{"guid": "88f8344f-493e-41a6-a1cb-2688ef4cc9d1:8896dbdf-fe17-42c2-9f97-e828ec993ddc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6713218423.2", "spisova_znacka": "41Cob/597/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/597/2014 z 16. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. februára 2015, sp. zn. 41Cob/597/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6713218423.2", "identifikacne_cislo": "6713218423", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Ema Novodomcová", "sudca_id": 818, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ema-novodomcova-818", "datum_vydania": "2015-02-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/861", "nazov": "predpis č. 861/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/861", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/861-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8896dbdf-fe17-42c2-9f97-e828ec993ddc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6713218423.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6713218423.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6713218423.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/597/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713218423
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713218423.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o. so
sídlom Politických věznü 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705,
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporkyni Q. J., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X, XXX XX J., o zaplatenie zmenkovej sumy 976,-Eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 9C 140/2013-55
zo dňa 13. augusta 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 9C 140/2013-55 zo dňa 13. augusta 2014 zrušuje a vec vracia
Okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým si uplatnil proti odporkyni
právo na zaplatenie zmenkovej sumy 976,-Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z konkrétne
uvedených súm za príslušné obdobia zo sumy 976,-Eur od 23.4.2012 do zaplatenia, 6 % ročného úroku
z konkrétne uvedených súm za príslušné obdobia  zo sumy 976,- Eur od 22.4.2012 do zaplatenia,
uplatnenie zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda vo výške 3,32 Eur.

Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na vzorovom tlačive A návrhu na
uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ( ďalej len
„ Nariadenie č. 861/2007 ). Ako písomné dôkazy na preukázanie svojej pohľadávky navrhovateľ predložil
originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a
osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Zároveň navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa
nariadilo pojednávania.

Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ, ako indasatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavila odporkyňa dňa 29.4.2009 na zmenkovú sumu 996,- Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 2.9.2009.

Okresný súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007 doručoval odporkyni kópiu tlačiva
( návrhu ) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I. vzorového tlačiva C na odpoveď.
Odporkyňa zásielku prevzala dňa 13.6.2014, avšak k návrhu sa nevyjadrila, ani nevyplnila časť II. tlačiva
C na odpoveď.

Okresný súd nariadil vo veci v súlade s článkom 5 ods. 1 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c)
Nariadenia č. 861/2007 pojednávanie z dôvodu, aby sa predišlo  vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia
súdu a tým odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.  Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ ani
právny zástupca navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Odporkyňa na pojednávaní uviedla,
že vie čo je predmetom sporu. Dlh chcela splácať, ale vzhľadom na jej životnú situáciu nemá takú



sumu, aby ju naraz zaplatila. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie predloženou zmenkou, ako aj
pripojeným exekučným spisom a zistil, že na vystavenej zmenke je uvedené číslo XXXXXXX, zmenka
bola vystavená vo J. dňa 29.4.2009 s tým, že zmenka bola vystavená „ bez protestu“ a zároveň na nej
bolo uvedené „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zároveň okresný súd z pripojeného
exekučného spisu zistil, že pôvodný majiteľ zmenky - Pohotovosť s.r.o., Bratislava, ktorá vykonáva na
území Slovenskej republiky prostredníctvom poskytovania úveru podnikateľskú činnosť nebol úspešný
pri uplatňovaní svojich nárokov v exekučných konaniach. Zistil tiež, že zmluva o úvere uzatvorená
medzi odporkyňou, ako dlžníčkou a veriteľom spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. odkazuje na Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, v ktorých je obsiahnutá v bode 17 Dohoda o vyplnení zmenky.

