Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/487/2014 z 17. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 17. februára 2016, sp. zn. 4Co/487/2014, ECLI:SK:KSTN:2016:3812211638.3 Krajský súd Trenčín | 4Co/487/2014 | ECLI:SK:KSTN:2016:3812211638.3 | 2016-02-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6abf4b7-eae7-4793-bd37-e67656d45a92 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3812211638.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/487/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211638
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812211638.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa S. X., K. A. E., P.O.G. XXX, V. Y., Y., G.
I. F., zapísaná The V., zastúpeného Mgr. M. proti odporkyni Z. G., bytom E., A. XX/XX, resp. X. XXXX/
XC, t.č. P. republika, V. nad X., V. XXX, zastúpenej JUDr. M. U., advokátom, so sídlom X., J. H. X/A, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne L., zastúpeného JUDr. M. o zaplatenie 1.946,44 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. januára
2014, č.k. 15C/21/2013-149, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho
konania - trov právneho zastúpenia vo výške 89,37 eur, k rukám advokáta JUDr. M. U., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti
odporkyni zaplatenia sumy 1.946,44 eur s príslušenstvom. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia 618,81 eur, k
rukám JUDr. M. U., advokáta, so sídlom X., J. H. X/A, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 17.09.2004 bola uzavretá medzi N. sporiteľňou, a.s., G.
a odporkyňou zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, v ktorej boli bližšie upravené
podmienky používania platobnej karty. Limit platobnej karty bol dojednaný v sume 20.000,-
Sk. Predmetná platobná karta bola vydaná k č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 24.09.2004 potvrdila
odporkyňa prevzatie platobnej karty s platnosťou do 30.09.2007 spolu s PIN číslom. Dňa
17.09.2004 bol uzavretý medzi N. sporiteľňou, a.s., G. a odporkyňou dodatok č. 1 k zmluve o
vydaní a používaní bankovej platobnej karty, v zmysle ktorého bola dojednaná výška kartového rámca
20.000,- Sk, úroková sadzba premenlivá, 17,50 % p.a., splatnosť úrokov k 31.10.2004 od 01.11.2004
mesačne, konečná splatnosť kartového rámca 16.09.2005. Odporkyňa potvrdila, že uzavrela so N.
sporiteľňou predmetnú zmluvu a prostredníctvom karty uskutočňovala výbery. Úver následne prestala
splácať, posledný výber mohla uskutočniť v roku 2006. Vzniesla námietku premlčania spôsobom ako
jej právna zástupkyňa. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci považoval súd
návrh navrhovateľa s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania za nedôvodný, a
preto ho v celosti zamietol. Je nesporné, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou
bola uzavretá zmluva o úvere, pretože na základe požiadania odporkyni jej veriteľ N. sporiteľňa, a.s.,
G. poskytla peňažné prostriedky na kartovom účte, ktoré čerpala prostredníctvom platobnej
karty s názvom N. nákup karta. Kartový rámec predstavoval sumu 20.000,- Sk a išlo o maximálnu výšku
peňažných prostriedkov poskytnutých bankou odporkyni, do výšky ktorej bola oprávnená vykonávať
operácie prostredníctvom platobnej karty. Na daný vzťah nedopadá právna úprava zákona č.



258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, pretože zákon v
zmysle § 1 ods. 3 sa na daný typ zmluvy nevzťahoval. Svojou povahou mohlo ísť o spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
V konaní nebolo sporné, že odporkyňa na základe poskytnutého úverového rámca prostredníctvom
platobnej karty čerpala peňažné prostriedky formou výberu kartou, pričom za obdobie od vzniku zmluvy
17.09.2004 čerpala priebežne finančné prostriedky a v súlade s čl. V bod 1 Dodatku č. 1 k zmluve sa
doba trvania zmluvy predlžovala vždy o dobu jedného roka, čo vyplýva i z prehľadu transakcií na účte. Z
prehľadu transakcií na úverovom účte vyplýva, že posledný výber kartou, ktorý odporkyňa uskutočnila,
bol dňa 17.08.2006 a túto skutočnosť nespochybnil ani navrhovateľ. Z uvedeného
vyplýva, že splatnosť vyčerpaných úverových prostriedkov bola odporkyňa ako dlžník povinná splácať
uvedeným spôsobom, vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Pokiaľ teda po opakovaných
predĺženiach zmluvy a opakovaného poskytovania kartového rámca odporkyňa čerpala kartový rámec
naposledy výberom 17.08.2006, bola povinná takto vyčerpané prostriedky následne splácať vždy k 15.
