{"guid": "89b2ce64-6ec9-4bed-b823-e5d267c5e39e:c6de68fa-db68-463a-bc4f-8ba726a135dc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1011201217.2", "spisova_znacka": "1S/125/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/125/2011 z 19. 10. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. októbra 2011, sp. zn. 1S/125/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1011201217.2", "identifikacne_cislo": "1011201217", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2011-10-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6de68fa-db68-463a-bc4f-8ba726a135dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1011201217.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2011:1011201217.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2011:1011201217.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/125/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201217
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011201217.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.
a členov senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: M. O.,
trvale bytom ul. M. K. č. 2305/6, Hlohovec, právne zastúpený advokátom Mgr. Michalom Tokárom,
Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova
2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2011/12488/TMC
zo dňa 31.05.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.07.2011 sa domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p.: SVS-OP-2011/12488/TMC zo dňa 31.05.2011 v spojení s
rozhodnutím Obvodného úradu v Trnave č. 1549/10-11/00006 zo dňa 03.03.2011. V žalobe žalobca
uviedol, že Obvodný úrad v Trnave rozhodnutím zo dňa 03.03.2011 č. 1549/10-11-00006 rozhodol tak,
že žalobcu uznal vinného z priestupku podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 31.10.2009 v čase o 03.30 hod. na
mieste verejne prístupnom v Diskoklube Slopper v Hlohovci na Štúrovej ul. č. 1 fyzicky napadol B. C.
tak, že ho hlavou udrel raz do tváre, čím sa voči nemu tvrdo správal, za čo sa mu ukladá podľa ust.
§ 11 ods. 1 písm. b/, podľa § 13 ods. 1 a podľa § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
pokuta v sume 50,- Eur a trovy konania vo výške 16,- Eur. Žalovaný správny orgán svojim rozhodnutím
zo dňa 31.05.2011 odvolanie, ktoré žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu zamietol a napadnuté
rozhodnutie Obvodného úradu v Trnave, odboru všeobecnej vnútornej správy potvrdil.

Žalobca s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu nesúhlasí, považuje ho za nezákonné a tiež
namieta aj vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalobca v žalobe namieta, že aj napriek opakovanej
žiadosti mu správny orgán prvého stupňa nevyhotovil úplnú kópiu spisového materiálu, hoci o to
opakovane žiadal. Pokiaľ samotný kamerový záznam na nosiči je jedným z dôkazov, potom mu bol
správny orgán, podľa jeho názoru, v konaní povinný, po úhrade vecných nákladov s tým spojených,
zaslať kópiu predmetného záznamu. Správny orgán mu toto odmietol s vysvetlením, že správny orgán
nemá možnosť zaslať kópiu kamerového záznamu, nakoľko na to nie je technicky vybavený. Takéto
vysvetlenie zo strany žalovaného správneho orgánu považuje žalobca za neakceptovateľné. Rovnako
za neakceptovateľné považuje aj to, že prvostupňový správny orgán ho v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia poučuje o tom, akým spôsobom mal uplatňovať svoje procesné, či iné práva, žalobca je



názoru, že odôvodnenie správneho rozhodnutia nie je priestorom na osobnú polemiku pána I., resp.
iných zamestnancov správneho orgánu o tom, čo mal robiť občan a ktoré zo svojich oprávnení mal využiť
a vonkoncom potom takýmto spôsobom obhajovať porušenie procesných práv žalobcu. Pokiaľ ide o
samotné oboznámenie sa so spisom žalobca udáva, že s týmto nebol v priebehu správneho konania v
celom rozsahu oboznámený. Výslovne žiadal o zaslanie nosiča kamerového záznamu, ktorý je súčasťou
spisu a ktorým svoje rozhodnutie správny orgán odôvodnil. To, že si uvedený záznam môže pozrieť na
správnom orgáne, neumožňuje žalobcovi, podľa jeho právneho názoru, riadnu obhajobu na vykonanie
všetkých potrebných údajov, napríklad na posúdenie pravosti, či neporušiteľnosti záznamu, jeho štúdium
pri porade s advokátom a pod.

Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že počas správneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom
vzniesol námietku zaujatosti voči Ing. I., pracovníkovi prvostupňového orgánu, napriek tejto skutočnosti
správny orgán sa s touto skutočnosťou nevysporiadal a o námietke zaujatosti vznesenej voči Ing. I.
nijakým spôsobom nerozhodol.

Pokiaľ ide o samotné skutkové zistenia správneho orgánu, žalobca poukazuje na skutočnosť, že z
rozhodnutia povereného príslušníka policajného zboru o postúpení veci správnemu orgánu č. ČVS-
ORP-382/HC-TT-2010 IK zo dňa 21.10.2010 vyplýva, že podľa kamerového záznamu vidno, že
poškodený C. sa prvý fyzicky dotkol O., teda bol prvý, čo inicioval fyzický kontakt, až následne dostal úder
hlavou od O.. Naopak, správny orgán v rozhodnutí konštatuje, že žalobca hlavou raz udrel bez príčiny B.
C. do jeho tváre. V tomto prípade si dva nezávislé orgány vo svojich vyjadreniach odporujú. Pokiaľ ide
o samotné výpovede svedkov, žalobca poukazuje na skutočnosť, že správny orgán bez zrejmej príčiny
odmietol vypočuť žalobcom navrhnutých svedkov bez bližšieho dôvodu, keď rezignoval na potrebu zistiť
presne a úplne skutočný stav veci a potom, ako predvolaní svedkovia neprišli, rezignoval na svoju úlohu.
Odoprel žalobcovi právo byť prítomný pri výsluchoch svedkov, ktoré vykonal, neumožnil, resp. znemožnil
mu klásť im otázky a rozhodol aj na základe výpovedí, ktoré vôbec neboli vykonané v konaní pred
správnym orgánom, hoci vykonané byť mali.

Zároveň žalobca dodáva, že povinnosť zaplatiť pokutu, ktorá mu bola uložená priloženými poštovými
poukážkami nemá oporu v zákone, správny orgán nemá zákonné oprávnenie pre uloženie tejto
povinnosti, pričom môže konať len to, čo mu zákon dovoľuje, a takto podmienený výrok rozhodnutia je
nad rámec zákona a ním stanovované povinnosti spôsobujú nevykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalobca vyslovil názor, že pokutu, ktorá mu bude právoplatne uložená môže zaplatiť akýmkoľvek
dovoleným spôsobom a správny orgán prekročil svoje zákonné oprávnenia, keď mu vo výroku
napadnutého rozhodnutia stanovil povinnosť zaplatiť pokutu priloženými poštovými poukážkami a platiť
tak aj poplatky za poštové služby, keď takéto oprávnenie zákon správnemu orgánu nedáva a navyše
výrok právoplatného rozhodnutia je záväzný tak ako je, t.j. žalobca si nemôže vybrať, či namiesto
pokutu 50,- Eur zaplatí pokutu 40,- Eur, ale ani to, či namiesto povinnosti zaplatiť priloženými poštovými
poukážkami zaplatí poštovými poukážkami, ktoré priložené k rozhodnutiu neboli alebo bankovým
prevodom.

Žalobca považuje za zmätočný aj výrok napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, ktorý
vo výroku podané odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil, avšak podľa
znenia ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Napadnuté rozhodnutie je potom zmätočné a bolo
vydané na základe ustanovenia právneho predpisu, ktoré je rozporné so samotným znením výroku a
jeho odôvodnení.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré tunajšiemu súdu doručil dňa 02.09.2011 uviedol, že žalobca bol
riadne predvolaný na správny orgán k podaniu svojej výpovede. Prvý krát na správnom orgáne odmietol
vypovedať, aj keď bol riadne poučený ako obvinený z priestupku a voči poučeniu nemal žiadne námietky.
Odmietol vypovedať a oboznámiť sa s celým priestupkovým spisom a kamerovým záznamom, ktorý
sa nachádza v priestupkovom spise a požiadal, aby mu výpovede boli poslané domov. Na správnom
orgáne mu toto bolo umožnené a mal dostatok času k preštudovaniu si jednotlivých výpovedí ako
aj na prezretie si kamerového záznamu, čo odmietol. Následne bol žalobca druhýkrát predvolaný na



správny orgán k ústnemu konaniu, ktoré sa konalo dňa 03.03.2011. Na správny orgán sa dostavil
žalobca 01.03.2011, kde si prevzal prefotených 83 strán z priestupkového spisu, o ktoré žiadal a v ten
deň mu bolo umožnené pozrieť si aj kamerový záznam. Žalobca to odmietol s tvrdením, že kamerový
záznam si pozrie 03.03.2011, kedy je druhýkrát predvolaný na správny orgán, pričom v ten deň sa na
správny orgán nedostavil. Na druhé predvolanie neprišiel a zaslal iba e-mail dňa 02.03.2011, v ktorom
uviedol, že na termín 03.03.2011 sa nedostaví, pretože sa správny orgán nevysporiadal s jeho námietkou
zaujatosti voči jeho osobe zo strany prejednávajúceho Ing. I.. Jeho tvrdenie, že mu správny orgán
pri pojednávaní neumožnil si celý priestupkový spis, ani pozrieť si kamerový záznam nie je pravdivý,
pretože správny orgán mu toto v dostatočnej umožnil. Z vykonaného dokazovania ako aj z výpovedí
svedkov, z vyhotoveného kamerového záznamu prvostupňový správny orgán, podľa názoru žalovaného,
dostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci. Obaja svedkovia boli pred výpoveďou riadne poučení.
K tvrdeniu žalobcu, že správny orgán odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy, čím porušil jeho procesné
práva žalovaný udáva, že žalobca dňa 20.01.2011, kedy bol prvýkrát predvolaný na ústne pojednávanie
nenavrhol vykonať žiadne nové, ani iné dôkazy, ani ich doplnenie a taktiež neuviedol mená ani ďalších
svedkov incidentu. Odmietol sa na pojednávaní oboznámiť s podkladmi pred vydaním rozhodnutia, ani
sa nevyjadril k jednotlivým výpovediam svedkov, ani k jeho možnosti klásť im otázky, ktorí v ten deň
pred správnym orgánom vypovedali. Žalobca bol tri krát predvolaný na ústne pojednávanie, aby tak
podľa ust. § 33 Správneho poriadku mohol uplatniť svoje procesné práva, teda podľa názoru žalovaného
mu nemohla byť odňatá možnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania a realizovať na ňom svoje práva,
vyplývajúce mu z ust. § 33 Správneho poriadku ako aj z ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej
správy, odbor priestupkov zastáva názor, že rozhodnutie Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej
vnútornej správy priest.č. 1549/10-11/00006 zo dňa 03.03.2011 ako aj rozhodnutie Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Sekcie verejnej správy, odboru priestupkov č. SVS-OP-2011/12488/Tms zo dňa
31.05.2011 boli vydané na základe úplne zisteného skutočného stavu veci a v súlade s právnymi
predpismi. Na základe toho žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú v
celom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
citovaného ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou
realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený
a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutia žalovaného Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy, odbor priestupkov ako príslušného odvolacieho orgánu,
ktoré rozhodlo o odvolaní obvineného (žalobcu) Michala O. podanom proti rozhodnutiu Obvodného
úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy, priest. č. 1549/10-11/00006 zo dňa 03.03.2011 tak,
že odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie Obvodného úradu v Trnave, odboru všeobecnej vnútornej
správy priest. č. 1549/10-11/00006 zo dňa 03.03.2011 potvrdilo.

Podľa ust. § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto
alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o
správnom konaní.

