Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/3/2016 z 22. 5. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. mája 2017, sp. zn. 13Co/3/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6314209839.1
Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/3/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6314209839.1 | 2017-05-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df4c9f2b-1cc5-46f3-b1f8-676f93a07a98
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6314209839.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314209839
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6314209839.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna
a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu AB 2 B. V., so
sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č. 572 79 667, práv.
zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22
Piešťany, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: O. V. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX
B. Y., o zaplatenie 299,06 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k.
1C/22/2015-42 zo dňa 29. 07. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. V konaní pokračuje súd s právnym nástupcom pôvodného žalobcu AB 1 B. V., so sídlom
Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č.  560 07 043, spoločnosťou AB
2 B. V. so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č.  572 79 667.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ust. § 52 ods. 1, § 524 ods. 1, 2 a § 526
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
na vymáhanie uplatnenej pohľadávky v tomto konaní. Zo žaloby a predložených listinných dôkazov súd
zistil, že žalovaná uzavrela dňa 13. 09. 2011 s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Home
Credit Slovakia, a. s., úverovú zmluvu č. 41090472145, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške 576 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach po 21,71 €, pri RPMN vo
výške 22,8 % a ročnej úrokovej sadzbe 20,57 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavovala
sumu vo výške 781,56 €. Žalovaná úver riadne a však nesplácala, preto spoločnosť Home Credit
Slovakia, a. s., vyzvala dňa 26. 02. 2014 žalovanú na splatenie celého dlhu vo výške 299,06 € do 15
dní od odoslania výzvy. Pohľadávku si žalobca uplatnil v konaní s tvrdením, že je právnym nástupcom
spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26. 02.
2014, z úverovej zmluvy č. 41090472145 uzavretej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s., a
žalovanou. Žalobca k návrhu však uvedenú zmluvu nedoložil, doložil oznámenie zo dňa 29. 10. 2014 o
postúpení pohľadávky voči žalovanej, v ktorom však bolo uvedené, že pohľadávka voči žalovanej bola na
žalobcu postúpená zmluvou zo dňa 12. 09. 2012. Vzhľadom na zistené nezrovnalosti súd prvej inštancie
4x vyzval žalobcu (č. l. 20, 28, 30, 33 spisu), aby predložil zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe
ktorej mala na neho prejsť predmetná pohľadávka a tým riadne preukázal svoju aktívnu legitimáciu.



Zároveň vyzval žalobcu na objasnenie ďalšej nezrovnalosti, keď v oznámení bolo uvedené registračné
číslo spoločnosti (postupníka) 341 86 049, ale v návrhu na začatie konania vo výpise z obchodného
registra žalobcu je uvedené registračné číslo spoločnosti 560 07 043. Výzvy boli doručené právnemu
zástupcovi žalobcu, napriek tomu žalobca súdu zmluvu o postúpení pohľadávok nepredložil a na výzvy
súdu požadovaným spôsobom nereagoval, reagoval iba tým, že žiadané dokumenty sa nachádzajú v
správnom denníku súdu. Uvedené však súd prvej inštancie v správnom denníku nezistil. Žalobu žalobcu
súd prvej inštancie zamietol titulom, že z obsahu spisu nebolo možné bez pochybností vyvodiť aktívnu
legitimáciu žalobcu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie
dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“)
účinného do 30. 06. 2016, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“).  Namietal závery súdu prvej inštancie, že nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie žaloby v prejednávanej veci z dôvodu nepredloženia zmluvy o postúpení pohľadávky. Tvrdil,
že jeho aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky
doručeného žalovanej. V konaní žalobca preukázal splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok
potrebných pre vyhovenie jeho žalobe. Zdôraznil, že pokiaľ ide o procesnoprávne dôsledky postúpenia
pohľadávky postupník je aktívne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k
postúpeniu pohľadávky z postupcu. Postupník môže po postúpení pohľadávky uplatňovať všetky práva,
ktoré mal postupca. V dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky dochádza k zmene veriteľa. Na vznik
zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. K postúpeniu spornej pohľadávky došlo
na neho zmluvou o postúpení pohľadávky. Oznámenie o postúpení pohľadávky je jednostranným
právnym úkonom adresovaným dlžníkovi, na ktorý zákon nepredpisuje žiadne osobitné náležitosti,
relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto
prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.
To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník
(žalobca poukázal na rozhodnutie uverejnené pod R 119/2003). Skutočnosť či bola alebo nebola splnená
notifikačná povinnosť o oznámení postúpenia pohľadávky dlžníkovi, nemá vplyv na účinnosť prevodu
subjektívneho práva veriteľa na inú osobu a možnosť nadobúdateľa práva domáhať sa jeho splnenia aj
v súdnom konaní. Jediným zákonným dôsledkom nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 526 ods.
1 Občianskeho zákonníka je možnosť dlžníka zbaviť sa svojho záväzku plnením postupcovi. K zmene
v osobe veriteľa môže dôjsť len na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, kde nový veriteľ
(postupník) nadobúda nie len postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu
na jej uplatnenie a úplný výkon. Zmluvou o postúpení pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa
už uzavretím zmluvy bez ohľadu na to, či postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámil, alebo či
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. V priebehu rokov sa v súdnej praxi vytvorili dva
vedúce právne názory ohľadne zmlúv v súvislosti s ktorými došlo k postúpeniu pohľadávok. Prvý z nich
sa prejavil v citovanom rozhodnutí uverejnenom pod R 119/2003. Časom sa súdna prax odklonila od
tohto právneho názoru najvyššieho súdu a o otázke aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania
sa požaduje predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky pri rozhodovaní vo veci samej. Z právnych
predpisov vyplýva, že právne vzťahy medzi subjektmi práva sa spravujú podľa predpisov platných v
čase uzavierania právneho úkonu, v oblasti judikatúry takéto pravidlo v praxi neexistuje a ani neupravuje
žiadny právny predpis, aj napriek tomu sa judikatúre prikladá veľká dôležitosť, no a predovšetkým
interpretačný charakter a na obdobné právne prípady, preto by sa mali ďalšie podobné prípady riešiť
citlivejšie a predovšetkým prihliadať na okolnosti samotného prípadu. Žalobca považoval za nedôvodné
zamietnutie žaloby pre nepreukázanie aktívnej legitimácie, keď žalobca vystupuje vo viacerých sporoch
na všetkých súdoch v SR, ktoré nezamietajú žalobcom podané žaloby pre nepreukázanie aktívnej
legitimácie. Preto z dôvodu právnej istoty a garancie právneho štátu je dôležité predmetný rozsudok
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 29. 07. 2015 s tým, že odvolanie voči nemu
bolo podané dňa 24. 08. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §



470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470
ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy
od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením
právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný
zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

7. S účinnosťou ku dňu 18. 10. 2016 došlo k zániku spoločnosti AB 1 B. V. reg. č. 560 07 043, so
sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, PSČ: 1077XX  Holandské kráľovstvo (ďalej ako „AB 1 B. V.“)
v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2 B. V. reg. č. 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933,
Amsterdam, PSČ: 1077XX  Holandské kráľovstvo (ďalej ako „AB 2 B. V.“). Spoločnosť AB 2 B. V. sa
stala univerzálnym právnym nástupcom AB 1 B V., ktorá ex lege vstúpila do všetkých práv a povinností
právneho predchodcu. Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred
súdom prvej inštancie ak civilný súdny poriadok neustanovuje inak (§ 211 ods. 2 OSP, § 378 ods. 1 CSP).
V zmysle Civilného sporového poriadku stranami konania sú žalobca a žalovaný. Procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana
zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo podľa § 64 CSP, súd rozhodne, že
v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Právny
nástupca podľa § 64 prijíma v zmysle § 65 ods. 1 CSP stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity
svojho predchodcu. S poukazom na § 64 a § 65 ods. 1 CSP je potrebné pokračovať v konaní s týmto
právnym nástupcom žalobcu. O pokračovaní v konaní rovnako ako v prípade zastavenia konania vydáva
súd rozhodnutie. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú, právnemu nástupcovi
začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.  V ad hoc je zrejmé,
že pôvodný žalobca zanikol v dôsledku zlúčenia, teda došlo k univerzálnej sukcesii, čím dochádza
k obligatórnemu pokračovaniu v konaní s právnym nástupcom vo všetkých súdnych konaniach, kde
spoločnosť AB 1 B. V. vystupuje ako strana konania. Vzhľadom na uvedené  skutočnosti, s poukazom
na citované zákonné ustanovenia,  krajský súd rozhodol tak, že z dôvodu zániku pôvodného žalobcu AB
1 B. V. pokračuje v konaní vedenom pred Okresným súdom Brezno pod č. k. 1C/22/2015-42 a v konaní
vedenom pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 13Co/3/2016 s jeho právnym nástupcom
AB 2 B. V.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP aktuálne § 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165
CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania
§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP acontrário) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.  Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie



je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje
a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

11. Pre účely odvolacieho konania z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynul záver,
že žalobca nepreukázal, že bola na neho platne postúpená uplatnená pohľadávka voči žalovanej z
úverovej zmluvy uzavretej 13. 09. 2011 medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Home
Credit Slovakia, a. s., Piešťany) a žalovanou č. zmluvy 41090472145.

