{"guid": "8a189c93-ecb0-4552-ade1-d87bd7dca6c2:0f77fb2c-7876-47ed-b35e-15fa91cdb197", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3011899367.2", "spisova_znacka": "6Co/123/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/123/2011 z 14. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 14. apríla 2014, sp. zn. 6Co/123/2011, ECLI:SK:KSTN:2014:3011899367.2", "identifikacne_cislo": "3011899367", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2014-04-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f77fb2c-7876-47ed-b35e-15fa91cdb197", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3011899367.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3011899367.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3011899367.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/123/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011899367
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3011899367.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy
Markovej a JUDr. Ivety Martinákovej, v právnej veci navrhovateľky: I. P., rod. J., bytom J. XXX, štátna
občianka Slovenskej republiky, zast. JUDr. Stanislavom Šimlovičom, advokátom so sídlom v Trenčíne,
Mierové nám. č. 9, proti odporcom: 1/ B. I., P. č. X,. Y. N. Y. G., štátny občan Slovenskej republiky, 2/
N. R., Y. XXX, V., štátny občan Slovenskej republiky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
2/ Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, o náhradu škody
na odvolanie navrhovateľky, odporcu 1/ a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 16. marca 2011, č. k. 5C/136/2008-309, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.03.2011, č. k. 5C/136/2008-309, bolo
rozhodnuté nasledovne:

„Odporca v 1/ rade je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 6.151,66 Eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 6.873,13 Eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľky voči odporcovi v 1/ a 2/ rade vo zvyšku zamieta.

Odporca v 1/ rade je povinný  zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 167,35 Eur na účet tunajšieho
súdu č. 7000316154/8180, VS: 3540380811, vedený v justičnej pokladni Bratislava do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania štátu vo výške
186,97 Eur na účet tunajšieho súdu č. 7000316154/8180,  3540381011, vedený v justičnej pokladni
Bratislava do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odporca v 1/ rade je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu č. 7000316189/8180, VS: 3540381111
súdny poplatok vo výške 307,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet tunajšieho súdu č.
7000316189/8180, VS: 3540381311 súdny poplatok vo výške  343,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.“



V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala súd, aby
zaviazal odporcov v prvom a druhom rade povinnosťou spoločne                             a nerozdielne zaplatiť jej
sumu 106.307,-Sk s 18% úrokom od 03.07.1999 do zaplatenia                 a trovy konania titulom bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia. Navrhovateľka podaním zo dňa 20.09.2002 doplnila svoj návrh a
žiadala, aby súd zaviazal odporcov v prvom a druhom rade povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť
jej zvýšené odškodnenie                     za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.002.665,-
Sk a vecnú škodu                     vo výške 2.820,-Sk a tiež zaviazať ich uhradiť trovy konania a trovy
právneho zastúpenia. Uviedla, že odporca v prvom rade vodič B. I. dňa 03.07.1999 riadil pod vplyvom
alkoholu nákladné motorové vozidlo AVIA, pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam
v dôsledku čoho zišiel s vozidlom z cesty a narazil do stromu, pričom týmto došlo k jej zraneniu.
Utrpela mimoriadne ťažké poškodenie svojho zdravia. Vzhľadom na to, že odporca v prvom rade jej
škodu neuhradil, obrátila sa na odporcu v druhom rade, príslušnú pobočku Slovenskej poisťovne a.s.
so žiadosťou, aby jej uhradili celú vzniknutú škodu. Odporca v druhom rade písomné výzvy na plnenie
neakceptoval a po vykonaní vlastného šetrenia o vzniknutej škode jej uhradil len časť tejto. Následky
úrazu, ktorý navrhovateľka utrpela vo veku 16 rokov, spôsobili mimoriadne ťažké a trvalé zhoršenie jej
zdravotného stavu. Žiadala súd, aby po zvážení okolností prípadu zvýšil odškodnenie za spôsobenú
škodu tak, aby základné bodové hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšil na 40-
násobok po skrátení 30% za spoluvinu. Na pojednávaní dňa 28.03.2003 navrhovateľka požiadala súd,
aby pripustil vstup do konania odporcu v druhom rade, N. R. a súčasne upresnila postavenie Allianz
Slovenskej poisťovne a.s., označenej pôvodne ako odporca v druhom rade tak, že tento bude vystupovať
v konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Okresný súd ďalej uviedol, že odporca v prvom rade nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný k náhrade
škody podľa návrhu, pretože navrhovateľka vedela, že bol pod vplyvom alkoholu. Navrhovateľka ho
prehovorila, aby ju odviezol do Bziniec a tiež aby ju odviezol                i zo Bziniec do Nového
Mesta nad Váhom. Odporca v druhom rade uviedol, že bude rešpektovať rozhodnutie súdu. On požičal
motorové vozidlo, toto riadil B. I. s jeho súhlasom. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania
voči odporcovi v druhom rade               v časti bolestného a vecnej škody, nakoľko navrhovateľka
o výške škody vedela najneskôr dňa 13.10.2000, pričom o osobe prevádzkovateľa musela vedieť
najneskôr dňom 24.11.2000. Poukázal na to, že žalobný návrh bol rozšírený o odporcu v druhom rade
až 28.03.2003                 a preto návrh v tejto časti bol podaný voči jeho osobe oneskorene. Nie je
pravdivé tvrdenie navrhovateľky na pojednávaní, že by o osobe prevádzkovateľa nevedela, nakoľko jej
to muselo byť zrejmé z policajnej správy a najneskôr z ich listov, v ktorých jej oznamovali výšku plnenia.
Vedľajší účastník ďalej uviedol, že mimoriadne zvýšenie by bolo možné,                ak navrhovateľka
vykonávala nejakú mimoriadnu činnosť v akejkoľvek oblasti, ktorú práve kvôli úrazu už vykonávať
nemôže. Navrhovateľka vedela, že odporca 1/ požil alkohol, nebola pripútaná bezpečnostnými pásmi a
absentuje angažovanosť poškodenej v akejkoľvek oblasti na mimoriadnej úrovni. Z uvedeného dôvodu
žiadal nepriznať mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Samotné poškodenie zdravia
nemôže byť prípadom hodným osobitného zreteľa, keďže aj s týmto poškodením zdravia vyhláška počíta
a poskytuje mu bodové ohodnotenie. Sám znalec poukázal, že navrhovateľka bude môcť vykonávať
povolanie predavačky, aj keď s istými obmedzeniami. Návrh žiadal zamietnuť.