Z administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán uznal obvineného (žalobcu) Michala
O. vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. b/



zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 31.10.2009 v čase o 03.30 hod. na miestne
verejne prístupnom, v Diskoklube Slopper v Hlohovci na Štúrovej 1 fyzicky napadol B. C. tak, že ho
hlavou udrel raz do tváre, čím sa voči nemu hrubo správal. Za spáchaný priestupok mu správny orgán
uložil podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/, podľa § 13 ods. 1 a § 49 zákona o priestupkoch sankciu - pokutu vo
výške 50,- Eur. Súčasne správny orgán uložil obvinenému (žalobcovi) zaplatiť trovy konania vo výške
16,- Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým
rozhodnutím žalovaného zo dňa 31.05.2011. Voči potvrdzujúcemu rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR,
Sekcii verejnej správy, odboru priestupkov bola podaná žaloba v zmysle ust. § 247 a nasl. O.s.p.

V žalobe žalobca namietal hlavne nezákonnosť rozhodnutia ako aj vady konania, ktoré mohli mať vplyv
na jeho zákonnosť. Ďalej namietal, že aj napriek opakovanej žiadosti mu správny orgán nevyhotovil
úplnú kópiu spisového materiálu ani nezhotovil kópiu kamerového záznamu, ďalej, že sa správny orgán
nevysporiadal s námietkou zaujatosti vznesenou voči Ing. I., nepredvolal svedkov, ktorých navrhol
vypočuť a stanovil mu povinnosť zaplatiť pokutu priloženými poštovými poukážkami.

Podľa ust. § 2 zákona o priestupkoch ods. 1 a 2, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší
občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým
obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa ust. § 11 ods. 1 citovaného zákona, za priestupok možno uložiť tieto sankcie:

a/ pokarhanie,

b/ pokutu,

c/ zákaz činnosti,

d/ prepadnutie veci.

Podľa ust. § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a/ možno uložiť pokutu
do 33 Eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b/ až d/ a písm. f/ pokutu do 99 Eur a za priestupok podľa
odseku 1 písm. e/ pokutu do 331 Eur.

Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu, vrátane námietok uplatnených v odvolaní ako aj v
žalobe, Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú takými
námietkami, s ktorými by sa už nebol žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne vysporiadal.
Tieto námietky preto nemôžu obstáť ani v súdnom konaní.

V prejednávanej veci bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa
31.10.2009 v čase o 03.360 hod. na mieste verejne prístupnom - Diskoklub Slopper v Hlohovci fyzicky
napadol B. Kontínu, pričom mu spôsobil poranenie hlavy.

K námietke žalobcu o existujúcich vadách konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť vydaného
rozhodnutia súd uvádza, že podľa ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, koná správny orgán v prvom



stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak
sa obvinený z priestupku odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný alebo
sa nedostaví bez vážneho ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Správny orgán, preto ako
vyplýva z dikcie vyššie citovaného ustanovenia, musí vždy nariadiť v zmysle zákona o priestupkoch
ústne pojednávanie na prejednanie priestupku. Prejednať priestupok v neprítomnosti obvineného však
môže v prípade, ak sa obvinený z priestupku odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne
predvolaný alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, či bez vážneho dôvodu.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. E. C., znalcom z odvetvia zdravotníctvo a farmácia,
odboru ortopédia, zo záverov ktorého vyplýva, že v prípade poškodeného B. C. pri predmetnom incidente
došlo k udretiu hlavy v záhlaví vľavo a na čele, udretie strednej časti hrudného koša a došlo k podozreniu,
ktoré následným vyšetrením bolo potvrdené - zlomenina základu prvej záprstnej kosti ľavej ruky. V tomto
prípade išlo o zranenie troch orgánov - hlava, hrudník a zápästie vľavo, pričom všetky tieto zranenia
vznikli pri jednom incidente podľa výpovede poškodeného a svedkov pri bitke medzi dvomi dospelými
mužmi. Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplynuli, že je pravdepodobné, že zranenia vznikli násilím
inej osoby a je teda zrejmé, že zranenia si neprivodil poškodený sám, o čom svedčí aj to, že keby bol v
exteriéri spadol na zem, bol by si znečistil tvár, hlavu, hrudník, šatstvo a ruku. Ďalej podľa popisu rán a
zranení zo súdnoznaleckého bádania je zrejmé, že rana bola spôsobená nepriamo, to znamená úderom
tupého predmetu, ktorým mohla byť päsť násilníka alebo pád oboch na zem a udretie sa o zem, o čom
svedčí udreté miesto v zátylku vľavo. To, že pádom na zem oboch bitkárov mohlo dôjsť aj k zraneniu
hrudníka vľavo a ľavého zápästia, svedčí nepriamy mechanizmus vzniku zranení, a to, že obe zranenia
sa nachádzajú viacmenej na jednej strane vľavo.

