Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Sd/22/2012 z 15. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. mája 2012, sp. zn. 21Sd/22/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200098.1 Krajský súd Banská Bystrica | 21Sd/22/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6012200098.1 | 2012-05-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/200ce1dd-e2a0-4afe-ab2b-b3237e942d25 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012200098.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 21Sd/22/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200098
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Valenčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200098.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Valenčíkovou v právnej veci
navrhovateľa: T. I., nar. XX. S. XXXX, bytom XXX XX Q. XXX proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o úrazovej rente takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne č. 45495-3/2011-BA zo dňa 1. decembra 2011 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ včas podaným opravným prostriedkom napadol rozhodnutie odporkyne č. 45495-3/2011-
BA zo dňa 1.12.2011, ktorým odporkyňa podľa § 88 ods. 3, § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok na výplatu úrazovej renty. Rozhodnutie
odôvodnila tým, že navrhovateľovi, ktorému bola od 1.4.2007 priznaná choroba z povolania - choroba z
dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach
a nervov končatín, sa nezhoršil zdravotný stav v súvislosti s chorobou z povolania ale zo všeobecných
príčin, preto má naďalej posudkovým lekárom stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti 41 %.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že od roku 1987, kedy mu bola priznaná choroba z
povolania na základe znaleckých posudkov, mu v roku 2006 bola súdom schválená úrazová renta a v ten
rok mu bola aj pozastavená. V roku 2008 sa konalo súdne pojednávanie na Krajskom súde v Banskej
Bystrici, kde bolo rozhodnuté, aby opätovne absolvoval lekárske vyšetrenie na Klinike pracovného
lekárstva v Martine, čo aj sa udialo a na základe čoho mu bol vystavený posudok A.. K.. V., N.. v roku
2008, avšak renta mu vrátená nebola. Z tohto dôvodu v roku 2011 opätovne žiadal o vrátenie úrazovej
renty, nakoľko je už v tomto čase aj po ťažkej mozgovej príhode a absolvoval aj predvolanie posudkového
lekára K.. Q., ktorý žiadal opätovné vyjadrenie z Kliniky pracovného lekárstva v Martine, na základe
ktorého chcel vo veci rozhodnúť. A.. K.. V., N.. opätovne preštudoval jeho zdravotnú dokumentáciu a
absolvované vyšetrenie z roku 2005 a 2008, a vypracoval písomné vyjadrenie, v ktorom konštatoval,
že už v roku 2008 došlo u neho k zhoršeniu zdravotného stavu, na základe ktorého mu bol v roku
2008 vypracovaný posudok s najvyšším bodovým ohodnotením, jeho stav je trvalý, t.z., že k zhoršeniu
zdravotného stavu, čo sa týka choroby z povolania, už viac ani nemôže dôjsť.

Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 16.5.2012 v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý zo zdravotných
dôvodov svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a zaslal písomné stanovisko k veci.

Odporkyňa na pojednávaní navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.



Súd v preskúmavacom konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, administratívnym spisom, stanoviskami účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľovi, ktorý v rokoch 1981 - 1994 pracoval ako triedič magnezitových tehál, bola na základe
medzitímneho rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. Ra 2 C 439/00-167 zo dňa 14.12.2005
priznaná choroba z povolania - choroba z JNDZ končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov
končatín. Po posúdení poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty na žiadosť navrhovateľa
zo dňa 4.4.2006 a po určení miery poklesu pracovnej schopnosti 41 % bola navrhovateľovi rozhodnutím
odporkyne č. 22-3153/2006 zo dňa 21.7.2006 od 1.1.2004 priznaná úrazová renta, po zákonných
zvýšeniach od 1.7.2006 v sume 7 203,-- Sk mesačne.

Navrhovateľovi bol od 21.12.2006 priznaný invalidný dôchodok v sume 10 169,-- Sk. Úrazová renta bola
navrhovateľovi naposledy vyplatená za mesiac august 2007 a rozhodnutím odporkyne č. 222-5570/2007
zo dňa 3.10.2007 bolo vyplácanie úrazovej renty od septembra 2007 zastavené. Navrhovateľ opätovne
požiadal dňa 23.6.2008 z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu o priznanie úrazovej renty. Odporkyňa
rozhodnutím č. 222-6366/2008 zo dňa 14.10.2008 rozhodla tak, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú
rentu. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej
Bystrici rozsudkom č. 21Sd/318/2008-3 zo dňa 21.1.2009, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