Uznesením zo dňa 28.03.2003 súd pripustil, aby do konania pristúpil ako odporca                 v druhom
rade N. R. s tým, že s pôvodne označeným odporcom v druhom rade konal na základe ním prejavenej
vôle ako s vedľajším účastníkom. Súčasne uznesením zo dňa 28.03.2003 pripustil zmenou petitu návrh
tak, že odporcovia v prvom a druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke
zvýšené odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.002.665,-Sk, vecnú
škodu vo výške 2.820,-Sk a trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Vo veci okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 22.02.2007, ktorým uložil odporcovi v 1/ rade zaplatiť
navrhovateľke povinnosť  255.234,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku, odporcom v 1/ a 2/ rade
uložil zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 63.210,- Sk do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo  zvyšku návrh zamietol. Prisúdená suma predstavovala náhradu za bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnia z titulu odškodnenia ujmy na zdraví, vrátane vecnej škody, ktorá navrhovateľke
vznikla dňa 03.07.1999 pri dopravnej nehode. Pri rozhodovaní bola okresným súdom zohľadnená



spoluvina navrhovateľky vo výške 30%  z dôvodu, že nastúpila do motorového vozidla napriek tomu,
že mala vedomosť o požití alkoholu odporcom v 1/ rade. Za spravodlivé  považoval zvýšenie na 5-
násobok základného počtu bodov sťaženia spoločenského uplatnenie i bolestného. Proti uvedenému
rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľka i odporca v 1/ rade, na základe čoho Krajský súd v
Trenčíne rozsudkom zo dňa 20.09.2007, č. k. 4Co/156//2007-198, rozsudok okresného súdu vo výroku,
ktorým odporcovi v 1/ rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.974,- Sk z titulu vecnej škody
potvrdil. Vo zvyšujúcej časti napadnutý rozsudok i v spojení s uznesením zo dňa 22.03.2007 č. k.
NM-14C/47/2001-159, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na základe pôvodne vykonaného a po zrušení predchádzajúceho rozsudku doplneného dokazovania
okresný súd zistil, že navrhovateľka má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v 45%-
ách. K zníženiu miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť došlo v príčinnej súvislosti s autonehodou,
ktorú utrpela vo svojich 16 rokoch. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 13.03.2009
bolo zistené, že navrhovateľke bol priznaný s účinnosťou od 18.11.2008 invalidný dôchodok. S
poukazom na čiastočnú invaliditu navrhovateľky okresný súd doplnil znalecké dokazovanie. Doplnením
znaleckého posudku znalec MUDr. Pavel Mičiak stanovil bodové hodnotenie bolestného pri úraze
počtom bodov 1052, pričom zvýšil položky 198d - zlomenina kosti predkolenia vľavo liečená operáciou
pre nedostatočné hojenie sparézou (prechodné ochrnutie) fibulárneho a fibiálneho nervu vľavo      a
položku 199d - zlomenina vonkajšieho členka vľavo liečená operáciou - pre infekciu, vycestovanie
cudzieho materiálu a nutnosť predčasnej extrakcie materiálu. Tiež doplnil položky 180b, 189d, 192c a
198b o položku 162 pre extrakciu cudzieho materiálu (malý operačný zákrok), porovnateľnú s položkou
hlbokej rany DK chirurgicky ošetrenej. Podľa záverov znalca zvýšenie o 50% pri položkách 198d a
199d vykonal v zmysle prílohy                       k vyhláške č. 32/1965 ods. 6 písmeno a) a b).
Sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslil počtom bodov 435, ktoré zvýšil na dvojnásobok v zmysle
vyhlášky č. 32/1965 § 6 ods. 2 na 870 bodov. Zvýšenie odôvodnil tým, že sa jedná o mladú ženu,
ktorej poškodenie na zdraví sa výrazne prejaví na jej ďalšom uplatnení v živote rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, športovom, pričom trvalé následky sú v budúcnosti neodstrániteľné. Ku skutočnosti, prečo
nezobral do úvahy keloidné jazvy po operačných zákrokoch navrhovateľky, ktoré MUDr. Pavlovič vo
svojom posudku určil podľa poradového čísla 431C v hodnote 250 bodov a ku skutočnosti, prečo podľa
Zásad pre hodnotenie A.I. ods. 6 písmeno b) zvýšil bolestné o 100%, pričom toto je možné zvýšiť z
uvedených dôvodov maximálne o 50%, sa vyjadril tak,                   že opomenutie hodnotenia keloidných
jaziev v pôvodnom znaleckom posudku, rovnako ako pôvodné zvýšenie na dvojnásobok pri hodnotení
bolestného bolo z jeho strany nedopatrením. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že zdravotný
stav navrhovateľky naďalej hodnotí ako závažný, pričom navrhovateľka udáva zvýraznenie bolesti a
obmedzenie hybnosti                    v oblasti chrbtice, pravej koxy kolien a členka vľavo, zvýrazňovanie
algií najmä pri zmene počasia a aj po minimálnej záťaži, čo je výsledkom postupného zhoršovania pre
kompenzačné namáhanie pri skrátení pravej dolnej končatiny a následných zmien v oblasti bedier a
krížovej chrbtice. Znalec uviedol, že v otázke sťaženia spoločenského uplatnenia oproti pôvodnému
znaleckému posudku je jeho hodnotenie nemenné a uznanie trvalej invalidity navrhovateľky nemá
žiadny vplyv na vypracovaný znalecký posudok, ani na jeho aktualizáciu k dátumu doplnenia posudku.
K otázkam vedľajšieho účastníka uviedol, že borelióza je závažným ochorením s nevyspytateľným
priebehom a často končí trvalým poškodením v zmysle zvýšenej únavy a bolesti svalov a kĺbov, čo
u pacientky už tak postihnutej podobnými obtiažami tieto len zvyšuje. Liečba popísaných poranení v
znaleckom posudku bola štandardná a popísané komplikácie boli primerané.