V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca bol riadne predvolaný na prvostupňový správny orgán
k podaniu svojej výpovede. Ublíženie na zdraví bolo objektivizované lekárskou správou z Fakultnej
nemocnice v Trnave, zo dňa 31.10.2009.

Ako je nesporné z predloženého administratívneho spisu, prvostupňový správny orgán začal vo veci
konať na základe uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Obvodné oddelenie
Policajného zboru Hlohovec, zo dňa 21.10.2010, ktorým bola vec postúpená Obvodnému úradu v Trnave
na prejednanie skutku ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/
zákona o priestupkoch.

Ďalej bolo z administratívneho spisu preukázané, že správny orgán nariadil vo veci ústne pojednávanie,
na ktorom vypovedal obvinený a vypovedali aj svedkovia. Dňa 22.2.2010  O. Y., P. M., B. C. a M. M..

Ďalej boli vo veci vypočutí svedkovia dňa 12.04.2010 O. Y. a dňa 20.04.2010 Z. C.. Vo veci bol vypočutý
dňa 17.09.2010 aj poškodený B. C..

Súd mal za to, že na základe vyššie uvedených svedeckých výpovedí bol priestupok zo strany správneho
orgánu dostatočným spôsobom objasnený. Podľa názoru súdu skutkové zistenia prvostupňového
správneho orgánu v predmetnej veci bolo jednoznačným spôsobom preukázané, že žalobca sa
priestupku, z ktorého bol uznaný vinným dopustil.

K námietke žalobcu, že správny orgán odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy a porušil jeho procesné
práva súd uvádza, že žalobca bol predvolaný na správny orgán tri krát na ústne pojednávanie, aby
podľa ust. § 33 Správneho poriadku mohol uplatniť svoje procesné práva vyplývajúce mu tak z ust.
§ 33 Správneho poriadku, ako aj z ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch. Žalobca prvýkrát na
správnom orgáne vypovedať odmietol, aj napriek riadnemu poučeniu. Odmietol sa oboznámiť s celým
priestupkovým spisom ako aj kamerovým záznamom, ktorý sa nachádza v priestupkovom spise a
požiadal, aby mu boli výpovede zaslané domov. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, na
správnom orgáne mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu, pričom mu bolo vyhotovená fotokópia 83
strán priestupkového spisu, o ktoré požiadal.



Jeho tvrdenie o porušení jeho procesných práv preto nepovažuje súd za pravdivé, nakoľko z obsahu
spisu je nesporné, že správny mu to umožnil v dostatočnej miere a mal aj dostatok času na pozretie si
tak kamerového záznamu ako aj celého priestupkového spisu, čo tento odmietol.