dňu v mesiaci až do zaplatenia. Odporkyňa tieto platby však neposkytovala, čo
vyplýva i z prehľadu transakcií na úverovom účte a i jej vyjadrenia. Navrhovateľovi, resp. jeho právnemu
predchodcovi preto začala objektívne plynúť premlčacia doba najmenej od mesiaca nasledujúceho po
poslednom čerpaní, teda v mesiaci september 2006. S prihliadnutím na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu
a premlčanie je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, uplynula trojročná
premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka v roku 2009. Odporkyňa a vedľajší účastník
účinne vzniesli námietku premlčania, keďže návrh bol podaný až 03.07.2012, preto súd návrh zamietol.
Pre úplnosť súd uviedol, že žalovaný nárok je premlčaný i v prípade posudzovania premlčacej doby
štvorročnej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Na plynutie premlčacej doby nemohlo mať vplyv
účtovanie operácií ako prolongácia účtu, pretože i prípadné následné trvanie účtu, resp. predlžovanie
kartového rámca nemalo vplyv na plynutie omeškania odporkyni so splácaním vyčerpaného kartového
rámca. Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola úspešná odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyni.
Navrhovateľ je preto povinný nahradiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, ktoré mu
vznikli trovami právneho zastúpenia tým istým právnym zástupcom JUDr. M. U.. Ide o trovy právneho
zastúpenia z hodnoty sporu 1.946,40 eur, kde hodnota jedného úkonu v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. predstavuje odmenu 81,33 eur, pričom ide o úkony - prevzatie a príprava zastúpenia
vedľajším účastníkom 81,33 eur + 1 x režijný paušál 7,63 eur, podanie písomného vyjadrenia - odporu
z 03.12.2012 v sume 81,33 eur a režijný paušál 7,63 eur, vyjadrenie z 27.08.2013 v zmysle
§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení od 01.07.2013 vo výške 50 %, t. j. 40,67 eur, režijný paušál
7,81 eur. Ďalej patrí právnemu zástupcovi odporkyni odmena za úkon prevzatie a príprava
zastúpenia odporkyni, vrátane prvej porady v sume 81,33 eur, režijný paušál 8,04 eur. Následne vznikli
trovy substitútovi JUDr. X., pričom súd vyčísluje trovy ako celok v prospech zástupcu pre celé konanie
JUDr. U.. Ide teda ďalej o odmenu za účasť na pojednávaní dňa 27.01.2014 v sume 81,33 Eur,
režijný paušál 8,04 eur, spolu 89,37 eur, DPH 17,87 eur, spolu 107,24 eur. Právnemu zástupcovi patrí
ďalej náhrada cestovného za cestu na pojednávanie na Okresný súd K. - X. a späť, spolu 240
km, základná náhrada za 1 km 0,183 eur, spotreba na 100 km 6,5 l, cena za liter PHM 1,40 eur, spolu
náhrada cestovného 65,70 eur. Ďalej patrí právnemu zástupcovi v zmysle § 17 vyhlášky náhrada za
stratu času za účasť na pojednávaní 10 polhodín á 13,01 eur, spolu 130,10 eur. Spolu trovy právneho
zastúpenia predstavujú sumu 618,81 eur.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie pôvodný navrhovateľ U.