Na základe doplneného znaleckého posudku navrhovateľka upravila petit návrhu tak, že žiadala, aby
súd zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade povinnosťou zaplatiť jej sumu 56.131,175 Eur, z ktorej sumy titulom
bolestného uplatnila 627.165,- Sk a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 1,063.860,- Sk. Okresný
súd zmenu petitu návrhu pripustil uznesením zo dňa 20.12.2010.

V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania okresný súd poukázal, na znenie ustanovenia §
106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.  Odporca v 1/ rade ako vodič vozidla zodpovedá za škodu
podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, odporca v 2/ rade podľa § 427 ods. 1 Obč. zákonníka, ako
prevádzkovateľ predmetného motorového vozidla. V danom prípade navrhovateľka uplatnila nárok voči
obidvom odporcom, čo v zmysle § 438 ods. 1 Obč. zákonníka nie je vylúčené. Pri právach na náhradu
škody je ustanovená  v § 106 jednak subjektívna premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa,  keď sa



poškodený dozvie o škode                   a o tom, kto za ňu zodpovedá, jednak objektívna trojročná
premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď došlo ku škodnej udalosti. Objektívnu premlčaciu dobu
nemožno prekročiť, táto však vôbec neplatí pri práve na náhradu škody na zdraví, pri ktorej sa uplatňuje
iba dvojročná subjektívna premlčacia doba. Plynúť začína od okamihu, keď sa poškodený dozvie o
škode              a o tom, kto za ňu zodpovedá bez ohľadu na to, kedy sa tak stane. O tom, že navrhovateľke
vznikla škoda titulom bolestného a o jej výške, sa navrhovateľka dozvedela pri vystavení posudku o
bolestnom. Tento bol vystavený 13.10.2000. O tom, kto za škodu zodpovedá,                sa dozvedela
z listov vedľajšieho účastníka, ním predložených, zo dňa 24.11.2000 a zo dňa 14.2.2001. Z týchto je
jednoznačne zrejmé, že poisťovňa plnila za poisteného N. R., odporcu v druhom rade. Navrhovateľka
hoci mala vedomosť o tom, za koho plnila poisťovňa, uplatnila pôvodne svoj nárok iba voči odporcovi v
prvom rade. Návrh voči odporcovi                      v druhom rade uplatnila dňa 28.3.2003, pričom tento
mohla uplatniť už dňa 13.12.2000.                 Z tohto dôvodu nárok navrhovateľky voči odporcovi v
druhom rade v časti bolestného považoval okresný súd za premlčaný. Za premlčaný považoval okresný
súd aj nárok navrhovateľky na náhradu vecnej škody, pretože o jej výške ako i o tom, kto ju spôsobil
vedela navrhovateľka tiež najneskôr 13.12.2000.

Okresný súd ďalej poukázal na znenie § 444 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1 a § 7
ods. 1, 2 a 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že proces liečenia navrhovateľky bol dlhodobý, náročný, bolestivý, sprevádzaný viacerými operáciami,
keď navrhovateľka utrpela viacnásobné zranenia životne dôležitých orgánov a následnými operačnými
zákrokmi na extrakciu cudzieho materiálu, ako aj rehabilitáciou v trvaní štyroch mesiacov.  Preto i po
doplnení znaleckého dokazovania okresný súd považoval za primerané zvýšenie bolestného na 5-
násobok, keď s poukazom                   na mieru utrpených bolestí navrhovateľkou ide o mimoriadny
prípad, ktorý zvýšenie v takejto miere odôvodňuje. Bolestné v danom prípade pri hodnote jedného bodu,
zvýšené na                     5-násobok predstavuje sumu 315.600,- Sk. Od tejto sumy okresný súd odpočítal
sumu 94.680,- Sk, ako 30%-nú spoluúčasť navrhovateľky, v dôsledku čoho zostáva výška bolestného na
hodnote 220.920,- Sk. Od tejto sumy ďalej odpočítal sumu už vyplatenú titulom bolestného poisťovňou
vo výške 35.595,- Sk. Celkom tak okresný súd priznal titulom bolestného navrhovateľke sumu 6.151,66
Eur (185.325,- Sk).