Odporkyňa v ďalšom konaní rozhodnutím č. 222-3269/2009 zo dňa 1.7.2009 opätovne navrhovateľovi
nepriznala nárok na úrazovú rentu.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 3.8.2011 opätovne žiadal priznať úrazovú rentu z dôvodu zmeny poklesu
jeho pracovnej schopnosti - zhoršenia zdravotného stavu v súvislosti so zistenou chorobou z povolania.
Zdravotný stav navrhovateľa z hľadiska posúdenia poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty
posúdil posudkový lekár SP, pobočky Rožňava dňa 24.11.2011. Z komplexnej lekárskej dokumentácie,
za účasti navrhovateľa, posudkový lekár posúdil zdravotný stav a určil pokles pracovnej schopnosti
naďalej 41 %. Z posudku vyplýva, že v posudkoch z 21.8.2008 bolo ohodnotené jeho sťaženie
spoločenského uplatnenia - bolestné podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. podľa tabuľky IV, položka 107, 400
bodov + 20 %, spolu 480 bodov. S prihliadnutím na ťažké zmeny na pravej ruke, nedovoľujúce výkon
fyzickej práce natrvalo, bol hodnotený zdravotný nález navrhovateľa maximom bodového ohodnotenia,
čo vyplýva aj zo znaleckého posudku N.. K.. D. P.. zo dňa 16.9.2005. Zhoršenie zdravotného stavu,
ktoré si vyžiadalo hospitalizáciu na neurologickom oddelení v Poprade, Rožňave a na ODCH Revúca,
bolo spôsobené rozvojom všeobecných ochorení, teda nie v dôsledku priznanej choroby z povolania.
Uvedené konštatuje aj list z KPL a KT UN Martin z 31.10.2011, v ktorom A.. K.. V., N.., prednosta
KPL a KT UN Martin uvádza, že z navrhovateľovej dostupnej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že
od posledného vyšetrenia na Klinike pracovného lekárstva a KT v Martine došlo u neho k zhoršeniu
zdravotného stavu, toto zhoršenie však bolo spôsobené rozvojom všeobecných ochorení.

Posudkový lekár nezmenil svoj posudkový záver ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľa,
preto pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa posudzoval dňa 24.1.2012 posudkový lekár SP, ústredie
so sídlom v Prešove z kompletnej lekárskej dokumentácie pri konštatovaní choroby z povolania -
ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z jednostranného dlhodobého nadmerného zaťaženia
bez účasti navrhovateľa, ktorý sa v dôsledku mozgovej príhody nemohol dostaviť. Posudkový lekár
konštatoval, že A.. K.. V., N.., prednosta kliniky, dokumentuje zhoršenie zdravotného stavu všeobecných
ochorení, nie v dôsledku priznanej choroby z povolania. Opakované hospitalizácie posudzovaného
na neurologickom oddelení v Poprade, Rožňave a na oddelení pre dlhodobo chorých v Revúcej bolo
v dôsledku všeobecného ochorenia nie v dôsledku priznanej choroby z povolania. Z tohto dôvodu
posudkový lekár stanovil v posudkovom závere, že navrhovateľ má naďalej pokles pracovnej schopnosti
41 %. S posudkom posudkového lekára na pobočke sa stotožnil.



S takýmito posudkovými závermi nesúhlasil navrhovateľ, ktorý v písomnom podaní zo dňa 4.5.2012
zaujal stanovisko vo veci samej. Uviedol, že pretože mu po pojednávaní na Krajskom súde v Banskej
Bystrici, kde bolo rozhodnuté o opätovnom absolvovaní lekárskeho vyšetrenia na Klinike pracovného
lekárstva v Martine, čo aj absolvoval a na základe čoho mu bol vystavený posudok A.. K.. V., N.. z kliniky
pracovného lekárstva v roku 2008, vrátená renta nebola, opätovne žiadal o vrátenie úrazovej renty,
nakoľko už v tom čase bol po ťažkej mozgovej príhode a absolvoval predvolanie u posudkového lekára
K.. Q., ktorý žiadal o opätovné vyjadrenie z Kliniky pracovného lekárstva v Martine, na základe čoho chcel
vo veci rozhodnúť. A.. K.. V., N.. opätovne preštudoval jeho zdravotnú dokumentáciu a absolvované
vyšetrenia z roku 2005 až 2008 a následne konštatoval, že už v roku 2008 došlo u neho k zhoršeniu
zdravotného stavu, na základe čoho mu bol vypracovaný posudok s najvyšším bodovým ohodnotením,
ktoré zo zákona môže byť stanovené a jeho stav je trvalý, to znamená, že k zhoršeniu jeho zdravotného
stavu, čo sa týka choroby z povolania už ani nemôže dôjsť. S poukázaním na nekalé praktiky SP, ktoré
boli prezentované aj v TV žiadal súd, aby mu percentuálne bola vrátená úrazová renta, na ktorú má zo
zákona nárok od roku 1987, ktorá mu však od tohto roku nikdy nebola doplatená.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 1.2.2012 poukázala na predchádzajúce rozhodnutia o
žiadostiach navrhovateľa o priznanie úrazovej renty a vzhľadom na nepreukázanie zvýšenia poklesu
schopnosti vykonávať pracovnú činnosť viac ako 41 %, navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Súd po preskúmaní veci podľa § 250l ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že opravný prostriedok podal
navrhovateľ nedôvodne.

Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení /ďalej len zákon/ pokles pracovnej
schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods.
4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh,
alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 89 ods. 4 zákona ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu
toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa
upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej
miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pred podaním žiadosti navrhovateľa zo dňa
3.8.2011 o priznanie úrazovej renty právny stav, na základe vydaného rozhodnutia č. 222-3269/2009 zo
dňa 1.7.2009, ktorým odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu s odôvodnením,
že podľa rozhodnutia č. 222-5570/2007 zo dňa 3.10.2007 suma 10 169,-- Sk priznaného invalidného
dôchodku prevyšuje úrazovú rentu vyplácanú k 21.12.2006 v sume 7 203,-- Sk a konečná suma úrazovej
renty po prepočítaní podľa § 89 ods. 2 a 3 zákona nepresahuje nulovú hodnotu. Poškodenému ku dňu
21.12.2006 zaniká nárok na výplatu úrazovej renty.

Navrhovateľ podal žiadosť o priznanie úrazovej renty dňa 3.8.2011 z dôvodu zhoršenia zdravotného
stavu. Posudkoví lekári posúdili pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa z komplexnej lekárskej
dokumentácie a zaoberali sa aj znaleckým posudkom A.. K.. V., N.. z Kliniky pracovného lekárstva v
Martine, na ktorý sa navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku i stanovisku odvolával. Z predloženého
listu z KLP a KT UN Martin z 31.10.2011 vyplýva, že prednosta kliniky vychádzajúc zo zdravotnej
dokumentácie a chorobopisu uloženého v archíve kliniky zaujal stanovisko, že od posledného vyšetrenia
na klinike došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa. Toto zhoršenie však bolo spôsobené
rozvojom všeobecných ochorení, teda nie v dôsledku priznanej choroby z povolania. Okrem toho
posudkom zo dňa 21.8.2008 ohodnotili chorobu navrhovateľa z povolania maximálnym počtom bodov
a ešte zvýšením o + 20 %, čo je maximum, o ktoré môže byť hodnotenie podľa príslušného
zákona, zvýšené. Z pohľadu hodnotenia choroby z povolania teda nové nálezy nemôžu mať vplyv



na ďalšie zvýšenie hodnotenia a hospitalizácia na klinike za týmto účelom nie je opodstatnená.
Závažnosť všeobecných ochorení, ktorými navrhovateľ trpí môže posúdiť príslušné odborné oddelenie
spádovej nemocnice. Zároveň uvádza, že ako vyplýva z doložených lekárskych správ, je súčasne
možné konštatovať, že v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu je navrhovateľ dlhodobo
nespôsobilý vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť.

Z uvedeného je nesporné, že ani navrhovateľom uvádzaná autorita A.. K.. V., N.., prednosta Kliniky
pracovného lekárstva v Martine, na ktorú sa navrhovateľ vo svojich podania odvoláva, nepotvrdzuje
zhoršenie zdravotného stavu v súvislosti s chorobou z povolania, naopak, vzhľadom na komplexné
zhodnotenie zdravotného stavu robí jednoznačný záver, že k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa
došlo v dôsledku všeobecných ochorení.