U. SK, s.r.o., navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
Namietal, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Nestotožnil sa s právnym posúdením veci o určení
plynutia začiatku premlčacej lehoty a posúdenia účelnosti vznesenej námietky premlčania a aplikáciou
ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka na daný právny vzťah. Uviedol, že
medzi zmluvnými stranami bola jednoznačne dohodnutá prolongácia trvania zmluvy a doby splatnosti,
a to vždy o jeden rok. Táto skutočnosť je zrejmá aj z výpisu z úverového účtu, kde sa prolongácia
každý rok objavuje (napríklad 31.12.2007, 31.12.2008, 31.12.2009). Uviedol, že jeho právny predchodca
zrušil účet až ku dňu 21.10.2010, kedy mu pohľadávku odpredal. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť
podľa jeho názoru k premlčaniu uvedenej pohľadávky pred termínom 21.10.2014 a nárok uplatnený
žalobou dňa 31.07.2013 teda nie je ani čiastočne premlčaný. Uviedol, že navrhovateľ, resp. jeho právny
predchodca N., a.s. ako podnikateľ v oblasti, ktorá je prísne regulovaná podnikaním (bankovníctvom)



je povinný riadiť sa kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, od ktorých sa zmluvné strany ani
dohodou nemôžu odchýliť. Skutočnosť, že záväzok banky, na základe ktorého sa zaväzuje poskytnúť
dlžníkovi finančné prostriedky s tým, že dlžník sa poskytnuté finančné prostriedky zaväzuje vrátiť a
zaplatiť úrok, je vždy potrebné posudzovať podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v
spojení s § 261 ods. 3 písm. d) ako tzv. absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obo/56/2007, sp.
zn. 5Obo/12/2010, sp. zn. 1Cdo/120/2010, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp.
zn. II. ÚS 3711/11. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa s uvedenou konštantnou judikatúrou nezaoberal,
pričom z týchto rozhodnutí je zrejmé, že napriek prijatej právnej úprave ochrany spotrebiteľa na úrovni
Európskej únie súdy vyšších inštancií posudzujú konštantne úverový vzťah podľa právnej úpravy
obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, a to aj v otázke premlčania. Vzhľadom na to, že Obchodný
zákonník obsahuje komplexnú právnu úpravu premlčania, mal za to, že otázka premlčania sa má v tomto
prípade posudzovať výhradne podľa relevantných ustanovení Obchodného zákonníka a nie je preto
možné akékoľvek ustanovenia v úprave premlčania vytrhávať z kontextu a aplikovať na ne ustanovenia
iného právneho predpisu, a to zrejme iba ad hoc v prospech spotrebiteľa. Domnieva sa, že ustanovenia
Občianskeho zákonníka, upravujúce inštitút premlčania, nie sú ustanoveniami smerujúcimi k ochrane
spotrebiteľa, a to tak z hľadiska ich prijatia, ako aj z hľadiska ich obsahu ako celku. Ochrana spotrebiteľa
je v právnom poriadku dostatočne zaistená ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách, v adhéznych
zmluvách, výlučnou občiansko-právnou zodpovednosťou. Považoval za nepatričné podraďovať dĺžku
premlčacej doby v Občianskom zákonníku pod ochranu spotrebiteľa. Takýmto prístupom by získaval
spotrebiteľ viac práv, než mu patrí podľa vyvážených európskych štandardov. Ďalej namietal priznanie
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Poukázal na to, že vedľajší účastník nie je oprávnený
podať odpor proti platobnému rozkazu a až do podania odporu odporcom nie je účastníkom konania. Z
týchto dôvodov súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď vedľajšiemu účastníkovi priznal odmenu
za úkon právnej služby - podanie odporu zo dňa 03.12.2012. Nesúhlasil ani s priznaním odmeny za
prevzatie a prípravu zastúpenia vedľajším účastníkom a prevzatie a príprava zastúpenia odporcu, keď
advokát odporcu a vedľajšieho účastníka si dvakrát účtoval identický úkon a prvostupňový súd mu ho
priznal.