Podľa názoru okresného súdu v konaní tiež bolo preukázané, že k úrazu navrhovateľky došlo v
mladom veku, keď v čase nehody mala táto 16 rokov. Jej ďalšie uplatnenie v pracovnom, rodinnom
a spoločenskom živote je obmedzené trvalými následkami, spočívajúcimi v keloidných jazvách po
operačných zákrokoch, v obmedzení hybnosti pravého kolenného kĺbu, členkového kĺbu a v skrátení
pravej dolnej končatiny až o 4 cm, v dôsledku čoho došlo tiež k vytvoreniu skoliózy a vybočeniu panvy
doľava, teda k ďalším následkom úrazu. Navrhovateľka je najvýraznejšie obmedzená v pracovnom
živote, keď v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a poúrazovými dôsledkami táto bola
odo dňa 18.11.2008 uznaná invalidnou. Miera jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola práve v
dôsledku predmetného úrazu stanovená na 45%. Je zrejmé, že v porovnaní so spôsobom života, ktorý
viedla pred úrazom, sú obmedzené jej možnosti v športovej činnosti. V  tejto súvislosti Okresný súd
konštatoval, že navrhovateľka nebola vrcholovou športovkyňou a toto obmedzenie nie je obmedzením,
ktoré by výrazne obmedzilo jej profesionálny život.                   Jej spoločenský a rodinný život
v dôsledku trvalých následkov nie je na úrovni života zdravého človeka. S poukazom na skutočnosť,
že navrhovateľka sa stala v dôsledku zranení vzniknutých pri dopravnej nehode invalidnou,  s mierou
poklesu zárobkovej činnosti 45%,                 a teda je výrazne obmedzená vo svojom pracovnom živote,
okresný súd považoval                         za primerané zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na
15-násobok. Sťaženie spoločenského uplatnenia v danom prípade pri hodnote 1 bodu 60,- Sk, zvýšené
na 15-násobok, je 342.000,- Sk. Od tejto sumy okresný súd odpočítal sumu 102.600,- Sk, ako 30%-nú
spoluúčasť, v dôsledku čoho výška sťaženia spoločenského uplatnenia v danom prípade              je
239.400,- Sk. Od tejto sumy bolo potrebné odpočítať ešte sumu vyplatenú poisťovňou titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia 32.340,- Sk. Celkovo tak okresný súd priznal navrhovateľke titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 207.060,- Sk, t.j. 6.873,13 Eur.

S názorom vedľajšieho účastníka, že u navrhovateľky nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, sa okresný súd
nestotožnil. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré                       sa okresný súd rozhodol pristúpiť



osobitne  k zvýšeniu bolestného, osobitne k sťaženiu spoločenského uplatnenia, zdôvodnil. Vyhláška
č. 32/1965 Zb. vo svojom ustanovení § 7 ods. 3 dáva súdu možnosť primerane zvýšiť odškodnenie za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2 citovaného
ustanovenia.                         Zo samotného znenia ustanovenia § 7 nevyplýva a ani nemožno vyvodiť
záver, že súd môže pristúpiť k zvýšeniu, či už bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia
iba v prípade, ak znalec už sám zvýši položky bolestného, či sťaženia spoločenského uplatnenia.
Rovnako             z tohto nevyplýva skutočnosť, že k zvýšeniu môže súd pristúpiť iba vtedy, ak by celková
výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia mala presiahnuť sumy              v §
7 ods. 2 citovanej vyhlášky. Skutočnosť, že liečba bola štandardná, komplikácie primerané a nezávažné,
súd nepovažuje už s poukazom na uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa za taký dôvod, pre ktorý
by nebolo možné realizovať zvýšenie bolestného v súlade                s § 7 citovanej vyhlášky. Pokiaľ ide o
boreliózu, sám znalec sa vyjadril v tom smere, že borelióza je závažným ochorením s nevyspytateľným
priebehom a často končí  s trvalým poškodením v zmysle zvýšenej únavy a bolestí svalov a kĺbov.
Vo vzťahu k navrhovateľke však výslovne uviedol, že táto choroba u navrhovateľky už tak postihnutej
podobnými ťažkosťami tieto len zvyšuje. Znalec v žiadnom prípade nekonštatuje, že by to bola práve
borelióza, ktorá by v značnej miere spôsobovala ťažkosti navrhovateľky. Na strane druhej               k
zvýšeniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, tak ako to bolo žiadané navrhovateľkou na
30-násobok, už s poukazom na uvedené, okresným  súdom odôvodňované dôvody hodné osobitného
zreteľa, by nebolo možné považovať za primerané. Okresný súd vychádzal z názoru odvolacieho súdu
v zrušujúcom rozhodnutí, podľa ktorého odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že  5-násobné
zvýšenie bolestného je v nadväznosti                na prípad navrhovateľky primerané. V časti sťaženia
spoločenského uplatnenia vyslovil názor, že navrhovateľkou pôvodne požadované zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia na 40-násobok je neprimerane vysoké, na strane druhej však nepovažoval
za dôvodnú ani námietku odporcu 1/,  že navrhovateľke by nepatril ani 5-násobok základného zvýšenia.
S poukazom na dôvody, pre ktoré sa okresný súd rozhodol pristúpiť k zvýšeniu sťaženia spoločenského
uplatnenia sa mu javí za primerané zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 15-násobok.

