žalobcovi oznámil, že je potrebné
predložiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár a prehľad platieb realizovaných dlžníkom.
Odvolací súd konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá pre ďalší procesný postup súdu žiadne účinky.
Pripojením konkrétnych listín v podobe fotokópií z iného spisu súdu prvého stupňa (exekučného spisu),
v ktorom mal remitent, spoločnosť Pohotovosť s.r.o., postavenie oprávneného, bez návrhu účastníkov
konania na vykonanie takto označených dôkazov, vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré
posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Bez postupu podľa článku 4 ods.
4 Nariadenia súd prvého stupňa rozhodol v právnej veci bez nariadenia pojednávania podľa článku 7
ods. 1 Nariadenia a vo veci podľa § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.



Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému vyhláseniu rozsudku odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa       § 123 O.s.p. vyjadriť
sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V danej veci ide o listiny, ktoré súd prvého stupňa pripojil
do konania bez návrhu účastníkov konania.

S poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR z 10. júla 2013,                č.
k. II. ÚS 499/2012-47, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako
všeobecne uplatniteľné pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k pojmu
dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi uplatnenie jeho procesných práv.
Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na
ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne
známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri využití tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery
presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a
miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.
Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkov o
rozhodujúcich okolnostiach a jeho podstatou je získanie príslušných skutkových poznatkov z jednotlivých
dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií. Z  listinných dôkazov vykonaných
bez návrhov účastníkov konania dospel súd prvého stupňa ku (odchylnému) skutkovému stavu, na
ktorom založil svoj právny záver  o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, keď
plnenie povinností žalovanej ako dlžníka môže byť zabezpečené zmenkou len za splnenia zákonných
podmienok, a v prípade, že toto zabezpečenie zákonné podmienky nespĺňa, nemôže veriteľ zmenku
ako zabezpečovací prostriedok splnenia dlhu vôbec prijať. Rozsudok súdu prvého stupňa vykazuje pre
žalobcu nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo
podľa názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi a žalovanej priestor,
aby sa zoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa a so skutkovými zisteniami, ktoré z
nich súd prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne aby navrhli
iné dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom
Nariadenia nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko
žalobcu i žalovanej (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde k skutočnému naplneniu
práva účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesplnil voči žalobcovi zákonnú poučovaciu
povinnosť podľa  § 120 ods. 4 O.s.p. O vykonaní poučenia v tomto konaní sa v spise nenachádzajú
žiadne listiny. Doručenka o zaslaní písomného poučenia žalobcovi založená v súdnom spise sa
týka konania Okresného súdu Trenčín sp.zn. 39CbZm/18/2013. Poučovacia povinnosť podľa § 120
ods. 4 O.s.p. je konkrétnym vyjadrením generálnej poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd
je povinný ju vykonať aj v prípade, keď je účastník právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4
O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti
účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie.
Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť
napadnúť rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože znamená
významné obmedzenie na označovanie a predkladanie dôkazov v ďalšom konaní. V danej veci súd
prvého stupňa dospel k takému záveru, že listinné dôkazy prostredníctvom ktorých súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie, vytvorili skutkový základ pre súdne rozhodnutie vyžadujúci zmenu právneho
posúdenia uplatneného nároku, o ktorej však účastníci nevedeli. V dôsledku absencie poučenia ako
povinnosti súdu nedošlo zo strany žalobcu k uplatneniu procesných práv, pretože žalobca nemohol splniť
svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď
súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby
boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa         § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. správny, odvolací súd ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.



Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok
závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. vo veci opätovne
rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu
prvého stupňa, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého
stupňa v konaní v novom rozhodnutí vo veci.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, súd
prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39CbZm/169/2013", "guid": "e4b4af57-f89a-41ae-933c-3c1dda4b46f5:38225c25-e661-41ee-99ac-cbe976af768e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "9d4e36a3-56de-48a7-a86c-a9bc4be42540:0d6acf1c-b510-4eb6-96a3-554ddeaa79d3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1", "spisova_znacka": "18Co/109/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/109/2011 z 20. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1"}], "citovane_v": []}