Okresný súd posúdil zmenku vyhotovenú za účelom splatenia spotrebiteľského úveru, ako
zabezpečovaciu zmenku. Súd poukázal na to, že predmetná úverová zmluva je typickou formulárovou,
teda spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň súd konštatoval, že v danom prípade nie je možné aplikovať len
zmenkový zákon, ale je potrebné aplikovať i ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v rozhodnom čase, pričom súd považoval tento zákonný predpis za lex
specialis voči zmenkovému zákonu, ako lex generalis. Súd mal za to, že v tomto prípade nie je možné
neprihliadnuť na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto bol toho názoru,
že navrhovateľ bol povinný v konaní preukázať, že predmetná zmenka nebola vyplnená v rozpore s
týmto zákonným ustanovením, teda nad zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu, keďže v
opačnom prípade, ak by zmenka bola vyplnená veriteľom v rozpore s týmto ustanovením, takúto zmenku
veriteľ nesmie prijať a je ju povinný dlžníkovi kedykoľvek na požiadania vydať. Podľa názoru súdu však
navrhovateľ túto skutočnosť nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie,
že zmenka bola vyplnená na maximálnu zmenkovú sumu tak, ako to pripúšťa zákon. Prvostupňový súd
tvrdil, že je povinný ex offo skúmať platnosť zmenky, a to nie len z pohľadu zmenkového zákona, ale aj
podľa všeobecných ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže aj zmenka je abstraktným
právnym úkonom, teda skúmať, či nejde o absolútne neplatný právny úkon. Z uvedených dôvodov súd
návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni ako v spore úspešnej
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnila.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie s odôvodnením,
že konaním súdu, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4,
5 a 7 Nariadenia EP a Rady (ES č. 861/2007) z 11.07.2007 (ďalej len Nariadenie), ktoré má všeobecnú
pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a je aj priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.
Podľa názoru navrhovateľa  súd nemohol nariadiť podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretože
neboli splnené podmienky uvedené v cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia
len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kedy nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť
tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie
je možné podľa jeho názoru uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov
konania, ich skutkových tvrdení a ani za účelom doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu
procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1 písm.a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné podľa jeho
názoru nariadiť podľa Nariadenia ani vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd
neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (tlačivo
„C“) na žalobnú odpoveď.

Podľa jeho názoru v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou
uznesenia, pričom okresný súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho
stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p., preto sa takéto pojednávanie nemohlo uskutočniť a ak sa
uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu
zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí. Konanie
je tak postihnuté vadou, pretože došlo k porušeniu ust. § 167 a nasl. O.s.p., čo  v konaní vyvolalo zásadné
právne následky - vykonanie ústneho pojednávania a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom
smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.



Poukázal tiež na tú skutočnosť, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa
s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré dokazovanie navrhovateľ
nenavrhol. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len platnú zmenku, ktorá spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový,
čím dostatočne preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu
zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, preto neexistovala žiadna okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Z prednesov
účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na základe koncentračnej zásady podľa čl.
5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba
vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Odporkyňa mohla na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to práve z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný
na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal  námietky voči zmenke za odporkyňu. Ak tak
urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako
súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd tak z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporkyne a bez
legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
odporkyne ako spotrebiteľa, pričom odporkyňa sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala a
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, naopak svojim konaním ju prakticky uznala.

Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením ani
jedného z účastníkov konania a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za jednoznačné
a za nesporné, pričom navrhovateľ a ani odporca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili. Neexistuje
preto spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na základe takýchto
údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto postihnuté vadou, ktorá
má za následok jeho nesprávnosť.

Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku, ktorá je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať či podmieňovať
inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal a odignoroval
ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka, nie
iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, ako by išlo o bežný zmluvný
záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv. kauzálne
námietky voči navrhovateľovi, musí byť však táto námietka vznesená zo strany odporkyne, na ktorej je
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však  možné, aby takúto iniciatívu proti vôli
odporkyni prevzal na seba súd a suploval jej aktivity.

Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny,
pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z
účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah,
ktorý vznikol medzi odporcom a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný.
Navrhovateľovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal
navrhovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ako
aj na uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 CMo 14/97, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné
tento judikát na prejednávanú vec použiť. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti a je zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške, ktorú si v odvolaní uplatnil.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporkyňa nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.f) a h)
O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Zo spisového  materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ, ako zahraničná právnická osoba podal na
predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z



11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na
zaplatenie zmenky, ku ktorému priložil jej originál. Odporkyňa nezaslala odpoveď na tlačive „C! k návrhu.
Navrhovateľ, ale ani odporkyňa nežiadali nariadiť vo veci pojednávanie. Napriek tomu považoval okresný
súd s prihliadnutím na možnosť iného právneho posúdenia veci za potrebné nariadiť ústne pojednávanie,
na ktoré sa  účastníci konania nedostavili, preto okresný súd vec prejednal v ich neprítomnosti.

Zmenka bola vystavená vo J. odporkyňou ako vystaviteľkou, ktorú podpísala a v ktorej sa zaviazala
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosti s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, zapísanú v obchodnom registri OS Bratislava I, odd. Sro, vl.č. 23636/B zmenkovú sumu so
zmenkovým úrokom 0,25% denne, ktorú do nej doplní prvotný majiteľ. Splatnosť bola dohodnutá údajom
„Bez protestu“ a údajom „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že zmenka mala v prejednávanej veci
zabezpečovací charakter k zmluve o úvere, ktorá je vzťahom spotrebiteľským, keďže na jednej strane
vystupuje navrhovateľ, ktorý je podnikateľ a poskytuje úvery odporcovi, ktorý je fyzickou osobou,
spotrebiteľom,  nie podnikateľom.

Okresný súd mal zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. má
v predmete činnosti poskytovanie úverov pre fyzické osoby, spotrebiteľov. Z exekučných konaní, ktoré
sa vedú pred okresným súdom, ktorý prejednáva aj túto vec vyplýva, že takmer všetky žiadosti súdnych
exekútorov o vydanie poverenia na vykonanie rozhodcovských rozhodnutí, v ktorých sú spotrebitelia
zaväzovaní na plnenie v prospech Pohotovosti s.r.o.,  boli zamietnuté. Okresný súd posúdil základný
úverový vzťah ako spotrebiteľský, kedy je podľa názoru súdu tento povinný ex offo skúmať platnosť
zmenky, a to nielen z pohľadu zmenkového zákona, ale aj podľa všeobecných ustanovení § 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Súd zistil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázať, či zmenka
nebola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto návrh
zamietol.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva „ C „ na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva „C“ na odpoveď, pričom v
prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu,
alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.
Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.



Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia,  ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust.  úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania
úverovej zmluvy, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.
Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných



slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne
interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v jeho postupe pri
posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa nepostupoval podľa čl. 7
ods. 1 Nariadenia a ani podľa Občianskeho súdneho poriadku a   v súlade s § 120 O.s.p. nepostupoval
ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti pred
pojednávaním, a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na navrhovateľom uplatnený
nárok napriek tomu, že to bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. Okresný súd sa
pri rozhodovaní obmedzil len na konštatovanie, že navrhovateľ nepreukázal skutočnosť, že uplatnená
zmenka je vyplnená v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý
podmienky a vystavenie zmenky upravoval v čase uzavretia úverovej zmluvy špecifickým spôsobom
v nadväznosti na úverový vzťah, ktorý zmenka zabezpečovala. Aj keď bolo použitie zmenky na
zabezpečenie úveru poskytnutého odporkyni ako spotrebiteľke regulované zák. č. 258/2011 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, odvolací súd sa nestotožnil s tým, že by táto skutočnosť oprávňovala súd
skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť podľa cit. ustanovenia, pretože pre takýto postup
súdu neboli splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu je tak preto, že vec nesprávne právne
posúdil, keď uviedol, že navrhovateľ nezvládol dôkazné bremeno preukázať vyplnenie zmenky v súlade
s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nesprávne.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok je uplatnený navrhovateľom podľa Nariadenia EP a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, pričom navrhovateľ je zahraničná právnická osoba, ktorá si uplatnila návrhom na tlačive „ A“
pohľadávku podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia nárok zo zmenky, ktorú v origináli priložila k návrhu spolu s
výpisom z obchodného registra pre navrhovateľa a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. Podľa čl. 5
ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a súd vec
prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán. Odporkyňa
nezaslala odpoveď na tlačive „C“ súdu. Voči nároku zo zmenky nevzniesla žiadne námietky. Súd vykonal
dokazovanie exekučným spisom, v ktorom sa nachádzala úverová zmluva, VOP a zmenka, ktorá úver
zabezpečovala a zaplatenie ktorej je predmetom sporu. Okresný súd mal podľa názoru odvolacieho
súdu postupovať podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia a o nároku zo zmenky rozhodnúť bez pojednávania,
pretože bez námietok odporcu ako dlžníka sa postup súdu podľa § 17 zákona zmenkového a šekového
nedá odôvodniť.