12.  Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

13. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

14. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi
postupníkom a postupcom, obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do
majetku postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy
o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu
postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka), nemení sa nič na jeho
postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť. Postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z
účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ust. § 526
Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi.
Pokiaľ mu postúpenie  neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľov a to takýmto plnením sa zbaví
záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo V/82/2005 zo dňa 28. 11. 2007).

15. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z
takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, to by mohol len vtedy, a ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
Obo/210/2001 zo dňa 11. 06. 2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. R 119/2003). Zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie
vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi bolo v
konaní nepochybne preukázané.

16. Neskoršia súdna prax sa odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený
domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore
so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca, alebo preukázal postupník
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo/49/2008 zo dňa 14. 05. 2008, rozsudok sp. zn. 1
Cdo/76/2007 zo dňa 28. 01. 2009 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. R 46/2009). Túto súdnu prax odobril aj Ústavný súd SR (porovnaj uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/337/2012 zo dňa 03. 07. 2012).

17. Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie  postúpenej pohľadávky však zostal vo všeobecnosti nedotknutý
(porovnaj nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/409/2013 zo dňa 11. 09. 2014, ktorý odmietol
názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou  povinnosťou z
vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované
pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá
zákonnej úprave, ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí,
že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy
o postúpení, dlžník tak nemá právo ani zisťovať či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená, a nemôže
namietať ani nedostatky jej platnosti, iba že by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom.



Inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu,
t. j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ústavného súdu je nerozhodné
či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda
zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka,
ktorý sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Na základe
uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu, že skúmanie platnosti
zmlúv o postúpení pohľadávok je ako by automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie súdu v
každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej zákonnej
úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred
začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania).

18. Z ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by postupca
svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal
dlžníkovi postupník, na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez
toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky
dlžníkovi preukázal. Preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky
dlžníkovi. V prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia
pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia návrhu a preukázaná priloženými dôkazmi ako prílohami
návrhu s tým, že doručením je oznámené, resp. preukázané v prípade absencie oznámenia postupníka
postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.

19. Postúpenie pohľadávky z postupcu (Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany) na postupníka žalobcu
(AB 1 B. V. Amsterdam, reg. č. 560 07 043) nepreukázal, zmluvu o postúpení pohľadávky súdu prvej
inštancie nepredložil.

20. Odvolací súd  po zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe, vzhľadom na konkrétne
skutkové okolnosti prejednávanej veci poukazuje na to, že predložené „oznámenie o postúpení
pohľadávky“ zo dňa 29. 10. 2014 doručované žalovanej bez ďalšieho nepreukazuje aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní.

21. Oznámenie o postúpení pohľadávky odkazovalo na zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 26. 02.
2014, ktorým mala byť pohľadávka postúpená Obchodenej spoločnosti AB 1 B. V. s reg. č. 341 86 049),
kým žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu tvrdil, že spornú pohľadávku mal nadobudnúť
zmluvou o postúpení pohľadávok  zo dňa 22. 07. 2014 (reg. č. obchodnej spoločnosti 560 07 043),
preto nie je z neho bez ďalšieho zrejmé, či postupníkom pohľadávky bol práve žalobca. Žalobcom tak
nebolo preukázané relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, ktoré by bez
ďalšieho zakladalo aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Pokiaľ súd
prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu pre nepreukázanie aktívnej legitimácie, jeho rozhodnutie je
potrebné považovať za vecne správne. Doručenie žaloby do vlastných rúk žalovanej v procese súdneho
konania nenapĺňa atribúty oznámenia postúpenia pohľadávky dlžníkovi podľa § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Žalobca v súdnom konaní nemá postavenie „postupcu“ podľa § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ale postavenie „postupníka“ z postúpenej pohľadávky.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387
ods. 2 CSP v napadnutom výroku, ako i vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia
vo veci samej (§ 367 ods. 2 CSP) ako vecne správny potvrdil.

23. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania, teda podľa úspechu v konaní,
ktorú skutočnosť odvolací súd konštatuje aj napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi výrok o náhrade trov
konania  nebol odvolaním napadnutý, avšak ide v zmysle § 367 ods. 2 CSP o výrok závislý.

24.  O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaná, ktorá úspešná bola v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané,
odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovanej (§ 251 CSP) nevznikli. Z



tohto dôvodu žalovanej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).

25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí  byť  v  dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné  podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).