K námietke vedľajšieho účastníka o technickej chybe znalca, ku ktorej malo dôjsť pri vypracovaní
znaleckého posudku, keď znalec pri položkách č. 387 a 408a pripočítal 100% bodov napriek tomu, že ich
v zmysle vyhlášky krátil na polovicu, teda správny súčet mal byť pri sťažení spoločenského uplatnenia
380 bodov, nie 435 bodov tak, ako to bolo uvedené               v znaleckom posudku, okresný súd uviedol,
že sa stotožňuje s názorom vedľajšieho účastníka. Sám znalec, i keď už po vyhlásení rozhodnutia,
zaslal súdu vyjadrenie, z ktorého je zrejmé,   že v časti znaleckého posudku týkajúceho sa sťaženia
spoločenského uplatnenia bola omylom uvedená plná hodnota bodov napriek tomu, že bolo uvedené,
že sú tieto krátené na polovicu            v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom bodové ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia vyčíslil 380 bodmi. Podľa názoru okresného súdu nie je možné, aby
znalec vykonal 100%-né zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Vylučuje to príloha                       k
vyhláške č. 32/1965 Zb. v časti III ods. 14 písmeno d) posledná veta. Rovnako túto skutočnosť uznal
znalec vo svojom vyjadrení doručenom súdu po vyhlásení rozsudku.

S poukazom na uvedené skutočnosti po vykonanom dokazovaní okresný súd uložil odporcovi v 1/
rade zaplatiť navrhovateľke titulom zvýšenia bolestného na 5-násobok                  po odpočítaní
spoluúčasti a už uhradeného bolestného vedľajším účastníkom sumu 6.151,66 Eur, keď nárok v časti
bolestného voči odporcovi v 2/ rade považoval za premlčaný. Odporcom v 1/a 2/ rade uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na
15-násobok (rovnako po odpočítaní spoluúčasti a sumy už vyplatenej poisťovňou) sumu 6.873,13 Eur.

V súvislosti s rozhodovaním o trovách štátu okresný súd poukázal na znenie ustanovenia § 148 ods. 1
O.s.p.. Pri rozhodovaní o tom, ktorý z odporcov a akou mierou sa má podieľať na náhrade trov štátu,
vychádzal z rozhodnutia vo veci samej.  Rozsudkom bolo určené, že navrhovateľke sa má vyplatiť
celková suma 13.024,79 Eur, z toho sumu 6.151,66 Eur je povinný zaplatiť navrhovateľke odporca v 1/
rade, sumu 6.873,13 Eur sú povinní navrhovateľke zaplatiť obaja odporcovia spoločne a nerozdielne.
Suma 6.151,66 Eur predstavuje 47,23% z celkovej sumy, zvyšná suma 6.873,13 Eur predstavuje 52,77
%. Z tohto pomeru vychádzal súd aj pri rozhodovaní o trovách konania štátu. Z uvedeného dôvodu
okresný súd uložil odporcovi v 1/ rade povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 167,35
Eur a odporcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne náhradu trov štátu vo výške 186,97 Eur na účet



okresného súdu.  Ide o trovy štátu, ktoré pozostávajú z priznaného znalečného, ktoré bolo vyplatené z
rozpočtových prostriedkov súdu vo výške 7.200, -Sk (239,- Eur) a 115,32 Eur, spolu vo výške 354,32 Eur.

O trovách účastníkov konania okresný súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. tak,  že o nich rozhodne
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 4 ods. 2 písmeno  ch) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov je navrhovateľ oslobodený od platenia súdneho poplatku v konaní
o náhrade škody, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví.

V súvislosti so súdnym poplatkom za návrh, okresný súd poukázal na znenie § 2 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb.. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok v celkovej výške 651,- Eur uložil súd odporcom podľa
rovnakých kritérií, ako im uložil zaplatiť náhradu trov štátu.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľka, odporca 1/ a vedľajší účastník.

Navrhovateľka v odvolaní prostredníctvom jej právneho zástupcu navrhla zmeniť napadnutý rozsudok
tak, že súd zaviaže odporcu 1/ k náhrade bolestného vo výške 15 násobku základného bodového
ohodnotenia a odporcov 1/ a 2/ k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30 násobku
základného bodového ohodnotenia. V dôvodoch odvolania poukázala na obsah svojho návrhu vo veci
samej a na rozhodnutie okresného súdu, ktoré nepovažuje za správne, lebo nezodpovedá skutkovým
zisteniam. Navrhovateľka poukázala       na účel odškodnenia, ktorému účelu slúži aj ustanovenie § 7
ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. V prípade navrhovateľky sú splnené podmienky pre takéto zvýšenie.
Navrhovateľka poukázala na skutkové zistenia okresného súdu, týkajúce sa rozhodných skutočností,
ktoré skutkové zistenia podľa jej názoru poukazujú na veľmi ťažký úraz, následky ktorého sú ešte ťažšie.
Znalec hodnotil stav ako závažný a ťažký, pričom poukázal na to, že sa jednalo o mladú ženu, jej
poškodenie na zdraví sa prejaví na jej ďalšom uplatnení v živote rodinnom, pracovnom, kultúrnom,
športovom a trvalé následky budú neodstrániteľné. Navrhovateľka ďalej uviedla, že úraz sa jej stal
v roku 1999. Od tej doby sa podstatne zmenili sociálne a ekonomické pomery, výrazne sa zmenila
nákladová položka vo všetkých sférach, čo mal okresný súd premietnuť do svojho rozhodnutia tak, ako to
požadovala navrhovateľka. Priznané odškodnenie podľa názoru navrhovateľky nezodpovedá skutkovým
zisteniam okresného súdu a ani zásade primeranosti. Preto navrhla jej odvolaniu vyhovieť.

Odporca 1/ podal odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom podľa
§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.. V odvolaní namietal správnosť mimoriadneho zvýšenia bolestného,
sťaženia spoločenského uplatnenia a povinnosti hradiť trovy konania. Podľa jeho názoru nebol dôvod
na mimoriadne zvýšenie bolestného s poukazom na závery znalca, podľa ktorých liečba navrhovateľky
prebiehala štandardne a popísané komplikácie boli primerané.  Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského
uplatnenia odporca uviedol,                         že navrhovateľka nevykonávala žiadnu mimoriadnu
činnosť. Navrhovateľka nebola následkami úrazu obmedzená ani pri výkone jej povolania predavačky.
Podľa názoru odporcu okresný súd neprihliadol ani na výkladové závery rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/64/2009, podľa ktorých sťaženie spoločenského uplatnenia sa má
mimoriadne zvyšovať len výnimočne. Navrhovateľka má len také obmedzenia, ktoré sú zohľadnené
základným odškodnením. Navrhovateľka sa medzičasom vydala a vedie hodnotný rodinný a partnerský
život. Odporcovi 1/ nie je jasné, v akom pomere sa na čiastočnej invalidite podieľa nehoda a v akom
borelióza, ktorá má zničujúci vplyv práve na kosti a kĺby, ktoré navrhovateľku bolia. Odporca 1/ odmieta
hradiť trovy konania, lebo návrh považuje za nedôvodný. Navrhovateľka nepreukázala, čím by sa jej
poranenia mali považovať za mimoriadne v porovnaní s obdobnými poraneniami u iných osôb, a teda
prečo by jej patrilo mimoriadne zvýšenie oproti iným osobám s rovnakými zraneniami. Preto navrhol,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh zamietne a prizná mu náhradu trov konania.

Vedľajší účastník podal odvolanie proti výroku rozsudku o náhrade trov štátu. Podľa názoru odvolateľa
navrhovateľka nepreukázala splnenie predpokladov pre oslobodenie                  od súdnych poplatkov



podľa § 138 O. s. p. a bola úspešná len v 23,2 percentách. Preto by podľa názoru odvolateľa bolo
nespravodlivé, aby odporcovia hradili celé trovy štátu. Trovy konania štátu sa spravujú iným režimom,
ako trovy účastníkov a v tejto časti je potrebné vždy uplatňovať rozdelenie podľa pomeru úspechu, či
neúspechu vo veci. Keďže trovy konania štátu zodpovedajú sume 354,32 eur, navrhovateľka, ktorá mala
neúspech v časti 76 %, by ich mala znášať v sume 272,12 eur a odporcovia, ktorí mali neúspech v časti
23 %, v sume 82,20 eur. Preto odvolateľ navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
v zmysle uvedeného.

K podaným odvolaniam podali vyjadrenie odporca 2/ a vedľajší účastník.

Odporca 2/ vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odvolaním odporcu 1/ a
vedľajšieho účastníka.

Vedľajší účastník vo vyjadrení uviedol, že považuje 5-násobné zvýšenie bolestného     za nedôvodné.
Priebeh liečby navrhovateľky nebol ani zďaleka tak závažný a mimoriadny, aby bolo potrebné
mimoriadne zvyšovanie odškodnenia súdom. Znalec zvýšil len dve položky (z celkových 18) a aj to
iba o 50 %. Pokiaľ znalec nevidel v stave navrhovateľky zákonnú možnosť zvýšiť základné bolestné
na dvojnásobok, liečbu označil za štandardnú, komplikácie za primerané a nezávažné, vedľajší
účastník nevidí dôvod na výnimočné zvyšovanie bolestného súdom. Poukázal pritom na právny názor
v rozhodnutí NS SR, sp. zn. 1Cdo/64/2009, z 29.06.2010, podľa ktorého náhradu nad stanovené
najvyššie výmery je možné súdom vykonať len celkom výnimočne. Nemenej závažným je zistenie,
že navrhovateľka trpí boreliózou. Ňou udávané výrazné bolesti svalov, kĺbov, chrbtice a zvýšená
únava môžu byť v značnej miere spôsobované práve týmto ochorením. Vedľajší  účastník v odvolaní
navrhovateľky nenašiel žiadnu konkrétnu novú argumentáciu, ku ktorej by sa doposiaľ nevyjadril. V
súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia vedľajší účastník uviedol, že už samotné základné
bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodená             je vplyvom následkov úrazu obmedzená
vo svojich možnostiach. Mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je tiež prípustné len
v celkom výnimočných prípadoch a vzťahuje sa na skutočnosť, či navrhovateľka vykonávala nejakú
činnosť na vysokej                a mimoriadnej úrovni pred úrazom, ktorú v dôsledku úrazu už nemôže
vykonávať, alebo              že zranenia boli mimoriadne bolestivé. Samotná závažnosť poškodenia
zdravia navrhovateľky sa premietla do vyššieho základného bodového ohodnotenia a týmto spôsobom
nie je možné odôvodňovať mimoriadne zvýšenie. Navrhovateľka je pritom plne sebestačná, vydala
sa a vedie rodinný život. Keďže navrhovateľka nepreukázala mimoriadne okolnosti prípadu, vedľajší
účastník navrhol,  aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh zamietne v celom rozsahu
a navrhovateľku zaviaže na náhradu trov konania.