Odporkyňa a vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013, ktorým bolo vyslovené,
že aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský úverový vzťah je ústavne konformná a nie
je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť daného záveru. V predmetnej veci si navrhovateľ
uplatňoval voči odporkyni pohľadávku na základe prvotného právneho titulu, ktorým je zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Bez ohľadu na to, či dodávateľ uzatváral zmluvu podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, považoval predmetnú zmluvu jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle článku
2 Smernice Rady 93/13/EHS, § 23a zákona č. 634/1992 Zb., resp. § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Spotrebiteľské právo bolo etablované do právneho poriadku Slovenskej republiky v rámci
procesu transpozície právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. V súkromno-
právnej rovine sú ustanovenia spotrebiteľských zmlúv uvedené v Občianskom zákonníku, ako aj v
ostatných spotrebiteľských normách, vo vzťahu ku všetkým ostatným súkromno-právnym predpisov
Slovenského právneho poriadku, ustanoveniami špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo je
daný tým, že konkrétne implementujú záväzné európske spotrebiteľské predpisy priamo v našom
právnom poriadku. Teória absolútneho obchodu pri posudzovaní úverových vzťahov tak musí ustúpiť
špeciálnej záväznej spotrebiteľskej právnej úprave, ktorá má svoj základ v Smernici Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej výklad vo svojich rozhodnutiach
prináša a upresňuje Európsky súdny dvor. Dňom 01.05.2004, t. j. dňom vstupu Slovenskej republiky
do Európskej únie, sa stali na území Slovenskej republiky záväznými právne akty Európskej únie,
vrátane aj Smernice Rady 93/13/EHS. Použitie Obchodného zákonníka ako podpornej právnej úpravy
pri spotrebiteľských vzťahoch je jednoznačne pre spotrebiteľa znevýhodňujúce a naopak, dodávateľ
sa dostáva ešte do výhodnejšieho postavenia. Mali za to, že predmetný záväzok, o ktorý navrhovateľ
opiera svoju pohľadávku v predmetnej veci, zjavne spĺňa kritériá spotrebiteľskej zmluvy, a preto
je nutné ho posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Plynutie času je
objektívna skutočnosť, a nakoľko je nárok navrhovateľa v celom rozsahu premlčaný, bol namieste
aj návrh po aplikácii relevantného právneho kódexu (Občianskeho zákonníka) v celom rozsahu
zamietnuť. Prvostupňový súd zaujal správne stanovisko aj ohľadom priznania odmeny právnej služby
za úkon „prevzatie a príprava zastúpenia“ osobitne za zastupovanie vedľajšieho účastníka a odporkyne.



Prevzatie a príprava zastúpenia žalovaného spotrebiteľa si vyžaduje osobitnú prípravu žalovaného
spotrebiteľa najmä na vytýčené pojednávanie vo veci a oboznámenie odporcu so skutkovým a právnym
stavom. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,37 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 12.01.2016, č.k. 4Co/487/2014-197 pripustil zmenu
účastníkov na strane navrhovateľa tak, že do konania namiesto navrhovateľa U. U. SK, s.r.o., so sídlom
G., S. J. XX, F. XX XXX XXX vstúpila spoločnosť S. X., K. A. E., P.O. G. XXX, V. Y., Y., G. I. F.,
zapísaná The Registrat of Companies od British Virgin Islands pod reg. č. XXXXXX. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2016. Na základe uvedeného odvolací súd ako s navrhovateľom
konal s menovanou obchodnou spoločnosťou.
Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Za daného stavu si osvojuje dôvody napadnutého
rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a v celom rozsahu na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
a k odvolacím námietkam odvolateľa dodáva nasledovné:

Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, nijako nepopiera, že by zmluva o úvere nebola
absolútnym obchodom a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd
však zdôrazňuje, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 a § 54 Občianskeho
zákonníka. O tom, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie sú žiadne pochybnosti. Je nesporné,
že medzi právnym predchodcom navrhovateľa N. a odporkyňou bola uzavretá zmluva o úvere, pretože
na základe požiadania odporkyne jej veriteľ N. N., a.s., G. poskytla peňažné prostriedky na kartovom
účte, ktoré čerpala prostredníctvom platobnej karty s názvom Sporo nákup karta, pričom kartovým účtom
je účet, ku ktorému je vydaná platobná karta, a ku ktorému je dohodnutý aj úverový rámec. Kartový
rámec predstavoval sumu 20.000,- Sk a išlo o maximálnu výšku peňažných prostriedkov poskytnutých
bankou odporkyni, do výšky ktorej bola oprávnená vykonávať operácie prostredníctvom platobnej
karty. Na daný právny vzťah nedopadá právna úprava zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, pretože zákon v zmysle § 1 ods. 3 sa na daný
typ zmluvy nevzťahoval. Aj podľa názoru odvolacieho súdu svojou povahou išlo o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy. Navrhovateľ pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak, odporkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľovi je preto dôvodné priznať postavenie dodávateľa a
odporkyni postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho
ustanovenia o premlčacej 3-ročnej dobe podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe 4-
ročnej podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Občiansky zákonník ako kódex Občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania a je pre
nepodnikateľov výhodnejšia. V danej veci vzniesla odporkyňa a vedľajší účastník na jej strane námietku
premlčania. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že odporkyňa na základe poskytnutého
úverového rámca prostredníctvom platobnej karty čerpala peňažné prostriedky formou výberu kartou,
pričom za obdobie od vzniku zmluvy 17.09.2004 čerpala priebežne finančné prostriedky a v súlade
s článkom V. bod 1 dodatku č. 1 k zmluve sa doba trvania zmluvy predlžovala vždy o dobu jedného
roka, čo vyplýva i z prehľadu transakcií na účte. Z prehľadu transakcií na úverovom účte vyplýva,
že posledný výber kartou, ktorý odporkyňa uskutočnila, bol dňa 17.08.2006. Pokiaľ po opakovaných
predĺženiach zmluvy a opakovaného poskytovania kartového rámca odporkyňa čerpala kartový rámec
naposledy výberom 17.08.2006, bola povinná takto vyčerpané prostriedky následne splácať vždy k
15. dňu v mesiaci, až do zaplatenia. Odporkyňa tieto platby neposkytovala, preto navrhovateľovi,
resp. jeho právnemu predchodcovi začala objektívne plynúť premlčacia doba, najmenej od mesiaca
nasledujúceho po poslednom čerpaní, t. j. od mesiaca september 2006. Odporkyňa a vedľajší účastník
účinne vzniesli námietku premlčania, keďže návrh bol podaný na súde prvého stupňa až 03.07.2012.
Z týchto dôvodov bol návrh navrhovateľa nedôvodný a súd prvého stupňa správne postupoval, keď
návrh zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že na plynutie premlčacej
doby nemohlo mať vplyv účtovanie operácií, ako prolongácia účtu, pretože i prípadné následné trvanie
účtu, resp. predlžovanie kartového rámca nemalo vplyv na plynutie omeškania odporkyni so splácaním



vyčerpaného kartového rámca. Za vecne správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvého
stupňa v časti náhrady trov konania, keď tento, aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na plný
úspech odporkyne v konaní, zaviazal navrhovateľa nahradiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania, ktoré mu vznikli trovami právneho zastúpenia tým istým právnym zástupcom JUDr. Andrejom
Cifrom. Súd prvého stupňa priznal právnemu zástupcovi odporkyne a vedľajšieho účastníka odmenu
za právne zastúpenie v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namietal priznanie odmeny za
úkon právnej služby - podanie odporu vedľajším účastníkom zo dňa 03.12.2012, k tomu je potrebné
uviesť, že súd prvého stupňa správne posúdil tento úkon podľa jeho obsahu tak, že ide aj o písomné
vyjadrenie k podanému návrhu. Z týchto dôvodov bolo odvolanie navrhovateľa neopodstatnené.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Úspešnej odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu
v trovách právneho zastúpenia vo výške 89,37 eur. Právnemu zástupcovi odporkyne a vedľajšieho
účastníka vznikli spoločné trovy, pretože boli zastúpené tou istou osobu advokáta, preto odvolací súd
priznal právnemu zástupcovi JUDr. Andrejovi Cifrovi náhradu trov ako celok. Trovy konania spočívajú v
odmene za 1 úkon právnej pomoci - písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.03.2014 á 81,33 eur +
1 x režijný paušál 8,04 eur, t. j. spolu 89,37 eur, vychádzajúc z predmetu odvolacieho konania 1.946,44
eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .