Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoE/74/2012 z 28. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. apríla 2013, sp. zn. 11CoE/74/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8503899518.1 Krajský súd Prešov | 11CoE/74/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8503899518.1 | 2013-04-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/259cf193-5eba-42ea-82c0-dc6c78cccfcc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8503899518.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/74/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8503899518
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8503899518.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35807598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36864421, proti
povinnému: A. S., nar. XX.X.XXXX, U. č. XXXX/XX, Z. H., o vymoženie 585,54 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Er/172/2003 - 46 zo dňa
28. mája 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a
vo výroku o zastavení exekúcie.

Z a m i e t a návrh na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením bez návrhu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v ďalšom ju
ako takú zastavil podľa § 57 ods.1 písm. g/, § 58 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v spojení s § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 251
ods.4 O.s.p.. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov nepriznal v zmysle § 251 ods.4 a 146
ods.1 písm. c/ O.s.p. a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému zároveň nepriznal trovy exekúcie
podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže tento nepredložil ich vyúčtovanie. K záveru o
neprípustnosti a potrebe zastavenia exekúcie dospel okresný súd po preskúmaní zmluvy o úvere,
notárskej zápisnice, splnomocnenia, udeleného oprávneným na zastupovanie, ako aj splnomocnenia,
ktoré je súčasťou zmluvy o úvere. Zistil, že právny zástupca oprávneného zastupoval aj povinného
na základe splnomocnenia, udeleného mu v zmluve, ktoré bolo súčasťou zmluvy o úvere, podpísanej
povinným ako zmluvnou stranou. Právny zástupca oprávneného tak bol vopred splnomocnený na
uznanie dlhu za povinného a to už priamo pri podpise zmluvy o úvere, t.j. v čase, keď uznal dlh za
povinného v prospech oprávneného do notárskej zápisnice a podal návrh na vykonanie exekúcie v
prospech oprávneného. Takto udelené plnomocenstvo považuje okresný súd v rozpore so záujmami
zastúpeného a notárska zápisnica nie je spísaná osobou oprávnenou na uznanie dlhu za povinného.
Oprávnený tak nemá exekučný titul v zmysle § 41 ods.2 písm. c/ Exekučného poriadku a to vykonateľnú
notársku zápisnicu.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v celom rozsahu odvolanie oprávnený písomným podaním
zo dňa 3.7.2012. Dôvody vidí v zmysle ustanovení § 205 ods.2 písm. a/, b/ a f/ a § 221 ods.1
písm. d/ O.s.p. v tom, že okresný súd v prvom rade rozhodol nad rámec zverenej mu právomoci,
svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, ďalej nedostatočne zistil skutkový stav,
pretože nevykonal náležité dokazovanie, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal porušenie zásady legality v zmysle Čl. 2 ods.2 Ústavy SR s tým, že všeobecný
súd, konajúci v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k
opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom bude úplná nemožnosť vykonať



právo pre veriteľa a teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný titul zrušený. K
takémuto revíznemu postupu súdu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného
titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného
poriadku. Poukázal tiež na povinnosť štátnych notárov postupovať pri výkone svojej funkcie s náležitou
právnou starostlivosťou v kontexte zodpovednosti, zadefinovanej zákonom v § 40 Notárskeho poriadku
a na základnú vlastnosť notárskej listiny, jej vierohodnosť v zmysle § 43 ods.1 Notárskeho poriadku
a z toho vyplývajúcu tak povinnosť exekučného súdu rešpektovať tieto nástroje právnej kontroly
a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, pričom ich nemôže nahrádzať vlastnou
činnosťou. V opačnom prípade dochádza k ústavne nesúladnému zásahu do princípu právnej istoty a
princípu ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Odvolávať sa na nezákonnosť
v štádiu výkonu práva na účely približovania sa k idei spravodlivosti, však nesmie viesť k oslabovaniu
ochrany subjektívnych občianskych práv, ustanovených zákonom, a tým k nežiaducemu narušovaniu
istoty v právnych vzťahoch. Spravodlivosť sa musí presadzovať za pomoci ustanovených noriem,
pravidiel a postupov. Inú chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi
rozhodnutiami exekučný súd. Všeobecný súd si musí byť pri výklade a aplikácii podmienok pripustenia
revízie exekučného titulu vedomý toho, že zasahuje do právneho postavenia účastníkov konania, čím
degraduje ochranu ich subjektívnych práv a to bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje
štát, pričom tento iný účel nemôže prevážiť nad ochranou subjektívnych práv účastníka konania tak,
že sa ochrana subjektívnych práv vôbec nezabezpečí. Exekučný súd tak nie je oprávnený posudzovať
vecnú správnosť a teda skutkové a právne závery. Nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah
notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v
konaní, v ktorom bol vydaný. Nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu a v
súlade so zásadou rovnocennosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozsudok všeobecného súdu. V prípade nestotožnenia sa súdu s argumentáciou, požiadal
odvolateľ o prerušenie konania postupom podľa § 109 ods.1 písm. b/ O.s.p. a o podanie návrhu
Ústavnému súdu SR na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods.2 veta prvá a druhá Exekučného
poriadku s Čl. 1 ods.1 veta prvá Ústavy SR. V odvolaní ďalej poukázal oprávnený na skutočnosť, že
v prípade výkonu a ochrany práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces, exekučný
súd zaobchádzal odlišne so žalovaným - povinným na strane jednej a žalobcom - oprávneným na
strane druhej, porušujúc tak Čl. 12 ods.2 Ústavy SR a Čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ustanovujúcich všeobecný zákaz diskriminácie a porušovania rovnosti pri
výkone a ochrane ľudských práv. V prípade výkonu a ochrany práva vlastniť majetok a práva na pokojné
užívanie majetku, exekučný súd svojim rozhodnutím postavil oprávneného pri realizácii podnikania
na trhu s finančnými službami do pozície, ktorá je veľmi nevýhodná a diferentne odlišná od pozície
ostatných súťažiteľov. Odvolateľ tvrdí, že postupom exekučného súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti,
zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy,
poukazujúc na Čl. 46 ods.1 Ústavy SR, zaručujúci právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé
súdne konanie. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu a to
ustanovenie § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne normy - § 44 ods.2, § 57 ods.1
písm. g/ a § 58 ods.1 Exekučného poriadku interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Exekučný súd
vo veci aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie a neprichádza do úvahy ani jej priamy
účinok, pretože bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č.150/2004
Z.z., čím je zabezpečená jej plná účinnosť. Navyše exekučný súd svoje rozhodnutie založil aj na
viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ, čo je v danej veci neprípustné a úplne nemožné. Žalobca -
oprávnený ďalej nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu a pritom toto
výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie, pričom nezákonným postupom exekučného
súdu došlo k zmareniu exekúcie, ktorou bol vymáhaný legitímny dlh oprávneného - veriteľa. Exekučný
súd navyše napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo
vzťahu k meritu veci, k zásadným právnym názorom a úplným uskutočnením judiciálneho procesu tak
porušil v podmienkach exekučného konania zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Ďalej, exekučný
súd vo veci nevykonával dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho
zistenia skutočného stavu, čo nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. Pokiaľ ide o okolnosti udelenia
plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa, toto nie je podľa odvolateľa, možné považovať
za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka a to vzhľadom na to, že
treťou osobou tu nie je oprávnený, nedošlo ku prevzatiu nových povinností, či záväzkov povinným a
povinný mal možnosť plnomocenstvo kedykoľvek v zmysle § 33b ods.1 písm. b/ Občianskeho zákonníka
vypovedať. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu



úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Plnomocenstvo, udelené v zmluve o úvere, považuje
odvolateľ za dostatočne určité a zrozumiteľné. V tejto súvislosti tiež poukázal na zameniteľnosť pojmov
„dlh“, citujúc § 559 ods.2 a § 517 Občianskeho zákonníka a „záväzok“ v zmysle § 323 Obchodného
zákonníka, deklarujúc tak, že ide o synonymá s rovnakým obsahom. Inštitút uznania dlhu preto nie je
možné viazať na splatnosť záväzku a dospieť k záveru, že uznať možno len splatný záväzok, keďže
právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, resp. súčasne s
uzavretím zmluvy. Nešlo tak o budúce právo, ako to v rozhodnutí odôvodňoval prvostupňový súd. Za
nesprávny považuje aj záver súdu o tom, že zástupca nemal splnomocnenie na určenie v notárskej
zápisnici, do kedy bude dlh splatený, že nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu,
ktorá nie je v prospech povinného a v neposlednom rade, že notárska zápisnica ako exekučný titul
musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným. Súd svoje konštatovanie založil na dohadoch,
domnienkach a vlastnom presvedčení. V závere odvolateľ upozornil, že nie sú v danom prípade
dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe
vykonateľného a právoplatného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným,
právoplatným a vykonateľným. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon
exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
Odvolateľ tak zotrváva na legitimite exekučného titulu oprávneného a žiada odvolací súd, aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že
jeho odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu v jeho napadnutej časti, považujúc ho za
vecne správne. Súd prvého stupňa správne, vychádzajúc zo v spise založených listinných dôkazov,
posúdil otázku platnosti, resp. neplatnosti splnomocnenia, obsiahnutého pre Mgr. Tomáša Kušníra
priamo v zmluve o úvere. K dôvodom, ktoré uviedol súd prvého stupňa považuje odvolací súd za
potrebné uviesť aj to, že v danom prípade zo strany povinného nešlo o slobodný prejav vôle, ak
vo formulárovej zmluve je už uvedený jeho zástupca bez toho, aby tohto poznal, pričom z textu
splnomocnenia vyplýva, že zastupovanie smeruje k urýchlenému vyhotoveniu exekučného titulu bez
toho, aby v prípade sporu muselo prebehnúť súdne konanie a teda nesmerovalo k obhajovaniu záujmov
dlžníka ako celku (§ 22 Občianskeho zákonníka). V takomto prípade treba takúto dohodu o zastupovaní
považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Z tohto hľadiska
potom Mgr. Tomáš Kušnír nemal oprávnenie urobiť vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a o súhlase
s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zák. č.
233/1995 Z.z., ako je uvedené v notárskej zápisnici N 1795/2003, NZ 59836/2003 zo dňa 15.7.2003,
ktorá tak nemôže byť exekučným titulom v zmysle § 41 ods.2 písm. c/ Exekučného poriadku. Existencia
uvedeného zákonného dôvodu neprípustnosti exekúcie, i keď v štádiu exekučného konania po vydaní
poverenia súdnemu exekútorovi na jej výkon, oprávňuje exekučný súd takúto exekúciu po vyhlásení
jej neprípustnosti, zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.
Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správne.

K ďalším odvolacím dôvodom oprávneného, týkajúcim sa preskúmavaného rozsahu uznesenia
prvostupňového súdu, odvolací súd v závere už len dopĺňa, že zo v súčasnosti už stabilizovanej
judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i uznesenia Ústavného súdu SR č.k. 425/2011-19 zo dňa
29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného, resp. exekučného súdu,
kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady pre
vedenie takéhoto konania, okrem iných i existencia relevantného exekučného titulu, bez ktorého
nemožno exekúciu vykonať. Odvolací súd tak z tohto hľadiska nedospel k záveru o potrebe preskúmať v
predmetnej exekučnej veci nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s Ústavou SR, zákonom,
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná a prerušiť tak za tým účelom predmetné konanie
v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p..



Oprávnený v predmetnej exekučnej veci, okrem podaného odvolania, navrhol prerušenie konania
postupom, podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Odvolací súd v štádiu
odvolacieho konania o tomto návrhu rozhodol tak, že tento návrh zamietol a to preto, lebo nie sú
naplnené podmienky ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Toto ustanovenie vyžaduje, aby v prípade, že súd
chce konanie prerušiť, predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke
podľa medzinárodnej zmluvy. Takéto rozhodnutie odvolací súd nevydal, a preto nie je dôvod na aplikáciu
ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Odvolací súd zamietol návrh na predloženie prejudiciálnych otázok
Súdnemu dvoru EÚ preto, lebo nie je dôvod tieto otázky riešiť, keďže rozhodnutie vnútroštátneho súdu,
aplikujúc vnútroštátne procesné a hmotnoprávne predpisy, môže viesť k zastaveniu exekúcie v prípade,
že označený exekučný titul nie je exekučným titulom, ako tomu bolo v tomto prípade. Položené otázky
nie sú relevantné pre rozhodnutie v tejto veci a uplatnenie práva spoločenstva je také jednoznačné,
že neexistujú o tom nijaké rozumné pochybnosti (rozsudok Súdneho dvora C-283/81). Pokiaľ ide o
prvú otázku predostretú odvolateľom, či je možné za neprijateľnú podmienku považovať jednostranný
právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť ho kedykoľvek odvolať a ktorým splnomocnil fyzickú osobu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o
úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu
pohľadávky z tejto zmluvy, túto súd riešil v tom smere, že právny vzťah zastúpenia, na základe ktorého
splnomocnenec vystupoval, bol neplatný, a preto nebolo treba nastolenú otázku riešiť.

Druhá otázka, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu
93/13/EHS, zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, je taktiež irelevantná,
keďže súd nevykonal exekúciu pre neexistenciu exekučného titulu, ktorý je podmienkou pre postup
exekučného súdu.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie
prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.