K ďalšej námietke žalobcu o tom, že správny orgán odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy súd
uvádza, že dňa 20.01.2011 bol žalobca predvolaný na ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil, avšak
nenavrhol vykonať žiadne nové dôkazy ani ich doplnenie. Naopak, zo zápisnice je zrejmé, že sa na
ústnom pojednávaní odmietol oboznámiť s podkladmi pred vydaním rozhodnutia a odmietol sa vyjadriť
k jednotlivým výpovediam svedkov. Zo zápisnice vyplýva, že uviedol, že sa k veci bude vyjadrovať
na budúcom prejednaní. Opakovane bol predvolaný na deň 03.03.2011, na toto pojednávanie sa
však nedostavil. Na jeho žiadosť mu bola dňa 01.03.2011 poskytnutá fotodokumentácia predmetného
priestupkového spisu, o ktorú žiadal.

K námietke žalobcu, že správny orgán sa nezaoberal námietkou zaujatosti, ktorú vzniesol na osobu Ing.
I. súd udáva, že túto považuje za neopodstatnenú. Súd konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu
nie je zrejmý postup žalobcu, ktorý by v súlade s ust. § 9 a nasl. Správneho poriadku riadnym spôsobom
uvádzal dôvody vylúčenia zamestnanca, či člena správneho orgánu z prejednávania a rozhodovania
veci. Z obsahu spisu je zrejmé, že zo strany žalobcu nedošlo k oznámeniu relevantných skutočností
nasvedčujúcich vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu. I keď Správny poriadok neuvádza konkrétne
dôvody pre vylúčenie zamestnanca v  konkrétnom prípade, aj tak podľa názoru súdu, musí žalobca
v tomto konaní aspoň základným spôsobom osvedčiť pochybnosti o jeho nepredpojatosti, pričom by
malo ísť o pochybnosti so zreteľom na pomer zamestnanca k veci, či k účastníkom konania, resp.
ich zástupcom. Preto, podľa názoru súdu, nemožno za zaujatého považovať zamestnanca len z toho
dôvodu, že v konaní rozhodol spôsobom, s ktorým účastník konania nesúhlasí. Súd konštatoval, že
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, ani neoznačil relevantné pochybnosti, ktoré by mohli zakladať
predpojatosť Ing. I.. Z administratívneho spisu ani nie sú zrejmé žiadne konkrétne úkony, ktoré tento
zamestnanec správneho orgánu realizoval voči žalobcovi, a preto sa súd stotožnil s názorom správneho
orgánu, ktorý vyhodnotil sťažnosti na Ing. I. ako neopodstatnené.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave sa stotožnil so závermi žalovaného
správneho orgánu v tom, že v preskúmavanej veci bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav
veci a správne orgány vo svojich rozhodnutiach náležite vyhodnotili vykonané dôkazy. V správnom
konaní súd nekonštatoval dôvodnosť námietok. Žalobca v žalobe, podľa názoru súdu, neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti, s ktorými by sa správne orgány neboli vysporiadali vo svojom rozhodnutí, ani
nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali konkrétne porušenie, či ohrozenie
subjektívnych práv žalobcu, ani nepreukázal, že by správne orgány svojim postupom porušili základné
zásady správneho konania a konania o priestupkoch.

Podľa ust. § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

K námietke žalobcu, že správny orgán nemohol uložiť povinnosť zaplatiť predmetnú pokutu priloženou
poštovou poukážkou, súd uvádza, že zákon o správnom konaní ani priestupkový zákon neriešia, akou
formou má účastník uloženú pokutu zaplatiť.

Skutočnosť, že formu zaplatenia uviedol žalovaný správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia, súd
však s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 250i OSP vyhodnotil ako vadu, ktorá ale nemôže
mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia ako takého.



Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a
keďže konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu
zákona, s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/20054 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Súd o žalobe žalobcu rozhodol bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 O.s.p.,
keď žalovaný v písomnom vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 02.09.2011 súhlasil s prejednaním veci
bez nariadenia pojednávania, rovnako ako aj právny zástupca žalobcu na výzvu súdu dňa 12.08.2011
uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez pojednávania rozsudkom, podľa § 250f ods. 1 O.s.p.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému
žalobcovi súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa  § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205  a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}