Krajský  súd, ako  súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaných  odvolaní podľa  § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa  § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu
vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje  s týmito
skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého rozsudku a  podľa
§ 219 ods. 2 O. s. p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaných odvolaní, ktoré
dôvody odvolatelia prezentovali aj počas konania pred okresným súdom.

Z hľadiska rozsahu a dôvodov odvolaní účastníkov odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
to, že proti výrokom vo veci samej podali odvolanie navrhovateľka a odporca 1/. Vedľajší účastník



podal odvolanie len proti výroku o náhrade trov štátu a správnosť tohto výroku namietol aj odporca 1/.
Navrhovateľka a odporca 1/ namietali správnosť výrokov                vo veci samej pre nesprávne právne
posúdenie týkajúce sa aplikácie príslušných ustanovení vyhlášky č. 32/1965 Zb. o zvýšení základného
počtu bodov bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, určeného znalcom, pričom nenamietali
správnosť určenia základného počtu bodov znalcom. Týmito dôvodmi odvolaní navrhovateľka a odporca
1/ v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. vymedzili rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu             vo
vzťahu k výrokom napadnutého rozsudku vo veci samej v tomto odvolacom konaní.

V súvislosti s preskúmavaním správnosti výrokov napadnutého rozsudku vo veci samej odvolací súd
považuje za potrebné poukázať na to, že hoci uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.09.2007,
č. k. 4Co/156/2007-198, bol zrušený predchádzajúci rozsudok okresného súdu v časti bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, odvolací súd v tomto rozhodnutí zaujal právny názor, podľa ktorého
vzhľadom na už v tej dobe objasnené skutkové okolnosti liečby navrhovateľky v súvislosti s otázkou
určenia bolestného neobstoja námietky odporcu 1/, že v danej veci nejde a nemôže ísť o mimoriadny
prípad, ktorý by odôvodňoval   5-násobné zvýšenie bolestného s odôvodnením, že za okolnosti
hodné osobitného zreteľa považoval existenciu viacnásobných zranení životne dôležitých orgánov
navrhovateľky, nutnosť viacerých operácií a dĺžku liečby, vrátane rehabilitácií. V otázke bolestného
odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu z dôvodu, že okresný súd nesprávne redukoval bodové
ohodnotenie bolestného napriek tomu, že išlo o odbornú otázku, ktorú nebol oprávnený riešiť.

Po doplnení dokazovania okresný súd ustálil základné bodové ohodnotenie bolestného na hodnotu 1052
bodov podľa dodatku znaleckého posudku, správnosť ktorého bodového ohodnotenia navrhovateľka
a ani odporca 1/ v aktuálnych odvolaniach nenamietajú. Okresný súd základné bolestné pri hodnote
bodu 60,- Sk (1,99 eur) vo výške 63.120,- Sk (2.095,20 eur) zvýšil 5-násobne na sumu 315.600,- Sk
(10.476,- eur). Vychádzajúc z vyššie uvedeného predchádzajúceho právneho záveru odvolacieho súdu,
vyjadreného v jeho rozhodnutí, ktorým v časti zrušil predchádzajúci rozsudok okresného súdu, podľa
ktorého neobstoja námietky odporcu 1/ o nemožnosti 5-násobného zvýšenia bolestného na základe
okolností tohto prípadu, odvolací súd ani v tomto konaní nezistil nové okolnosti prípadu, pre ktoré by
sa mal odkloniť od uvedeného záveru. Za nedôvodný považoval odvolací súd aj poukaz odporcu 1/
na zistenú boreliózu navrhovateľky, ktorú označil za možnú príčinu bolestí navrhovateľky. Odvolací
súd poukazuje na to, že bolestné bolo určované k obdobiu roku 2000 a borelióza navrhovateľky bola
zistená až v roku 2008. Z uvedeného dôvodu ani podľa názoru odvolacieho súdu neskoršia borelióza
navrhovateľky nemohla mať žiadny vplyv na určenie výšky bolestného. Treba tiež podotknúť, že znalec
určoval bolestné na základe podriadenia zisteného poškodenia v dôsledku úrazu pod príslušnú položku
prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. a nie podľa subjektívnych pocitov bolesti navrhovateľky.  Preto odvolací
súd nepovažoval za dôvodné odvolanie odporu 1/ v časti týkajúcej sa posudzovania bolestného.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania navrhovateľky, ktorými namietala správnosť postupu okresného súdu pri
zvýšení základného bolestného na 5-násobok s poukazom na závažnosť zranení a ich následky pre jej
ďalší život, odvolací súd sa zhoduje s názorom okresného súdu, podľa ktorého následky zranení pre
ďalší život navrhovateľky nemôžu byť okolnosťou hodnou osobitného zreteľa pre posúdenie rozsahu
zvýšenia bolestného podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., nakoľko tieto následky sa posudzujú
v rámci posudzovania sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný
súd pri aplikácii ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. riadne a primeraným spôsobom
zohľadnil okolnosti liečby navrhovateľky, ak zvýšil základné bolestné na 5-násobok. Preto odvolací
súd nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľky v odvolaní ohľadne postupu okresného súdu pri
určovaní bolestného.