Postup okresného súdu, a to nielen z dôvodu, že tento predvolal účastníkov na pojednávanie a, že
vykonal dokazovanie, a ex offo skúmal platnosť zmenky cez spotrebiteľský vzťah, ktorého právne
posúdenie nie je predmetom tohto konania, preto takýto postup súdu nie je správny. Predmetom sporu je
len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru, ktorý získal navrhovateľ ako indosatár bez toho,
že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový vzťah, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala.
Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Občianskym súdnym poriadkom, ale aj s Nariadením.  Súd
dokazovanie vykonával  bez návrhu a aj bez akýchkoľvek kauzálnych námietok zo strany odporkyne,
ktoré jediné by ho na postup, ktorý zvolil oprávňovali. Okresný súd tak rozhodoval v rozpore s § 17
Zákona zmenkového a šekového.

Okresný súd bol oprávnený postupovať v prejednávanej veci najmä podľa čl. 4 ods.4 Nariadenia a
pokiaľ zistil, že nárok uplatnený navrhovateľom patrí do pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný
navrhovateľom v súlade s čl. 4 ods.1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho súdu,
nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd pristúpi len v tom prípade,
kedy nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie požiada
niektorý z účastníkov konania, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1
O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli preto, že  bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, s čím
odvolací súd nesúhlasí. Súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa, ktorý



jasne, úplne a zrozumiteľne v návrhu na tlačive „ A“  uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie
je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom a odporkyňa voči forme a obsahu zmenky nevzniesla
žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov. Pre takto uplatnený nárok stačí, ak
je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej
zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového.

Nie je správny názor navrhovateľa, že súd mal v prejednávanej veci rozhodovať o nariadení
pojednávania uznesením podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia. Podľa tohto článku Nariadenia postupuje súd
len vtedy, ak rozhoduje o tom, či nárok spadá do pôsobnosti Nariadenia alebo keď zamietne žiadosť
ktoréhokoľvek z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci
nejedná.

Odvolací súd nepovažuje  právny názor okresného súdu o tom, že zmenková suma bola vyplnená do
zmenky v rozpore s § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym
úkonom za správny. Nesúhlasí ani s tým jeho názorom, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
zmenky musel prihliadnuť ex offo nielen z pohľadu zmenkového zákona, ale aj podľa všeobecných
ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a všeobecnými
obchodnými podmienkami, ako aj zmenkou zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky,
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporkyňou bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol
navrhovateľ odporkyni konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky ako
vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení
zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných
obchodných podmienok (VOP), na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako pôvodný majiteľ
- remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporkyňa meškala ku dňu splatnosti
zmenky.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Aj keď by bolo dojednanie zmluvných strán v čl. 17 VOP o tom, že zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky
neplatné pre rozpor s ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nemalo by to na
prejednávanú vec, predmetom ktorej je nárok zo zmenky podstatnejší vplyv, pretože takéto porušenie
oprávňuje dlžníka len na to, aby si mohol voči poskytovateľovi úveru, ktorý nie je účastníkom tohto
konania uplatniť náhradu škody tak, ako to vyplýva z ods. 7 § 4 zák.č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Nemá však za následok neplatnosť zmenky
a ani dohody o vyplňovacom práve obsiahnutej v čl. 17 VOP.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom  a v
prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa
však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporkyňa ako priamy dlžník
namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v
zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jej škodu, čo ale
neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému
záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.
Odvolací súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia
spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky súdom. Je však  treba zdôrazniť, že sa jedná o



dva samostatné, vedľa seba existujúce záväzky s tým, že aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a
abstraktnú povahu.

Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a
nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam vtedy, keby
odporkyňa ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi relevantné  námietky týkajúce sa úverovej zmluvy,
príp. zmenky alebo ak by namietal, že k indosácii došlo na jeho škodu, čo by však musel v konaní aj
preukázať, a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm.
a/ a b/ a v § 4 ods.6 zák.č. 285/2001 Z.z. cit. zák. v znení účinnom do 11.06.2010 obsahovala zákaz plniť
dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal
pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce zo záväzkovo-
právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala voči majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad
okresného súdu akceptovať. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporkyne, že za zmenku zaplatí
sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval navrhovateľom uplatnený nárok
cez zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, ktorá je podľa
zákona zmenkového a šekového platnou zmenkou, čo je neprípustné.

Z tohto dôvodu nemôže dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zák. č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového, pretože ani vyplnenie zmenkovej sumy do zmenky v rozpore s  ust. § 4 ods.6
zák.č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v
prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky by nemalo za následok neplatnosť
zmenky, ale len nárok dlžníka zo zmenky na náhradu škody.

Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník nemôže
namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s Pohotovosťou
s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k indosácii zmenky. Podľa názoru odvolacieho súdu je to
výlučne odporkyňa, ktorá je povinná tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky
skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporkyňa, potom
má podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych
námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti
a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo
zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť,
že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky
proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj
keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom
postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,
kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie
má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a
či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti
povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,
pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by
musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné jej platnosť bez ďalšieho posudzovať cez



spotrebiteľskú zmluvu a v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné,
že s danou zmenkou súvisia.

Závery okresného súdu tak v základe vychádzajú z právneho hodnotenia spotrebiteľského vzťahu,
posúdenie ktorého nebolo predmetom sporu a je irelevantné aj pre posúdenie platnosti zmenky. Na
prelomenie základnej zásady obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového, keďže odporkyňa
ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky nevzniesol, nestačia. Takýto
postup súdu je preto v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktorý dokazovanie ohľadom
základného vzťahu pripúšťa len vtedy, ak boli dlžníkom ohľadom kauzálneho vzťahu podané, ale aj
preukázané relevantné námietky.

Rozhodnutím okresného súdu tak nebolo rozhodnuté o zmenkovom nároku, ale o s ním úzko súvisiacom
nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože to, ako bola zmenka vyplnená, či sa tak stalo v súlade
s dohodou o vyplňovacom práve alebo v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch na jej povahe a platnosti nič nemení. Preto ani nárok uplatnený navrhovateľom nie je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy.

Záverom odvolací súd uvádza, že aj keď je v prípade spotrebiteľov potrebné prihliadať na ich špecifické
záujmy a postavenie, súčasná právna úprava už dôslednejšie chráni spotrebiteľa tým, že zakazuje
používanie zmeniek na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, čím sa nesporne zabráni zneužívaniu
práva podnikateľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery spotrebiteľom na ich ujmu.

Zákaz zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu
právna úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok
dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd
zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter spotrebiteľského vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa § 221 ods.1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár
uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového
vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky,
ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom ustanovení neukladá.
Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako
to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací
charakter zmenky stratila. Musí tiež vychádzať z toho, že zmenka obsahuje všetky formálne a aj
materiálne požiadavky tak, ako to stanovuje § 75 Zákona zmenkového a šekového,  a preto je zmenkou
platnou. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup
súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže,
že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je okresný súd oprávnený bez takýchto
námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď by to bol
záväzkový vzťah spotrebiteľský.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/140/2013", "guid": "f1265c96-016e-478d-8d92-ce97241f2e26:95d6628d-148b-44ba-a37b-b2b3034a226c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}], "citovane_v": []}