Navrhovateľovi z hľadiska týchto ochorení bol i rozhodnutím č. 222-5570/2007 zo dňa 3.10.2007
priznaný invalidný dôchodok v sume 10 169,-- Sk a pretože táto prevyšovala úrazovú rentu vyplácanú
k 21.12.2006 v sume 7 203,-- Sk a konečná suma úrazovej renty po prepočítaní podľa § 89 ods. 2 a 3
zákona nepresiahla nulovú hodnotu zanikol navrhovateľovi nárok na výplatu úrazovej renty.

Navrhovateľ utrpel ischemickú CNP s pravostrannou hemiparézou a dysartriou, kmeňový sy. Ischemické
ložisko medulla oblongata vľavo dňa 23.6.2011 - táto diagnóza vyplýva z prepúšťacej správy z
hospitalizácie zo dňa 23.6. - 6 7 2011. Podľa neurologického vyšetrenia zo dňa 28.9.2011 pretrváva u
navrhovateľa pravostranná hemiparéza stredne ťažkého až ťažkého stupňa, dysartria. Tento nepriaznivý
zdravotný stav u navrhovateľa pretrváva aj podľa neurologického vyšetrenia zo dňa 26.4.2012. Toto
ochorenie, ako aj ochorenia vedúce k invalidizácii navrhovateľa /cievne ochorenie/, je nutné kvalifikovať
ako všeobecné ochorenia. Ako mal súd potvrdené aj z nezávislého stanoviska prednostu Kliniky
pracovného lekárstva a toxikológie v Martine, nejde o ochorenie, ktoré by mohlo progredovať v dôsledku
priznanej choroby z povolania. Takýto záver je potvrdený aj posudkami posudkových lekárov SP, ústredie
i pobočky, ktorí posudzovali pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa ako poškodeného chorobou z
povolania.

Závažnosť ochorenia navrhovateľa v súvislosti s cievnou mozgovou príhodou, ktorú utrpel v roku 2011
vzhľadom na charakter všeobecného ochorenia môže mať vplyv len na prípadné zvýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidného dôchodku.

Súd hodnotil posudky posudkových lekárov podľa § 132 O.s.p. ako každý iný dôkaz a dospel k
záveru, že tieto boli vypracované po zhodnotení komplexnej lekárskej dokumentácie navrhovateľa,
vychádzajú z lekárskych poznatkov a objektívneho zistenia skutočného stavu, sú presvedčivé, úplné
a nebol už dôvod na doplnenie dokazovania. Súd nezistil rozpory v posúdení poklesu pracovnej
schopnosti podľa jednotlivých posudkov. Nezistil však ani rozpory pri posúdení zdravotného stavu
navrhovateľa vyplývajúce zo všeobecného charakteru ochorení a z posúdenia zdravotného stavu v
súvislosti s poklesom pracovnej schopnosti. Tiež stanovisko prednostu Kliniky pracovného lekárstva a
toxikológie v Martine, ktoré predkladal v konaní i navrhovateľ ako dôkaz na podporu svojho tvrdenia,
že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s chorobou z povolania, považoval súd za dôkaz
preukazujúci skutočnosť, že u navrhovateľa nedošlo k zvýšeniu poklesu pracovnej schopnosti oproti
predchádzajúcemu hodnoteniu. Dospel k záveru, že súčasný aktuálny zdravotný stav navrhovateľa
z hľadiska poklesu pracovnej schopnosti pre chorobu z povolania vzhľadom na odborné stanoviská
lekárov je trvalý, neumožňuje však už navýšiť bodové ohodnotenie, pretože navrhovateľ od roku 2008
má priznaný maximálny počet bodov so zvýšením o 20 %. Z tohto dôvodu i nové odborné lekárske nálezy
už nemôžu mať vplyv na ďalšie zvýšenie hodnotenia a ako vyplýva zo stanoviska prednostu kliniky
pracovného lekárstva z tohto dôvodu ani hospitalizácia na klinike za týmto účelom nie je opodstatnená.
Zdravotný stav navrhovateľa predovšetkým komplikuje závažnosť všeobecných ochorení, ktorými trpí a
ktoré má riadne diagnostikované vo svojich odborných vyšetreniach.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd po preskúmaní veci a právnom posúdení dospel k záveru,
že rozhodnutie odporkyne je potrebné ako vecne správne a zákonné potvrdiť, pretože navrhovateľ v



konaní nepreukázal, že zhoršenie jeho zdravotného stavu je v súvislosti s chorobou z povolania a že
mu prináleží vyšší pokles pracovnej schopnosti.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto súd vyslovil, že mu právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom

konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205

ods. 2 O.s.p.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-

sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.