V súvislosti s posudzovaním sťaženia spoločenského uplatnenia okresný súd ustálil základné bodové
ohodnotenie na hodnotu 380 bodov, správnosť ktorého bodového ohodnotenia tiež nenamietali
v odvolaniach navrhovateľka a ani odporca 1/. Okresný súd takto určené základné sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 22.800,- Sk (756,82 eur) pri hodnote bodu 60,- Sk (1,99 eur)
zvýšil 15-násobne na sumu 342.000,- Sk (11.352,32 eur). Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na
okolnosti prípadu a následky zranení navrhovateľky, ktoré utrpela vo veku 16 rokov, na jej ďalší život,
nemožno považovať aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. okresným súdom za



nesprávnu. Odvolací súd považoval za správnu úvahu okresného súdu, že zranenia navrhovateľky v
tak mladom veku boli spôsobilé v rozhodnej miere ovplyvniť jej ďalší život prakticky                         vo
všetkých oblastiach, spojených s fyzickou aktivitou. Navrhovateľka utrpela úraz vo veku, kedy nie je
ukončený fyzický a duševný vývoj ľudskej bytosti, a preto nie je možné ani posúdiť, akých schopností
mohla dosiahnuť, nebyť škodovej udalosti. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu utrpenie úrazu
navrhovateľky vo veku 16 rokov a jeho následky sú vo svojom súhrne mimoriadnymi okolnosťami,
teda okolnosťami hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. V prípade
opačného výkladu by pri maloletých, u ktorých nie je ich vývoj ukončený a teda nie je možné dopredu určiť
ich budúce schopnosti a možnosti (napr. v pracovnom, spoločenskom a politickom živote), by zrejme
nebolo vôbec možné aplikovať ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., čo nie je zrejme účelom
zákonnej úpravy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu takáto
aplikácia ustanovenia § 7 ods. 3  vyhlášky č. 32/1965 Zb. na  konkrétne okolnosti prejednávaného
prípadu sa neprieči ani právnemu záveru rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
1Cdo/64/2009, na ktorý poukázal odporca 1/ v odvolaní. Preto okresný súd správne dospel k záveru,
že v prejednávanom prípade sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods.3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb.. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval za dôvodný názor odporcu 1/ v
odvolaní, podľa ktorého by v prejednávanom prípade neboli dané okolnosti hodné osobitného zreteľa
pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

Okresný súd postupoval správne aj v otázke miery zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnia, keď toto
zvýšil na 15-násobok. Takéto zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na jednej strane vyjadruje
okolnosť, že navrhovateľka v mladom veku utrpela úraz, následky ktorého boli obmedzujúce pre jej ďalší
život a na druhej strane okresný súd zohľadnil aj to,  že mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia nemôže byť prostriedkom pre kompenzáciu zníženia náhrady škody navrhovateľky v
dôsledku jej spoluzavinenia, pre ktoré spoluzavinenie bol krátený rozsah náhrady škody. Okresný súd
tiež správne zhodnotil, že hoci navrhovateľka utrpela úraz vo veku, kedy nebol ukončený jej duševný a
fyzický vývoj, nebolo preukázané, že by sa pred úrazom venovala nejakej činnosti, v ktorej by dosahovala
mimoriadne výsledky, z ktorého dôvodu nedospel k záveru o dôvodnosti väčšieho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia. Keďže okresný súd pri svojom rozhodovaní správnym spôsobom prihliadal
na všetky skutočnosti, na ktoré navrhovateľka poukázala v odvolaní, odvolací súd nepovažoval za
dôvodné odvolanie navrhovateľky ani v tejto časti.

Pokiaľ ide o odvolanie vedľajšieho účastníka a odporcu 1/ proti výroku o náhrade trov štátu, podľa názoru
odvolacieho súdu okresný súd vychádzal zo správneho záveru o tom,              že navrhovateľka
bola v konaní úspešná, v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p. by jej patrila plná náhrada trov konania z výšky
súdom priznaného plnenia, keďže v prejednávanom prípade rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku a aj od úvahy súdu. Preto odvolací súd nepovažoval za správne závery vedľajšieho
účastníka v odvolaní o pomere úspechu v konaní u navrhovateľky na jednej strane a u odporcov na
druhej strane, pričom              sa stotožnil s jeho názorom, podľa ktorého v súvislosti s trovami štátu
je potrebné vždy uplatňovať rozdelenie podľa pomeru úspechu, či neúspechu samozrejme s dodatkom,
že je nevyhnutné prihliadať na to, či u niektorého účastníka nie sú dané predpoklady                             na
oslobodenie od súdnych poplatok. Odvolací súd poznamenáva, že základná úprava trov konania (§
142 O. s. p.) nepochybne vychádza zo zásady, podľa ktorej v konaní neúspešný účastník má nahradiť
trovy konania úspešnému účastníkovi. Zákonodarca pritom v ustanovení § 142 ods. 3 O. s. p. výslovne
zakotvil, kedy možno považovať za úspešného účastníka s právom na plnú náhradu trov konania, aj
keď mal vo veci len čiastočný úspech. Keďže v prejednávanom prípade bola navrhovateľka čiastočne
úspešná, pričom rozhodnutie súdu             o  výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a aj od
úvahy súdu v zmysle § 142 ods. 3   O.s.p., okresný súd v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 148 ods.
1 O.s.p. dospel k správnemu záveru o plnom úspechu navrhovateľky v konaní.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.



O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd nebol oprávnený rozhodovať v zmysle § 224 ods. 4
O.s.p. z dôvodu postupu okresného súdu podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie     n i e    j e    p r í p u s t n é   .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/136/2008", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}